Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/122/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202371
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815202371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. Q. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A. O., Š. U. A. P. 2. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX,
XXX XX A. O., Š. U. A. P. o zaplatenie 25.878,53 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 25.575,53 eur, úrok
z úveru vo výške 1.423,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.151,77 eur
od 08.11.2014 do zaplatenia a iné trovy konania vo výške 1.552,50 eura to všetko sa im povoľuje splácať
v mesačných splátkach po 135 eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto

rozsudku vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok s tým, že plnením
jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. rade zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne sumu 25.878,53 eur s 6,59 % p.a. úrokom z úveru zo sumy 24.102,77 eur od
08.11.2014 do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 25.878,53 eur od 08.11.2014
do zaplatenia a trovy konania.

Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2264793007 bola so
žalovanýmiI.aII.uzatvorenáZmluvaomedziúvereč.2264793808astavebnomúveru-spotrebiteľskom
úvere č. 2264793007 zo dňa 02.12.2011, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným I. a II. medziúver
vo výške 24.500 eur. Žalovaní I. a II. sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru
6,59 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 134,55 a do pridelenia cieľovej sumy vkladať
na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 39,20 eur. Po pridelení cieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní I. a II. zaviazali splácať stavebný - spotrebiteľský úver
vrátane úrokov vo výške 4,70 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 173,75 eur. Žalovaní
I. a II. porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom
zo dňa 30.05.2014 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom odporcov
zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, navrhovateľ bude požadovať
splatenieceléhozostatkuúveruspríslušenstvompreddohodnutoudobousplatnosti.Nakoľkoomeškané
splátky neboli doplatené, žalobca dňa 07.11.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s

príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 07.11.2014 bola celková výška dlžnej
sumy 25. 878,53 eur, pričom pozostáva z istiny 24.102,77 eur a z nezaplatených úrokov za úver
a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 1.775,76 eur.
Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. VI. bod 3 a 4úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 % p. a. a zároveň celý zostatok
dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a.

Žalovaná v 1.rade so žalobou súhlasila. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o úvere zo dňa 29.11.2011,
Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení účinnom od januára 2009,
Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 07.11.2014 spolu s kópiami doručeniek,

upozorneniami na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.05.2014 spolu s kópiami doručeniek,
výpisom z účtu medziúveru, písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej v 1.rade a zistil tento
skutkový stav veci:

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil, aby súd konal a
rozhodol v jeho neprítomnosti. Taktiež na pojednávanie sa nedostavil žalovaný v 2.rade zo zdravotných

dôvodov.

Žalovanáv1.radenapojednávanípotvrdila,žepodpísalasožalovanýmv2.rade,tedasvojimmanželom
zmluvu, avšak išlo o úver pre ich dcéru. Túto zmluvu podpísali dobrovoľne. Žalobca im povedal aký úver
môžu čerpať a oni s tým súhlasili. Pred podpisom zmluvy si zmluvu neprečítala, nedostala ani žiadne

obchodné podmienky. Bolo jej iba oznámené, že bude splácať splátky po 171 eur. Potvrdila, že úver
splácala jej dcéra, tak ako je uvedené vo výpise z účtu medziúveru. Žiadala však, aby súd jej povolil
splácať dlžnú sumu v splátkach z dôvodu, že poberá dôchodok vo výške 250 eur a jej manžela vo výške
350 eur. Býva s dcérou, pre ktorú zobrali úver s tým, že hradia na domácnosť za plyn a elektrinu sumu
165 eur napoly so svojou dcérou. Obaja s manželom sú po infarkte. Ona má taktiež cukrovku a na lieky

potrebujú mesačne spolu sumu 100 eur.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 10.08.2015 uviedol, že istina vo výške 24.102,77 eur predstavuje
rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 24.500 eur a nasporenou sumou v momente
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 397,23 eur, čo je uvedené vo výpise z účtu ako čiastočné

vyrovnanie medziúveru z 07.11.2014. Suma 1.775,76 eur pozostáva z nezaplatených úrokov vo výške
1.423,76 eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 352 eur. Nezaplatené úroky vo výške 1.423,76 eur
pozostávajú z nezaplatených 6,59 %-ných úrokov ročne od poskytnutia úveru 12.12.2011 do vyhlásenia
predčasnej splatnosti zostatku dlhu dňa 07.11.2014 zo sumy 24.500 eur ako sumy poskytnutého úveru.
Nezaplatené poplatky vo výške 352 eur pozostávajú z poplatkov za vedenie účtu 2 krát 25 eur, poplatku

za vedenie účtu 1 krát 29 eur, poplatok za upomienku 3 eur 3 krát, poplatok za upomienku 15 eur 2 krát,
poplatok za druhú upomienku vo výške 20 eur a to 3 krát a poplatok za druhú upomienku vo výške 15
eur a to po 2 krát, ďalej poplatok za predžalobnú upomienku vo výške 30 eur, poplatok za predžalobnú
upomienku vo výške 15 eur a to 2 krát, ďalej poplatok za individuálne riešenie omeškaných splátok 15
krát, poplatok za zmenu splátkového plánu vo výške 20 eur a ďalej poplatok za poistenie úveru vo výške

9,8 eur a to 5 krát.

