Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612205642
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2612205642.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobcu: Y. H. H., spol. s

r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom G. XX, XXX XX N., právne zast.: JUDr. Zoltán Koreň, advokát, so
sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice proti žalovanej: Ľ. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX
XX Z., právne zast.: JUDr. Vladimíra Klučková, advokátka, so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava o
odporovateľnosť právneho úkonu a určenie jeho neúčinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, vklad povolený na Správe katastra pod číslom
S.-XXXX/XX, uzatvorená medzi W. A. a žalovanou o prevode nehnuteľností : trojizbového bytu číslo
X, na štvrtom poschodí bytového domu s.č. XXXX v Z., na U.. D. č. XXXX/XX, ktorý je postavený na

pozemkoch č. XXXX/XX - zast. plocha a nádvorie o výmere 183 m2, parcela č. XXXX/XXX - zast. plocha
a nádvorie o výmere 183 m2, parcela č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 184 m2 a parcela
č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 184 m2 so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach 1442/100000 je voči žalobcovi p r á v n e n e ú č i n n á.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 99,50 € a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 680,28 € a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde prostredníctvom právneho zástupcu dňa
X.X.XXXXdomáhalurčeniaprávnejneúčinnostiprávnehoúkonu,ktorýmbolouzatvoreniekúpnejzmluvy
zo dňa XX.X.XXXX o prevode nehnuteľností: trojizbového bytu číslo X, na štvrtom poschodí bytového
domu s.č. XXXX v Z., na L. D. č. XXXX/XX, ktorý je postavený na pozemkoch č. XXXX/XX - zast.
plocha a nádvorie o výmere 183 m2, parcela č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 183

m2, parcela č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 184 m2 a parcela č. XXXX/XXX - zast.
plocha a nádvorie o výmere 184 m2 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach 1442/100000, v k.ú. Z., obec Z., okres Senica, vedené na LV č. XXXX a XXXX, uzatvorenej
medzi žalovanou a jej dcérou W. A..

Svoju žalobu okrem iného odôvodnil tým, že rozsudkom Krajinského súdu v Regensburgu, Nemecká
spolková republika č.k. X P. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa XX.X.XXXX, bola W. A. zaviazaná uhradiť žalobcovi sumu 231.960,- € vrátane úrokov z omeškania.
Nakoľko si však už v júni 2011 bola menovaná vedomá toho, že v krátkej dobe bude vydaný vyššie
uvedený rozsudok, rozhodla sa previesť vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť na svoju matku, teda
žalovanú. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalovanou a W. A. bolpovolený vklad do katastra nehnuteľností a jeho právne účinky nastali dňa 5.9.2011. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti sa navrhovateľ domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy
zo dňa XX.X.XXXX voči svojej osobe a to z dôvodu, že by tak boli nenávratne odňaté jeho práva na

uspokojenie pohľadávky vyplývajúce mu z rozsudku Krajinského súdu v Regensburgu.

Dňa X.X.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým
sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek disponovania s predmetnou
nehnuteľnosťou až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom súd jeho návrhu uznesením č.k.

XXC XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX vyhovel. Dňa X.X.XXXX bolo tunajšiemu súdu prostredníctvom
právneho zástupcu doručené odvolanie žalovanej a jej dcéry W. A. voči predbežnému opatreniu, v
ktorom súčasne namietali i pasívnu legitimáciu W. A. v predmetnom súdnom konaní a žiadali, aby bol
návrh žalobcu voči jej osobe zamietnutý. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. XXCo/
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX napadnuté uznesenie tunajšieho súdu potvrdil.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vzal právny zástupca žalobcu žalobu čiastočne späť a to v časti voči
W. A., a preto súd uznesením č.k. XXC XX/XXXX-XXX konanie voči W. A. zastavil.

