Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 22, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112216570
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112216570.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: K. J., L..
XX. X. XXXX, Š. XXXX/XX, XXX XX E. Š. - T., právne zastúpený JUDr. Františkom Kočkom, advokátom,
Stropkovská 48, 040 11 Košice proti žalovanému: V. T., J. B. XXXXX/XA, XXX XX G., právne zastúpený
JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných C. G., L.. XX. XX. XXXX, G. Š. XX, XXX XX G., v konaní o určenie neúčinnosti

právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania, ktoré predstavujú
náklady právneho zastúpenia vo výške 24.345,04 EURa tieto zaplatiť priamo na účet jeho právnemu
zástupcovi JUDr. Martinovi Staroňovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 89 do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu sa náhrada trov konania n e p r i s u d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca doručil dňa 4. 6. 2012 návrh, ktorým žiadal určiť neúčinnosť právneho úkonu, ku ktorému došlo
medzi pôvodne žalovanými v 1. a 2. rade dňa 19. 4. 2010, kedy uzatvorili Kúpnu zmluvu o predaji
nehnuteľného majetku za dohodnutú cenu 1.100.000,- EUR za právne neúčinnú v zmysle § 42a ods. 5
Občianskehozákonníka,lebotýmtoúkonomdošlokjehoukráteniu.Poukazovalnato,žedňa18.8.2008

požičal žalovanému 165.970,- EUR s lehotou splatnosti do 18. 8. 2009, pričom túto pôžičku mu pôvodne
žalovaný v 1. rade nevrátil a touto kúpnou zmluvou sa pôvodne žalovaný v 1. rade zbavil všetkého
majetku, ktorý mohol byť vymáhaný exekučne. Predmetná pohľadávka mu bola priznaná platobným
rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 7 Ro 301/2011, avšak takáto pohľadávka je
nevymáhateľná.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Pôvodne žalovaný v 1. rade poukazoval na to, že Zmluvu

o pôžičke zo dňa 18. 8. 2008 so žalobcom neuzavrela spoločnosť, ale fyzická osoba Š. N. st., ktorý
je zároveň jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti KOVOZAM, s. r. o., Prešov, Jesenná 2 a
nemožno stotožňovať fyzickú osobu s právnickou osobou vo vzťahu k tejto pôžičke. Nároky žalobcu boli
uspokojené, pretože k pôžičke pristúpil jeho syn W.. Š. N. ml. s manželkou. Dohodou o splatení dlhu
zo dňa 12. 2. 2010 sa zaviazali namiesto pôvodného dlžníka uhradiť tento dlh, na vymoženie ktorého
prebehol exekučný výkon záložného práva, pri ktorom bol rodinný dom s priľahlými pozemkami a bytom

s príslušenstvom W.. Š. N. C.. s manželkou vydražený a použitý na uspokojenie veriteľa.Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keď žalobu žalobcu zo dňa 4. 6. 2012
považuje za nedôvodnú, lebo nie sú ani naplnené základné predpoklady pre jej dôvodnosť v zmysle §
42a ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca nemá žiadnu pohľadávku voči žalovanému

v 1. rade KOVOZAM, s. r. o., keďže Zmluvu o pôžičke uzatvoril s fyzickou osobou Š. N. star. dňa XX.
X. XXXX a W.. I. N. ml., teda nie so spoločnosťou KOVOZAM, s. r. o., čo preukazujú aj listinné dôkazy,
a preto pre použitie tohto zákonného ustanovenia nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady
odporovateľnosti právneho úkonu. Spoločnosť KOVOZAM, s. r. o. nebola dlžníkom žalobcu, neurobila
právny úkon, a to kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľného majetku so žalovaným v 2. rade ako s blízkymi

osobami uvedenými v § 42a ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, lebo on nie je žiadnou blízkou osobou
ani vo vzťahu k spoločnosti KOVOZAM, s. r. o. ani vo vzťahu k dlžníkovi Š. N. C.. S. D.. a v žiadnom
prípade nedošlo ani k ukráteniu veriteľa kúpnou zmluvou zo dňa 19. 4. 2010 a ani žalovaný v 1. rade ani
on v žiadnom prípade neukrátili veriteľa, ani nemali úmysel ho ukrátiť. Taktiež tento úkon nebol urobený
bez primeraného protiplnenia, lebo kúpna cena 1.100.000,- EUR, čiže 33.000.000,- Sk je ďaleko vyššia
ako bola cena stanovená znaleckými posudkami Ing. Ižára v roku 2008 na sumu

