Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/117/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513203615
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513203615.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa CEE
COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1 st Floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408,
Nikózia, Cyprus, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30,
036 01 Martin proti odporcovi H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, občanovi SR v konaní o zaplatenie
974,28 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd ne p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 24.7.2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu istiny
vo výške 974,28 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 15.7.2013 do zaplatenia a na

náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a.s.,
(ďalej len pôvodný veriteľ) dňa 22.3.2006 zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie
povoleného prečerpania k bežnému účtu. Pôvodný veriteľ poskytol odporcovi povolené prečerpanie
k jeho bežnému účtu, ale odporca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy pôvodnému veriteľovi nesplnil
riadne a včas, k 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 974,28 eur. Na
základezmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa21.08.2012savlastníkompohľadávkyajejpríslušenstva

stal navrhovateľ, ktorý vyzval odporcu na zaplatenie sumy 1 048,03 eur (vrátane príslušenstva) dňa
23.8.2012.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a odporcovi doručil návrh
na začatie konania, vyzval ho, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade,
že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na

svoju obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd opakovane vyzval navrhovateľa výzvami, ktoré prevzal dňa 18.10.2013 (č.l. 55 spisu) a dňa
5.10. 2015 (č.l. 68 spisu) na predloženie:
- zriadenia povoleného prečerpania na účte odporcu, z ktorého bude vyplývať aj výška povoleného
prečerpania, tiež celý priebeh trvania povoleného prečerpania,

- oznámenia, ako reagoval pôvodný veriteľ na riadne neplnenie si povinnosti zo strany odporcu
- písomnej výzvy pôvodného veriteľa, adresovanej odporcovi na úhradu dlžnej sumy pred postúpením
pohľadávky a dôkazu o jej doručení odporcovi,
- dôkazu o tom, že odporca bol v omeškaní so splatením dlhu viac ako 90 dní pred postúpením
pohľadávky
- dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka odporcu pred postúpením pohľadávky

- dôkazu o tom, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky oznámil písomne odporcovi
zosplatnenie celého dlhu a dôkaz o doručení tohto oznámenia odporcovi alebo- dôkazu o tom, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ doručil odporcovi odstúpenie od
zmluvy alebo výpoveď zmluvy
- dôkazu o oprávnení pôvodného veriteľa účtovať debetné úroky odporcovi práve v takej sadzbe, aká

bola uplatňovaná v priebehu trvania zmluvného vzťahu a tiež o tom, aká výška debetného úroku bola
v priebehu trvania povoleného prečerpania, akým spôsobom vypočítal pôvodný veriteľ debetný úrok v
priebehu zmluvného vzťahu, z ktorého bude zrejmé, v akej percentuálnej výške, z akých jednotlivých
položiek, resp. z akej sumy a odkedy, dokedy bol tento vypočítaný, sumu, z ktorej tá - ktorá položka
debetného úroku bola vypočítaná, keďže z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aké sadzby

debetného úroku boli v priebehu trvania povoleného prečerpania uplatňované.

Podaním, doručeným súdu dňa 5.5.2014, navrhovateľ oznámil, že spôsob výpočtu úročenia je
štandardný, výška úrokovej sadzby pre nepovolené prečerpanie v momente výpočtu bola 25 %, výpočet
je vypočítavaný automaticky bankovou aplikáciou, úrok sa počíta z istiny nepovoleného prečerpania cez
úrokovúsadzbuaždodátumudošléhokreditualeboprípadnéhonavýšeniuzostatkuistinycezakúkoľvek

debetnú transakciu. Ako príklad uviedol transakcie za mesiac február 2008 a predložil fotokópiu časti
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva výška pohľadávky vymáhaná v tomto konaní.
Tiež uviedol, že predmetom konania je nárok navrhovateľa len na zaplatenie zostatku istiny vo výške
974,28 eur.
Na výzvu súdu, prevzatú navrhovateľom dňa 5.10.2015 (č.l. 79, 80 spisu), navrhovateľ v lehote určenej

súdom a ani do vyhlásenia rozsudku súdu nereagoval.

Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2015, t.j. až po vyhlásení rozsudku (12.11.2015) navrhovateľ tvrdil,
že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský úver, ale o revolvingový úver, keďže ide o kreditnú
platobnú kartu, pri ktorej klient získa úverový rámec. Uviedol, že pri kreditných kartách nie je možné

určiť pevnú úrokovú sadzbu, keďže táto úroková sadzba závisí od čerpania finančných prostriedkov a
doby ich následného splatenia. Vzhľadom na charakter kreditnej karty nie je možné špecifikovať koľko
z mesačnej splátky pripadá na splatenie istiny a úroku - úrok sa vypočítava denne, jeho výška závisí
od dlžnej sumy. Uviedol, že súčasťou postúpenej dokumentácie nebola výzva právneho predchodcu
navrhovateľaadresovanáodporcovinaúhradudlhuvzmysle§92ods.8zákonaobankách.Navrhovateľ

nemá dôkaz o tom, že odporca bol so žalovanou sumou v omeškaní viac ako 90 dní pred postúpením
pohľadávky. K splatnosti záväzku uviedol, že splatnosť celej žalovanej sumy nastala v deň, kedy došlo
k zrušeniu bežného účtu odporcu, t.j. dňa 22.8.2012 tak, ako to vyplýva z prehľadu histórie transakcií
na bežnom účte. K podaniu doložil výňatok z cenníka VÚB, a.s.

Odporca sa v lehote stanovenej súdom k návrhu nevyjadril.

Súd vyzval aj pôvodného veriteľa VÚB a.s. na predloženie:
- písomnej výzvy, podľa § 92 ods. 8 ZoB, adresovanej odporcovi na úhradu dlžnej sumy pred
postúpením pohľadávky a dôkazu o jej doručení odporcovi,

- dôkazu o tom, že odporca bol v omeškaní so splatením dlhu viac ako 90 dní pred postúpením
pohľadávky
- dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka odporcu pred postúpením pohľadávky
- dôkazu o tom, že pred postúpením pohľadávky oznámila písomne odporcovi mimoriadne zosplatnenie
celého dlhu a dôkazu o doručení tohto oznámenia odporcovi alebo

-dôkazu o tom, či pred postúpením pohľadávky doručila odporcovi odstúpenie od zmluvy alebo výpoveď
zmluvy

VÚB, a.s., oznámila súdu, že bežný účet odporcu bol zrušený dňa 22.8.2012.

Keďže v danom prípade ide v zmysle § 200ea O.s.p. o drobný spor (teda konanie, predmetom ktorého
nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. dňa 4.11.2015
oznámil na úradnej tabuli súdu, že dňa 12.11.2015 o 10.45 hod. bude vo veci vyhlásený rozsudok bez
nariadenia pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov: zmluvou o
bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (č.l. 4 spisu), prehľadom histórie transakcií
(č.l. 5,6 spisu), výzvou na úhradu dlžnej sumy navrhovateľa (č.l. 7 spisu), oznámením o postúpení
pohľadávky (č.l. 8 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP) VÚB, a.s., predepozitné produkty (č.l. 9-14 spisu), zmluvou o postúpení pohľadávok medzi VÚB a navrhovateľom
zo dňa 14.8.2012 (č.l. 27-43 spisu), vyjadreniami navrhovateľa (č.l. 56 spisu), vyjadrením pôvodného
veriteľa na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 22.3.2006 odporca s VÚB, a.s. - pôvodným veriteľom uzatvoril zmluvu o bežnom účte a o
poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Z obsahu tejto zmluvy (č.l. 4 spisu) vyplýva, že účastníci
zmluvného vzťahu dohodli povolené prečerpanie na účte v prípade splnenie podmienok stanovených
VÚB, a.s., - limit povoleného prečerpania na bežnom účte (v prípade splnenia podmienok stanovených

VÚB, a.s.). Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva výška dohodnutého povoleného prečerpania. Navrhovateľ
napriek opakovaným výzvam súdu dôkaz o výške povoleného prečerpania nedoložil.

Podľa čl. 16.5.4. VOP VÚB, a.s., pre depozitné produkty, účinných od 01.10.2005: „Nie ste oprávnený
bez nášho súhlasu započítať svoje pohľadávky voči nám ani postúpiť svoje pohľadávky z účtu alebo
vkladnej knižky zriadených a vedených u nás na tretiu osobu. Z uvedených dôvodov na takéto

pohľadávky nie je možné zriadiť ani záložné právo“.

