Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200146
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200146.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Občianske združenie HRON pre
slobodné rieky, IČO: 42 190 720, so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 03 Banská Bystrica, zast. členkou
združenia JUDr. Katarínou Belešovou, trvale bytom S. č. XXX, XXX XX S., proti žalovanému: Okresný
úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica,

(do 31.12.2012 Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, od 01.01.2013 do 30.09.2013 Obvodný úrad
v Banskej Bystrici, odbor výstavby a bytovej politiky), za účasti ďalších účastníkov: 1/ MVE Šášovské
Podhradie s.r.o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 981, 2/ A. M., K. Z. XX, XXX XX Y.
E. G., 3/ W. M., K. Z. XX, XXX XX Y. nad G., 4/ U.. A. Z., Z. XX, XXX XX I., 5/ Slovenský rybársky
zväz - Rada Žilina, A. Kmeťa 20, 010 55 Žilina, 6/ Klub slovenských turistov - sekcia vodnej turistiky,
Záhorského 33, 831 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu
v Banskej Bystrici č. KSU BB 2012-1220-2:OŠSS zo dňa 10.12.2012, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. KSU BB-2012-1220-2:OŠSS zo dňa 10. decembra 2012
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Stavebný úrad - Mesto Žiar nad Hronom rozhodnutím č. 3215/2012 verejnou vyhláškou zo dňa
01.10.2012 rozhodol o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň na rieke Hron - Šášovské Podhradie“,

v ktorom stavebný úrad povolil umiestnenie stavby na vodnom toku rieky Hron. Stavebný úrad postupom
podľa § 35 a § 36 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej stavebný
zákon) prerokoval návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení tejto stavby, posúdil návrh
navrhovateľa spoločnosti EuroEcology, s.r.o. podľa § 37 a § 38 stavebného zákona, zosúladil stanoviská
uplatnené dotknutými orgánmi a vyhodnotil námietky a vyjadrenia účastníkov konania. Na základe toho
podľa § 39, § 39a stavebného zákona a § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000
Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, vydal rozhodnutie o umiestnení

vyššie označenej líniovej stavby na pozemkoch (vymenovaných parcelách) v katastrálnom území K.
Z. v r.km XXX,XXX-XXX, XXX na rieke G. tak, ako je uvedené v grafickej prílohe tohto rozhodnutia.
Žalobca v územnom konaní uplatnil námietky, keď tvrdil, že pre súčasné úkony a povoľovacie konanie
zámeru výstavby MVE navrhovateľa EuroEcology, s.r.o. je rozhodnutie MŽP SR č. 4379/04-1.6/ak zo
dňa 14.03.2005 neplatné, nakoľko bolo vydané pre iného predkladateľa zámeru a posudzovaný bol
iný projekt a na inom riečnom profile. Namietal tiež, že neplatnosť tohto rozhodnutia vyplýva aj zo

zákona č. 24/2006 Z.z. (prechodné ustanovenie § 65 ods. 5). Neplatnosť je zrejmá aj podľa § 37
ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z., nakoľko nebolo začaté konanie o povolení činnosti podľa osobitných
predpisov v čase platnosti rozhodnutia. Z rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad v rozhodnutío námietkach uviedol (str. 23), že sa s námietkami nezaoberal, nakoľko nesmerujú ku konkrétnym
poukazom k predmetnému územnému rozhodnutiu a uvedené bolo predmetom procesu obstarávania
územnoplánovacej dokumentácie „Zmeny a doplnky č. 2 územného plánu Mesta Žiar nad Hronom“.

Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie zo dňa 24.10.2012.

Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, ako príslušný odvolací orgán, rozhodnutím č. KSU BB
2012-1220-2:OŠSS zo dňa 10.12.2012 odvolanie žalobcu (ako aj ďalších odvolateľov) zamietol a

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 07.02.2013
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KSU BB- 2012-1220-2:OŠSS zo dňa 10.12.2012, ako
aj postupu žalovaného, ktorou sa domáhal zrušiť toto rozhodnutie a vrátiť vec žalovanému na ďalšie
konanie. Tvrdil, že vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby boli porušené práva a právom chránené

záujmy žalobcu, ktorý je občianskym združením založeným za účelom obnovy a ochrany životného
prostredia v regiónoch povodia

rieky Hron na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Žalobca namietal najmä tieto
skutočnosti:

1. Napriek tomu, že bola v spise námietka zaujatosti voči predpojatosti vedúcej stavebného úradu,
viedla konanie predpojatá osoba, čo malo vplyv pri vyhodnocovaní námietok a stanovísk dotknutých
osôb, pretože námietke zaujatosti sa nevyhovelo pre nepreukázané ekonomické, resp. rodinné väzby
na investora.
2. Žalovaný vydal najmenej štyri rozhodnutia o umiestnení stavieb, a to MVE so synergickým efektom

v 3 až 5 km vzdialenostiach od seba (MVE Breznica, MVE Šášovské Podhradie, MVE Jalná a už
stojaca MVE Hronská Dúbrava) bez toho, aby sa uvedené lokalizácie podrobili riadnemu preskúmaniu
z hľadiska environmentálnych dopadov na životné prostredie, ekosystémy vody, ale aj z hľadiska
posúdenia humánnej ekológie pri takejto koncentrácii MVE na tak malom území.
3. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a vzhľadom na