Súd vykonal dokazovanie Výpismi z katastra nehnuteľností LV č. XXXX a č. XXX0 pre k.ú a
obec Z., rozsudkom Krajinského súdu v Regensburgu č.k. X X XXX/XX zo dňa X.X.XXXX spolu

s osvedčeným prekladom, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovanej zo dňa XX.X.XXXX,
Zmluvou o sprostredkovaní realitných služieb zo dňa X.X.XXXX, výsluchom žalovanej, výsluchom
svedkov W. A. a F. M. D., spisom Okresného úradu Senica, katastrálny odbor č. S.-XXXX/XX a zistil
tento skutkový stav veci:

Súd mal z rozsudku Krajinského súdu v Regensburgu č.k. X P. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX preukázané,
že tento zaviazal W. A. zaplatiť žalobcovi sumu 231.960,- € spolu s úrokmi z omeškania. Zo spisu
Správy katastra Senica č. S. XXXX/XX mal súd preukázané, že dňa XX.X.XXXX bol podaný návrh na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX
uzatvorenej medzi W. A. ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou. Hoci k uzatvoreniu kúpnej

zmluvy došlo ešte pred rozhodnutím Krajinského súdu v Regensburgu, žalobca sa svojou žalobou
domáhal určenia neúčinnosti predmetného právneho úkonu voči svojej osobe, nakoľko W. A. si už v júni
2011 musela byť vedomá toho, že vzhľadom na priebeh konanie bude v krátkej dobe Krajinským súdom
v Regensburgu vydaný rozsudok, ktorým bude zaviazaná uhradiť žalobcovi dlžnú sumu. Z uvedeného
dôvodu sa preto rozhodla previesť vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť na žalovanú za účelom ukrátiť

žalobcu pri uspokojovaní svojej pohľadávky. Rovnako spochybnil i skutočnosť, že suma 50.000,- €, ktorá
mala byť žalovanou uhradená v hotovosti predávajúcej W. A., jej aj v skutočnosti bola uhradená.

Právny zástupca žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX namietal, že ide o
odporovateľný právny úkon, nakoľko žalovaná za predmetný byt zaplatila dohodnutú kúpnu cenu vo

výške 50.000,- € a teda nejde o právny úkon, ktorým by došlo k objektívnemu zmenšeniu majetku
dlžníka. K zaplateniu kúpnej ceny však došlo v hotovosti, nakoľko predaj bol realizovaný medzi osobami,
ktoré voči sebe majú dôveru a preto nebolo potrebné realizovať prevod financií prostredníctvom prevodu
na účet. Rovnako i rozhodnutie previesť nehnuteľnosť bolo W. A. uskutočnené ešte pred vznikom
akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi a to z dôvodu, že W. A. sa na prelome rokov 2009/2010 definitívne

presťahovala do Nemecka a nemala v záujme vrátiť sa späť. Nakoľko nehnuteľnosť nebolo možné
predať v takom stave, v akom sa nachádzala, došlo k jej prerobeniu, ktoré však z dôvodu absencie
finančných prostriedkov u W. A. financovala žalovaná. Nakoľko však napriek vykonaným rekonštrukciám
nebolomožnénehnuteľnosťpredaťtretejosobe,hocibolaponúkanánapredajiprostredníctvomrealitnej
kancelárie, došlo medzi žalovanou a jej dcérou k dohode, že táto prevedie nehnuteľnosti na žalovanú a

žalovaná svojej dcére doplatí už len zvyšok kúpnej ceny po odpočítaní jej dlhov, teda sumu 34.000,- €.
Kúpna zmluva bola pritom uzatvorená v čase, keď W. A. nemohla mať vedomosť o tom, akým spôsobom
bude spor vedený na Krajinskom súde v Regensburgu ukončený. Právny zástupca žalovanej rovnako
namietal existenciu vymáhateľnej pohľadávky v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy tak, ako to predpokladá
zákon, teda že musí ísť o pohľadávku priznanú veriteľovi vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,

podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Pri uplatňovaní odporovateľnosti právneho
úkonu zákon súčasne predpokladá i splnenie ďalšej podmienky a to existenciu subjektívnej stránky
odporovateľnosti, teda úmysel ukrátiť veriteľa. Žalovaná, hoci je matkou W. A., nemala vedomosť o
podrobnostiach podnikania svojej dcéry v zahraničí ani o jej prípadných dlhoch. Rozhodnutie predaťnehnuteľnosť nebolo urýchlené a žalovaná ani pri náležitej starostlivosti nemohla zistiť prípadný úmysel
na akékoľvek ukrátenie tretej osoby.