26.600.000,- Sk a ďalším znaleckým posudkom z roku 2009 vyhotovenom pri dobrovoľnej dražbe na
sumu 21.500.000,- Sk. Táto kúpna cena bola zaplatená v celom rozsahu, čo je preukázané aj účtovnými
dokladmispoločnostiKOVOZAM,s.r.o.,kde takistozdaňovýchpriznaníakoajsúvahúčtovnejzávierky,
výkazu ziskov a strát je zrejmé, že kúpna cena bola riadne zaplatená a zaúčtovaná do účtovníctva.
Čo následne spoločnosť KOVOZAM, s. r. o. urobila so zaplatenou kúpnou cenou nie je predmetom

tohto konania a nie je ani dôležitým prvkom pre rozhodnutie o odporovateľnosti, resp. neúčinnosti tohto
právnehoúkonu.Kúpnouzmluvouzodňa19.4.2010vžiadnomprípadenedošlokukráteniužalobcuako
veriteľa, nakoľko kúpna cena bola dojednaná vo výške vyššej o 934.029,65 EUR ako údajná pohľadávka
žalobcuakoveriteľa,apretospoločnosťKOVOZAM,s.r.o.kedykoľvekmohlaztejtokúpnejcenyzaplatiť
dlh vo výške 165.970,35 EUR žalobcovi. Kúpnou zmluvou žalovaný v 1. rade neprevzal na seba žiaden

záväzoktakakotovyžadujeustanovenie§42ods.5Občianskehozákonníka,pretojevylúčenáaplikácia
tohtoustanovenia,nakoľkoprevzatímzáväzkusapodľadôvodovejsprávyktomutoustanoveniurozumie
buď prevzatie peňažného záväzku podľa § 531 Občianskeho zákonníka alebo iné prevzatie záväzku
dlžníkom od tretieho subjektu. Ďalej žalovaný v 2. rade namietol aj aktívnu legitimáciu žalobcu vzhľadom
nato,ženiejenositeľompohľadávkyvočižalovanému v1.rade,ďalej,žekúpnouzmluvounedošlo

k jeho ukráteniu ako údajného veriteľa žalovaného v 1. rade, a preto nie je daná ani jeho aktívna vecná
legitimácia. Ďalej namietal aj pasívnu vecnú legitimáciu, keď poukazoval na nedostatočný okruh
účastníkov v tomto konaní. V žiadnom prípade nemohlo dôjsť ani k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, lebo
aj keby veriteľ mal voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 165.970,35 EUR, tak dlžník urobil rok predtým
právny úkon, t. j. uzavrel kúpnu zmluvu za odplatu 1.100.000,- EUR, teda za odplatu o 934.029,65 EUR

vyššiu ako bola údajná pohľadávka žalobcu ako veriteľa a ďalekosiahle postačovala na úhradu údajnej
pohľadávky veriteľa, preto nemožno ani hovoriť o ukrátení veriteľa, keďže dlžník disponoval týmito
finančnými prostriedkami, a teda jeho majetok finančný stačil k tomu, aby uspokojil veriteľa. Dôkazné
bremeno o tom, že prijatá suma 1.100.000,- EUR nepostačovala na uspokojovanie žalobcu a že žalobca
bol ukrátený zaťažuje žalobcu ako údajného veriteľa. Naviac, právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 19. 4.

2010 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bol urobený za odplatu vo
výške 1.100.000,- EUR, z čoho je zrejmé, že žalovaný v 2. rade nemohol mať úmysel ukrátiť veriteľa,
nakoľko odplata ďalekosiahle presahovala údajnú pohľadávku žalobcu. Žalovaný v 1. rade ani nevedel o
údajnej pohľadávke žalobcu voči žalovanému v 1. rade, nakoľko išlo o pohľadávku žalobcu voči fyzickej
osobe. Pokiaľ by mal žalovaný v 1. rade úmysel ukrátiť veriteľa, bol by urobil právny úkon za odplatu

oveľa nižšiu ako je samotná výška údajnej pohľadávky v sume 165.970,35 EUR.

Žalobca nesprávne právne aplikuje na tento prípad ustanovenia § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka
a nesprávne poukazuje na to, že za prevzatie záväzku sa považuje aj kúpna zmluva, ktorou žalovaný
v 1. rade prijal povinnosť odovzdať vec kupujúcemu za neprimerane nízke protiplnenie.

Žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 19. 4. 2010 neprevzal na seba žiadny záväzok, preto je
vylúčená aplikácia § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalobca nesprávne argumentuje, že žalovaný v
1. rade prevzal záväzok dodať nehnuteľnosti oproti jeho právu na zaplatenie kúpnej ceny, lebo prevzatím
záväzku v zmysle § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, sa rozumie buď prevzatie peňažného záväzku
podľa § 531 Občianskeho zákonníka alebo iné zmluvné prevzatie záväzku dlžníkom od tretieho

subjektu, ktorý zaťaží dlžníka tak, že si dlžník účelovo vytvoril dlhy a stal sa platobne neschopným.
Naviac, takýto záväzok by musel byť prevzatý bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške
určenej znaleckým posudkom. Žalobcovi pri podaní tejto žaloby o neúčinnosť právneho úkonu muselo
byťzrejmé,ženehnuteľnostiboliohodnotenéaocenenéznaleckýmposudkom,atonasumu882.958,24EUR a že kúpna cena v sume 1.100.000,- EUR v kúpnej zmluve zo dňa 19. 4. 2010 je o viac ako
o 211.000,- EUR vyššia ako bola znaleckým posudkom stanovená. Preto je nesprávna a nepravdivá
právna argumentácia žalobcu aj ohľadne primeranosti protiplnenia a neobstoja ním predložené listinné

dôkazy vo forme potvrdení od realitných kancelárií, ktoré majú potvrdzovať všeobecnú alebo obvyklú
cenu pozemkov v danej lokalite a v danom čase, nakoľko znalecký posudok má vyššiu dôveryhodnosť.
Predmetné nehnuteľnosti boli ocenené aj znaleckým posudkom č. 32/2010 vypracovaným W.. B. L. pre
účely exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade Košice u JUDr. Petra Molnára pod sp. zn.
R. XXXX/XX zo dňa 13. 3. 2010, keď všeobecná hodnota nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

areáli žalovaného v 1. rade bola určená na sumu 497.000,- EUR.

Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 19. 4. 2010 boli aj iné nehnuteľnosti - budovy a pozemky ako
sú uvedené v tomto znaleckom posudku a ocenené na sumu 497.000,- EUR, avšak kúpna cena
všetkých predávaných a kupovaných budov a pozemkov bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu
1.100.000,- EUR a pokrývala predaj a kúpu budov a pozemkov, pričom pokiaľ ide o budovy, tieto boli

v dezolátnom stave a táto kúpna cena 1.100.000,- EUR bola dojednaná aj z toho dôvodu, že žalovaný
v 1. rade nevlastnil všetky pozemky v areáli, a teda žalovaný v 2. rade kupoval naviac pozemky od
vlastníkov J. G. a C. G. kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 21. 2. 2011 za kúpnu cenu 150.457,70 EUR.
Na týchto pozemkoch sa nachádzala väčšina budov, ktoré odpredal žalovaný v 1. rade.

Vedľajší účastník sa pripojil k tvrdeniam žalovaného v 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov W.. Š. N. C.., I. J., C.. M. D., W..
W.T., G. E., W.. W. C., R. C., kúpnou zmluvou, platobným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová
Ves, sp. zn. 7 Ro 301/2011, znaleckými posudkami a ďalšími listinami a zistil tento s

k u t k o v ý s t a v :

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 8. 2008 bolo preukázané, že žalobca K. J. uzatvoril s Ing. Š. N. C.. S.
Š. N. str. Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol dlžníkom pôžičku 5.000.000,- Sk, ktorú
sa dlžníci zaviazali vrátiť do 18. 8. 2009 v hotovosti. Zároveň bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške

0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania vo forme zmluvnej pokuty.

Uvedená pôžička slúžila dlžníkovi Š. N. str. na splatenie záväzku voči OTP Banka Slovensko, a. s. na
odvrátenie dobrovoľnej dražby, ktorá bola nariadená na 16. 10. 2008. Podľa oznámenia
o dražbe: X. XXX/XXXX Dražobná spoločnosť, a. s. Bratislava stanovila dátum konania dražby 16. 10.

2008 na návrh veriteľa OTP Banka Slovensko, a. s. na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
2611, k. ú. Solivar, ktoré boli ohodnotené znaleckým posudkom č. XX/XXXX W.. C. W. na 26.600.000,-
Sk.

