Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202266
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514202266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, právne
zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,IČO:36864421,Grösslingova4,Bratislava
proti odporcovi H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N. v konaní o zaplatenie zmenkových
úrokov s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia zmenkových úrokov vo výške 0,25 % denne,

a to zo sumy 775,27 eur od 19.8.2010 do 12.12.2010 vo výške 224,83 eur, zo sumy 625,27 eur od
13.12.2010 do 18.1.2011 vo výške 57,84 eur, zo sumy 475,27 eur od 19.1.2011 do 13.2.2011 vo výške
30,89 eur, zo sumy 325,27 eur od 14.2.2011 do 20.3.2011 vo výške 28,46 eur, zo sumy 175,27 eur
od 21.3.2011 do 11.4.2011 vo výške 9,64 eur, zo sumy 25,27 eur od 12.4.2011 do 22.5.2011 vo výške
2,59 eur, zákonného úroku 6% ročne, a to zo sumy 775,27 eur od 14.10.2010 do 12.12.2010 vo výške
7,77 eur, zo sumy 625,27 eur od 13.12.2010 do 18.1.2011 vo výške 3,80 eur, zo sumy 475,27 eur od
19.1.2011 do 13.2.2011 vo výške 2,03 eur, zo sumy 325,27 eur od 14.2.2011 do 20.3.2011 vo výške 1,87

eur, zo sumy 175,27 eur od 21.3.2011 do 11.4.2011 vo výške 0,63 eur, zo sumy 25,27 eur od 12.4.2011
do 22.5.2011 vo výške 0,17 eur bez sumy 189,53 eur, ktorú odporca už na úroky zaplatil, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy vo výške 2,58 eur a trov konania. Návrh podal na vzorovom
tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako dôkaz pripojil k návrhu
originál zmenky.

Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 3.3.2010 na zmenkovú sumu 775,27 eur, pričom sa zároveň aj zaviazal k náhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 19.8.2010. V texte zmenky bol poňatý záväzok odporcu
zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa
navrhovateľavistazmenkouajeopatrenádoložkou„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia.“
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom odporca ako vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 964,80
eur, z čoho na zmenkovú sumu uhradil 775,27 eur a na úroky sumu 189,53 eur. Suma započítaná na

úroky neboli v návrhu odpočítané od vypočítaných úrokov, preto očakáva, že súd vo výroku rozhodnutia
tieto úhrady odpočíta. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nenechal zistiť vyššie uvedené skutočnosti verejnou
listinou, nakoľko zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu.“Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu
Slovenskejrepublikyvtejtovecijedanáspoukazomnačlánok2bod1Nariadeniarady(ES)č.44/2001a
keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu

Stará Ľubovňa je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia
č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože
Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými
súdminavydanierozsudkovvEurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporubudúvSlovenskej
republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral

podľa bydliska odporcu.

Súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručil odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na
uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa 18.
04. 2013, ale do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď,
neodpovedal.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné a súdu na rozhodnutie postačovali doklady, ktoré predložil navrhovateľ a exekučný spis

tunajšieho súdu.

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, najmä zmenkou č. XXXXXXXXX zo dňa
3.3.2010 a dokladmi doloženými do spisu tunajšieho súdu 6Er/498/2012, zistil tento skutkový stav:

Odporca vystavil v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. dňa 3.3.2010 v Lomničke zmenku na rad
na sumu 775,27 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 19.8.2010. Na zmenke je uvedené bez
protestu a na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola prevedená indosamentom
(rubopisom) na navrhovateľa.

Ako je súdu známe z jeho úradnej činnosti Pohotovosť, s.r.o, ako indosant predloženej zmenky,
je právnická osoba, ktorá okrem iného podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, čo
potvrdzuje aj výpis z obchodného registra ohľadom predmetu podnikania tejto spoločnosti. Ďalej je
súdu z jeho činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o, si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných
konaniach. Konajúci súd si potom pripojil aj spis tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/498/2012 vo veci

oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky v sume 180,93
eur s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1
in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie
uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.).

