Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9C/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415200034
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415200034.8

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom, v právnej veci navrhovateľa : P. F., Z..
XX.XX.XXXX, B. F. XXXX/XX, Q. B. - Q., právne zastúpeného JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so
sídlom v Poprade, Štefánikova 8, proti odporcovi : P. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXXX/XX, Q. B. - Q.,
právne zastúpenému JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom v Kežmarku, Hradné námestie 29,
o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný platiť na výživu navrhovateľovi za dobu od 08.01.2015 do 17.08.2015
sumu 150,- Eur mesačne a od 18.08.2015 opakovane do budúcna sumu 90,- Eur mesačne, splatnú
vždy do 25. - teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

II. Dlžné výživné za obdobie od 08.01.2015 do 30.11.2015 vo výške 1.102,55 Eur je odporca
povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

IV. Odporca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 25,24 Eur, a to na účet Okresného
súdu Kežmarok v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal do podateľne tunajšieho súdu dňa 08.01.2015 návrh, ktorým žiadal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 250,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, počnúc dňom podania tohto návrhu. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom
strednej školy a odporca je jeho otcom. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a dvoma

súrodencami, pričom manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené. Všetky náklady spojené s bývaním,
stravou a ošatením uhrádza jeho matka, pričom odporca, ktorý ho nenavštevuje a ani ho nekontaktuje,
prispieva na jeho výživu sumou 27,- Eur mesačne. Navrhovateľ v odôvodnení návrhu poukázal na svoje
výdavkyspojenésoštúdiomvovýške30,-Eurmesačne,cestovnýmvovýške50,-Eurmesačne,výdavky
na telefón a internet vo výške 20,- Eur mesačne a pomôcky do školy vo výške cca 30,- Eur. Okrem toho
poukázal na nutnosť úhrady jednorazového poplatku za základný zváračský kurz vo výške 150,- Eur,

poplatku za zváračský štátny kurz vo výške 480,- Eur a na úhradu poplatku za CNC kurz vo výške 300,-
Eur. Zároveň má výdavky spojené s jednorazovým poplatkom za stužkovú slávnosť vo výške 280,- Eur,
ZRPŠ 20,- Eur, a školské výlety vo výške 20,- Eur ročne. Okrem vyššie uvedených výdavkov súvisiacich
so školskou dochádzkou navrhovateľ poukázal na ďalšie výdavky spojené so stravou, hygienickými
potrebami, ošatením a obuvou, užívaním liekov a tiež výdavky na koníčky a záľuby.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu podanom do podateľne tunajšieho súdu dňa
02.02.2015 uviedol, že si je plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi a žiadnymspôsobom sa jej nebráni. Nesúhlasí však s požadovanou výškou výživného. Poukázal na svoju
vyživovaciu povinnosť voči súrodencom navrhovateľa, maloletej Q., ktorej na základe rozsudku
tunajšieho súdu prispieva sumou 120,- Eur mesačne a maloletému F., ktorému na základe toho istého

rozsudku prispieva sumou 60,- Eur mesačne. Poukázal na to, že jeho mesačný príjem predstavuje
priemerne sumu 918,- Eur v čistom. Okrem toho má výdavky spojené s ubytovaním vo výške 150,-
Eur mesačne, stravovaním vo výške 250,- Eur mesačne a nakoľko pracuje v zahraničí, aj s cestou
domov o výške 120,- Eur mesačne. Podľa jeho názoru je požadovaná výška výživného nereálna
a neopodstatnená.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpoveďami navrhovateľa a odporcu, rodného listu
navrhovateľa, potvrdenia o návšteve školy, písomných vyjadrení odporcu zo dňa 02.02.2015 a
25.02.2015, obsahu prílohovej obálky, vyúčtovaniami mzdy - zúčtovaním platu odporcu za mesiace
máj 2014 až január 2015, prehľadu doplňujúcich výdavkov navrhovateľa, pracovnej zmluvy zo dňa
10.08.2015, fotokópie výplatných pások odporcu za mesiace august a september 2015, obsahu

pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P 1/2012 a zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu Matričného úradu A. vyplýva, že odporca je otcom navrhovateľa, ktorý bol v čase podania
návrhu plnoletý.