Dňa 12. 2. 2010 W.. Š. N. ml. s manželkou D. N. ako dlžníci uzatvorili s K.S. J. ako veriteľom

Dohodu o splatení dlhu, keď vyhlásili, že sú dlžníkmi veriteľovi K. J. z titulu nesplatenej
pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 8. 2008 vo výške 165.970,- EUR a vyhlásili,
že uznávajú uvedený dlh a zaväzujú sa ho vo výške 265.552,- EUR uhradiť v splátkach po
22.129,33 EUR mesačne od 15. 3. 2010 do 15. 2. 2011 s tým, že v prípade, ak neuhradia 3
splátky z uvedeného dlhu, je splatný celý dlh naraz ku dňu splatnosti najbližšej splátky. Následne žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu dlžníkom zaslal oznámenie o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 24. 5. 2010 k nehnuteľnostiam na LV č. 5896, k. ú. Prešov parcely 7581, 7582 a rodinný dom na
parcele 7581, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve W.. Š. N. ml., D. N. a bytu č. 13, zapísaného
na LV 12430, k. ú. Prešov vo vlastníctve W.. Š. N. formou dobrovoľnej dražby, ktorú vykonal v mesiaci
august 2010 dražobník Mgr. Ján Garaj. Podľa oznámenia o dražbe č. K. X/XXXX zo dňa 13. 8. 2010

bola na deň 13. 9. 2010 vyhlásená prvá dražba na majetok Ing. Š. N. C.. za vyvolávaciu cenu 131.000,-
EUR. Podľa notárskej zápisnice N 752/2010 zo dňa 14. 9. 2010 po vyvolaní licitátorom najnižšie
podanie 131.000,- EUR nebolo urobené žiadne dražobné podanie a predmet dražby nebol vydražený.
Následne bolo vyhlásené dražobníkom Mgr. Jánom Garajom nový termín dobrovoľnej dražby 26. 11.
2010 na majetok W.. Š. N. ml., ktorý podľa notárskej zápisnice N 1017/2010 vo výške 65.000,- EUR

vydražil K. J.. Dňa 13. 12. 2010 dražobník Mgr. Ján Garaj vydal oznámenie o dražbe č. K. X/XXXX, ktoré
sa týkalo vydraženia bytu č. 13, ktorý bol vydražený za sumu 31.000,- EUR.Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť KOVOZAM, s. r. o., so sídlom Prešov, Jesenná 2,
zapísaná dňa 7. 11. 2001 je zapísaná ako spoločnosť s ručením obmedzeným a jej spoločníkom je
jediný spoločník Š. N. str.

Zo spisu, sp. zn. 7 Ro 301/2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves mal súd preukázané, že žalobca
dňa 29. 11. 2011 podal návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 165.970,35 EUR s prísl. voči
žalovanému KOVOZAM, s. r. o., Jesenná 2, Prešov, keď návrh odôvodnil tým, že dňa 18. 8. 2008
požičalžalovanému165.969,59EUR,t.j.5.000.000,-Sk,keďuvedenásumabolapôžičkoupresplatenie

záväzku žalovaného voči OTP Banka, Slovensko, a. s. na odvrátenie dobrovoľnej dražby, ktorá sa mala
konať dňa 16. 10. 2008 podľa výpisu z Obchodného vestníka č. M. XXXB/XXXX zo dňa 23. 9. 2008,
kde je zaregistrované oznámenie o dobrovoľnej dražbe XXX/XXXX na majetok žalovanej a zároveň
upustenie od dobrovoľnej dražby. Žalovaná túto poskytnutú pôžičku použila na zaplatenie svojho dlhu
voči OTP Banke Slovensko, a. s. ako veriteľovi a pôžičke predchádzala žiadosť W.. Š. N. ml. žalobcovi,
aby požičal peniaze na zabezpečenie záchrany žalovaného, nakoľko majiteľ žalovaného, teda spoločník

a jeho otec Š. N. D.. potrebuje pomôcť so splatením záväzku žalovaného, ktorý má voči OTP Banke
Slovensko. a. s. Konateľ žalovanej spoločnosti spolu so synom Š. N. C.. presvedčili žalobcu, že
aj keď peniaze reálne požičiavajú žalovanej, formálne si podpíšu Zmluvu o pôžičku, kde budú
figurovať ako dlžníci fyzickej osoby Š. N. D.. konateľ žalovaného a W.. Š.P. N. ml. Jednalo sa o
právne úkony neplatné, ktoré mali náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, pretože z okolností

je zrejmé, že vyjadroval vôľu žalobcu a žalovaného požičať peniaze žalovanej. Z okolností je zrejmé,
že sa jednalo o právny úkon medzi žalobcom a žalovaným, teda Zmluvu o pôžičke medzi žalobcom a
žalovaným, kde na strane dlžníka namiesto dlžníka žalovanej vystupuje W.. Š. N. ml.
Formálne Zmluva o pôžičke mala byť len potvrdením pre žalobcu, že peniaze odovzdal Š. N., konateľovi
žalovaného a túto zmluvu pripravil W.. Š. N. ml. s konateľom žalovanej spoločnosti, t. j. s otcom Š. N..

