Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201781
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa.:

D. L. K., narodeného 7.9.1991, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, bez cestovného
dokladu, aktuálne umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného
Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Trnava so sídlom Paulínska 13, Trnava v konaní o opravnom
prostriedku navrhovateľa z 19.10.2015 proti rozhodnutiu odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-172-021/2015-
AV zo dňa 7.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-172-021/2015-AV zo

dňa 7.10.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA9-172-021/2015-AV zo dňa 7.10.2015 odporca podľa
§ 88 ods. 1 písm. d), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil dňom 7.10.2015 navrhovateľa v
Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) na účel jeho vrátenia podľa
medzinárodnej zmluvy - Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o
readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z. (ďalej len „readmisná dohoda“). Dobu zaistenia

stanovil najdlhšie do 7.12.2015. V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, osobitne
poukázal na skutočnosť, že podľa poslednej relácie príslušného maďarského orgánu - Úradu štátneho
občianstva a prisťahovalectva v Maďarsku navrhovateľ nie je žiadateľom o azyl na území Maďarska.
Výkon readmisie začal 7.10.2015, pričom táto bola naplánovaná na 16.10.2015. Poukázal na
skutočnosť, že navrhovateľ nedisponuje cestovným dokladom a ani povolením na pobyt na slovenskom
území, že nesplnil podmienku ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, keďže nemá na Slovensku
zabezpečený pobyt a ani finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu na Slovensku. Tiež poukázal na

výpoveď navrhovateľa, podľa ktorej sa nemieni vrátiť na maďarské územie, ale chce naďalej pokračoval
vo svojej nelegálnej ceste do Nemecka. Dĺžku zaistenia odôvodnil nutnosťou komunikácie s maďarskými
orgánmi,vykonanímfaktickéhozabezpečeniareadmisieatiežaktuálnounepriaznivousituáciouvoblasti
nelegálnej migrácie na území Maďarska.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
19.10.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a svojho bezodkladného prepustenia
zo zaistenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, jej nesprávne právne posúdenie, ako aj

nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť,
pričom zotrval na jeho opodstatnenosti a dôvodnosti.Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov
konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne

a zákonné.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobneoboznámilsobsahomprvostupňovéhosprávnehospisuodporcuPPZ-HCP-BA9-172/2015-AV
z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ bol 20.7.2015 v rámci readmisie vrátený na Slovensko z územia
Českej republiky. Po vydaní rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení bol zaistený a umiestnený

v ÚPZC. Po oznámení maďarskej strany, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl v Maďarskej republike
bolo konanie o jeho vyhostení a zaistení zastavené. Dňa 20.8.2015 bol navrhovateľ prepustený zo
zaistenia a následne bol zaistený na účel prípravy a realizácie jeho vrátenia podľa osobitného predpisu.
Po zastavení dublinského konania (nakoľko Dublinské stredisko MÚ MVSR malo za preukázané na
základe relácií maďarských orgánov, že navrhovateľ v Maďarsku o azyl nepožiadal) bol navrhovateľ
7.10.2015 prepustený zo zaistenia z ÚPZC z dôvodu ust. § 90 ods. 2 písm. b) bod. 1 zákona o

pobyte cudzincov. Po vykonaní lustrácie v policajných informačných systémoch (keď bolo zistené, že
navrhovateľ nie je v žiadanom z nich evidovaný) bol následne predvedený pred odporcu a vypočutý.
V priebehu výsluchu o. i. uviedol, že nemá žiadnu finančnú hotovosť a túto si ani nevie zabezpečiť
na účel pokrytia svojich životných nákladov, že v žiadnom zo štátov EÚ o azyl nepožiadal a nechce
oň požiadať ani na Slovensku, chce ísť do Nemecka a tam, o azyl požiadať. V celom rozsahu sa

odvolal aj na svoju predchádzajúcu výpoveď (z 20.7.2015 v ktorej o. i. uviedol cieľom jeho cesty je
Nemecko, kde chce požiadať o azyl a pracovať tam). Podľa relácie Spoločného kontaktného pracoviska
Čunovo - Rajka z 21.9.2015 navrhovateľ v Maďarsku nie je žiadateľom o azyl. 7.10.2015 odporca
začal konanie o readmisii navrhovateľa, ktorú navrhol na 16.10.2015. Dňa 7.10.2015 odporca začal
voči odporcovi konanie o jeho administratívnom vyhostení a v tejto veci vydal aj rozhodnutie. Toho

istého dňa oznámil navrhovateľovi aj začatie konania o jeho zaistení a vydal opravným prostriedkom
napadnuté rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi aj doručil. Navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu
následne podal voči napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok. V administratívnom spise odporcu
sa tiež nachádza zápisnica o výsluchu navrhovateľ pred českým správnym orgánom, ako aj protichodné
oznámenia maďarských štátnych orgánov z 22.7.2015, 9.10.2015 (podľa ktorého navrhovateľ je v

Maďarsku žiadateľom o azyl), z 10.9.2015, 15.9.2015, 9.10.2015 (podľa ktorých navrhovateľ nie je
žiadateľom o azyl Maďarsku), ako aj oznámenie Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka
z 9.10.2015, podľa ktorého navrhovateľ sa navrhovateľ v evidenciách maďarskej polície nenachádza.
Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil
vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
Podľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny

príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
Podľa ust. § 88 ods. 4, veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho

vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)
hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa Článku 15 ods. 1 Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o
spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom

prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty
môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom
pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:
a) existuje riziko úteku, alebo

b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo
odsunu.
Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun,
a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.Podľa ust. § 250q ods. 3, veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v intenciách tak zákona o pobyte cudzincov,
ako aj správneho poriadku v konaní o zaistení navrhovateľa dostatočným spôsobom zistil stav veci.
Zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa, ktorý prezentoval spôsob, akým sa dopravil na slovenské
územie, že nemá cestovný doklad ani žiadne povolenie k pobytu na Slovensku, že jeho cieľovou krajinou

bolo Nemecko, kde chcel požiadať o azyl a pracovať tam, že na Slovensku nechce o azyl požiadať, že
v žiadnej krajine ktorou prechádzal nepožiadal o azyl. Tiež zistil, že navrhovateľ nedisponuje žiadnou
finančnou hotovosťou, že na Slovensku nemá a ani si nevie zabezpečiť ubytovanie. Odporca vykonal
dôkladné dokazovanie k otázke, či navrhovateľ v Maďarsku požiadal, alebo nepožiadal o azyl. Zistil, že
navrhovateľ nie je zaevidovaný v žiadnom informačnom policajnom systéme. Na tomto konštatovaní nič
nemení skutočnosť, že od vrátenia navrhovateľa z Českej republiky (20.7.2015) na slovenské územie

príslušnémaďarskéorgányposkytovalislovenskýmorgánomrozpornéinformácie,týkajúcesaokolnosti,
či navrhovateľ je alebo nie je v Maďarsku žiadateľom o azyl. V spise odporcu je založené rozhodnutie
Dublinského strediska MÚ MVSR zo 16.9.2015 (ktorý správny orgán je jedine príslušný na vykonanie
tzv. dublinského konania), podľa ktorého bolo dublinské konanie zastavené z dôvodu, že navrhovateľ nie
je v Maďarsku registrovaný ako žiadateľ o azyl. Takto vykonaným dokazovaním získal odporca dostatok

relevantných informácií, potrebných k posúdeniu a rozhodnutiu veci.
K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia:
Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Odporcovo rozhodnutie tak v časti jeho výrokov,
ako aj v odôvodnení je naformulované zrozumiteľným a logickým spôsobom z ktorého je zrejmá správna
úvaha, ktorou sa odporca riadil pri jeho vydaní. Je z neho zjavné, aký skutkový stav odporca v konaní

zistil, ako ho vyhodnotil a prečo rozhodol tak, ako to uviedol v jeho enunciáte. V tejto súvislosti tiež
poukázal na svoju úvahu, ktorou sa (aj s poukazom na protichodné vyjadrenia maďarských autorít
týkajúcich sa skutočnosti, či k navráteniu navrhovateľa na maďarské územie má prísť za použitia
readmisnej dohody, resp. Dublinského nariadenia) riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia, cieľom
ktorého je vrátenie navrhovateľa na maďarské územie aplikáciou readmisnej dohody.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Podobne ako predchádzajúce námietky, súd ani túto (ktorú navrhovateľ bližšie ani neodôvodnil)
nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako to je zrejmé z vykonaného dokazovania, navrhovateľ nedisponuje
žiadnym cestovným dokladom (ten podľa vyjadrenia pred českou políciou zanechal v Turecku) a
ani povolením na pobyt na slovenskom území. Jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde chce

požiadať o azyl a pracovať tam, pričom tomuto svojmu cieľu podriadil celé svoje konanie. Nedisponuje
finančnými prostriedkami, ktorými by si mohol zabezpečiť pokrytie životných nákladov počas pobytu
prípadného na Slovensku. Odporcovi jednoznačne prezentoval, že na Slovensku o azyl požiadať
nechce. Ako to vyplynulo z jeho výpovede, chce pokračovať v ceste do Nemecka, kde chce požiadať
o azyl. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, Návratovej smernice