Podľa zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) čl. I. uzatvorenej
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 29.11.2011, žalobca na preklenutie
obdobia do pridelenia cieľovej sumy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi medziúver pod č.

2264793808 vo výške 24.500 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na
základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných ako aj všeobecných
podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s
nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. 2264793007 vo výške cca
14.948,81eur.Presnúvýškustavebnéhoúverukudňupodpisutejtozmluvyniejemožnéstanoviť abude

sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení. Celková čiastka medziúveru - stavebného spotrebiteľského úveru, ktorú má dlžník zaplatiť
je 54.068,22 eur; výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia je 39,2 eur; výška úrokovej
sadzby vkladov je vo výške 2 % p.a. a úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných vkladov 5
% ročne; počet mesačných vkladov na účet stavebného sporenia 171; úroková sadzba medziúveru

fixná na dobu 5 rokov 6,59 % p.a.; výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za
prijatie dopoistenia 144,35 eur; počet splátok úrokov z medziúveru 171; úroková sadzba stavebného
úveru fixná na celú dobu trvania stavebného úveru 4,7 % ročne; výška mesačnej splátky vrátane úrokov
stavebnéhoúveruapoplatkuzaprijatiedopoistenia183,55eur;početsplátokistinyaúrokovstavebnéhoúveru 106; doba trvania medziúveru/stavebného úveru v rokoch 23,02 a konečná splatnosť medziúveru
- stavebného úveru do 31.12.2034.

V zmysle článku II. zmluvy - čerpanie, úročenie, doba splatnosti, splácanie medziúveru a stavebného
úveru a ďalšie podmienky, časti Medziúver, dlžník sa zaväzuje poukazovať pravidelne mesačne
dohodnutý vklad na účet zmluvy o stavebnom sporení č. 2264793007 až do pridelenia cieľovej sumy.
Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý medziúver vrátane príslušenstva. Výška úrokovej sadzby
medziúveru je 6,59% p.a. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje

splácať úroky z medziúveru. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje na účet zmluvy o stavenom
sporení č. 2264793007 pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 39,2 eur. Do pridelenia cieľovej
sumy sa dlžník zaväzuje splácať úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
134,55 eur a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 9,8
eur v prospech účtu 2264793007. V časti Stavebný úver je uvedené: dlžník sa zaväzuje pravidelnými
mesačnými splátkami úveru vo výške 173,75 eur uhradiť plnú výšku poskytnutého stavebného úveru

s príslušenstvom a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami
poistného vo výške 9,8 eur spolu vo výške 183,55 eur na účet stavebného sporenie č. XXXXXXXXXX/
XXXX.

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie - bod 2 a 4 v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma

splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. V týchto prípadoch má veriteľ právo účtovať si
pri stavebnom úvere 3 % p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu
a pri medziúvere 5 % p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92
Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o
stavebnom sporení.

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506

Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2
tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
t.j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej

splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splniť pohľadávku stavebnej sporiteľne v lehote, ktorú
ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru alebo vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Žalobca listom zo dňa 07.11.2014 žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver
riadne a včas, ku dňu 07.11.2014 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, preto do 30 dní odo dňa

kedy nastala mimoriadna splatnosť úveru žiadal žalovaných vrátiť sumu 25.868,73 eur. Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní prevzali dňa 14.11.2014.

Poslednou výzvou na úhradu zo dňa 30.05.2014 žalobca žalovaných vyzval v lehote do 15.06.2014 na
úhradu omeškaných splátok vrátane splátky za mesiac jún 2014. Žalobca žalovaných upozornil, že v

prípade nezaplatenia v stanovenej lehote vyhlási mimoriadnu splatnosť celého úveru a bude požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu.

Z výpisu z účtu medziúveru a odstúpeného medziúveru vyplýva, že dlžníkovi bol vyplatený medziúver
spolu vo výške 24.500 eur, na ktorý vykonali úhrady vo výške 4.518,24 eur s tým, že po zosplatnení

nevykonali žiadnu úhradu.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Akovyplývaz§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)

dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude

zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah

zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli

dňa 29.11.2011 zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol
dlžníkom medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
medziúveru vo výške 24.500 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver vo výške cca
14.948,81 eur.