Žalovaná spoločnosť nechcela vystupovať na Zmluve o pôžičke z dôvodu, aby si nemusela uvedenú
pôžičku dávať do účtovníctva, čo by jej spôsobovalo problémy pred bankami.

Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 15. 12. 2011 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému
KOVOZAM, s. r. o. uhradiť žalobcovi 165.970,35 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19. 8. 2009

do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 11.489,88 EUR alebo aby v tej istej lehote podal
odpor. Tento platobný rozkaz má vyznačenú právoplatnosť 9. 3. 2012. Dňa 9. 8. 2012 podal konateľ
spoločnosti KOVOZAM, s. r. o. Štefan Grejták str. návrh na obnovu konania, sp. zn. 7 Ro 301/2011, o
ktorom nebolo zatiaľ rozhodnuté právoplatne. Pod sp. zn. 9 C 64/2012 Okresného súdu Spišská Nová
Ves sa viedlo konanie o povolenie obnovy konania a podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 6. 3. 2013

bol návrh na obnovu konania zamietnutý. Na pojednávaní konanom dňa 6. 3. 2013 Š. N. ako konateľ
spoločnosti KOVOZAM, s. r. o. vypovedal, že voči KOVOZAM-u, s. r. o. žiadna dražba nebola z dôvodu,
že banka svoj návrh stiahla na základe vzájomnej dohody. V tom čase nedošlo k uhradeniu záväzku
KOVOZAM, s. r. o. voči OTP Banke Slovensko, a. s. vo výške 14.000.000,- Sk. Pôžička z
roku 2008 uzatvorená s K.S. J. a ním a synom ako fyzickými osobami bola spísaná priamo K. J. a táto

skutočnosť mu bola známa.

Žalobca K. J. v tomto konaní vypovedal, že v roku 2009 na základe požiadavky konateľa firmy
KOVOZAM, s. r. o. Š. N. D.. S. W.. Š. N. ml. im poskytol pôžičku vo výške 8.000.000,- Sk a táto bola
určená na to, aby bolo zamedzené dražbe firmy KOVOZAM, s. r. o., čo uvádzali obaja od začiatku. Táto

pôžička bola nimi uhradená v banke za firmu KOVOZAM, s. r. o. Následne boli vykonávané dražby na
nehnuteľnosti W.. Š. N. ml. K tomu došlo tak, že v roku 2009 chcel podať trestné oznámenie na oboch
dlžníkov, avšak N. C.. mu vtedy dal do zálohy svoj majetok. Š. N. st. a W.. Š. N. ml. mu tvrdili, že pôžičku
mu vrátenia z predaja majetku firmy KOVOZAM, s. r. o.

Na ústnom pojednávaní vo veci sp. zn. 17 C 115/2012 dňa 11. 3. 2013 žalobca vypovedal, že Zmluvu o
pôžičke uzatváral so Š. N. st. a W.. Š. N. ml. ako osobami, ale mal vedomosť o tom, že obaja sú konatelia
spoločnosti KOVOZAM, s. r. o. a obaja žiadali pôžičku z dôvodu, aby nedošlo k dražbe majetku
KOVOZAM, s. r. o. bankou OTP Banka Slovensko, a. s. Vedel, že vlastnia túto spoločnosť, mal s nimi
nadštandardnévzťahyatoboldôvod,prečosnimiuzatváraltútopôžičkuanie sospoločnosťou

KOVOZAM, s. r. o. Nevedel však, že v tej dobe W.. Š. N. ml. už nebol konateľom spoločnosti. Teda
pôžičku uzatvoril s nimi preto, aby tie peniaze, ktoré im požičal, použili pre firmu KOVOZAM, s. r. o.
Bol presvedčený, že okrem OTP Banky Slovensko, a. s. neexistuje žiaden dlžník, a teda zaplatením
tejto čiastky bude areál firmy bez tiarch. Očakával, že v roku 2009 mu N. z činnosti firmy peniazevrátenia alebo malo dôjsť k odpredaju tohto areálu a tak ho uspokoja. V roku 2009 zistil, že naďalej na
liste vlastníctva je zapísaná dražba OTP Banky Slovensko, a. s., že je obnovená. To v ňom vyvolalo
pochybnosti voči Š. N. st., preto ho hneď kontaktoval, na čo mu povedal, že sa nemá do toho starať, že