V spise tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 6Er/498/2012 sa nachádza zmluvu o úvere,
ktorú uzavrela spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. s odporcom dňa 3.3.2010. Predmetom zmluvy bol záväzok
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi úver vo výške 300 eur, ktorý sa
odporcazaviazalvrátiťspoluspríslušnýmpoplatkomvovýške288eurv12mesačnýchsplátkachpo49,-
eur počnúc dňom 5.4.2010. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené

ako formulár, kde podľa čl. 14 na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remintentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej
niesúvyplnenézmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Zmluvnéstranysadohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí

len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku , alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent.V zmysle daných Všeobecných obchodných podmienok vystavil odporca dňa 3.3.2010 neúplnú zmenku
(blankozmenku), kde spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vystupovala ako remitent. Vzhľadom na to, že
odporca úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný, vyplnila

spoločnosť Pohotovosť ďalšie údaje zmenky a to zmenkovú sumu 775,27 eur a dátum začiatku úročenia
od 19.8.2010 .

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na

území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovujeEurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu(ďalejlen nariadenie“)totonariadenie
sauplatňujevobčianskychaobchodnýchveciachpricezhraničnýchsporochbezohľadunapovahusúdu
alebotribunálu,vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky

príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov.Neuplatňujesanajmänadaňové,colnéanisprávnevecianinazodpovednosťštátuzakonanie
alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa čl. 3 bodu 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom

má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 bodu 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá

zo strán.

Podľa čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného ku dňu uzavretia zmluvy o

úvere v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola zmenka,
ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky,

že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri
nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo

zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke
zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov úrokovú
mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa § 48 ods. 1 bod 1, 2 a 4 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané,
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti,
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Súd na vec aplikoval slovenské hmotnoprávne predpisy, pretože zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu
sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie
právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu
účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná
nebola.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. a odporca uzatvorili

zmluvuoúvere,ktorábolaformulárovouzmluvou,tedadozmluvysavypísaliidentifikačnéúdajeodporcu
a údaje o výške úveru a podmienkach jeho splácania. Odporca nemohol meniť podstatný obsah zmluvy.
Takisto je nesporné, že nároky z tejto zmluvy boli zabezpečené aj blankozmenkou, v ktorej chýbal údaj o
výške zmenkovej sumy a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy zmenkovým úrokom vo výške 0,25%denne.Uvedenázmenkamalazabezpečovacícharakter,čovyplývaajpriamozbodu14Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Túto remitent vyplnil a následne indosoval na rad navrhovateľa.

Navrhovateľ ako dôkaz predložil súdu originál zmenky. Je pravdou, že zmenka je cenným papierom,
jednou z podstatným vlastností ktorej je jej abstraktnosť. Tá sa prejavuje tým, že pohľadávka majiteľa
zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho
vzťahu pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Po indosácii zmenky nemá dlžník
možnosť vzniesť námietky voči aktuálnemu majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných

vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem prípadu, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu dlžníka. Ide vlastne o konanie „pôvodného“ majiteľa zmenky, ktorý sa dohodne s
„novým“ majiteľom zmenky na indosácii zmenky s jediným cieľom - zbaviť dlžníka kauzálnych námietok
a získať takpovediac „čistú“ zmenku.

Súdu je z úradnej činnosti známe, že právny zástupca navrhovateľa na prípadné výzvy súdu v právne a

skutkovopodobnýchveciachokreminéhouvádzal,žemuniesúznámežiadnebližšieskutkovéokolnosti
vydania zmenky a dovolával sa jej abstraktnosti.

Je zrejmé, že uvedené tvrdenia nie sú pravdivé už len z dôvodu rovnakého právneho zástupcu, ktorý
zastupuje v mnohých exekučných konaniach spol. Pohotovosť, s.r.o., ako aj navrhovateľa v tomto

konaní. Súd si pri úradnej činnosti všimol, že k indosácii zmeniek na navrhovateľa a k uplatneniu nárokov
zo zmeniek pôvodne vystavených v prospech spol. Pohoitovosť, s.r.o. začalo dochádzať po tom, ako
slovenské súdy v mnohých prípadoch posúdili rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovskýrozsudok,zaneplatnúanepovolilivýkonrozhodcovskéhorozsudkuvexekučnomkonanív
prospech spol. Pohotovosť, resp. aspoň čiastočne zamietli žiadosti o udelenie poverenia v časti týkajúcej

sa vymoženia zmenkových úrokov. Takisto súd zistil, že do 7.3.2013 bol spoločníkom a do 22.11.2012
konateľom navrhovateľa R.. H. T. (vo výpise z obchodného registra uvedený bez akademického titulu).
Navrhovateľ pritom do 6.11.2014 sídlil na adrese, na ktorej sídlili aj iné firmy, v ktorých bol činný R.. H.
T. aj po skončení pôsobenia u navrhovateľa. Ide o tú istú osobu, ktorá je spoločníkom spolu s doc. R..
F. S., T.. v spol. TOP INNOVATIONS, s.r.o. Z obchodného mena právneho zástupcu navrhovateľa je

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možné s veľkou pravdepodobnosťou vyvodiť, že R.. H. T. sa
určitých spôsobom podieľa aj na chode alebo výsledkoch právneho zástupcu navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené časové súvislosti a personálne prepojenie vyššie uvedených osôb súd dospel
k záveru, že celá indosácia zmenky bola zrealizovaná práve za účelom získania „čistej“ zmenky, proti

ktorej dlžníci nebudú mať možnosť žiadnych kauzálnych námietok týkajúcich sa pôvodného právneho
vzťahu, využijúc pritom charakter zmenky ako abstraktného cenného papiera, nariadenie EP a Rady
(ES) č. 861/2007 a právnickú osobu v cudzine, na ktorú mal pôvodný majiteľ zmenky prostredníctvom
svojho právneho zástupcu určitý dosah.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sú podľa názoru súdu splnené podmienky upravené v § 17
zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch preskúmať aj kauzu, teda právny vzťah, ktorý predchádzal
vydaniu zmenky.

Zo zmluvy o úvere doloženej v exekučnom spise tunajšieho súdu je zrejmé, že pôvodný právny vzťah

medzi spol. Pohotovosť, s.r.o. a odporcom mal spotrebiteľský charakter, ktorý vznikol na základe
formulárovej zmluvy. Po posúdení povahy účastníkov právneho vzťahu a ich práv a povinností je
uvedená zmluva zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je totiž nepochybné, že spol. Pohotovosť,
s.r.o. v danom prípade konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda vystupovala ako
dodávateľ, kým odporca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda

ako spotrebiteľ. Tiež je zrejmé, že táto spoločnosť poskytla odporcovi peňažné prostriedky na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (viď
§ 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), teda poskytla mu finančné prostriedky,
ktoré sa zaviazal spolu s odplatou vrátiť.

V úverovej zmluve je síce uvedené, že odporcovi sa poskytol úver na výkon zamestnania, čo by
mohlo navodzovať dojem, že odporca pri uzavretí zmluvy o úvere konal v rámci predmetu určitej svojej
podnikateľskej činnosti. Toto zamestnanie však nijako nie je v zmluve špecifikované. „Zamestnanie,
povolanie a podnikanie“ v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. pritom podľa názoru súdu je potrebnévykladať v tom smere, že ide o výkon určitej hospodárskej alebo obchodnej činnosti, ktorá slúži na
zabezpečenie príjmu osoby, ktorá požaduje úver, ako napr. podnikanie podľa živnostenského zákona,
výkon slobodných povolaní ako napr. výkon advokácie, autorizovaných architektoch a pod. Uvedenému

názoru nasvedčuje aj nový zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ktorý v § 2 písm. a) pri
definícii spotrebiteľa odkazuje pri podnikaní alebo povolení na zákon o autorizovaných architektoch a
autorizovaných stavebných inžinieroch a na zákon o živnostenskom podnikaní. Súd však na základe
údajov o odporcovi vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z ďalšieho obsahu spisu, nezistil, že by povinný
vykonával činnosť spadajúcu pod určité zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Okrem toho je

súdu z iných obdobných konaní známe, že spol. Pohotovosť, s.r.o. subjekty podnikajúce alebo
vykonávajúce činnosť na základe živnostenského alebo iného oprávnenia, špecifikuje v zmluvách o
úvere aj ich obchodným menom a prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o
úvere taktiež absentuje. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že úver nebol poskytovaný
podľa vyššie uvedenej zmluvy reálne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale týmto
vyhlásením malo ísť s prihliadnutím na všetky okolnosti o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa

spotrebiteľského práva.