Vo výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX svedkyňa W. A. uviedla, že sa po rozvode v roku 2009
presťahovala za prácou do Nemecka a z dôvodu narastajúcich dlhov na predmetnom byte sa rozhodla
byt predať cez realitnú kanceláriu. Tento sa však nepodarilo predať a preto sa rozhodla predať ho svojej
matke, pričom z kúpnej ceny odrátali výšku dlhu, ktorý menovaná mala voči svojim rodičom. Rodičov
všaknikdynezaťažovalasvojimiproblémamiapretoaninemalivedomosťojejproblémochspodnikaním

v Nemecku. So žalobcom začala spolupracovať koncom roku 2010. Tento jej poskytol prepravu, za
ktorú si vyúčtoval sumu, ktorú však nezaplatila. Samotné súdne konanie na súde v Regensburgu začalo
začiatkom roka 2011, pričom prvé pojednávanie sa uskutočnilo v máji 2011. Skutočnosť, že žalobca
bude v spore úspešný však predpokladať nemohla, do poslednej chvíle dúfala, že sa tak nestane. Za
odkúpenie bytu rodičia svedkyni vyplatili sumu 34.000,- €, s financiami problém nemali, nakoľko celý
život pracovali a niečo aj zdedili. Dôvodom, prečo došlo k prepísaniu bytu len na matku svedkyne, teda

žalovanú a nie aj na jej otca bola skutočnosť že tento je niekoľko rokov chorý a dialyzovaný, a preto
ho nechceli zaťažovať úkonmi spojenými s overovaním podpisu. Peniaze, ktoré dostala za predaj bytu
použila na zariadenie domácnosti v Nemecku a časť išla do firmy.

Vo výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX svedok F. M. D. uviedol, že s W. A. žije 4 roky, pričom

bol prítomný pri tom, ako žalovaná odovzdala určitú sumu peňazí svojej dcére za predaj bytu na ulici
U.. D., presnú výšku však uviesť nevedel.

Vo výpovedi na pojednávaní dňa XX.X.XXXX žalovaná uviedla, že vždy mala s dcérou pekný vzťah,
pomáhala jej najmä v období po rozvode a preto verila, že medzi nimi nie sú žiadne tajnosti. Skutočnosť,

že dcéra chce predať svoj byt sa dozvedela až v lete 2010. Hoci bol jej manžel chorý a peňazí nemali
nazvyš,začalanásledneuvažovaťnadkúpoupredmetnéhobytuzdôvodu,aby jejobedcérypopríchode
zo zahraničia mali kde zotrvať. O problémoch svojej dcéry s podnikaním nemala vedomosť, nakoľko tam
chodila len raz za rok a všetko sa javilo v poriadku.
Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, veriteľ sa môže domáhať, aby súd

určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, odporovať možno právnemu úkonu,

ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel
byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo
v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42b ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, právo odporovať právnym úkonom
môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, právo odporovať právnemu úkonu sa

uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 4 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, právny úkon, ktorému veriteľ s
úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na

náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 116 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade,
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že žaloba bola podaná dôvodne.Z rozsudku Krajinského súdu v Regensburgu č.k. X P. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX mal súd preukázané,
že W. A. bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 231,960,- € spolu s úrokmi z omeškania. Táto ešte
pred vydaním rozsudku uzatvorila dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu so žalovanou, predmetom ktorej bol

prevod vlastníckeho práva k trojizbovému bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach.

Medzi základné predpoklady za ktorých veriteľ môže právny úkon dlžníka odporovať sú: existencia
právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu,

vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa ako objektívna stránka odporovateľnosti a úmysel
ukrátiť veriteľa ako subjektívna stránka odporovateľnosti.

V čase prevodu nebola zmluvná voľnosť W. A. ohľadom predmetných nehnuteľností ničím obmedzená,
avšaktátomuselamaťvčaseuskutočneniaprevoduvedomosťotom,ževprípadeneúspechuvsúdnom
konaní vedenom na Krajinskom súde v Regensburgu nebude môcť žalobca uspokojiť svoje právo

na zaplatenie dlžnej sumy. Z výpovede W. A. mal súd preukázané, že táto si bola vedomá toho, že
žalobcovi za poskytnuté služby nezaplatila a teda, že žaloba podaná na Krajinskom súde v Regensburgu
je dôvodná. Skutočnosť, že je na Krajinskom súdu v Regensburgu vedené predmetné konanie vo veci
zaplatenia dlžnej sumy, jej pritom bola známa už od začiatku roku 2011. Fakt, že byt bol už v minulosti
daný do ponuky na predaj, nie je relevantnou skutočnosťou preukazujúcou, že k jeho predaju žalovanej