spôsob odôvodnenia, keď žalovaný odcitoval paragrafové znenie právnej normy a deklaroval, že sa
ňou pri rozhodnutiach riadil, čo nemožno považovať za náležité odôvodnenie, nestačí len reprodukcia
zákona, na základe ktorého sa rozhoduje.
4. V konaní o umiestnení stavby nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona
č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pretože žalovaný nesprávne zobral za

podklad na vydanie napadnutého rozhodnutia rozhodnutie MŽP SR č. 4379/04/ak zo dňa 14.03.2005
o tom, že predmetná stavba sa nebude posudzovať, pričom podkladom tohto rozhodnutia bol zákon
č. 127/1994 Z.z.. Rozhodnutie ministerstva bolo nielenže vydané pre inú oprávnenú osobu, ale pre
iný riečny kilometer na rieke Hron, s úplne inou dokumentáciou a plánom a v čase rozhodovania o
umiestnení stavby MVE Šášovské Podhradie bolo staré sedem rokov.

5. Rozhodnutie obsahovo nespĺňa zákonom stanovené náležitosti v súlade s § 39a stavebného zákona
a vyhláškou č. 453/2000 Z.z., najmä ak v rozhodnutí k námietke, že navrhovateľ nedisponuje dokladmi
ohľadom vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom, na ktorých má byť stavba umiestnená, konštatoval,
že na všetky dotknuté pozemky boli v územnom konaní predložené listy vlastníctva. Podľa žalobcu iba
predloženie listov vlastníctva je nepostačujúcim, a ak vlastníci dotknutých pozemkov sú v konaní známi,

mali byť riadnymi účastníkmi, ktorým sa malo všetko od počiatku doručovať.
6. Výstavba a prevádzka akejkoľvek MVE je vždy negatívnym zásahom do vodného ekosystému,
čo konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Sžp/106/2009 zo dňa 22.06.2010. Podľa záveru
vysloveného v ďalšom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžp/2/2008 zo dňa 04.12.2008 verejný
záujem na ochrane životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti je

mimoriadny, a preto právny poriadok Slovenskej republiky mu venuje zvýšenú pozornosť a v prípade
stretu tohto verejného záujmu s výkonom niektorých práv jednotlivcov je na základe uvedeného
prípustné výkon týchto práv obmedziť, a to najmä v prípade stretu verejného záujmu na ochrane
životného prostredia a súkromných práv, ktorým je napríklad aj vlastnícke právo.
7. Z hľadiska vplyvu MVE na vodný ekosystém a rybárstvo bolo potrebné predmetnú stavbu posudzovať

podľa zákona č. 24/2006 Z.z., na podporu čoho uviedol obsah stanoviska Ministerstva životného
prostredia SR, Sekcie ochrany prírody a krajiny, list č. 7395/2009-2.2zodňa05.08.2009,ktorýjesúčasťouzáverečnéhostanoviskavydanéhoMŽPSRkmateriálu„Koncepcia
využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR“, vydaného podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. V
stanoviskuministerstvoupozorňuje,ževzmysle§28zákonač.543/2002Z.z.oochraneprírodyakrajiny

je potrebná EIA (postupy odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné
prostredie) pri každej činnosti, ktorá môže mať vplyv na územia NATURA 2000.

Na pojednávaní zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že konaniu o umiestnení stavby nepredchádzalo
konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., hoci tento

zákon bol v platnosti. Rozhodnutie MŽP SR zo dňa 14.03.2005 nebolo možné akceptovať, nakoľko
nekorešponduje s právnym stavom, ktorý bol v roku 2012, t.j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Prijatím zákona č. 24/2006 Z.z. došlo k zmene právneho prostredia, pričom bolo potrebné všetky
malé vodné elektrárne posudzovať. Tieto štúdie, ako je štúdia SEA a EIA sú potom podkladom pre
správny orgán na vyhodnotenie rozporu alebo súladu verejného záujmu so záujmom konkrétneho
investora. Keďže je zrejmé, že investor nepredložil požiadavku na Ministerstvo životného prostredia SR

o predĺženie platnosti rozhodnutia ministerstva v súlade s ustanovením § 65 ods. 5 a § 37 ods. 7 zákona
č. 24/2006 Z.z., bolo potrebné pre všetky ďalšie úkony povoľovania tejto činnosti po dátume 01.02.2006
postupovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Ide o porušenie § 3 ods. 1 Správneho poriadku, ak správny
orgán akceptoval prílohy, ktoré nezodpovedajú právnemu stavu.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 12.03.2013 navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú. Samotným rozhodnutím o umiestnení uvedenej stavby nemôže dôjsť k
negatívnym zásahom do vodného ekosystému. Územným rozhodnutím sa vytvára len právny základ pre
rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. K jednotlivým žalobným
námietkam zaujal nasledovné stanovisko:

1. O námietke zaujatosti pracovníčky stavebného úradu vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 3963/2012
zo dňa 14.09.2012, ktorým uvedenú námietku podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol s
odôvodnením, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by došlo k porušovaniu
zásad objektivity a nezávislosti.
2. MŽP SR, Sekcia vôd, Odbor štátnej vodnej správy vydalo „Koncepciu využitia hydroenergetického

potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“, schválenú uznesením Vlády SR č. 178 zo dňa 09.03.2011.
Podľa prílohy č. 2 „Technicky využiteľný hydroenergetický potenciál pre malé vodné elektrárne“ je v
databáze lokalít s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom pre A. pod poradovým číslom
XXX na toku G., zaradená v orientačnom riečnom kilometri XXX,XXX „A. K. Z.“.
3. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď uviedol právne

predpisy, ktorými sa pri vydávaní rozhodnutia riadil a následne odôvodnil dôvody vydania žalobou
napadnutého rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov v rámci územného konania je ovládané zásadou
voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých
dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

4. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. sa prikladá k návrhu na
vydanie územného rozhodnutia záverečné stanovisko o posúdení vplyvu stavby alebo činnosti na
životné prostredie, alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ak bolo vydané. Ministerstvo životného
prostredia SR svojim rozhodnutím č. 4379/04-1.6/ak zo dňa 14.03.2005 rozhodlo v zisťovacom konaní o

posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, že uvedená stavba sa nebude posudzovať podľa zákona
č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nový investor stavby požiadal MŽP SR
v roku 2010 o stanovisko, či toto rozhodnutie je platné.
5. Z dôvodu nového zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Ministerstvo životného
prostredia SR postúpilo žiadosť na Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, ktorý vydal

stanovisko č. 2010/01518/ZH zo dňa 05.11.2010, že uvedené rozhodnutie MŽP SR je naďalej v platnosti.
Stavba, ktorá je predmetom územného rozhodnutia, je v hlavných parametroch z hľadiska svojho
výkonu, výšky hrádze, celkových objemov a rozlohou, bezo zmeny oproti dokumentácie, ktorá bola
podkladom pre rozhodnutie MŽP SR č. 4379/04-1.6 zo dňa 14.03.2005. Rozdiel v riečnom kilometri
predstavuje spresnenie umiestnenia na základe podrobnejších podkladov, ktorým je o.i. i záväzná časť

platnej územnoplánovacej dokumentácie. Navrhovateľ o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa
v konaní preukázal zmluvou o postúpení práv a povinností k zámeru medzi pôvodným predkladateľom
spoločnosťou L´ Energie verte, a.s., Borská 6, Bratislava a spoločnosťou navrhovateľa.6. Stavebný zákon v § 36 ods. 4 umožňuje začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby,
alebo v odôvodnených prípadoch zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj
územného konania o využití územia verejnou vyhláškou.

7. K záverom vyplývajúcim z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR žalovaný poukázal na to, že Mesto
Žiar nad Hronom pristúpilo v roku 2011 k obstaraniu zmien a doplnkov platnej územnoplánovacej
dokumentácie, súčasťou jej obstarania bol i proces posudzovania vplyvu strategického dokumentu
na životné prostredie. Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici rozhodol, že „Zmeny
a doplnky č. 2 ÚPN Mesta Žiar nad Hronom“ sa budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a

stanovil rozsah hodnotenia, na základe ktorého bola vypracovaná správa o hodnotení strategického
dokumentu. Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici vydal záverečné stanovisko z
posúdenia strategického dokumentu č. 2011/00321/ZC-DK zo dňa 14.09.2011, ktorým odporučil schváliť
strategický dokument. Zmeny a doplnky č. 2 územného plánu Mesta Žiar nad Hronom schválilo mestské
zastupiteľstvo v Žiari nad Hronom uznesením č. 29/2012 zo dňa 26.04.2012 a jeho záväzná časť bola
vyhlásená VZN č. 3/2012 zo dňa 26.04.2012, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.06.2012.

Zástupca žalovaného na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvával na písomne podanom stanovisku
k žalobe. Zdôraznil, že vzhľadom na povahu rozhodnutia o umiestnení stavby, samotným týmto
rozhodnutím ešte nemôže dôjsť k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie, pričom na
podporu tohto stanoviska poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/227/2010 zo

dňa 26.10.2011. Zdôraznil, že územným rozhodnutím sa vytvára len právny základ pre rozhodnutie o
realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti

dôjsť. Poukázal tiež na to, že správny orgán nemohol spochybňovať správnosť stanoviska Obvodného
úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici zo dňa 05.11.2010 k platnosti rozhodnutia Ministerstva

životného prostredia SR zo dňa 14.03.2005. Zdôraznil, že Mestské zastupiteľstvo v Žiari nad Hronom
schválilo Zmeny a doplnky č. 2 územného plánu Mesta Žiar nad Hronom, pričom súčasťou obstarania
zmien územného plánu bol aj proces posudzovania vplyvov strategického dokumentu na životné
prostredie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/14/2013-103 zo dňa 21.01.2014, aplikujúc
ustanovenie § 250 ods. 1 posledná veta O.s.p. pribral do konania účastníkov správneho konania, a to
investora spoločnosť EuroEcology s.r.o. a ďalších, ktorých práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté.