Z pripojeného spisu vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou XP X/XXXX vyplýva, že
manželstvo odporcu a jeho manželky F. F. bolo rozsudkom č.k. XP X/XXXX - 168 zo
dňa 21.10.2014 rozvedené, pričom maloleté deti Q., nar. XX.XX.XXXX a F., nar.
XX.XX.XXXX (súrodenci navrhovateľa), boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky,
ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi bola zároveň uložená

povinnosť platiť na výživu maloletej Simony sumu 120,- Eur mesačne a na výživu maloletého Martina
sumu 60,- Eur mesačne, pričom toto výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Zároveň súd konanie o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k
navrhovateľovi zastavil z dôvodu, že tento počas konania o rozvod dosiahol plnoletosť. Tento rozsudok
je vo všetkých jeho výrokoch v súčasnej dobe právoplatný, pričom výrok o povinnosti odporcu platiť na

výživu maloletým deťom Simone a Martinovi spolu s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v X. č.k.
XCoP/X/XXXX - 194 zo dňa 20.05.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2015.

Z vyššie uvedeného pripojeného spisu tiež vyplýva, že Okresný súd A. uznesením sp. zn. XP/X/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na

výživu vtedy maloletého navrhovateľa sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy životného minima pre
nezaopatrené plnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2012.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.05.2015 uviedol, že je študentom

Strednej odbornej školy K. v X., čo deklaroval potvrdením o návšteve školy predloženým spolu s
návrhom. Ďalej uviedol, že býva spolu so svojou mamou a dvoma súrodencami, pričom ako študent
nemá žiadne príjmy a vyživovaciu povinnosť voči nemu v plnom rozsahu plní jeho mama, ktorá uhrádza
všetky jeho výdavky. Odporca, ako jeho otec prispieva iba sumou 27,- Eur mesačne. Vo vzťahu k svojím
výdavkom uviedol, že uhrádza cestovné z miesta bydliska do X. a späť vo výške 50,- Eur mesačne, a

to formou žiackej karty, na ktorej si dobíja kredit 10,- Eur týždenne. Okrem toho platí 30,- Eur mesačne
za obedy v škole. V školskom roku 2014/2015 uhradil jednorazový poplatok za zváračský kurz vo výške
150,- Eur, pričom v školskom roku 2015/2016 bude musieť absolvovať ďalší zváračský kurz, ktorého
náklady predstavujú sumu 480,- Eur a CNC kurz spojený s jednorazovým poplatkom vo výške 300,- Eur.
Zdôraznil, že tieto kurzy sú v rámci jeho študijného odboru povinné a bez nich nemôže pokračovať v

štúdiu na strednej škole. Okrem toho sa ako žiaci skladajú na náklady spojené s vystavením certifikátov
vo výške 20,- Eur, pričom do konca školského roka 2014/2015 musia zaplatiť 280,- Eur na stužkovú
slávnosť, na ktorú sa skladajú počas celého štúdia. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že hrá hokejbal,
s čím má spojené výdavky na výstroj a hokejky vo výške 30,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že jeho
zdravotný stav je dobrý a na bežné lieky vynakladá 10,- Eur mesačne.

Navrhovateľ v doplnenej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 06.11.2015, ktorú súd považoval
vzhľadom na časový odstup od poslednej jeho výpovede za potrebnú, uviedol, že naďalej nemá žiadne
príjmy a pokračuje v štúdiu na uvedenej strednej škole, kde je študentom 4. ročníka. Okrem toho uviedol,že v podstate sú jeho výdavky spojené so štúdiom rovnaké, ako v minulom školskom roku, aj keď sú
vyššie tým, že tento rok bude stužková slávnosť a je potrebné doplatiť rozdiel, na ktorý sa priebežne žiaci
skladali počas štúdia. Tiež poukázal na výdavky spojené s nutnosťou zaplatiť poplatky za dva zváračské

kurzy a CNC kurz. Navrhovateľ súdu na tomto pojednávaní predložil súpis doplňujúcich výdavkov z
ktorého vyplývajú nasledovné položky výdavkov:
- cestovné do školy 10,- Eur týždenne - 40,- Eur mesačne,
- oznámenia, stužky a pozdravy vo výške 30,- Eur,
- certifikáty (CNC) stroje vo výške 25,- Eur,

- ZRPŠ vo výške 20,- Eur,
- fotenie na tablo vo výške 10,- Eur,
- stužková slávnosť - 200,- Eur,
- topánky na zimu - 46,30 Eur,
- tenisky na jeseň - 26,- Eur,
- zošity a perá v 4. ročníku - 30,- Eur,

