Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204829
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Ružbárska

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212204829.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Ružbárskou v právnej veci žalobcu: A..

E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, R., Č. K., zastúpený: JUDr. Eva Pravdíková Bučková, advokátka,
Špitálska 25, Bratislava,
proti žalovanému: SHELL Slovakia, s. r. o., Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 31 361 081, zastúpený: AK
Balara, s.r.o., Košická 5590/56, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku spis. zn. 172/2009-
RS4-83 zo dňa 08.02.2012, vydaným Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, s. r. o. a o návrhu na
odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s. r. o. spis. zn.

172/2009-RS4-83 zo dňa 08.02.2012 s a z r u š u j e v celom rozsahu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 09.03.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o.
sp. zn. 172/2009-RS4-83 zo dňa 08.02.2012 sa zrušuje v celom rozsahu a žiada zaviazať žalovaného
na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Svoj návrh žalobca odôvodnil na základe týchto skutkových a právnych dôvodov:
dňa 08.02.2012 vydal Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o. rozhodcovský rozsudok spis. zn.
172/2009-RS4-83, ktorý je založený výlučne na dohode o prevzatí ručenia a ručiteľského vyhlásenia,
ktorá mala byť údajne uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v dosiaľ nezistenom čase, a to
napriek tomu, že žalovaný hodnoverne nepreukázal existenciu predmetnej dohody a napriek tomu, že
žalobca počas celého rozhodcovského konania poukazoval na neexistenciu predmetnej dohody, ktorá
by žalovaného oprávňovala na priznanie v nej uvedeného nároku.

Žalobca uviedol, že má vedomosť, že dňa 06.11.2008 podpísal dohodu o prevzatí ručenia a
ručiteľského vyhlásenia, obsahom ktorej bolo okrem iného ustanovenie článku 3 nasledovného znenia:
ručenie nadobúda platnosť, len pokiaľ budú odblokované všetky bankové účty spoločnosti. V prípade
opätovného zablokovania všetkých účtov spoločnosti zo strany spomínaného exekútora, táto dohoda
o ručení stráca platnosť. Žalobca uviedol, že táto rozväzovacia podmienka zakotvená v predmetnej
dohode bola zo strany žalobcu zásadným dojednaním, bez ktorého by nedošlo z jeho strany k podpisu

daného dokumentu. Vzhľadom k tomu, že žalobca dohodu v predmetnom znení podpisoval bez
prítomnosti druhej zmluvnej strany v súlade s bežnými zvyklosťami, označil aj prvú stranu predmetného
dokumentu svojou parafou za účelom vylúčenia jej zámeny. V tomto znení bol predmetný dokumentzaslaný žalobcom žalovanému formou elektronickej správy, avšak tento dokument vrátane vyššie
uvedeného článku podpísaný aj zo strany žalovaného sa žalobcovi nikdy nevrátil.

Žalobca má za to, že žalovaný namiesto akceptácie znenia Dohody o prevzatí ručenia a ručiteľského
vyhlásenia podpísaného žalobcom, teda znenia obsahujúceho rozväzovaciu podmienku, na ktorej
žalobca trval, text ustanovenia článku 3 zmenil na nasledovné znenie: „ručenie ručiteľa trvá až do času,
pokiaľ nebudú uhradené všetky peňažné záväzky dlžníka voči veriteľovi vyplývajúce z článku 1 tejto
dohody o prevzatí ručenia a ručiteľského vyhlásenia“ a v tomto znení dokument podpísal, pričom však z

jeho strany došlo k účelovému spojeniu prvej strany ním navrhovaného textu článku 3 dohody a druhej
strany žalobcom podpísaného dokumentu zaslaného mailom, teda účelovému spojeniu časti dvoch
rôznych návrhov dohody o prevzatí ručenia a ručiteľského vyhlásenia.

Žalobca v ďalšom uviedol, že na žalovanom prezentovanom texte dohody na prvej strane absentuje
parafa žalobcu, ktorá by potvrdzovala jeho súhlas s predmetným znením. Žalovaný s týmto znením

článku3nesúhlasilapretopodľažalobcujezarážajúce,žežalovanýnástojínaexistenciidohodyvznení,
ktoré on navrhol, keďže s týmto žalobca od začiatku nesúhlasil. Na základe uvedeného má žalobca za
to, že existovali dva návrhu znenia textu Dohody o prevzatí ručenia a ručiteľského vyhlásenia a žalobca
je toho názoru, že medzi ním a žalovaným nedošlo k súhlasnému vyhláseniu ohľadom celého znenia
dohody o prevzatí ručenia a ručiteľského vyhlásenia.

Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o prevzatí ručenia
a ručiteľského vyhlásenia medzi účastníkmi konania a ako ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku je podľa žalobcu aj ten, že Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o. nepostupoval pri vydaní
rozhodcovského rozsudku zákonným spôsobom a porušil zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania, keď podanie žalovaného zo dňa 06.06.2011, v ktorom žalovaný vedome uviedol zavádzajúce,
nepravdivé a osobu žalobcu osočujúce tvrdenia a toto podanie žalovaného bolo žalobcovi doručené až
dňa 23.02.2012 spoločne s napadnutým rozhodcovským rozsudkom.