nedošlo práve z dôvodu konania vedenom na Krajinskom súdu v Regensburgu s cieľom ukrátiť veriteľa
pri uspokojovaní svojej pohľadávky. Právny zástupca žalovanej namietal vo svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 28.9.2012 možnosť odporovať uzatvorenie kúpnej zmluvy, nakoľko ide o tzv. ekvivalentný právny
úkon, pri ktorom nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, keďže W. A. bola za predaj
nehnuteľností vyplatená kúpna cena vo výške 34.000,- €. A hoci žalovaná, jej dcéra W. A. a svedok F. M.

D.l, ktorý je druhom W. A., uvádzajú, že kúpna cena bola žalovanou zaplatená v hotovosti a preto o tejto
finančnej transakcii neexistuje žiadne potvrdenie, súd toto tvrdenie vzhľadom na výpoveď žalovanej zo
dňa XX.X.XXXX, v ktorej uviedla, že peňazí nemali nazvyš a napriek tomu vyplatila svojej dcére kúpnu
cenu za byt vo výške 34.000,- € v hotovosti, považuje za sporné.

Pokiaľ ide o vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu, ktorej existenciu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
tak ako to predpokladá zákon v § 42a Občianskeho zákonníka, právny zástupca žalovanej vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 28.9.2012 namieta, je potrebné uviesť, že pojem vymáhateľná pohľadávka
nemožnostotožniťspohľadávkouvykonateľnou,tedapohľadávkouužopretouoexekučnýtitul.Vzmysle
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 102/99 zo dňa 23. decembra 1999 nie je

možné pojem vymáhateľná pohľadávka interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu
sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide
o pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať alebo ktorú možno uplatniť na súde.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku odporovateľnosti, vzhľadom k tomu, že žalovaná je matkou W. A.,

teda osobou jej blízkou, zákon vedomosť blízkej osoby o existencii úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa
predpokladá. Právnemu úkonu tu teda možno odporovať s úspechom iba vtedy, ak druhá strana
(t.j. osoba blízka dlžníkovi) nepoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. V tomto prípade však musí
byť preukázaná nevedomosť druhej strany, teda žalovanej a práve túto zákon zaťažuje dôkazným
bremenom. Skutočnosť, že žalovaná nemohla rozpoznať úmysle svojej dcéry W. A. ukrátiť veriteľa a to

ani pri náležitej starostlivosti však v tomto konaní preukázaná nebola.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej, ktorá vo veci úspech

nemala.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 99,50 € a z trov právneho
zastúpenia v sume 680,28 €, určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za štyri úkony právnej pomoci (t.j.prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX),
t.j. 2 x 58,69 €, 1x 60,07 €, 1 x 61,87 €, 2 x paušál po 7,63 €, 1 x paušál po 7,81 € a 1 x paušál po 8,04
€ + 20 % DPH, t.j. spolu 324,52 €.

Právny zástupca žalobcu si ďalej uplatnil cestovnú náhradu podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách za pracovnú cestu Bratislava - Senica a späť v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX V.
XX.X.XXXX, a to v sume 21,28 € (190 km x 7,4 l/100 km x 1,515 €/l) + 20 % DPH, v sume 20,14 € (190
km x 7,4 l/100km x 1,440 €/l) + 20 % DPH a v sume 20,33 € (190 km x 7,4 l/100km x 1,454 €/l) + 20

% DPH, spolu cestovné náhrady 74,10 €.

Právny zástupca žalobcu si taktiež uplatnil i náhradu za stratu času a to za účasť na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX, a to za 3 hodiny (1 polhodina x 12,71 €) + 20 % DPH, dňa XX.XX.XXXX, a to za 3 hodiny
(1 polhodina x 13,01 €) + 20 % DPH a dňa XX.X.XXXX, a to za 3 hodiny (1 polhodina x 13,40 €) + 20
% DPH, celkovo v sume 281,66 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu

súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh
na súdny výkon rozhodnutia.