Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/11/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808214187
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3808214187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Z. E., bytom S., Z. XXX/
XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3 proti
odporcovi K. E., bytom S., Q. X/X, o zaplatenie 91.550,75 eur (2.758.058,- Sk), na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. marca 2010, č.k. 17C/11/2009-153, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 29.874,53 eur
s úrokom z omeškania vo výške 4,25 % ročne z tejto sumy od 03.01.2009 do zaplatenia, a do všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že Ing. A. E., brat navrhovateľa, z peňazí navrhovateľa poskytol odporcovi ako
pôžičku sumu 900.000,- Sk. Pri poskytnutí peňazí ako pôžičky však nie je právne významný pôvod
týchto peňazí, teda to, komu peniaze patria, ale to, kto a komu peniaze ako pôžičku odovzdáva. Na

základe tejto platnej zmluvy vznikol medzi Ing. A. E. a odporcom platný vzťah na základe zmluvy
o pôžičke, podľa ktorej bol odporca povinný vrátiť P.. A. E. (nie navrhovateľovi) v neurčenom čase
900.000,- Sk. Následne medzi navrhovateľom, jeho bratom P.. A. E. a odporcom došlo k uzavretiu
dohody, na základe ktorej mal odporca za dlh, ktorý mal voči P.. A. E., previesť na navrhovateľa
spoluvlastnícke podiely k svojim nehnuteľnostiam v katastrálnom území M. a C., pričom túto dohodu
vyjadrilipodpísanímtrochlistínoznačenýchakozmluvaopôžičke,dohodaonávrhunavkladadarovacia

zmluva.Týmitoúkonmizakrývaliúčastnícisvojuskutočnúdohodu,akoajpredchádzajúcizmluvnývzťah,
ktorý vznikol medzi P.. A. E. a odporcom, pričom tieto listiny nemali náležitosti platne zastretej kúpnej
zmluvy, dohodnutej medzi navrhovateľom a odporcom, podľa ktorej mal odporca na navrhovateľa za
svoj dlh voči P.. A. E. zaplatiť prevodom svojich nehnuteľností v katastrálnom území M. a C.. Jedinou
platnou časťou týchto dojednaní bolo vyjadrenia, že pohľadávka z pôžičky voči odporcovi, ktorú mal
P.. A. E., týmto dojednaním prechádza na navrhovateľa. Inak bol tento právny úkon neplatný a podľa
neho sa odporca na úkor navrhovateľa obohatil, pričom jeho obohatenie spočíva v tom, že na úkor

navrhovateľa odporcovi zostalo bez dohodnutej odplaty spočívajúcej v prevode nehnuteľností v k.ú.
M. a C. 900.000,- Sk. Tieto peňažné prostriedky sú bezdôvodným obohatením odporcu podľa § 452
ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, odporca ho je
podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať, a to navrhovateľovi, na úkor ktorého sa
odporca podľa § 456 ods. 1 Občianskeho zákonníka obohatil. Z týchto dôvodov považoval súd prvého
stupňa návrh v časti o zaplatenie 900.000,- Sk, t. j. 29.874,53 eur za dôvodný, návrhu preto

vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie tejto sumy. V prevyšujúcej časti, teda o zaplatenie 1.858.058,-
Sk, čo predstavuje 61.676,23 eur, súd návrh zamietol, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli
navrhovateľom tvrdené skutočnosti, podľa ktorých mal odporcovi ako pôžičku poskytnúť čiastku2.758.085,- Sk. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie požadovanej sumy až podaním návrhu na
súd, ktorý bol odporcovi doručený dňa 02.01.2009, preto sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal
do omeškania až deň nasledujúci po tom, ako mu bol doručený návrh na začatie tohto konania. Z tohto

dôvodu súd navrhovateľovi priznal právo na úrok z omeškania vo výške 4,25 % ročne od 03.01.2009 a
v prevyšujúcej časti za obdobie spred tohto dňa uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 41a ods. 2, § 451 ods. 1, § 452 ods. 2, § 456, § 563, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 41 ods. 3 O.s.p., § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Odporcovi
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na § 138 ods. 1 O.s.p., keď vyhodnotil pomery

odporcu tak, že tieto neodôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku z dôvodu,
že odporca napriek svojmu v súčasnosti vykazovanému príjmu v minulosti podnikal, dosahoval príjem
umožňujúci mu zaplatenie súdneho poplatku, pričom i v súčasnosti disponuje majetkom vyššej hodnoty,
ktorý mu umožňuje zaplatenie súdneho poplatku. Vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté
podľa § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieodporcaadomáhalsa,abyodvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu
trov konania a oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že s P.. E.
bola uzavretá dohoda o prevode jeho spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach v k.ú. C. a v
k.ú. M. do jeho vlastníctva s tým, že majetkové vzťahy navzájom medzi bratmi E. sa v tejto súvislosti
vyporiadajú a dlh takto zaniká. Dôvodil, že zmluva bola platná, a preto nie je namieste uplatňovať návrh

na bezdôvodné obohatenie. Potvrdil, že zmluva nebola zavkladovaná v katastri nehnuteľností, pričom
P.. A. E. prevzal finančné prostriedky v kancelárii A.. Z. na uhradenie kolkov na vklad vlastníckeho
práva pre kataster nehnuteľností, pričom tieto kolky na Správu katastra v R. R. nedoručil. Následkom
toho vklad nebol uskutočnený a neskôr v dôsledku jeho nečinnosti a plynutím času iné udalosti už
zabránili naplneniu ich vzájomnej dohody. Ďalej uviedol, že navrhovateľ, ktorý o tomto postupe vedel, mu

svojím postupom spôsobil škodu, a preto si stále uplatňuje protipohľadávku na spôsobenú škodu voči
navrhovateľovi v rovnakej výške ako je výška jeho dlhu. Uvedené uplatňoval ako procesnú námietku.
Tvrdil, že navrhovateľ svojím postupom, resp. nečinnosťou zmaril splnenie uzavretej dohody, čím mu
nesporne vznikla škoda. Žiadal, aby odvolací súd pri hodnotení rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým
mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, vychádzal z jeho súčasných príjmov, ktoré sú

minimálne. Odvolanie podával podľa ust. § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p., a to z dôvodu, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodov podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je

potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Rozsudok okresného súdu nebol napadnutý účastníkmi odvolaním v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý
(o zaplatenie sumy 61.676,23 eur s príslušenstvom a úroku z omeškania od 21.11.2005 do 02.01.2009
vo výške 4,25 % ročne zo sumy 29.874,53 eur), v tejto časti preto krajský súd rozsudok nepreskúmaval,
nakoľko v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcu vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie
námietkyodporcuvovecisamejsútotožnésnámietkami,ktoréuplatnilpredsúdomprvéhostupňaatieto
nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si

osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.
Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva následovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veciodporca v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie dôkazov (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí
súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v

konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Týmto odvolacím
dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil, včítane svedeckých výpovedí, podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p.
a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a odporcom
ani v odvolaní tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane rozhodnutia o

nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu.

Súd prvého stupňa nerozhodoval o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., a
preto o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania musí rozhodnúť súd prvého stupňa po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .