Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10P/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206686
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115206686.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd E. sudkyňou JUDr. J. Pribulovou vo veci starostlivosti o maloletú L. M., nar.10.08.2009,

bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E. J.
K. 4, E., dieťa rodičov - matky: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, a otca: E. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. 7, E., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e s účinnosťou od 01.09.2015 výživné otca na maloletú L. zo sumy 30,00 eur
mesačne na sumu 60,00 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho
dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/377/2012-11 zo dňa 13.02.2013 v
časti výšky bežného výživného otca na maloletú.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matkasanávrhomzodňa24.03.2015,doručenýmsúdudňa25.03.2015,domáhalavydaniarozhodnutia,
ktorým by súd s účinnosťou od podania návrhu zvýšil výživné otca pre maloletú zo sumy 30,00 eur
mesačne na sumu 100,00 eur mesačne.

Matka svoj návrh odôvodnila tým, že práva a povinnosti k maloletej Okresný súd Trnava upravil v
roku 2013 rozsudkom č. 20P/377/2012-11, pričom podľa rozsudku je otec povinný prispievať na výživu
maloletej sumou 30,00 eur mesačne, ktorú sumu aj platí. Od roku 2013 sa výrazným spôsobom zmenili
pomery, z ktorých súd vychádzal pri určení výživného. V čase rozhodovania mala maloletá 3 roky,
v súčasnosti sa pripravuje na nástup do školy. Matka musela byť s maloletou doma, pretože pre
vyťaženosť škôlok v obvode bydliska nebola maloletá do škôlky prijatá. V súčasnosti (pozn. v čase
podania návrhu) je tehotná a očakáva dieťa so svojim priateľom, ktorý pracuje, avšak zarába len

minimálnu mzdu, matka poberá iba prídavky na dieťa. Matka nevie, kde odporca pracuje a či vôbec
pracuje, nepozná výšku jeho príjmu, ani nemá možnosť ju zistiť. Inú vyživovaciu povinnosť otec podľa
jej vedomostí nemá. Náklady na výchovu a výživu maloletej sa zvýšili, či už na stravu, oblečenie, hračky,
knižky, kultúru. Matka žije s priateľom a musí platiť mesačne plyn vo výške asi 70,00 eur, elektrinu vo
výške 30,00 eur, poistenie dieťaťa vo výške 20,00 eur, dane asi 40,00 eur polročne, vodu asi 35,00 eur
polročne, tiež znáša všetky náklady na oblečenie, stravu a iné potreby dieťaťa.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Vyjadril sa na pojednávaní dňa 07.07.2015, kedy uviedol, že so
zvýšením výživného nesúhlasí, nakoľko podľa neho suma 30,- eur je primeraná.Kolízny opatrovník sa vyjadril na pojednávaní dňa 03.09.2015 v tom zmysle, že odporúča súdu návrhu
matky vyhovieť a otcovi určiť výživné primerané vzhľadom k veku dieťaťa a možnostiam a schopnostiam
otca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s návrhom
zo dňa 24.03.2015, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/377/2012-11 zo dňa 13.02.2013,
odpoveďami na lustráciu rodičov v Sociálnej poisťovni, odpoveďou spoločnosti Q. A. zo dňa 02.04.2015,
oznámením X. E. zo dňa 01.04.2015, vyjadrením matky zo dňa 15.04.2015, odpoveďou spoločnosti

Q. A. zo dňa 03.06.2015, odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 01.06.2015, oznámením X. E. zo
dňa 03.06.2015, oznámením spoločnosti Y. V. A. s.r.o. zo dňa 15.07.2015, odpoveďou Štatistického
úradu SR zo dňa 16.07.2015, odpoveďou spoločnosti Q. zo dňa 23.0.2015, oznámením spoločnosti
E. STU. SR a.s. zo dňa 24.07.2015, potvrdeniami o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za
mesiace október 2014 - apríl 2015, ako aj ostatným obsahom spisu, obsahom spisu Okresného súdu
Trnava sp.zn. 20P/377/2012 a z neho rozsudkom na č.l. 11, keď na poslednom pojednávaní pojednával

v neprítomnosti otca v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), keď otec zobral termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní a zaviazal
sa dostaviť bez písomného predvolania, napriek tomu sa bez ospravedlnenia nedostavil, o odročenie
pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 20P/377/2012 súd zistil, že rozsudkom č.k.
20P/377/2012-11 zo dňa 13.02.2013 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný platením výživného vo výške 30,00 eur mesačne. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej
zistené, že matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke s maloletou, poberala iba prídavky na
dieťa vo výške 20 eur. Otec bol v tom čase nezamestnaný, bez príjmu. Obaja rodičia mali vyživovaciu

povinnosť iba voči maloletej. Maloletá mala v tom čase 3,5 roka, nenavštevovala MŠ, bola v celodennej
starostlivosti matky.