Z predloženého prehľadu histórie transakcií (č.l. 5-6 spisu) za obdobie od 17.1.2008 do 22.8.2012
vyplýva, že k 22.8.2012 bol zinkasovaný debetný úrok v sume mínus 1 047,35 eur. Podľa tvrdenia
navrhovateľa a ako vyplýva zo zoznamu postúpených pohľadávok navrhovateľovi bola pôvodným

veriteľom postúpená pohľadávku voči odporcovi vo výške 1 00,67 eur, predmetom konania je podľa
tvrdenia navrhovateľa zaplatenie zostatku istiny vo výške 974,28 eur, pretože úrok z omeškania vo výške
26,39 eur si neuplatňoval.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 VÚB, a.s., postúpila navrhovateľovi pohľadávky v

celkovej výške 19 961 602,-- eur.

Listom zo dňa 23.08.2012 VÚB, a.s., oznámila odporcovi, že postúpila navrhovateľovi pohľadávku
vyplývajúcu zo Zmluvy o jeho bežnom účte bez uvedenia výšky pohľadávky a že odporca je povinný
svoj záväzok plniť navrhovateľovi. Dôkaz o doručení tejto výzvy odporcovi navrhovateľ nepredložil.

Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 23.8.2012 na úhradu dlžnej sumy vo výške 707,61 eur
najneskôr do 12.9.2012. Dôkaz o doručení tejto výzvy odporcovi nepredložil.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) okrem iného touto časťou zákona
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zo zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 ods. 1, 2 ObZ Zmluvou o bežnom účte sa zväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú

menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa§524ods.1OZVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené

Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo
dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len ZoB) v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako
akciová spoločnosť, ktorá
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná

právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené
v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,

Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky
zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov
získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie

pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu
vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha

bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením
bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a
tiež nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 ), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa

§ 49c .
Podľa § 6 ods. 7 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.
Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať
na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.

Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu
ani neprechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a
môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím
povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.

Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh
na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do
desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť

Podľa § 27 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi
na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti

postupovať obozretne, najmä sú povinné riadiť svoje riziká a vykonávať obchody

Podľa § 92 ods. 8 ZoB v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení Ak je napriek písomnej
výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej

banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej
len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 153 ods 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že návrhu tak, ako si ho uplatnil navrhovateľ, nie je možné vyhovieť, preto ho zamietol.

Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť bola otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ
sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné,
pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania

špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku.

Postúpenie pohľadávky je bežným právnym úkonom. Všeobecne môže byť predmetom zmluvy o
postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná,
nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka

bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá
pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:
1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,

3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho

peňažnéhozáväzku,potomsanesplnenápovinnosťmusírozhodnetýkaťsplatnýchsplátokdlhu(úveru).
Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom,
čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.
Navrhovateľ nepreukázal, aby odporca ako dlžník bol v omeškaní so splatením celej postúpenej

pohľadávky viac ako 90 dní. Navrhovateľ nepredložil súdu písomnú výzvu banky na úhradu dlhu, ktorá
je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky a ktorá musí predchádzať postúpeniu
aspoň 90 dní. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam VÚB, a.s. adresovaný odporcovi o postúpení
pohľadávky a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňa výzva navrhovateľa ako postupníka odporcovi
na zaplatenie postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu. Navrhovateľ tiež nepredložil žiaden
dôkaz, že by banka dlh v celej výške pohľadávky postúpenej navrhovateľovi zosplatnila riadnou výzvou

doručenou odporcovi pred postúpením pohľadávky tak, ako to predpokladá zákon. Navrhovateľ totiž
v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške
uvedenej v zozname pohľadávok a tiež nepreukázal, v akej výške bola splatná pohľadávka pred jej
postúpením. VÚB vo svojom vyjadrení uviedla, že predmetnú pohľadávku postúpila navrhovateľovi dňa
20.8.2012.

