Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by Mgr. Alena Paveleková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/4/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231633
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114231633.1

Uznesenie
Okresný súd Prešov v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu:
RYCHLOMAT, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 64, Poprad, IČO: 47 083 972, proti žalovanej: K.
N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, W., prechodne bytom K. XXX/XX, S. N. C., o zaplatenie 110
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 93,50 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 93,50 eur od 17.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu sumu 171 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 110 eur od 17.10.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.10.2013 žalobca uzavrel
so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 110 eur,
podľa predmetnej zmluvy o pôžičke sa žalovaná zaviazala požičanú sumu vrátiť vrátane poplatku za
spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 16,50 eur a dohodnutého úroku vo výške 11 eur v lehote
pätnástich dní, a to do 16.10.2013. Okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 16,50 eur nebola
žalovanou uhradená žiadna suma.

Pohľadávka vo výške 121 eur predstavuje istinu 110 eur a dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 11
eur podľa zmluvy o pôžičke, ktorú napriek výzve žalobcu žalovaná neuhradila a žalobca je nútený
domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Podľa čl. V. Zmluvy o pôžičke sa žalovaná zároveň zaviazala
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2 eurá za každý deň omeškania s vrátením pôžičky. Z takto
dohodnutej zmluvnej pokuty si žalobca uplatnil na žalovanej zaplatenie sumy 50 eur. Zároveň si uplatnil
žalobca aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu nevyjadrila, aj keď bola súdom vyzvaná uznesením podľa ustanovenia
§ 114 O.s.p., ktoré si prevzala dňa 20.2.2015.

Súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko predmetom konanie je zaplatenie
pohľadávky, ktoré nepresahuje sumu 1.000 eur a jedna sa teda o drobný spor.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 200ea ods. 3 O. s. p., ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota
neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Podľa § 115a ods. 1 O. s. p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to zmluvy o pôžičke, potvrdenia o výške
príjmov zo dňa 1.10.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, výpisom z obchodného
registra žalobcu, výzvou na uhradenie nesplatenej pôžičky zo dňa 24.10.2013 a ostatnými listinných
dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu, súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 1.10.2013 účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky
žalovanej vo výške 110 eur a žalovaná sa zaviazala požičanú sumu 110 eur, vrátane poplatkov podľa
článku I. ods. 2 čo predstavovalo sumu 27,50 eur po odpočítaní 16,50 eur (prvá splátka), spolu 121 eur
vrátim do pätnástich dní v celosti t.j. do 16.10.2013.

Podľa čl. I. bodu 2 zmluvy - Veriteľ na základe tejto zmluvy poskytol dňom uzavretia zmluvy sumu 110
eur, ako návratnú úrokovú pôžičku žalovanej, a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky veriteľa
odpočítal dlžníkovi z požadovanej sumy 110 eur pri 30 dňovej pôžičke 20 %, pri 15 dňovej pôžičke
15 % - prvú splátku a zvyšnú dlžnú sumu 110 eur spolu s: pri 30 dňovej 18 % úrokom, pri 15 dňovej
10 % úrokom - vráti dlžník v dohodnutej lehote.

Podľa čl. II bod 2 zmluvy o pôžičke, dlžník sa zaviazal v prípade nedodržania lehoty podľa čl. I ods. 5
tejto zmluvy uhradiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zmluvnú pokutu 15
eur, keď nesplatí dlžnú sumu do piatich pracovných dní od splatnosti pôžičky.
V závere zmluva obsahuje tabuľku poplatkov spojených so splácaním pôžičky, kde pod bodom 5 je
uvedená pokuta za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote deň 2 eurách za nesplatenie pôžičky v
dohodnutej lehote každý deň.

Pre posúdenie uplatneného nároku súd aplikoval relevantné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade od 10.6.2013 do
30.4.2014).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona,
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,

h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie
je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu,
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 cit. zákona
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,

Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia teda aj keď poskytnutie pôžičky alebo úveru za dobu kratšiu
než sú 3 mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/) nie je spotrebiteľským úverom, napriek tomu, keďže žalobcu
je potrebné považovať za iného veriteľa, keďže spĺňa všetky podmienky v zmysle § 2 písm. c), bolo
potrebné zmluvu o pôžičke posúdiť podľa § 9 a jej náležitosti podľa ods. 2 citovaného ustanovenia medzi
týmito náležitosťami je pod písm. j/ uvedená RPMN ako celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov

S poukazom na citované ustanovenie § 24 ods. 1 sa na daný právny vzťah aplikuje aj § 11 týkajúci sa
dôsledkov porušenia povinnosti.

Podľa § 11 ods. 1 písm. v b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Súd
teda dospel k záveru o tom, že úver (pôžičku) je potrebné pre chýbajúci údaj o RPMN považovať za
bezúročný a bez poplatkov s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia. Nepochybne, že
žalobca poskytol žalovanej v skutočnosti len sumu 110 eur a má teda právo na vrátenie len tejto sumy,
poskytnutá mala byť suma 110 eur - suma 16,50 eur však ako prvá splátka bola odpočítaná suma
na vrátenie teda súd zaviazal žalovanú sumy vo výške 93,50 eur. Súd preto považoval za dôvodné
žalobe v tejto časti vyhovieť, a to vrátane úrokov z omeškania, ktoré boli priznané podľa § 517 ods. 1 ,
2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.3.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa dostala do omeškania odo dňa 17.10.2013, avšak
len vo vzťahu k sume 93,50 eur a od uvedeného dňa súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne . Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 eur, táto je upravená v §
544 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Každý právny úkon
je potrebné posúdiť aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o ich platnosti, v tomto
prípade súd posudzoval platnosť dohody o zmluvnej pokute aj s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a tiež § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V textovej časti zmluvy je upravená zmluvná pokuta paušálne vo výške 15 eur pre prípad nesplatenia
požičanej sumy do 5 pracovných dní od termínu splatnosti, teda nie je tam ani zmienka o tom, že by ju mal
dlžník uhrádzať za každý aj začatý mesiac omeškania. Tento dodatok je uvedený len v závere zmluvy
spomínanej tabuľky a preto nie je možné určiť akú dohodu o zmluvnej pokute účastníci teda uzavreli.
Uvedený postup žalobcu, ak v textovej časti, na ktorú sa zameriava každý účastník zmluvy, uvedie
zmluvnú pokutu v nižšom rozsahu ako v tabuľke o poplatkoch, možno považovať aj za nekalú obchodnú
praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 s použitím § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Nekalé obchodné praktiky sú pritom zakázané, ako je
to ustanovené v § 7 ods. 1 citovaného zákona.

Určitosť právneho úkonu predstavuje kvalitu jeho obsahu. Právny úkon je neurčitý, ak sa konajúcim
nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle a neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť
ani použitím výkladových pravidiel. Túto charakteristiku neurčitosti právneho úkonu možno použiť aj na
predmetnú dohodu o zmluvnej pokute, keďže nie je možné zistiť vzhľadom na rozdielnu formuláciu tejto
dohody v rôznych častiach zmluvy, či vôľou účastníkov bolo dojednanie zmluvnej pokuty paušálne vo
výške 15 eur alebo za každý mesiac omeškania. Súd preto dohodu o zmluvnej pokute pre nedostatok
určitosti vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Navyše však súd dodáva, že pri pôžičke 110 eur so splatnosťou jedného mesiaca dohodu o zmluvnej
pokute vo výške 15 eur za každý mesiac omeškania, aby bolo možné považovať za neprimerane vysokú
a v dôsledku toho neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39
Občianskeho zákonníka). Žalobca má totiž zákonný nárok na sankčný úrok, teda úrok z omeškania 5 %
ročne odo dňa splatnosti dlhu až do zaplatenia, čo je 10 eur ročne, ale zmluvná pokuta by predstavovala
sumu až 180 euro ročne. Zmluvná pokuta je teda značne neprimeraná oproti úrokom z omeškania
a značne znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže nie je žiadnym spôsobom limitovaná. Predstavuje preto
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj z toho dôvodu by ju bolo
možné považovať za neplatnú, ako to upravuje § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených
dôvodov súd preto žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p (Ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.) Žalobca bol v konaní úspešný, v rozsahu 54,6 %, neúspešný 45,4 %, z týchto dôvodov súd
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.