Na pojednávaní dňa 19.03.2014 súd uznesením pripustil, aby na miesto účastníka konania EuroEcology
s.r.o., Bratislava do konania vstúpila spoločnosť MVE Šášovské Podhradie s.r.o., so sídlom Karadžičova
10, 821 08 Bratislava, a to v dôsledku singulárneho právneho nástupníctva, majúc za preukázané, že
zmluvou o postúpení projektu „MVE Šášovské Podhradie“ spoločnosť EuroEcology s.r.o. previedla celý
investičný zámer na spoločnosť MVE Šášovské Podhradie s.r.o., ktorá tento projekt v celosti, vrátane

práv vyplývajúcich z napadnutého územného rozhodnutia, prevzala.

Zástupca spoločnosti MVE Šášovské Podhradie s.r.o. súhlasil s rozhodnutím vydaným v územnom
konaní, ktoré považuje za zákonné.

Účastníci konania A. M. a manželka W. M. nesúhlasili so stavbou MVE, ktorá sa ich priamo dotýka,
keďže bývajú v tesnej blízkosti.

Účastník konania U.. A. Z. sa pripojil k žalobe a poukázal na to, že na Slovensku je údajne prebytok
elektriny a údajne vyrobená elektrina pôjde na vývoz.

Zástupca Slovenského rybárskeho zväzu, Rada Žilina pripojil k stanovisku žalobcu. Namietal najmä
to, že neprebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, keďže vplyv takejto stavby na životné
prostrediejeevidentný.Poukázalnato,žeužMVEHronskáDúbravajebariéroumigrácierýbazdôraznil,
že každá stavba MVE znamená zhoršenie ekologického stavu.

Zástupca účastníka konania Klubu slovenských turistov, Sekcia vodnej turistiky sa pripojil k žalobe a
poukázal na to, že stavbou MVE dochádza k narušeniu kontinuity vodného toku, k narušeniu prírodného
charakteru rieky, čo nie je žiadúcim javom pre turistov. Uviedol, že samo Ministerstvo životnéhoprostredia zastávalo stanovisko, že došlo k zmene stavby v niekoľkých parametroch, čo si vyžaduje
nové posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa nového zákona.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a
c/ O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p.; rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je viazaný v zmysle ustanovenia § 250h ods. 1
O.s.p. rozsahom žaloby tak, ako bola podaná v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, pričom
v zmysle ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. rozsah žaloby je uvedený konkrétnymi dôvodmi. Súd preto
posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, výlučne v
intenciách predmetnej žaloby.

Žalobnú námietku ohľadom rozhodovania predpojatej osoby súd nepovažoval za dôvodnú, keďže
námietka bola v správnom konaní vybavená vydaním rozhodnutia o jej zamietnutí. Za nedôvodnú súd
hodnotí aj žalobnú námietku pod bodom 2/. Tvrdené skutočnosti v žalobe nie sú poukazovaním na
konkrétne porušenie zákonnosti, netvorí teda právny podklad pre možné zrušenie rozhodnutia. Naopak,

stavba MVE pod por.č. XXX na toku G. zaradená v orientačnom riečnom kilometri XXX,XXX MVE K. Z.,
je predpokladaná aj v Prílohe č. 2 Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR
do roku 2030, vydanej Ministerstvom životného prostredia SR, Sekcia vôd, Odbor štátnej vodnej správy.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia. Naopak, zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
stavebného úradu, sú dostatočne zrozumiteľné, spĺňajú zákonné náležitosti rozhodnutia v zmysle §
47 ods. 3 Správneho poriadku. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí odôvodnil, prečo sa námietkami
uplatnenými žalobcom v územnom konaní nezaoberal. Rovnako odvolací orgán odôvodnil, prečo
nevyhovel odvolaniu žalobcu. Stavebný úrad

v konaní o umiestnení stavby, jednak zhromaždil predložené doklady a zachytil vo vydávanom
rozhodnutí ich podstatný obsah. Zároveň si splnil svoju povinnosť v zmysle § 37 stavebného zákona,
posúdiť a vyhodnotiť okrem iného aj súlad predložených podkladov s právnymi predpismi. Druhou
otázkou je, či súd sa stotožnil, vzhľadom na ďalšie žalobné námietky, s ich vyhodnotením a s právnym

posúdenímveci,vzhľadomnazistenýskutkovýstavzozhromaždenýchdokladovastanovískdotknutých
orgánov a námietok účastníkov konania.

Podstatnou výhradou žalobcu voči zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu
bolo tvrdenie, že v konaní o umiestnení stavby, nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie

podľa zákona č. 24/2006 Z.z., a že stavebný úrad nesprávne zobral za podklad na vydanie rozhodnutia
rozhodnutie MŽP SR č. 4379/04-1.6/ak zo dňa 04.03.2005 o tom, že predmetná stavba sa nebude podľa
zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie posudzovať, a to napriek tomu,
že rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 127/1994 Z.z., navyše pre inú oprávnenú osobu, pre inýriečny kilometer na rieke G., s inou dokumentáciou a plánom a v čase rozhodovania o umiestnení stavby
bolo staré už 7 rokov.