- rifle - 16,- Eur,
- jednorazové výdavky lieky vo výške 16,- Eur,
- vreckové - 50,- Eur mesačne (nafta do auta)
- výdavky na telefón vo výške 15,- Eur mesačne,
- obuv na telesnú výchovu vo výške 25,- Eur mesačne,

- okuliare do diaľky vo výške 60,- Eur
- ruksak do školy - 20,- Eur,
- výdavky na šport
- osobné výdavky vo výške 50,- Eur.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 06.11.2015 uviedol, že do 17.08.2015
pracoval v J. v R. firme, kde ako F. zabezpečoval údržbu vozového parku tejto firmy. Dňa 17.08.2015
tento pracovný pomer ukončil a od 11.08.2015 pracuje Z. Q. v spoločnosti K. B., ako F.. Ako dôvod
skončenia pracovného pomeru v J. odporca uviedol finančné ťažkosti firmy, ktoré zapríčinili menšiu
potrebu opráv a údržby vozového parku. Preto sa s majiteľom firmy dohodol na skočení pracovného

pomeru s tým, že ak by sa situácia vo firme zmenila, odporca by mohol opäť nastúpiť do práce. Pokiaľ
sa jedná o príjmy za prácu v J., odporca súdu predložil výplatné pásky za mesiace máj 2014 až január
2015, pričom zdôraznil, že od januára 2015 až do skončenia jeho pracovného pomeru mal stále rovnakú
mzdu, ako je uvedená na výplatnej páske za január 2015, a to tak čistú mzdu ako aj poplatok za
ubytovanie. V súvislosti s výškou mzdy odporca zdôraznil, že plat za november 2014 bol vyšší z dôvodu

povinného vyplatenia 14. - teho platu. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi uviedol,
že mu prispieva na výživu sumou 27,- Eur mesačne. Uhrádza výdavky za byt v Q. B. vo výške 170,-
Eur mesačne, ktorý má ako nájomný byt pridelený od novembra 2014 a za ktorý platil aj počas pobytu
v J., pretože každé dva týždne chodil domov. Za ubytovanie v J. platil sumu, ktorá je uvedená na
výplatných páskach a ktorá mu bola zamestnávateľom priamo strhávaná z čistej mzdy. Za cestu domov

z J. vynakladal mesačne sumu 120,- Eur. Okrem toho vynakladá mesačne sumu 20,- Eur na lieky a na
cestu do zamestnania vo výške 30,- až 50,- Eur mesačne. Inak má bežné výdavky na stravu, ošatenie,
telefón a podobne. Odporca poukázal na to, že v júni 2015 dostal 13. plat vo výške, ako je uvedená vo
výplatnej páske za december 2015.

Odporca súdu predložil vyúčtovanie mzdy v Z. jazyku za obdobie od mája 2014 do januára 2015, pričom
z prekladu jedného obsahovo totožného vyúčtovania mzdy do slovenského jazyka súd zistil, že čistá
mzda odporcu v mesiaci máj 2014 predstavovala 751,03 Eur, pričom po zrážke za ubytovanie vo výške
105,- Eur bola odporcovi vyplatená mzda vo výške 616,04 Eur. Za mesiace jún 2014 až október 2014
predstavovala čistá mzda odporcu 1.108,68 Eur mesačne a po zrážkach na ubytovanie vo výške 150,-

Eur mesačne, mu bola za uvedené obdobie vyplatená mzda vo výške 918,68 Eur mesačne. Za mesiac
november 2014 predstavovala jeho čistá mzda sumu 1.886,18 Eur, za december 2014 sumu 1.844,65
Eurazamesiacjanuár2015sumu1.122,32Eur.Pozrážkachzaubytovaniemubolavmesiacinovember
2014 vyplatená mzda vo výške 1.685,63 Eur, za mesiac december 2014 suma 1.654,65 Eur a za mesiac
január 2015 suma 872,32 Eur.

Odporca súdu na pojednávaní konanom dňa 06.11.2015 predložil kópiu pracovnej zmluvy uzavretej dňa
10.08.2015 medzi ním, ako zamestnancom a spoločnosťou K. B., spol. s r.o., ako zamestnávateľom,
z ktorej vyplýva, že od 11.08.2015 je odporca zamestnaný ako pomocný pracovník v servise, pričomjeho pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31.01.2016. Z kópie výplatných pások odporcu,
ktoré zároveň súdu predložil vyplýva, že za mesiac august 2015 jeho čistá mesačná mzda predstavovala
sumu 285,13 Eur (časť odpracovaného mesiaca) a za mesiac september 2015 sumu 480,08 Eur.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vyššie citované ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine predstavuje normatívne zakotvenie zákonnej
povinnosti rodičov vo vzťahu k deťom, ktorej obsahom je plnenie vyživovacej povinnosti do času, kým
detiniesúschopnésamésaživiť.Nazákladevykonanéhodokazovaniaanazákladezhodnýchvyjadrení