Navrhovateľ do vyhlásenia rozsudku nepreukázal, aby mu pôvodný veriteľ postúpil splatnú pohľadávku
a v akej výške bola pohľadávka splatná pred postúpením, či odporca bol v omeškaní so splatením dlhu
viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky, či pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu
pred postúpením pohľadávky a či zosplatnenie dlhu aj doručil odporcovi pred postúpením pohľadávky,
či a kedy pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ ukončil zmluvný vzťah s odporcom a akým

spôsobom,nepredložilsúduotomžiadenpísomnýdôkaz,tedaanipísomnéoznámeniebankyodporcovi
o zrušení bežného účtu, ani písomnú výpoveď a dôkaz o doručení písomnej výpovede odporcovi.
Navrhovateľ až po vyhlásení rozsudku, ako je uvedené vyššie, vo svojom vyjadrení doručenom súdu
dňa 13.11.2015 uviedol, že splatnosť celej žalovanej sumy nastala dňa 22.8.2012, t.j. v deň keď došlo ku
zrušeniu bežného účtu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB, a.s. a navrhovateľom

vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa došlo dňa 14.8.2012.

Súd dospel k záveru, že v zmysle § 92 os. 8 ZoB môže byť spôsobilým predmetom postúpenia
pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Vyplýva
to aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB : „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky

nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva...“. Z dôvodovej správy k ZoB vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia pohľadávky zodpovedajúce nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“ (pôvodný
odsek 7 sa stal odsekom osem po novelizácii zák. č. 552/2008 Z.z. ).

Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s
ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Tento záver vyplýva
z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože v tomto ustanovení je
zdôraznenýpeňažnýzáväzokklientabankyalebočasťpeňažnéhozáväzku,ktorýmjedlžníkvomeškaní.

Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“, treba rozumieť nesplácaný
zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90
dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka môže
postúpiť akýkoľvek nesplatný - „živý“ úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle ZoB
pod dohľad NBS a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností, čo by bolo v rozpore s

účelom ZoB a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vystupujúci do
zmluvného vzťahu s bankou, neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom.
Tento postup by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá
je od banky vyžadovaná v § 27 ods. 1 ZoB a v súlade so Smernicou o nekalých praktikách. Súd
nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné

pristúpiť len v súlade so zákonom po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého
dlhu (úveru). Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového dlhu (úveru) je totiž výlučným oprávnením banky,
ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.Podľa názoru súdu špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver,
že s bankovou pohľadávkou (dlhom), ktorá nie splatná, ktorý nie je splatná, nemôže nakladať nebankový
subjekt. Nesplatná pohľadávka banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky

s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať
akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať zahŕňa aj zosplatnenie
pohľadávky, teda aj pohľadávky, ktorá nie je splatná (zročná)ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho
zo zmluvných podmienok banky a tiež aj správu pohľadávok banky.

Navrhovateľ ani na výzvu súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby banka pohľadávku zosplatnila, t.j.
vyhlásila predčasnú mimoriadnu splatnosť celého dlhu, t.j. aj nezročnej pohľadávky pred postúpením
pohľadávky riadnou a doručenou výzvou odporcovi v zmysle ust. § 565 OZ a tiež nepredložil žiaden
dôkaz o ukončení zmluvného vzťahu bankou s odporcom odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou
zmluvy pred postúpením pohľadávky. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila
splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške uvedenej v zozname pohľadávok. Navrhovateľ

tiež nepreukázal, aby mal udelené povolenie od NBS na výkon bankovej činnosti. Banka postúpila
pohľadávku navrhovateľovi a postúpenie pohľadávky oznámila odporcovi, čo však nepostačuje na to,
aby navrhovateľ bol aktívne legitimovaný.
Navrhovateľ nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočností,
ktorú tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí

od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.

zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa
ako postupcu na navrhovateľa ako postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení
podmienok stanovených v zákone ( § 92 ods. 8 ZoB a § 565 OZ).

Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi
navrhovateľom a pôvodným veriteľom je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, na neplatnosť
ktorého súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. V dôsledku toho neplatného postúpenia nesplatného
záväzku navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný uplatňovať v konaní bankovú pohľadávku, t.j. nemá

aktívnu legitimáciu na podanie návrhu proti odporcovi, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Na záver súd poznamenáva, že pri rozhodovaní neprihliadol na podanie navrhovateľa zo dňa
10.11.2015,keďže totobolosúdudoručenéaždňa13.11.2015,t.j.povyhlásenírozsudkuaprerozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd dodáva, že navrhovateľ v tomto vyjadrení tvrdil, že k zrušeniu bežného účtu odporcu došla dňa
22.8.2012, pričom banka vo svojom vyjadrení neuviedla, že k zrušeniu tohto bežného účtu došlo dňa
22.8.2012. K postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa však došlo už dňa 14. 8. 2012 na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, t.j. ešte pred týmto zrušením bežného účtu. Predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.8.2012 na navrhovateľa podľa názoru súdu bola pohľadávka nezročná, preto

je toto postúpenie neplatné a žalobca na základe uvedeného nie je aktívne legitimovaný v tomto spore
na podanie predmetného návrhu.

Na doplnenie súd dodáva, že je nepochybné, že odporca má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie
spotrebiteľa. V duchu existujúcej judikatúry je povinnosťou súdu v súlade s právnou úpravou a

zásadami na ochranu spotrebiteľa opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom venovať
náležitú pozornosť. Preto súd poukazuje na to, že citovaný článok 16.5.4 VOP, účinný v čase
uzavretia zmluvy o bežnom účte a povolenia prečerpania na bežnom účte, podľa ktorého odporca
ako spotrebiteľ nebol bez predchádzajúceho písomného súhlasu oprávnený postúpiť svoje pohľadávky
z účtu, naopak právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ bol na takéto konanie oprávnený, t.j.

táto zmluvná podmienka, uvedená vo VOP, spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou,
ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže
veriteľ súhlas s postúpením pohľadávky odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa.Táto podmienka je tiež spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa
svojho práva. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na spoločnosť so sídlom na Cypre, uplatňovanie
práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné, pritom spotrebiteľovi

je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo
predajcovi a jej účelom má byť vyvažovanie tejto nerovnováhy.
Táto nerovnováha má za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ktorá vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a
úverovým dlžníkom. Terajší navrhovateľ nadobudol pohľadávku na základe postúpenia od pôvodného

veriteľa VÚB, a.s. Inštitút postúpenia nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani podmienkou, ktorá
by bola v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút postúpenia je zákonom prípustný, avšak vychádzajúc z
obsahu zmluvy, ktorej súčasťou sú VOP, je potrebné konštatovať, že práva a povinnosti účastníkov
nie sú v súvislosti s právom postúpiť pohľadávku vyvážené vo vzťahu k obom účastníkom, nie sú
individuálne dohodnuté a preto sa jedná o typovú zmluvu, ktorá však vykazuje znaky jasného nepomeru
v neprospech spotrebiteľa ako slabšieho účastníka a v takom prípade je takúto podmienku, ktorá je

nevyvážená, potrebné považovať za neplatnú.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle citovaných ustanovení OZ chrániacich spotrebiteľa, ale
aj ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa nerovnosť zmluvných strán je definovaná ako konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná obchodná praktika uvedená vo VOP v neprospech
spotrebiteľa, je preto v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná.

Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je potrebné prihliadnuť z úradnej povinnosti, a preto súd
konštatuje, že navrhovateľ nemá na podanie návrhu aj z toho dôvodu aktívnu legitimáciu, pretože
postúpenie pohľadávky na neho, je aj z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom a navrhovateľ sa
tak nestal v dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky nositeľom oprávnenia podať ako aktívne
legitimovaný účastník voči odporcovi predmetný návrh na súd.

Opätovne súd zdôrazňuje, že v súvislosti s posudzovaním žalovanej pohľadávky sa odporca ako
spotrebiteľ dostal do výrazného zhoršenia právneho postavenia a v prípade, ak by sa chcel domáhať
svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného veriteľa, ale od navrhovateľa, by bol značne
diskriminovaný a preto konanie pôvodného veriteľa a nasledujúceho subjektu, na ktorý bola pohľadávka

postupovaná, vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv dlžníka voči veriteľovi, čo je možné tiež
hodnotiť ako znak diskriminácie a vybočenia z pravidiel morálky a takéto konanie možno posudzovať
aj ako nekalú obchodnú praktiku.

Vzhľadom na uvedené skutočností z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, ale aj z

dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu tak, že odporca
ako účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie
a uplatňovanie svojho práva. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu ani nevyplýva,

aby mu nejaké trovy vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého
smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j.
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.