Žalobca tiež namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že sídlo rozhodcovského súdu je na Miletičovej 7,

Bratislava a na tejto adrese sídlila aj spoločnosť Crediton s.r.o. zastupujúca žalovaného a na tejto adrese
sídlila tiež advokátska kancelária AK Balara, s.r.o. zastupujúca žalovaného v rozhodcovskom konaní a
tiež aj skutočnosť, že konateľ spoločnosti Crediton s.r.o. je od roku 1996 od súčasnosti Ing. JUDr. Vojtech
Kesely, CSc. a na druhej strane predsedkyňou Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s. r. o. je JUDr.
Jaroslava Kesela, CSc. a podľa žalobcu z toho možno usudzovať, že osoby konajúce za žalovaného

môžu mať priamu osobnú známosť s osobami reprezentujúcimi rozhodcovský súd.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. uviedol, že dôvody, ktoré uvádzal žalobca ako dôvody na
zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, a to neexistencia dohody zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť vec, neurčitosť dohody o prevzatí ručenia a z toho vyplývajúcu

skutočnosť, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi z titulu ručenia nie je splatná, nedostatok
nestrannostirozhodcovskéhosúduaporušeniezásadyrovnostistránvrozhodcovskomkonanípovažuje
za neopodstatnené a má za to, že žalobca adresoval žalovanému mailom návrh dohody o prevzatí
ručenia, tento bol zo strany žalovaného prijatý a spätne doručený žalobcovi. Autentickosť textu dohody
potvrdili svedkovia A.. Z.,

Mgr. Mika, ako aj zástupca žalovaného, pani J. a svedkyňa M. a má za to, že dohoda medzi účastníkmi
zakladá právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s. r. o. rozhodovať o právnom vzťahu ručenia
medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň žalovaný k námietke neurčitosti dohody o prevzatí ručenia a
o splatnosti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi považoval za irelevantné, nakoľko uvedené súdne
konanienesuplujeodvolanievočirozhodcovskémurozsudkuavšeobecnýsúdnemáoprávnenieskúmať

správnosť právnych záverov rozhodcovského súdu, len oprávnenie rozhodcovského súdu konať a
zákonnosť postupu rozhodcovského súdu.

Podľa žalovaného žalobca nepreukázal v tomto súdnom konaní, že by rozhodcovský súd nerozhodoval
nestranne a podľa jeho názoru nedošlo ani k porušeniu zásady rovnosti strán rozhodcovského konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré doložili
žalobca do súdneho spisu, a to znenie návrhu dohody o prevzatí ručenia a ručiteľského vyhlásenia
podpísané žalobcom, podanie žalovaného zo dňa 06.06.2011, reklamačný list zo dňa 18.03.2010, výpisyz obchodného registra spoločnosti Crediton s.r.o. a AK Balara s.r.o., štatút rozhodcovského súdu, tiež
sa súd oboznámil s obsahom spisu vedeného na Stálom rozhodcovskom súde pri IURO, s. r. o., spis.
zn. 172/2009-RS4, s obsahom exekučného spisu,

sp. zn. EX 207/08, vedeného na Exekútorskom úrade Zvolen u súdneho exekútora
Mgr. Pavel Mika, výsluchom svedkov, a to pani H. G. M., A.. Z.,
Mgr. Mika a J. J..

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad,
treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to

až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 370 Obchodného zákonníka Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami
vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne

spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a

podľa písm. g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného

dôvodu ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení
na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený.

Súd sa s návrhom žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu pri IURO, s.r.o. sp. zn. 172/2009-RS4-83 zo dňa 08.02.2012 vysporiadal tak, že o tomto návrhu

rozhodol uznesením zo dňa 11.04.2012, sp. zn. 26Cb/51/2012-43-, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11.05.2012.

Vykonané dokazovanie súd zhodnotil tak, že podľa názoru súdu nie sú dané dôvody pre zrušenie
napadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že neexistuje dohoda medzi účastníkmi konania o

právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spory medzi účastníkmi konania, ako aj že je tu daný dôvod
neurčitosť dohody o prevzatí ručenia, ako aj nedostatok nestrannosti rozhodcovského súdu, pretože súd
sporné tvrdenia žalobcu a žalovaného k otázke existencie dohody o ručiteľskom záväzku a aj dohody
o riešení sporov rozhodcovským súdom vyhodnotil tak, že žalobca nepreukázal také skutočnosti ním
tvrdené, ktoré by mali za následok vyhlásiť, že rozhodcovská doložka a ručiteľský záväzok, resp. dohoda

o ňom sú neplatné. Na druhej strane však z obsahu spisu vedeného na Stálom rozhodcovskom súde pri
IURO,s.r.o.sp.zn.172/2009-RS4-83zodňa08.02.2012vyplynulo,žedošlokporušeniuzásadyrovnosti
účastníkov konania, keďže tak ako uviedol žalobca súdne podanie žalovaného zo dňa 06.06.2011, v
ktorom boli uvedené zmenené a zásadné tvrdenia, na ktoré mohol žalobca reagovať, avšak uvedené mu
bolo doručené až dňa 23.02.2012 spoločne s napadnutým rozhodcovským rozsudkom, a teda súd má

za to, že v tomto prípade bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keďže
žalobcovi bola odňatá možnosť písomne sa vyjadriť k podaniu žalovaného zo dňa 06.06.2011.Na základe uvedeného súd rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. sp.
zn. 172/2009-RS4-83 zo dňa 08.02.2012 zrušil z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g) Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní).

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd mal za to, že v tejto veci bude
spravodlivé, ak každý z účastníkov bude znášať svoje trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.