účastníkov konania má súd za nepochybné, že odporca je otcom navrhovateľa, ktorý sa štúdiom na
Strednej odbornej škole K. V. X. sústavne pripravuje na budúce povolanie. Z tohto dôvodu navrhovateľ
nemá žiaden príjem a je výživou odkázaný na svojich rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov
k plnoletému navrhovateľovi tak za podmienok uvedených v § 62 ods. 1 Zákona o rodine stále trvá.
Napokon ani samotný odporca v priebehu konania existenciu vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi

nepopiera a sporná zostala iba jej výška.

Súd vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine zameral dokazovanie na zistenie
výšky odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako oprávneného. Súd má za nesporne preukázané, že
navrhovateľ je študentom 4. ročníka Strednej odbornej školy K. V. X., býva v spoločnej domácnosti so

svojou matkou a dvoma mladšími súrodencami. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi spočívajúcu
v uhrádzaní všetkých jeho potrieb spojených s bývaním, štúdium, stravovaním a ošatením uhrádza v
plnomrozsahujehomatka.Odporcanavýživunavrhovateľaokremsumyvýživnéhourčenejpredbežným
opatrením vo výške 27,- Eur mesačne žiadnym spôsobom neprispieva, a to ani po finančnej alebomateriálnej stránke. Navrhovateľ má nepochybne výdavky spojené so štúdiom spočívajúce najmä v
cestovných výdavkoch na cesty z miesta bydliska do školy a späť vo výške 40,- Eur mesačne, ale aj s
potrebou absolvovania zváračských kurzov a CNC kurzov, s čím sú spojené náklady na jednorazové

poplatky vo výške 150,- Eur na základných zváračský kurz, 480,- Eur za štátny zváračský kurz a
za CNC kurz vo výške 300,- Eur, pričom ďalšie výdavky vo výške 25,- Eur sú spojené so získaním
príslušnýchcertifikátov.Vzhľadomnaodbornézameranieštúdiapovažujesúdtietojednorazovévýdavky
za nevyhnutné pre ďalšiu prípravu navrhovateľa na jeho budúce povolanie. Je nepochybné, že medzi
oprávnené navrhovateľove výdavky je nutné zaradiť výdavky na stužkovú slávnosť vo výške 250,- Eur

a náklady na zakúpenie školských pomôcok v jednorazovej výške 30,- Eur na tento školský rok. Okrem
toho mám navrhovateľ aj ďalšie výdavky spojené s nákupom oblečenia a záujmovými aktivitami, ktoré
sú primerané jeho veku a potrebám (nákupy obuvi, školskej tašky, liekov, okuliarov a pod.).

Na strane druhej súd preskúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ako povinného a
zistil, že odporca do 17.08.2015 pracoval v spoločnosti E. U. v J., pričom súd z potvrdení o výške mzdy,

ktoré odporca súdu predložil za obdobie od mája 2014 do januára 2015 ako aj z obsahu jeho výpovede
zistil, že čistá priemerná mzda odporcu za uvedené obdobie od mája 2014 do 17.08.2015, kedy odporca
skončil pracovný pomer, predstavovala sumu 1.315,08 Eur. Vychádzal pritom zo skutočnosti tvrdenej
odporcom, ktorá nebola zo strany navrhovateľa rozporovaná, že príjem odporcu na mesiace február
2015 až august 2015, ku ktorým odporca nepredložil potvrdenie zamestnávateľa o mzde, bol na úrovni

jeho čistej mesačnej mzdy za mesiac január 2015 (1.122,32 Eur) s výnimkou mesiaca jún 2015, kedy
bol odporcovi vyplatený 13. plat a jeho mzda za tento mesiac zodpovedala čistej mesačnej mzde ako
za mesiac december 2014 (1.844,65 Eur). Súd za oprávnené výdavky odporcu považoval výdavky na
bývanie v J. vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré mu zamestnávateľ zrážal priamo z čistej mesačnej
mzdy a výdavky za byt v Q. B. vo výške 170,- Eur mesačne. Rovnako oprávnené považuje súd výdavky

odporcu na cestovanie na Q. raz za dva týždne, pretože odporca má Q. svoju rodinu a teda tieto výdavky
nemožno v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine hodnotiť ako výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Napokon príjem odporcu dosahovaný v J. je príjmom vysoko prevyšujúcim priemernú mzdu Q. J., a
preto zamestnanie sa odporcu v zahraničí pri dosahovaní takého príjmu možno jednoznačne hodnotiť v
prospech navrhovateľa, a to aj pri zohľadnení jeho cestovných nákladov vynakladaných na cesty domov

za účelom návštevy svojej mamy a starostlivosti o majetok, ktorý má na Q. (byt).