Podstatnou obranou žalovaného bolo tvrdenie, a to s poukazom aj na závery rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011, že vydaním územného rozhodnutia správny orgán
nemohol reálne ukrátiť žalobcu na jeho práve na priaznivé životné prostredie, keďže k realizácii stavby
dochádza až na základe stavebného povolenia. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa vytvára len právny
základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť.

Stavebný úrad je v konaní garantom zákonnosti. Jedným zo znakov právneho štátu je taká činnosť
orgánov verejnej správy, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom na
ochrane a presadzovaní zákonnosti je verejný záujem (čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon); územné konanie sa začína na písomný

návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží
dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou
osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam
právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú
navrhovateľovi známi.

Podľa § 35 ods. 2 stavebného zákona; ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre
posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na
životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými
údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak

územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia
požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví.

Podľa § 3 ods. 3 písm. d/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z.; k návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa

prikladajú záverečné stanovisko o posúdení vplyvu stavby alebo činnosti na životné prostredie alebo
rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ak bolo vydané.

Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona; podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány
obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie

územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona; stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z
hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,

ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

Podľa § 39a ods. 1 vety prvej stavebného zákona; rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby (vrátane
požiadaviek na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie podľa §
39 ods. 2 stavebného zákona), určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti
rozhodnutia.

Podľa § 140 stavebného zákona; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok); správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon o EIA); účelom
zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii

environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na
podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti

vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa § 65 ods. 5 zákona o EIA v znení do 30.11.2011; ak bolo záverečné stanovisko vydané pred 1.
februárom 2006 a nebolo začaté konanie o povolení posudzovanej činnosti podľa osobitných predpisov,
je potrebné požiadať ministerstvo o predĺženie jeho platnosti podľa § 37 ods. 7.

Podľa § 37 ods. 7 zákona o EIA v znení do 30.11.2011; platnosť záverečného stanoviska k činnosti môže
byť na žiadosť navrhovateľa predĺžená o ďalšie dva roky, a to i opakovane, ak navrhovateľ písomne
preukáže, že nedošlo k podstatným zmenám navrhovanej činnosti, podmienok v dotknutom území, k
novým skutočnostiam súvisiacim s vecným obsahom správy o hodnotení činnosti a k vývojom nových
technológií na realizáciu navrhovanej činnosti. O predĺžení platnosti záverečného stanoviska k činnosti

rozhodne príslušný orgán.

Žalobcavúzemnomkonaníuplatnilnámietku,podľaktorejrozhodnutieMinisterstvaživotnéhoprostredia
SR č. 4379/04-1.6/ak zo dňa 14.03.2005 je neplatné, s poukazom na § 65 ods. 5 a § 37 ods. 7 zákona
č. 24/2006 Z.z., nakoľko nebolo začaté konanie o povolení činnosti podľa osobitných predpisov v čase

platnosti tohto rozhodnutia.

Účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame
vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie. Stavba malej vodnej elektrárne je nepochybne
činnosťou, ktorá má na životné prostredie vplyv, a to nielen počas výstavby, ale aj následne samotná

prevádzka takejto stavby.

Ministerstvo životného prostredia SR, podľa § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona č. 127/1994 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie, na základe zámeru „Malá vodná elektráreň na Hrone v
lokalite K. Z.“, ktorý sa má realizovať na G. v r.km XXX,XX v kat.úz. Y. nad G. - L. K. Z., predloženého

navrhovateľom L´Energie verte, a.s. a po ukončení zisťovacieho konania, vydalo rozhodnutie č.
4379/04-1.6/ak zo dňa 14.03.2005, v zmysle ktorého navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň na
Hrone v lokalite Šášovské Podhradie“ uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľazákona č. 127/1994 Z.z. a pre uvedenú činnosť je preto možné požiadať povoľujúci orgán o povolenie
podľa osobitných predpisov.

Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici listom zo dňa 05.11.2010 vydal stanovisko
č. 2010/01518/ZH pre EuroEcology, s.r.o., z ktorého vyplýva, že žiadateľom predložená činnosť -
„Malá vodná elektráreň na rieke Hrone Šášovské Podhradie“ - nespadá pod ustanovenie § 18 ods. 5
novelizovaného zákona č. 24/2006 Z.z., v zmysle ktorého predmetom zisťovacieho konania je okrem
zmeny navrhovanej činnosti uvedenej v odseku 3 každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v Prílohe

č. 8 časť b/, ak príslušný orgán vydá vyjadrenie, že taká zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv
na životné prostredie.

Súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie MŽP SR bolo vydané dňa 14.03.2005, právoplatnosť
nadobudlo dňa 05.04.2005, t.j. od jeho vydania uplynulo dlhšie časové obdobie, jednak došlo k
zmenám v právnej úprave a taktiež samotná činnosť, ktorá bola predmetom rozhodovania, mohla

byť modifikovaná. Posudzovanie vplyvov musí zahŕňať všetky vplyvy na životné prostredie, ktoré z
určitého projektu a zo stavu dotknutého životného prostredia vyplývajú k danému okamihu. Pokiaľ by sa
medzičasom zmenili environmentálne podmienky, alebo by sa zmenil projekt takým spôsobom, že sú
možné iné významné vplyvy na životné prostredie, je potrebné sa zaoberať otázkou, či rozhodnutie MŽP
SR vydané v roku 2005 stále vhodne reflektuje možné významné vplyvy na životné prostredie, najmä či

toto rozhodnutie zodpovedá požiadavkam vyplývajúcim z ustanovenia § 2 zákona o EIA. Pre zistenie,
či staré stanovisko o EIA možno použiť aj v konaní o vydanie územného rozhodnutia, alebo je potrebné
proces EIA zopakovať, slúžilo konanie podľa § 37 ods. 7 zákona o EIA, v rámci ktorého sa zisťovalo, či
proces EIA už v minulosti uskutočnený, ktorého výsledkom je záverečné stanovisko, možno stále použiť,
a to skúmaním, či došlo k podstatným zmenám navrhovanej činnosti, podmienok v dotknutom území, k

novým skutočnostiam súvisiacim s vecným obsahom správy o hodnotení činnosti a k vývojom nových
technológií na realizáciu navrhovanej činnosti. Súd poukazuje aj na závery vyplývaje z rozsudku NS SR
sp.zn. 8Sžp/27/2011 zo dňa 28.06.2012.

Ustanovenie § 65 ods. 5 a ustanovenie § 37 ods. 7 zákona o EIA boli zrušené s účinnosťou od

01.12.2011, pričom z dôvodovej správy k zákonu č. 408/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že postup v prípade akejkoľvek zmeny navrhovanej činnosti je dostatočne
zabezpečený v úprave podľa § 18.

Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stanoviska Obvodného úradu životného prostredia v

Banskej Štiavnici zo dňa 05.11.2010, ktorý v podstate uznal platnosť rozhodnutia MŽP SR zo dňa
14.03.2005. Keďže napadnuté rozhodnutie vychádza z tohto stanoviska, pričom samo nie je spôsobilým
predmetom súdneho prieskumu, súd sa otázkou jeho správnosti zaoberal v tomto konaní v zmysle §
245 ods. 1 O.s.p..

Podľa súdu, stanovisko obvodného úradu životného prostredia nie je v súlade so zákonom. Rozhodnutie
MŽP SR bolo vydané dňa 14.03.2005, právoplatné dňa 05.04.2005, vykonateľné dňa 23.05.2005.
Ustanovenie§65ods.5bolozrušenésúčinnosťouod01.12.2011.Zozrušenéhoustanovenia§37ods.7
zákona o EIA vyplýva, že platnosť záverečného stanoviska k činnosti mohla byť na žiadosť navrhovateľa
predĺžená o ďalšie dva roky. Ak rozhodnutie ministerstva bolo vydané pred 01.02.2006 a nebolo začaté

konanie o povolení posudzovanej činnosti podľa osobitných predpisov, bolo potrebné (v období platnosti
ustanovenia § 37 ods. 7) požiadať ministerstvo o predĺženie jeho platnosti podľa § 37 ods. 7, t.j. v
zmysle prechodného ustanovenia platnosť záverečného stanoviska vydaného podľa predchádzajúceho
zákona mohla byť predĺžená po prijatí zákona č. 24/2006 Z.z. na požiadanie o ďalšie dva roky (resp. i
opakovane). V konaní nebolo preukázané, že by k tomu došlo. Uplynutím doby, na ktorú bolo možné

predĺžiť platnosť záverečného stanoviska, v súvislosti s prijatím zákona č. 24/2006 Z.z., ktorým došlo
zároveň k zrušeniu predchádzajúceho zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zákona č.
127/1994 Z.z. a v podstate k stanoveniu nových podmienok posudzovania, v dôsledku nepožiadania o
predĺženie platnosti, stratilo rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 4379/04-1.6/ak zo dňa
14.03.2005, vydané v zisťovacom konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v zmysle ktorého

sa uvedená stavba nebude posudzovať podľa zákona č. 127/1994 Z.z., platnosť. Preto toto rozhodnutie
nebolomožnépoužiťakoprílohuknávrhunavydanieúzemnéhorozhodnutiavzmysle§3ods.3písm.d/
vyhlášky č. 453/2000 Z.z.. Uvedený nedostatok neodstráni ani to, že podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia bol územný plán, ktorého Zmeny a doplnky č. 2 ako strategický dokument boli posudzovanépodľa zákona EIA, keďže posudzovanie strategického dokumentu nenahrádza samotné posudzovanie
činnosti.

Podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR zverejneným pod č. 43/2006 Z.z. dňa 25.06.1998
bol v Aarhuse prijatý Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese
a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Národná rada Slovenskej republiky s
Dohovorom vyslovila súhlas svojim uznesením č. 1840 z 23. septembra 2005 a rozhodla, že Dohovor
je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5

Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky podpísal Listinu o prístupe
31. októbra 2005. Listina o prístupe bola uložená 05. decembra 2005 u generálneho tajomníka OSN,
depozitára Dohovoru. Vo vzťahu k Slovenskej republike Dohovor nadobudol platnosť 05. marca 2006
podľa čl. 20 ods. 3.

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú právo alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto Ústavou.