dražba bude zrušená a on zabezpečí finančné prostriedky. Na to aj dražba bola v roku 2009 zrušená.
Potom ho žiadal, aby mu vrátil pôžičku, čo sa nestalo, prestal s ním komunikovať, vyhýbal sa mu. V roku
2009 zistil, že na liste vlastníctva figuruje ako veriteľ pán T. a exekútori, zisťoval tieto pohľadávky
u dotyčných osôb, oslovil aj pána T., s ktorým sa stretol a povedal mu, akú má výšku pohľadávky. Ďalej
zistil u exekútoroch, o aké dlžné čiastky sa jedná. V roku 2010 sa znova stretol s pánom T.,

ktorý ho informoval, že sú záujemcovia o kúpu tohto areálu, že by sa pokúsil dohodnúť s N. st., aby ich
pohľadávky boli uspokojené, teda jeho pohľadávka a pohľadávka pána T.. Vo februári 2010 ho vyhľadal
Š. N. ml., ktorý povedal, že finančné prostriedky mu vráti a za tým účelom uzatvorili záložnú zmluvu na
jeho rodinný dom a byt. V apríli 2010 zistil, že N. st. odpredal areál, pričom Š. N. ml. mu povedal, že
otec ešte nedostal peniaze, ale keď ich bude mať, že mu vrátia pôžičku. Potom bola vykonaná dražba
rodinného domu a bytu Š. N. ml., keďže tam už bola exekúcia banky. Z vydražených peňazí musel

vyplatiť banku. Z banky získal 87.000,- EUR a tak jeho pohľadávka nebola ešte uspokojená. Peniaze vo
výške 8.000.000,- EUR, ktoré požičiaval mal 3.000.000,- EUR z vlastných zdrojov a 5.000.000,- EUR
si požičal od W. C., ktorý mal aj vedomosť o tom, že peniaze požičiava Š. N. st. na
odvrátenie dražby. Š. N.T. ako fyzickej osobe by peniaze nepožičal, lebo by mu nezabezpečoval
návratnosť pôžičky. V roku 2011 spoločnosť KOVOZAM, s. r. o. mala pohľadávku 11.000.000,- EUR s

tým, že 8.000.000,- EUR jej požičal on a 3.000.000,- EUR mali použiť z vlastných zdrojov. Až v roku
2009,keďbolaznovavyhlásenádražba naspoločnosťzistil,žesútamajďalšíveriteliatejtospoločnosti.
Spoločnosť KOVOZAM, s. r. o. mala reálny majetok v hodnote od 1.000.000,- EUR
do 2.000.000,- EUR a pán E. a pán C. mali reálny záujem o kúpu tohto areálu za takúto cenu.

Na Zmluve o pôžičke neuviedol a nie je žiadna zmienka o spoločnosti KOVOZAM, s. r. o., lebo to
nepovažoval za dôvodné, nemal dôvod neveriť, že mu nebude vrátená pôžička, ale od začiatku to bola
pôžička pre KOVOZAM, s. r. o. na odvrátenie dražby. Text Zmluvy o pôžičke vyhotovil on sám tak, že
ho opísal z textu zmluvy, ktorú mal už uzavretú s pánom C.. Obdobne, ani v zmluve zo dňa 12. 2. 2010,
ktorou pristúpil k dlhu Š. N. ml. s manželkou nie je zmienka o KOVOZAM-e, s. r. o., ale oni vedeli, že išlo

o pôžičku pre KOVOZAM, s. r. o. a že ich majetok nemôže pokryť túto pôžičku. Toto neuviedol preto,
že to nepovažoval za nutné, lebo ho uisťovali, že mu pôžičku vrátia. V apríli 2010 bola uzavrerá kúpna
zmluva o predaji KOVOZAM-u, s. r. o., preto nevie, prečo mu peniaze z pôžičky Grejtákovci nevrátili.
KOVOZAM, s. r. o. nevyzýval k vráteniu pôžičky. Na vrátenie pôžičky vyzýval fyzické osoby uvedené v
zmluve, t. j. W.. Š. N. ml. a Š.P. N. st. Zmluvu o pôžičke zo dňa 18. 8. 2008 považuje za platnú.