V súčasnosti je matka na materskej dovolenke s maloletou G. Z. A., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX,
poberá rodičovský príspevok vo výške 203,00 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom,

ktorý je nezamestnaný. Náklady má na plyn vo výške 70,00 eur mesačne, na elektrinu vo výške 30,00
eur mesačne, na smeti a dane asi 40,00 eur polročne, na vodu asi 35,00 eur polročne, na poistenie
maloletej vo výške 20,00 eur mesačne. Maloletá L. navštevuje od septembra 2015 materskú školu,
kde sú náklady na obedy vo výške 22,00 eur mesačne. Pôvodne mala maloletá nastúpiť do základnej
školy, ale dostala odklad. Maloletá L. je zdravá, častejšie navštevuje lekára kvôli problémom s ušami a

zubami. Otec platí na maloletú pravidelne výživné 30,- eur mesačne, maloletej dáva darčeky na meniny,
narodeniny a Vianoce, inak jej darčeky nekupuje, nad rámec výživného neprispieva. Otec maloletej L. je
nezamestnaný, tri hodiny denne sa stará o otčima, za čo poberá opatrovateľský príspevok cca 166,00
eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s matkou, otčimom a sestrou, stará sa o neho matka. Otec
má základné vzdelanie, pracoval ako pomocný murár, operátor výroby vo výrobe televízorov, skladník,

naposledy pracoval v spoločnosti Q. A. ako operátor výroby.

Z elektronických lustrácii v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec je nezamestnaný, naposledy bol
zamestnaný v spoločnosti Q.-A. s.r.o. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Z odpovede bývalého zamestnávateľa otca Q.-A. s.r.o. zo dňa 02.04.2015 vyplýva, že pracovný pomer
s otcom, ktorý bol ich zamestnancom v období od 07.11.2013 do 20.12.2013 bol ukončený v skúšobnej
dobe zo strany zamestnávateľa, keď čistá mzda otca za mesiac 11/2013 bola vo výške 281,66 eura, čistá
mzda za mesiac 12/2013 mu nebola vyplatená. Z odpovede zo dňa 03.06.2015 vyplýva, že pracovný
pomer bol s otcom ukončený v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, pracovná disciplína otca bola

primeraná.

Z oznámenia X. E. zo dňa 01.04.2015 vyplýva, že otec bol naposledy vedený ako uchádzač o
zamestnanie v období od 05.02.2013 do 02.07.2013, kedy bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), rozsudok odsudzujúci na plnenie
v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku
je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí účastníkov konania dospel k
záveru,ženávrhmatkynazvýšenievýživnéhojedôvodnýarozhodoltak,žezvýšilvyživovaciupovinnosť
otca na maloletú na sumu 60,00 eur mesačne, a to od 01.09.2015. Pri rozhodovaní o zmene výživného
súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového

rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu
novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom
č.k. 20P/377/2012-11 zo dňa 13.02.2013 došlo od 01.09.2015 k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletej odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti.

K podstatnej zmene pomerov na strane maloletej prišlo tým, že od 01.09.2015 nastúpila do materskej
školy (pozn. začiatok školského roka je vždy od 01.09. každého roku s reálnym nástupom až nasledujúci
pracovný deň), čo so sebou prináša zvýšené náklady na maloletú, konkrétne poplatky za obedy, školné,
zvýšené výdavky na ošatenie, výtvarné potreby a podobne, ktorú sumu odhaduje súd na viac ako 30,00
eurmesačne(keďlenobedypredstavujúsumu22,00eurmesačne,pričomtakútomatkouuvedenúsumu

považuje súd za reálnu). Rovnako súd prihliadol aj na plynutie času a skutočnosť, že od posledného
rozhodnutia je maloletá o 2,5 roka staršia, keď v čase predchádzajúceho rozsudku mala 3,5 roka a v
súčasnosti 6 rokov, pričom náklady na výživu, ošatenie a kultúru 6 ročného dieťaťa sú neporovnateľne
vyššie ako uvedené náklady na 3,5 ročné dieťa. Zároveň sa matke dňa 13.06.2015 narodilo ďalšie dieťa,
s ktorým je na materskej dovolenke, a teda matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. V záujme

zabezpečenia potrebnej výživy maloletej Liliany preto bolo, aby sa na nej vo zvýšenej miere podieľal
otec vyšším výživným.Výšku výživného uloženého otcovi v sume 60,00 eur mesačne považuje súd za primeranú možnostiam
a schopnostiam otca. Pri určení možností a schopností otca pritom súd vychádzal zo skutočnosti,
že otec je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, počas

predchádzajúcich evidencií s úradom práce nespolupracoval pri hľadaní zamestnania, preto bol z
evidencie vyradený, nepreukázal, že by si sám aktívne hľadal prácu, pričom doposiaľ pracoval vždy iba
krátkodobo. Uvedené možno vykladať len na ťarchu otca, ktorý by mal využiť všetky možnosti, aby sa
zamestnal, a mohol tak platiť výživné na maloleté dieťa, najmä s prihliadnutím na to, že má iba jednu
vyživovaciu povinnosť. Súd je pritom názoru, že otec, ako zdravý muž v produktívnom veku, žijúci v

E. kraji, je schopný nájsť si zamestnanie s hrubým mesačným príjmom vo výške minimálnej mzdy vo
výške 380,00 eur. Súd zároveň poukazuje na odpoveď Štatistického úradu SR zo dňa 16.07.2015, podľa
ktorého bola v roku 2014 priemerná čistá mesačná mzda murára vo výške 537,00 eur a pracovníka v
skladevovýške632,00eur,pričomideozamestnaniasktorýmimáotecskúsenosti.Bolobyprotizáujmu
dieťaťa, aby súd prihliadal na dobrovoľnú nezamestnanosť otca, pretože je povinnosťou rodiča starať sa
o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých jeho výživu zabezpečí.

Ak otec ani minimálny príjem zo zamestnania v súčasnosti nedosahuje, je tomu tak z dôvodov jeho
nezáujmu o prácu, keď si prácu aktívne nehľadá za pomoci úradu práce, ani nepreukázal snahu nájsť
si zamestnanie iným spôsobom, ale je dobrovoľne nezamestnaný.

Výšku výživného uloženého otcovi v sume 60,00 eur mesačne považuje súd vzhľadom k vyššie

uvedenému za primeranú a v možnostiach otca. Výška výživného 60,00 eur mesačne pritom predstavuje
20% z čistej mzdy 300,28 eura (pri výške minimálnej hrubej mzdy v SR v roku 2015 vo výške 380,00
eur - pri prepočte na čistú mzdu bol použitý kalkulátor čistej mzdy na stránke www.ekonomika.sme.sk).
Za primerané výživné sa pritom v súdnej praxi považuje výživné predstavujúce 20 - 30 % z čistého
mesačného príjmu rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti. Súd teda určil otcovi výživné na dolnej

hranici obvykle stanovaného výživného pre maloleté dieťa.

Súdom novo určená výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletej je podľa názoru súdu
zodpovedajúca odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, s
prihliadnutím na to, že má vyživovaciu povinnosť iba voči maloletej. Zo všetkých vyššie uvedených

dôvodov súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel v časti zvýšenia výživného na sumu 60,00
eur mesačne považujúc ho za opodstatnený.

Pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým,
že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a

prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby
tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v
čo najväčšom rozsahu.

Súd zvýšil výživné odo dňa 01.09.2015 a nie odo dňa podania návrhu, ako žiadala matka, nakoľko

k podstatnej zmene pomerov došlo až nástupom maloletej do materskej školy od 01.09.2015. Z
uvedeného dôvodu nemohol otcovi vzniknúť nedoplatok na zročnom výživnom, nakoľko výživné za
mesiac september 2015 je splatné až 15.09.2015, pričom súd rozhodoval dňa 03.09.2015.

Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/377/2012-11 zo dňa

13.02.2015 v časti bežného výživného na maloletú.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keď išlo o konanie, ktoré sa
mohlo začať aj bez návrhu, a preto žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.