Podľa článku 44 Ústavy SR; každý má právo na priaznivé životné prostredie (1). Každý je povinný
chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo (2). Nikto nesmie nad mieru ustanovenú

zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky (3). Štát
dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné
prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov
(4). Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon (5).

Podľa článku 45 Ústavy SR; každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.

V preambule Aarhuského dohovoru je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú dohovor zdôrazňujúc
potrebu chrániť, zachovávať a zlepšovať stav životného prostredia a zabezpečovať trvalo udržateľný

a z hľadiska životného prostredia bezproblémový rozvoj uznávajúc, že zodpovedajúca starostlivosť
o životné prostredie je nevyhnutná na dosiahnutie blahobytu ľudstva a zabezpečenie základných
ľudských práv, vrátane práva na život ako taký, uznávajúc tiež, že každý človek má právo na život v
životnom prostredí, ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu a súčasne je
povinnosťou každého, jednotlivo aj spoločne s inými chrániť a zlepšovať životné prostredie v prospech

súčasných i budúcich generácií a s ohľadom na to, že na zabezpečenie tohto práva a na splnenie tejto
povinnosti občania musia mať prístup k informáciám, musia mať právo podieľať sa na rozhodovacom
procese a musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Podľa článku 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď

sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

Podľačlánku9ods.3Aarhuskéhodohovorukaždástranazabezpečí,aksúsplnenépodmienkyuvedené
vjejvnútroštátnompráve,aksúnejaké,abyčlenoviaverejnostimaliprístupksprávnemualebosúdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je základné právo každej osoby na súdnu ochranu v
spojení s právom jednotlivca na ochranu, resp. právo na priaznivé životné prostredie (článku 9 ods. 3
Aarhuského dohovoru spolu s čl. 44 ods. 1 Ústavy SR). Kritériom pre posúdenie aktívnej legitimácie

žalobcu je predovšetkým dopad účinku a postupu orgánu štátnej moci alebo jeho rozhodnutia na
základnépráva,ktorémátakátoosobazaručenévÚstavealeboprostredníctvommedzinárodnejzmluvy.Právonapriaznivéživotnéprostredieje základnýmprávomgarantovanýmjednotlivcoviprostredníctvom
Ústavy. Z ustanovenia § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je definovaný pojem
životného prostredia vyplýva, že životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky

existencie organizmov, včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú
najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Zákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 4 ods.
1 zákona č. 543/2002 Z.z. zakotvil všeobecnú prevenčnú povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov,
aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností
tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu životného prostredia alebo jeho zložiek. Do skupiny osobitných

zákonov, ktoré si osvojili túto všeobecnú prevenčnú povinnosť patrí aj zákon č. 50/1976 Zb. stavebný
zákon. Súd sa plne stotožňuje s vysloveným stanoviskom Najvyššieho súdu SR v rozsudku 3Sžp
2/2008 zo dňa 04.12.2008, na ktorý poukázal aj žalobca, že verejný záujem na ochrane životného
prostredia, ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti je mimoriadny, a preto právny
poriadok Slovenskej republiky mu venuje zvýšenú pozornosť a v prípade stretu tohto verejného záujmu
s výkonom niektorých práv jednotlivcov je prípustné výkon týchto subjektívnych práv obmedziť.

Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že obrana žalovaného s
poukazovaním na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 6Sžo/227/2010 v
predmetnej veci neobstojí. Súd poukazuje na podstatné odlišnosti v posudzovanom prípade (povaha
žalobcu, charakter umiestňovanej stavby, miesto jej umiestnenia) a na rozdielny dopad absencie

posudzovania vplyvov na životné prostredie už v štádiu územného konania. Súd nepovažuje za
relevantnú skutočnosť to, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa stavba zatiaľ nerealizuje. Ak stavebný
zákon v príslušných ustanoveniach upravujúcich konanie o umiestnení stavby vyžaduje posúdiť návrh
už v územnom konaní aj z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3
písm. d/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. je prílohou návrhu na vydanie územného rozhodnutia aj záverečné

stanovisko o posúdení vplyvu stavby alebo činnosti na životné

prostredie (alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ak bolo vydané), je povinnosťou stavebného
úradu týmito okolnosťami sa zaoberať a v prípade zistenia, že podklady nezodpovedajú príslušným
zákonným ustanoveniam, platným v čase rozhodovania, na to adekvátne reagovať. V tejto súvislosti

súd poukazuje na to, že zákon č. 24/2006 Z.z. bol prijatý na základe implementácie právnych aktov
Európskych spoločenstiev a Európskej únie, v dôsledku čoho je povinnosťou vnútroštátneho orgánu
zohľadniť v rámci rozhodovacej činnosti taký výklad vnútroštátneho právneho predpisu členského štátu
únie, aby bol v čo najväčšej miere súladný s právnym aktom Európskej únie, ak tento poskytuje viac
práv, v záujme dosiahnutia sledovaného účelu. V danom prípade posúvať možné posudzovanie vplyvov

na životné prostredie u malých vodných elektrární až do stavebného konania, by podľa názoru súdu
znamenalo popretie článku 6, odsek 4 Aarhuského dohovoru. Rovnako by bol v rozpore so sledovaným
účelomtakývýkladzákonavspojenísvykonávacouvyhláškou,žepostačujeajnegatívnerozhodnutiezo
zisťovacieho konania, teda ktorého výsledkom je záver, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať
v tých prípadoch, kde vzhľadom na okolnosti danej veci posudzovanie vplyvov na životné prostredie

(procesEIA)jenutnévykonať.Pretožalobcapredmetnýmrozhodnutímoumiestnenístavbyboldotknutý
na svojich právach tým, že žalovaný, vrátane prvostupňového správneho orgánu sa nevysporiadali
a neprihliadli na ním podané námietky, čím bolo zasiahnuté do jeho práva brániť základné práva
ustanovené v článku 44 Ústavy SR, teda má aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby.

K stanovisku žalovaného, že územným rozhodnutím zatiaľ nedochádza k zásahu, k narušeniu práv
na ochranu životného prostredia, keďže sa ním vytvára len právny základ pre rozhodnutie o realizácii
stavby, súd zastáva názor, že takéto stanovisko je v rozpore s cieľmi Aarhuského dohovoru, ktoré
boli implementované aj do Smernice 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26.05.2003, ktorou
sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného

prostredia. Podľa článku 2 odsek 1 tejto Smernice členské štáty zaistia, aby verejnosť dostala včasné a
účinné príležitosti zúčastniť sa ich prípravy, ak sú otvorené ešte všetky možnosti.

Navyše súd poznamenáva, že z rozhodnutia ani zo stanoviska žalovaného nevyplýva, či by v územnom
konaní akceptované rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo 14.03.2005 v spojení so

stanoviskom Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici zo dňa 05.11.2011 považoval
za dostatočný podklad aj v následnom stavebnom konaní, resp. spornú otázku potreby posudzovania
stavby MVE by považoval dokonca za už vyriešenú v územnom konaní pri vydávaní rozhodnutia o
umiestnení stavby. S prihliadnutím na zabezpečenie stavu právnej istoty, ako aj v záujme predídeniazbytočných nákladov investora po vydaní územného rozhodnutia (napr. uzatváranie prevodových zmlúv
ohľadom vlastníctva k pozemkom a podobne), ak by následne nedošlo k vydaniu stavebného povolenia
na základe výsledkov posúdenia vplyvov na životné prostredie, súd (a to aj s poukazom na vyššie

uvedené dôvody) zastáva názor o potrebe posúdenia vplyvov na životné prostredie aj u

umiestňovanej stavby MVE, t.j. už v štádiu územného konania, ako aj o potrebe zabezpečenia
(pripustenia) s tým súvisiaceho práva na súdnu ochranu, ktorá spočíva v možnosti domáhať sa
preskúmania zákonnosti územného rozhodnutia, ktoré vychádza zo záverečného stanoviska zo

zisťovacieho konania, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať. Absencia EIA, teda postupov
odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona
č. 24/2006 Z.z., za čo možno považovať aj nepoužiteľné záverečné stanovisko Ministerstva životného
prostredia SR zo dňa 14.03.2005, znamená ukrátenie žalobcu na jeho práve na priaznivé životné
prostredie. Správny orgán sa nemal uspokojiť s týmto rozhodnutím, ale mal dať podnet na začatie
konania o posudzovaní, ktoré v podstate nebolo vykonané, keďže účelom posudzovania vplyvov na

životné prostredie je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na
životné prostredie, teda takéto posudzovanie obsahuje v sebe správu o hodnotení, ktorá evidentne nie
je obsahom rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, resp. mal správny orgán postupovať v zmysle
§ 35 ods. 2 stavebného zákona a po nedoplnení návrhu dostatočným podkladom k posúdeniu vplyvov
na životné prostredie, územné konanie zastaviť.

Pokiaľ žalobca namietal nesprávny postup správneho orgánu (pri doručovaní) v súvislosti s konaním
s vlastníkmi dotknutých pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená a pokiaľ vytýkal, že v
územnom konaní neboli predložené listy vlastníctva, súd má za to, že v tejto časti žalobca nie je aktívne
legitimovaným na podanie žaloby. Uvedené by mohli namietať len priamo dotknuté osoby, ktorých by sa

prípadný nezákonný postup správneho orgánu týkal, teda vlastníci dotknutých pozemkov. V zmysle § 37
stavebného zákona v územnom konaní stavebný úrad jednak sleduje verejné záujmy a súčasne skúma,
či sú splnené zákonné podmienky v § 38, ktorý sleduje ochranu vlastníckych práv. Jednou z podmienok
pre postup podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach.
Takéto tvrdenie nemôže byť nahradené tvrdením niekoho iného. Keďže táto náležitosť žaloby nebola

splnená, súd sa nezaoberal žalobnou námietkou uvedenou pod bodom 5, teda neposudzoval, či tvrdenia
žalobcu v tejto žalobnej námietke sú pravdivé.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné
zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z toho

vyplývajúceho nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní správny orgán doplní podklady pre vydanie územného rozhodnutia z hľadiska
starostlivosti o životné prostredie.

Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnil (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

písomne v deviatich vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.