Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Sd/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200112
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200112.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Q. Q.,

nar. XX. D. XXXX, bytom H. T. XX/XX, R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X z 25.októbra 2013 v spojení s rozhodnutím totožného čísla z 2.marca 2015 o priznaní
invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25.októbra 2013 v spojení s rozhodnutím totožného
čísla z 2. marca 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím z 25.októbra 2013 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného

dôchodku z 15.októbra 2013, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia navrhovateľ nebol pri
konštatovanej 35 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Rozhodnutím odporkyne z 2.marca 2015 bol navrhovateľovi priznaný od 22.apríla 2014 invalidný
dôchodokvovýške182,90€mesačne,zvýšenýod1.januára2015na185,60€mesačne,pretoževrámci
preskúmavacieho konania krajského súdu bol opätovne posudzovaný zdravotný stav navrhovateľa na

základe aktuálnych odborných lekárskych nálezov s výsledkom, že od 22.apríla 2014 je invalidný s 50 %
poklesom jeho pracovnej schopnosti. Okrem vzniku invalidity splnil uvedeným dňom aj ďalšie zákonné
predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že pred uvedeným dňom získal 29 rokov
a 48 dní obdobia dôchodkového poistenia, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok ani mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok. Konkretizovala spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky.

Navrhovateľ sa odvolal voči prvému označenému rozhodnutiu, pretože so zamietnutím jeho nároku

na invalidný dôchodok nesúhlasil. Žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti tohto rozhodnutia neuviedol.
Odvolal sa aj voči rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku keď namietal dátum vzniku invalidity i
percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti.

Na pojednávaniach pred krajským súdom zotrval na podaných odvolaniach. Opakovane predkladal
ďalšie odborné lekárske nálezy, ktorými dokumentoval zhoršenie svojho zdravotného stavu potrebou
inzulínovej liečby pri cukrovke, trpí ťažkou depresiou, zhoršilo sa ochorenie jeho chrbtice. Poukázal tiež

na poškodenie zraku, ktoré nie je možné korigovať okuliarmi. Pravým okom nevie nič prečítať a ľavým
okom len s ťažkosťami. Predložené odborné lekárske nálezy boli dodatočne posudkovo vyhodnotené.Odporkyňa navrhla potvrdiť obe vydané rozhodnutia, pretože boli vydané v súlade s v tom čase zisteným
aktuálnym stavom zdravotných ťažkostí navrhovateľa. Vyslovené posudkové závery náležite odôvodnili
dátum vzniku invalidity navrhovateľa i priznaný percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti.

Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä
so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových
lekárovpobočkyiústrediaSociálnejpoisťovne, sozdravotnoudokumentáciounavrhovateľa,sprvotnými

podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k
presvedčeniu, že označené rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q
ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a

ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce

zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly IV., pol. 1, písm. b) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre cukrovku, kompenzovateľnú, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné
zaradenie vyjadriť v rozpätí 30-40 %. Konkrétny pokles pracovnej schopnosti závisí od dôsledkov porúch
látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, pričom odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách
pokles pracovnej schopnosti nepodmieňujú.

Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3,
písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri
degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v

postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné
postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej
schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia,
prípadne súvislosť s úrazom.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia

dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia,
osobnéhovymeriavaciehozákladu,osobnéhomzdovéhobodu,priemernéhoosobnéhomzdovéhobodu,
či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného

dôchodku od 19.septembra 2013 žiadosťou z 15.októbra 2013. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti
posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene.
V posudku z 15.októbra 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z
diabetologických, očných, neurologických, nefrologických a neurochirurgických vyšetrení, a z EMGvyšetrenia z priebehu roka 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil cukrovku
závislú od inzulínu, kompenzovateľnú, bez komplikácií so zaradením pod kapitolu IV., pol. 1, písm. b) v
rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti pre toto ochorenie

vyjadril 30 %. Uvedené navýšil o ďalších 5 % pre ochorenie podporného a pohybového aparátu,
degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) cit.
prílohy na celkových 35 %. V posudku uviedol, že 45-ročný navrhovateľ bol 2 roky liečený perorálnymi
antidiabetikami pre cukrovku, v máji 2013 bola do liečby pridaná večerná dávka inzulínu. Absolvoval

neurologické, EMG, očné vyšetrenie, mikrovaskulárne komplikácie cukrovky neboli preukázané. Na
liečbe je cukrovka pomerne dobre kompenzovaná. Okrem uvedeného navrhovateľ 1 rok trpí problémami
s driekovou chrbticou, boli zistené počínajúce príznaky nervo-svalového dráždenia bez podstatnejšieho
obmedzenia pohyblivosti v tejto časti chrbtice. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa,
ktoré nebolo zmenené ani v odvolacom správnom konaní bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia z
25.októbra2013.AjposudkovýlekárústrediaSociálnejpoisťovnevposudkuz24.januára2014,vktorom

vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z totožných odborných lekárskych
nálezov ako prvoposudzovateľ a z doplneného interného vyšetrenia z októbra 2013 bol vyslovený
rovnaký posudkový záver. Uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je v rámci
metabolického syndrómu cukrovka II. typu, v liečbe asi 3 roky, s prechodom na kombinovanú aj
inzulínovú liečbu od mája 2013 pri nedostatočnej kontrole tohto ochorenia. Podľa diabetologických

vyšetrení bola cukrovka v tom čase kompenzovaná klinicky aj laboratórne, bez dokumentovaných
komplikácií, preto bol navrhovateľovi pre uvedené ochorenie priznaný pokles pracovnej schopnosti
na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, tj. v rozsahu 30 %. Z pridružených ťažkostí
boli zohľadnené 5 % navýšením miery jeho zníženej pracovnej schopnosti asi rok sa opakujúce
bolesti chrbtice hlavne v driekovej oblasti. Klinickými a zobrazovacími vyšetreniami neboli preukázané

závažnejšie morfologické zmeny ani výraznejší útlak okolitých štruktúr. Bolestivé stavy boli dôvodom
dvoch hospitalizácií v priebehu roku 2013, avšak funkčný i klinický nález nepreukázal závažnejšiu
poruchu funkcie. Dokumentované bolo len mierne zhoršenie rozvíjania chrbtice do predklonu, bez
postihnutia postoja či chôdze, bez vplyvu na svalstvo dolných končatín, ktoré je symetrické. Porucha
krvného tlaku, ktorá nebola v minulosti liečená sa na liečbe upravila s dosiahnutím normálnych hodnôt. V

úvode pri nepravidelnej liečbe zodpovedala III. štádiu ESH/ESC, avšak bez preukázaných akýchkoľvek
sekundárnychzmien.Nefrologickýmvyšetrenímnebolazistenáporuchafunkcieľavejobličky.Oddetstva
má potvrdený tiež astigmatizmus a šeroslepotu ľavého oka, stav nie je zmenený a jeho videnie nie je
ovplyvňované základnými ochoreniami.

V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu bol na jeho žiadosť opätovne posudzovaný zdravotný
stav navrhovateľa posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Prešove na základe
aktuálnych odborných lekárskych nálezov, ktorými navrhovateľ dokumentoval zhoršenie jeho stavu.
V posudku z 5.októbra 2015 posudkový lekár zohľadnil predložené diabetologické, nefrologické,
psychiatrické vyšetrenia z roku 2014 a konštatoval vznik invalidity navrhovateľa dňom 22.apríla 2014 s

50 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil naďalej
cukrovku závislú od inzulínu so zaradením pod kapitolu IV., pol. 1, písm. b) v rámci prílohy č. 4
k zákonu o sociálnom poistení, pokles jeho pracovnej schopnosti pre toto ochorenie však navýšil
z pôvodných 30 % na 40 % a posudkovo zohľadnil aj jeho ďalšie zdravotné ťažkosti maximálne
možným 10 % navýšením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Uviedol, že v

porovnaní s predchádzajúcimi nálezmi došlo k miernej progresii s pretrvávaním vyšších hodnôt glykémií
pri selfmonitoringu, avšak bez stavov hypoglykémií, s jednou prítomnou komplikáciou, uvádzanou
v klinických nálezoch, ale bez verifikácie EMG vyšetrením a to polyneuropatiou. Uvedený priebeh
ochorenia a možnosti pracovného zaradenia navrhovateľa zohľadnil navýšením percentuálnej miery
jeho zníženej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie na hornú hranicu možného percentuálneho

rozpätia dňom diabetologického vyšetrenia z 22.apríla 2014, ktorým bolo dokumentované zhoršenie
kompenzácie cukrovky. Pridružené zdravotné ťažkosti a to ochorenie pohybovo-oporného aparátu,
vysoký krvný tlak, porucha lipidového metabolizmu, obezita, agenéza pravej obličky, či duševné a
zrakové postihnutie nedosahovali vyššie percento zníženej pracovnej schopnosti a preto boli všetky
tieto ochorenia zohľadnené v 10 % navýšení jeho zníženej pracovnej schopnosti. Ohľadom duševných

ťažkostí posudkový lekár uviedol, že sú v liečbe len od októbra 2014, preto v čase posudzovania nešlo
o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by bolo možné posudkovo vyhodnotiť. Toto posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia o priznaní invalidného
dôchodku z 2.marca 2015.Vyslovený posudkový záver nezmenil ani na základe ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré
navrhovateľ predložil. V posudku z 27.októbra 2015 posudkovo vyhodnotil výsledok doplneného

EMG vyšetrenia, podľa ktorého nebola preukázaná klinicky uvádzaná polyneuropatia pri základnom
ochorení, len ľahký stupeň ľavého karpálneho syndrómu. Pridružené ochorenia navrhovateľa naďalej
neprevyšovali z hľadiska zníženej pracovnej schopnosti označené rozhodujúce zdravotné postihnutie,
cukrovku. Psychiatrickým vyšetrením boli potvrdené prejavy depresie v liečbe od októbra 2014 bez
nutnosti hospitalizácie či psychoterapie, ambulantnou liečbou bola dosiahnutá remisia. Psychologickým

vyšetrením bola potvrdená ľahká až hranične stredne ťažká kognitívna porucha, ktorá zodpovedá
dosiahnutému vzdelaniu. V posudku zo 7.decembra 2015 vyhodnotil aktuálne očné, nefrologické a
diabetologické vyšetrenia zo septembra - novembra 2015 a konštatoval, že tieto nálezy potvrdzujú
stabilizované rozhodujúce ochorenie, cukrovku II. typu na kombinovanej liečbe s neprogredujúcimi
komplikáciami bez zistenia polyneuropatie EMG vyšetrením, bez postihnutia očí a obličiek, na základe
čoho je priznaný 40 % pokles jeho pracovnej schopnosti pre toto ochorenie maximálny. Očné vyšetrenie

preukázalo pokles centrálneho videnia vpravo na 30 % a vľavo na 5 % normy. Pri hodnotení vízu je
potrebné brať do úvahy obojstranné videnie a z tohto hľadiska by bolo možné pokles jeho pracovnej
schopnosti v zmysle kapitoly VII., odd. A, pol. 1 stanoviť maximálne na úrovni 35 %, tj. nižšie, než
bolo priznané pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Uvedené ochorenie je preto naďalej zohľadnené
v pridružených zdravotných ťažkostiach v 10 % navýšení miery jeho zníženej pracovnej schopnosti.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli

podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie.

Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich vplyvu na jeho pracovnú
schopnosť správne konštatoval, že ku dňu, od ktorého navrhovateľ požiadal o priznanie invalidného
dôchodku ani ku dňu rozhodovania o tejto žiadosti rozhodnutím z 25.októbra 2015 nepodmieňovali
zdravotné ťažkosti navrhovateľa pokles jeho pracovnej schopnosti o viac ako o 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, preto bola správne jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku

rozhodnutím z 25.októbra 2013 zamietnutá. Zdravotné ťažkosti navrhovateľa boli vyhodnotené v
súlade s posudkovými a zákonnými kritériami na základe jeho zdravotnej dokumentácie, dosiahnutého
vzdelania, dĺžky trvania zdravotných ťažkostí a ich odozvy na aplikovanú liečbu a z hľadiska ich
funkčných prejavov, ktoré sú pre posúdenie poklesu pracovnej schopnosti poistenca rozhodujúce.
Keďže bol v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu preukázaný nepriaznivý vývoj v

stave zdravotných ťažkostí navrhovateľa, ktorý posudkový lekár zohľadnil navýšením percentuálnej
miery jeho zníženej pracovnej schopnosti odo dňa preukázaného zhoršenia jeho rozhodujúceho
zdravotného postihnutia, správne odporkyňa rozhodnutím z 2.marca 2015 navrhovateľovi invalidný
dôchodok priznala, pretože od preukázaného zhoršenia jeho zdravotného stavu, tj. od 22.apríla 2014 bol
konštatovaný vznik jeho invalidity. Zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa z hľadiska rozhodujúceho

zdravotného postihnutia odporkyňa správne konštatovala na základe zhoršenia kompenzácie cukrovky,
pre ktorú mu aj s ohľadom na možnosti jeho pracovného uplatnenia vo vzťahu k jeho vzdelaniu
priznala pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, pri takomto
stave ochorenia. Napriek zhoršeniu kompenzácie cukrovky, neboli u navrhovateľa zistené pridruženékomplikácie, ktoré sa môžu z tohto ochorenia vyvinúť. V percentuálnej navýšení správne zohľadnila
jeho pridružené zdravotné ťažkosti, najmä ochorenie podporného a pohybového aparátu a postihnutie
zraku, pretože tieto ochorenia vzhľadom na funkčný postih nepresahovali pokles pracovnej schopnosti

priznaný navrhovateľovi pre jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, avšak podieľali sa na znížení
jeho pracovného potenciálu. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na vyššie cit. posudkové závery,
pretože tieto boli podrobné, vecné, logické a vyhodnotili stav zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich
vplyv na jeho pracovnú schopnosť v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami.

Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd za správne rozhodnutie odporkyne o priznanie
invalidného dôchodku od 22.apríla 2014, od kedy bol konštatovaný vznik jeho invalidity a vzhľadom
na takto určený dátum vzniku jeho invalidity bolo správne aj prvé vydané rozhodnutie, ktorým
bola jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku od skoršieho dátumu zamietnutá. Za správnu
považoval krajský súd aj sumu priznanej dôchodkovej dávky, ktorú navrhovateľ ani nenamietal, či už z
hľadiska vykázaného obdobia dôchodkového poistenia, alebo zárobkov dosiahnutých v rozhodujúcom

období. Suma invalidného dôchodku navrhovateľa bola určená v súlade s ust. § 73 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol správne
určený z rozhodujúceho obdobia rokov 1984-2013, so zohľadnením náhradných dôb a po jeho
zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení vo výške 0,7663. Uvedené bolo
správne vynásobené percentuálnym poklesom pracovnej schopnosti navrhovateľa, získaným obdobím

jeho dôchodkového poistenia a aktuálnou dôchodkovou hodnotou vo výške 10,2524, ktorá bola v
tejto výške určená zákonom ku dňu vzniku invalidity navrhovateľa, tj. ku dňu vzniku jeho nároku
na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa bolo odporkyňou zistené
z prvotných podkladov, tj. z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, v ktorých jednotliví
zamestnávatelia potvrdili konkrétne obdobie výkonu pracovnej činnosti navrhovateľa, získané náhradné

doby i dosiahnuté zárobky. Započítala správne aj obdobie jeho evidovanej nezamestnanosti do konca
roku 2000, kedy podľa platnej právnej úpravy bolo obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie
evidovanej nezamestnanosti. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na konkrétny matematický
výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky, pretože bol realizovaný na základe správne aplikovaných
zákonných ustanovení a správnym matematickým výpočtom, vychádzajúc zo správne zisteného

obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa a zárobkov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Tie
boli odporkyňou správne zistené z prvotných podkladov a správne a v celosti prenesené do osobného
listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc

podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné

popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.