Žalovaný v 1. rade spoločnosť KOVOZAM, s. r. o. v zastúpení jej konateľom Š. N. st. vypovedal, že
Zmluvu o pôžičke uzavrel ako fyzická osoba so žalobcom na sumu 5.000.000,- Sk a neskôr na
ďalšie 3.000.000,- Sk dohodnutými úrokmi mesačne 2 % z požičanej sumy. Tieto úroky aj riadne platil
žalobcovi, ale v roku 2009 ochorel, mal zdravotné problémy, potom mal aj viac podlžností, tak prestal

platiť. Žalobca dobre vedel, že peniaze požičiava fyzickým osobám, lebo jeho pomery dobre poznal.
Takisto vedel, že jeho syn nie je konateľom spoločnosti, lebo syn so žalobcom spolu podnikali, boli dobrí
priatelia. Je pravdou, že žalobcovi tento dlh nesplatil z dôvodu, že syn mu oznámil, že ho zbavil
tohto záväzku tým, že on prevzal za neho tento dlh a dal založiť svoj rodinný dom a byt. Na to potom
žalobca začal dražbu tohto majetku a sám kúpil synov rodinný dom, hoci ho mohol predať inej osobe,

čím mohol byť výťažok dražby vyšší. Následne tento rodinný dom aj predal. Nie je dlžníkom žalobcu a
firma KOVOZAM, s. r. o. taktiež nie je nič dlžná. Tieto peniaze nepotreboval na odvrátenie exekúcie, ale
potreboval ich na iné účely. Žalobca mu túto pôžičku poskytol zo zištných dôvodov, pretože mu platil 2
% z požičanej sumy mesačne, naviac vedel, že v tej dobe mu fungovali 2 firmy a podnikal aj jeho syn.
Teda vedel, že sa mu tieto peniaze vrátia. Túto pohľadávku nepovažuje za pohľadávku, ktorá by ho mala

zaväzovať z dôvodu, že syn prevzal tento záväzok za neho a jeho majetok bol vydražený. Syn splnil
žalobcovi záväzok, pretože podľa jeho vedomostí mu dal aj nejaké peniaze. Od pána T.Á. mal v roku
2005 požičaných 5.000.000,- Sk, v roku 2009 mal zdravotné problémy, už nemohol podnikať, a potom
už nemal ani zákazky, z tohto dôvodu hľadal kupcov na predaj areálu, ale nebol žiaden záujem. G. C.
mu nikdy nepovedal, že by chcel areál kúpiť a takisto ani pán E.. Tento areál napokon kúpil pán T. za

kúpnu cenu 1.266.000,- EUR. Z tejto ceny mu odpočítal dlh 5.000.000,- k, čiže mu vyplatil 1.100.000,-
Sk. Tieto peniaze z kúpnej ceny musel vrátiť jednej nemenovanej osobe, ktorej meno nechcel uviesť,
voči ktorej mal takýto záväzok, takže z kúpnej ceny neostalo nič. Pred žalobcom sa nezapieral, on ho
ani nevyhľadával. Všetko riešil s jeho synom. Je však pravdou, že v tej dobe bol chorý, hospitalizovanýa nemohol sa s ním z týchto dôvodov ani kontaktovať. Kúpnu cenu z odpredaja areálu mu odovzdal pán
T. za prítomnosti pána G. a pána D.. Peniaze prepočítali na počítačke. Areál mal záujem odpredať, v tej
dobevšakniktoneprejavovalokúpuzáujem.Chcelhopredaťajztohodôvodu,žepodadministratívnymi

budovami neboli vysporiadané pozemky a vlastníčka pozemkov pani G. na neho tlačila a chcela, aby
jej platil za pozemky nájom. V tej dobe nemal žiadne peniaze a preto pristúpil k odpredaju. Pokiaľ ide o
budovy, tieto boli v dezolátnom stave, keď kupoval tento areál, vzal si na to úver. Nemal voľné finančné
prostriedky, budovy bolo potrebné opravovať, ale na to nemal peniaze. Peniaze si od pána J. požičiaval,
lebo potreboval vrátiť dlh jednej osobe, pán J. sa ani nepýtal, na čo potrebuje peniaze. Pri

podpise Zmluvy o pôžičke bola prítomná aj manželka pána J.. Záväzok, ktorým chcel vyriešiť pôžičku
od pána J. sa týkal len jeho ako fyzickej osoby. V tej dobe mal pôžičku, ktorú uhrádzal OTP Banke
Slovensko, a. s. raz vo väčšom, raz v menšom objeme a nepamätá si, že by banka realizovala dražbu.
Problém v spoločnosti KOVOZAM, s. r. o. nastali v polovici roku 2009, kedy ochorel a následne v roku
2010, kedy už neboli zákazky na výrobu. O tom, že jeho syn s manželkou pristúpili k tomuto záväzku mu
povedali až potom, keď tak urobili. Žalobcovi za túto pôžičku mesačne uhrádzal 2 %, čo robilo 160.000,-

Sk mesačne, na základe ich tichej ústnej dohody. Bez týchto percent by mu peniaze nepožičal, teda mal
z tejto pôžičky profit. Predaj areálu a prijatú kúpnu cenu riadne zúčtoval v daňovom priznaní.