či Kódexu schengenských hraníc (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z
15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb
cez hranice) je predpokladom použitia miernejších donucovacích prostriedkov (namiesto zaistenia)
disponovanie náležitého cestovného dokladu, povolenia na pobyt, zákonom o pobyte cudzincov
predpokladaného finančného zabezpečenia, zabezpečenia samotného ubytovania alebo disponovania

dostatočnou výškou finančných prostriedkov (určených na zloženie prípadne stanovenej finančnej
záruky). Navrhovateľ nespĺňa ani jeden z týchto predpokladov. Predpokladom zaistenia je (v zmysle
Návratovej smernice) najmä existencia rizika úteku (navrhovateľa), resp. ak dotknutý štátny príslušník
tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. V prejednávanej veci
odporca správne skonštatoval, že u navrhovateľa je riziko jeho úteku dôvodné a to s poukazom

na jeho predchádzajúce správanie sa, keď svojmu úmyslu dopraviť sa do Nemecka podriadil svoje
konanie. Pritom tento svoj úmysel nijakým spôsobom nekorigoval - stále sa chcel dostať do Nemecka,
na Slovensku o azyl požiadať nechcel. Odporca na základe vykonaného dokazovania - rozhodnutia
Dublinského strediska MÚ MVSR, vykonanou lustráciou v policajných informačných systémoch dospel
v čase vydania napadnutého rozhodnutia k jedinému možnému konštatovaniu - že totižto navrhovateľ

v Maďarsku o azyl nepožiadal a teda že k navráteniu navrhovateľa na maďarské územie môže dôjsť
výlučne formou jeho readmisie. Aj s poukazom na ostatné zistené skutočnosti (že navrhovateľ nemá
cestovný doklad a ani povolenia k pobytu na Slovensku cez ktoré iba tranzitoval, že nedisponuje
žiadnymi finančnými prostriedkami a chce sa dopraviť do Nemecka) bolo zaistenie navrhovateľadôvodným a jedine možným riešením. Odporca nemohol umožniť navrhovateľovi voľný pobyt na
Slovensku ako alternatívu zaistenia ani v prípade, ak by neexistovalo značné riziko jeho úteku či
skrývania sa, pretože by mu tým umožnil pobyt v rozpore s platným zákonom o pobyte cudzincov a aj s

Kódexom schengenských hraníc. Tiež preto, lebo navrhovateľ si tento pobyt nemohol ani zabezpečiť -
nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami, teda ani prostriedkami na zloženie prípadnej peňažnej
záruky. Súd tiež poznamenáva, že existencia značného rizika úteku alebo bránenia sa procesu prípravy
návratu alebo odsunu nie je výlučnou podmienkou zaistenia v zmysle Návratovej smernice (Článok 15
ods. 1.) a to s poukazom na samotné znenie tohto ustanovenia (... a to najmä keď: ...).

Navrhovateľ tiež namietal stanovenie dĺžky svojho zaistenia - dva mesiace - ktorú pokladá za dlhú.
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Samotnému faktickému vráteniu navrhovateľa na
maďarské územie formou jeho readmisie predchádza akceptácia maďarskej strany, ku ktorej doposiaľ
nedošlo. Aj s poukazom na skutočnosť, na ktorú poukázal aj odporca v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, že v súvislosti s prebiehajúcou vlnou nelegálnej migrácie v Maďarsku si príprava návratu
(readmisie) vyžaduje určitý časový priestor nie je podľa názoru súdu max. doba zaistenia 2 mesiacov

neprimeranou. S poukazom aj na rozhodovaciu prax súdu je súdu známe, že readmisia osôb zo
Slovenskej republiky do Maďarskej republiky sa realizuje bezodkladne po akceptácii maďarskej strany
a teda dĺžka zaistenia navracanej osoby je závislá výlučne na akceptácii prijímacieho štátu. Preto
stanovenie dĺžky zaistenia navrhovateľa na dobu dvoch mesiacov nie je neprimeraným.
Pretože námietky vznesené navrhovateľom neboli dôvodné, súd napadnuté rozhodnutie odporcu

potvrdil ako správne a vydané v súlade so zákonom.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).