Vzhľadom na uvedené považuje súd za dôvodné uloženie povinnosti odporcovi platiť na výživu
navrhovateľovi za obdobie od 08.01.2015 (podania návrhu v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona
o rodine) do 17.08.2015, kedy odporca ukončil pracovný pomer v J. vo výške 150,- Eur mesačne.

Takáto výška výživného podľa názoru súdu vytvára predpoklad, aby sa navrhovateľ podieľal na životnej
úrovni svojich rodičov a zároveň to uspokojuje všetky jeho bežné ako aj jednorazové výdavky spojené
so štúdiom, ktoré sú pomerne vysoké, najmä v súvislosti s nutnosťou absolvovania finančne náročných
povinných kurzov. Je treba zdôrazniť, že na výžive navrhovateľa sa podieľajú obaja rodičia. Súd pritom
vychádza aj z výšky výživného určeného odporcovi rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XP

X/XXXX - 168 zo dňa 21.10.2014, ktorým súd pri nezmenenom skutkovom stave týkajúcom sa príjmov
odporcu a matky navrhovateľa určil výživné v prospech maloletej Q. vo výške 120,- Eur mesačne a
v prospech maloletého F. v sume 60,- Eur mesačne. Preto aj v záujme zachovania proporcionality a
pri zohľadnení výživného vo výške 180,- Eur, ktoré odporca platí v prospech maloletých súrodencov
navrhovateľa, považuje súd výživné vo výške 150,- Eur mesačne za primerané potrebám navrhovateľa,

ale aj schopnostiam a možnostiam odporcu.

Z výpovede odporcu, ako aj predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že odporca ukončil pracovný
pomer so zamestnávateľom v J. dňom 17.08.2015 a od 11.08.2015 je v pracovnom pomere so
zamestnávateľom K. B., spol. s r.o., a to na dobu určitú do 31.01.2016, pričom jeho čistá mesačná mzda

v súčasnej dobe predstavuje 480,- Eur. Vzhľadom na túto zmenu zamestnávateľa, ktorá má za následok
výrazné zníženie príjmov odporcu, súd považuje za potrebné sa zaoberať otázkou, či dohoda o skončení
pracovného pomeru uzavretá so zamestnávateľom v J. má charakter takého právneho úkonu, ktorým
by sa odporca bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Dohoda o skončení
pracovného pomeru tak v kontexte slovenskej právnej úpravy a nepochybne aj v kontexte právnej úpravy

J.Ú. predstavuje formu skončenia pracovného pomeru na základe konsenzuálneho prejavu vôle oboch
zmluvných strán. Je preto dôležité skúmať, čo bolo skutočným dôvodom uzavretia tejto dohody, najmä
za situácie, že skutočný dôvod nemusí byť v písomnej dohode o skončení pracovného pomeru uvedený.
Súdpretovychádzalztvrdeniaodporcuuvedenéhovjehovýpovedi,akoúčastníkakonania,žedôvodomuzavretia dohody bola zlá finančná situácia jeho zamestnávateľa, z čoho vyplýval aj pokles množstva
práce a jeho nadbytočnosť. Uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru navrhovateľ v priebehu
konania nerozporoval a nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by pravdivosť tvrdení odporcu vyvrátil.

Za takého skutkového stavu nie je možné dospieť k záveru, že by sa odporca bez vážneho dôvodu sám
a dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zárobku alebo zamestnania.