Keďženastalipodmienkypredpokladanévzmluvetým,žedlžnícipodstatneporušilizmluvu,žalobcadňa
07.11.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal oboch žalovaných o okamžitévrátenie celého zostatku úveru. Pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní boli upozornení
na to výzvou na zaplatenie dlžných splátok.

Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 24.102,77 eur. Do podania žalobného návrhu
nebola pohľadávka žalobcu s príslušenstvom uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie žalovaných v
1. a 2. rade a návrhu v uvedenom rozsahu vyhovel. Jedná sa o istinu úveru. Ďalej súd priznal aj nárok
na zaplatenie úroku z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 1.423,76 eur. Do
uvedenej sumy súd nezarátal poplatky za vedenie úverového účtu v sume po 25 a 29 eur a poplatky za

upomienky a iné poplatky, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní

zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j.
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi

konania.

V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 07.11.2014, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 07.11.2014, potom

už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.

ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z

dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré

sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,59 % ročne zo
sumy 24.102,77 eur od 08.11.2014 do zaplatenia a v tejto časti návrh žalobcu zamietol.

Zároveň súd priznal žalobcovi aj dlžné poistné po 9,8 eur splatné dňa 31.07.2014, 31.08.2014,
30.09.2014, 31.10.2014 a 7.11.2014, spolu vo výške 49 eur, ktoré si účastníci dohodli v zmluve.

Pokiaľ ide o poplatky za vedenie úverového účtu splatné dňa 01.01.2013 v sume 29 eur a po 25 eur
účtovaných dňa 02.12.2011 a 01.01.2014 súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť nasledovné:

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného

zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je

vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu

nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej
kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Odporcovia boli povinní platiť navrhovateľovi ako veriteľovi za to, že tento pre

svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcom
ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je
neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali odporcovia ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie
úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili navrhovateľovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z

úveru, preto na odporcov nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov.

Naviac navrhovateľ ani nepreukázal súdu na základe akých ustanovení zmluvy resp. jej súčastí
predmetný poplatok účtoval, nakoľko nepredložil listinu preukazujúcu výšku požadovaného poplatku ( čl.
XXIII. bod 5 Všeobecných podmienok), a to napriek výzve súdu na podrobnú špecifikáciu pohľadávky.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči

dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Súd žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky: po 3 eur účtovaných dňa 30.06.2012,
31.12.2012, 31.03.2013, po 15 eur účtovaných dňa 31.10.2013 a 31.01.2014 po 20 eur účtovaných
dňa 31.07.2012, 31.01.2013 a 30.04.2013 po 15 eur účtovaných dňa 30.11.2013 a 28.02.2014 za

upomienku po 30 eur účtovanú dňa 31.08.2013, za predžalobnú upomienku po 15 eur účtované dňa
31.05.2013 a 31.03.2014. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním
návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť
dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť apráve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho

záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky
v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo

možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu
spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal,
že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v
prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný
poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba
skutočnúnáhradunákladovdodávateľa.Uplatňovanieuvedenéhopoplatkujemožnézároveňpovažovať

za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti
súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches
Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako
poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej
forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. To isté sa týka aj pokiaľ ide o

poplatky za individuálne riešenie omeškaných splátok vo výške 15 eur účtovaného dňa 30.06.2013 a
poplatku za zmenu splátkového plánu vo výške 20 eur účtovaného dňa 24.06.2016.

Súd aj v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011,
IV.ÚS 55/2011-19.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy
v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca vo

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj
úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vládyatovovýške5%ročnedňomnasledujúcompouplynutí30dňovejlehotypovyhlásenímimoriadnej
splatnosti úveru, teda dňom 08.11.2014 do zaplatenia, ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku
žalobu v tejto časti zamietol. Súd priznal úroky z omeškania tak, ako sú uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Sadzba úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže žalobca si mohol žiadať úrok z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K.. Žalobcom požadovaná sadzba

úroku z omeškania tak neprevyšuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovaným sumu, na zaplatenie ktorých boli
zaviazaní, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd pri
určení výšky splátky bral do úvahy príjem žalovaných, ich nevyhnutné výdavky, výšku dlhu a vek, a preto
určil výšku splátky ako boli určené pre medziúver bez poistenia.Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok

účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Žalobca požadoval istinu 25.878,53 eur a súd so žalovanej sumy mu nepriznal iba poplatky za
upomienky. Preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 1552,50 eur.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,
e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.