Odporca v konaní vyslovene nevzniesol žiadnu námietku. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy
je však úlohou súdu v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade,
že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Uvedené

skonštatoval Súdny dvor EÚ napr. v rozhodnutí vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v
ktorom medziiným uviedol, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných
dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie
o právnom a skutkovom stave. V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je uvedené, že

nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je
možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi
účastníkmi právneho vzťahu.

Aj Najvyšší súd SR opakovane skonštatoval, že v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iura
sripta sunt" (právo patrí bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo
9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012).

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len
RPMN). Tento nedostatok zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia
zmluvy sankcionoval tým, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 posledná veta).
Za tohto stavu by mal odporca vrátiť len požičanú sumu. Podobne zmenkové úroky vo výške 0,25 %

denne, t.j. 91,25% ročne, boli rozhodnutiami mnohých súdov (najmä v exekučných veciach vzhľadom
na skutočnosť, že pôvodný majiteľ zmenky si ako exekučné tituly od určitého času zabezpečoval mimo
všeobecných súdov, najmä prostredníctvom notárskych zápisníc a neskôr rozhodcovských rozsudkov)
posúdené ako rozporné s dobrými mravmi (tieto pritom pôvodne boli uplatňované a v zmluvách
upravené ako úroky z omeškania, teda ako sankcia za nesplácanie úveru a až od doby využívania

zabezpečovacích zmeniek boli tieto priamo do zmenky predtlačené ako zmenkový úrok).

Zo samotného návrhu navrhovateľa vyplýva, že odporca doposiaľ zaplatil sumu 964,80 eur, aj keď mal
vrátiť iba sumu 300 eur. Je zrejmé, že ak by aj súd zohľadnil potrebu určitých nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky (ktorých vynaloženie je otázne, keďže už pred uplatnením nároku pôvodným

majiteľom zmenky na rozhodcovskom súde uhradil odporca sumu 914,80 eur, teda dávno preplatil to,
čo bol povinný zaplatiť), a preto je uplatnený nárok nedôvodný.

Súd na záver poznamenáva, že v danom prípade bola zmenka vyplnená pôvodným majiteľom v
rozpore s cit. § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z.z. Istina poskytnutého úveru bola 300 eur, pričom zmenka

bola vystavená na sumu 775,27 eur. Zmenková suma teda predstavuje až 258 % z istiny úveru.
Dohoda o vyplnení zmenky je písaná malým písmom len vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, ktorá splýva s ostatnými podmienkami a ktorá umožňuje vyplniť zmenku na sumu všetkých
peňažných nárokov pôvodného majiteľa zmenky voči odporcovi. Aj z tejto „dohody“ o vyplnení zmenkya všeobecne známej praxi pôvodného majiteľa zmenky, ktorý zmenky v mnohých prípadoch vyplnil v
rozpore s § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z.z., je možné vyvodiť, že išlo o nekalú praktiku pôvodného majiteľa
zmenky, ktorý snažiac sa o obídenie zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv (označením účelu úveru

na podnikanie, zamestnanie a pod.) a využívajúc splynutie jednotlivých podmienok poskytnutia úveru
v husto a malým písmom písaných všeobecných podmienkach, ako aj neznalosť a neinformovanosť
spotrebiteľov, získaval podklad pre získanie exekučného titulu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh zamietol

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný,
teda nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi ako procesne úspešnej strane vznikol nárok
na náhradu trov konania, avšak tento si trovy konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že žiadnemu z
účastníkov konania náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.