Výrazné zníženie príjmov odporcu od 17.08.2015 do súčasnej doby dáva predpoklady pre dôvodnosť
záveru súdu, že výživné vo výške 90,- Eur mesačne za obdobie od 18.08.2015 doposiaľ zodpovedá

možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, najmä ak zohľadňujeme výživné, ktoré odporca platí
súrodencom navrhovateľa spolu vo výške 180,- Eur mesačne. K odôvodneným výdavkom odporcu je
potrebné prirátať náklady na bývanie vo výške 170,- Eur mesačne, cestovné vo výške 30,- Eur mesačne
a výdavky na stravu, ošatenie, lieky a podobne. Vyššia vyživovacia povinnosť aj pri nezmenených
potrebách navrhovateľa by pre odporcu predstavovala existenčné riziko, najmä za situácie, že súčasný
pracovný pomer odporcu je dojednaný iba na dobu určitú a mohla by ohroziť plnenie vyživovacej

povinnostizostranyodporcuvprospechmaloletýchsúrodencovnavrhovateľa.Pretosúduložilodporcovi
povinnosť platiť navrhovateľovi výživné od 18.08.20015 vo výške 90,- Eur mesačne, a to opakovane
do budúcna, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého navrhovateľa (§ 76 ods. 1 Zákona
o rodine).

Preto súd za daného skutkového stavu a za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov rozhodol
tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

Dlžné výživné za obdobie od 08.01.2015, teda od podania návrhu, do 30.11.2015 (konca mesiaca, v
ktorom bol vyhlásený tento rozsudok) predstavuje sumu 1.102,55 Eur. Súd pri určený výšky výživného

vychádzal z dlžného výživného vo výške 1.399,55 Eur po odpočítaní sumy 297,- Eur predstavujúcej
výživné vo výške 27,- Eur mesačne, ktoré odporca navrhovateľovi za rozhodné obdobie (11 mesiacov)
uhrádzal. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť toto dlžné výživné naraz v lehote do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Dôvodom nepovolenia splátok je skutočnosť, že odporca si bol vedomý
svojejvyživovacejpovinnostiknavrhovateľovianapriektomu,žejehočistýmesačnýpríjempredstavoval

1.315,08 Eur, platil po celú dobu súdneho konania výživné v minimálnej výške 27,- Eur. Odporca navyše
nevyvinul žiadnu snahu o dobrovoľné plnenie vyššieho výživného, a to ani po právoplatnom určení
výživného pre maloletých Simonu a Martina vo výške 120,- a 60,- Eur mesačne, kedy mu muselo byť
zrejmé, že výživné vo výške 27,- Eur, ktorým prispieval navrhovateľovi ako najstaršiemu z detí, nemôže
byť postačujúce. Vzhľadom k týmto okolnostiam a vzhľadom na výšku príjmov, ktoré odporca dosahoval

v pracovnom pomere v J. je možné vysloviť predpoklad, že odporca má dostatočné finančné rezervy
na to, aby dlžné výživné navrhovateľovi uhradil v 15. - dňovej lehote od právoplatnosti tohto rozsudku
naraz. Preto súd o dlžnom výživnom rozhodol tak, ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti
tohto rozsudku.

Nakoľko navrhovateľ požadoval zaplatenie výživného vo výške 250,- Eur mesačne a pretože súd je
v tomto sporovom type konania viazaný petitom návrhu, súd vzhľadom na vyššie uvedený záver o
primeranosti výživného vo výške 150,- Eur resp. 90,- Eur mesačne, návrh navrhovateľa na zaplatenie
výživného vo výške prevyšujúcej priznané výživné zamietol.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V priebehu tohto konania vznikli štátu trovy konania pozostávajúce z odmeny a náhrady výdavkov

vyplatených preddavkovane zo štátnych prostriedkov prekladateľke F.. Z. L. za preklad vyúčtovania
mzdy predloženej odporcom z nemeckého jazyka do jazyka slovenského. Pretože listinný dôkaz bol
predložený v nemeckom jazyku odporcom, ktorý si pred jej predložením nezabezpečil úradný preklad,
a pretože odporca nebol v konaní úspešný, súd podľa výsledku tohto konania uložil odporcovi v zmysle
§ 148 ods. 1 O.s.p. povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške 25,24 Eur, a to na účet tunajšieho

súdu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plneniazáviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne, nakoľko zo sumy požadovaného výživného vo výške
250,- Eur mu súd priznal právo na zaplatenie výživného v sume 150,- Eur resp. 90,- Eur mesačne.
Pretože rozhodnutie o výške výživného záviselo od úvahy súdu, súd o trovách konania rozhodol
v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a napriek čiastočnému úspechu navrhovateľa dospel k záveru, že
navrhovateľovi vzniklo právo na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si však navrhovateľ náhradu trov

konania neuplatnil a odporcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo, súd o trovách konania rozhodol
tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.