Žalovanýv2.radevypovedal,žepredmetnúnehnuteľnostiodspoločnostiKOVOZAM,s.r.o.kúpil.Zlistu
vlastníctva vedel, že sú tam zapísané exekúcie, ktoré boli pod položkou ťarchy. O tom, že by žalovaný

v 1. rade mal dlhovať pánovi J. nič nevedel. Po tejto kúpe areálu vyplatil aj pani G. a G. 160.000,- EUR
za pozemky, ktoré ostali nevysporiadané a všetky exekúcie KOVOZAM-u, s. r. o. vo výške 300.000,-
EUR. Jeho celkové investície v tomto areáli boli 500.000,- EUR, čiže celková suma, ktorú vložil bola
približne 2.000.000,- EUR. So žalobcom sa osobne nepozná, ale pred kúpou tohto areálu ho navštívil
žalobca a chcel si od neho požičať peniaze. Pán N. st. mu sám ponúkol odpredaj tohto areálu. Jednali

asi 2 týždne, potom sa dohodli na kúpnej cene a zrealizovali kúpnu zmluvu. Neriešil nejaké záväzky
žalobcu a žalovaného v 1. rade, ani o nich nevedel a ani ho to nezaujímalo. Je pravdou, že mu pán N.
str. dlhoval nejaké peniaze a potom mu ponúkol odpredaj tohto areálu. Dohodli sa, vyplatil mu kúpnu
cenu v hotovosti, teda štandardne za prítomnosti pána G., ktorý mu požičal časť peňazí. Po
kúpe investoval finančné prostriedky v tomto areáli, keď vymenil asi 150 okien, vybudoval 3 parkoviská,

zrekonštruoval všetky budovy, mienil tam urobiť hotel a následne 2 a pol roka po kúpe mu prišla
žaloba, že niekto chce od neho nejaké peniaze a takto je do tohto problému zamotaný. Pokiaľ ide o
cenu areálu, mal k dispozícii znalecký posudok W.. C., ktorý znel na 500.000,- EUR v súvislosti
s tým, že bol záložný veriteľ tejto nehnuteľnosti a druhý znalecký posudok na hodnotu 800.000,- EUR.
Sám vyplatil žalovanému kúpnu cenu 1.100.000,- EUR. Spoločnosť KOVOZAM, s. r. o. po vyplatení

tejto kúpnej ceny nebola platobne neschopná. Pánovi N. alebo spoločnosti KOVOZAM, s. r. o.
nepostupoval žiadnu pohľadávku, ani neprevzal ich záväzok nejaký a pán N.Á. ani nespomínal
svoj úmysel ukrátiť pána J. a ani on nemohol ukrátiť pána J. ako kupujúci, keď kupoval tento areál za
1.100.000,- EUR a pohľadávka pána J. voči N. str. bola 165.000,- EUR. Na liste vlastníctva bol pred touto
kúpou vedený ako záložný veriteľ a takto zapísaný od roku 2005, kedy požičal pánovi N. 5.000.000,- Sk.

Táto pohľadávka bola bezúročná a po uzavretí kúpnej zmluvy so spoločnosťou KOVOZAM, s.
r. o. bola odpočítaná z kúpnej ceny jeho pohľadávka. Teda o túto sumu sa znížila. Z tohto dôvodu z
pôvodnej kúpnej ceny 1.266.000,- EUR vyplatil žalovanému v 1. rade 1.100.000,- EUR. Sám
nemal vedomosť o tom, že by žalovaný v 1. rade mal ďalších veriteľov.

Na pojednávaní konanom dňa 24. 4. 2013 žalobca vzal návrh voči žalovanému v 1. rade späť
za súhlasu žalovaného v 1. rade. Súd preto konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.

Svedok Mgr. M. D. vypovedal, že na požiadanie žalovaného vypracoval návrh kúpnej zmluvy ako aj
návrh na vklad. Dostal k dispozícii všetky údaje, adresy, popis nehnuteľnosti, toto vypracoval doma,

previedol na USB kľúč a stretli sa s pánom T.Á., G., N. v areáli KOVOZAM-u, s. r. o., kde odkontrolovali
text kúpnej zmluvy. Medzitým pán T. vybral peniaze, ktoré prešli čítačkou a tieto odovzdal pánovi N.
priamo.Potomurobiliúčtovnédoklady,vytlačili4-krátkúpnuzmluvuakoajnávrhnavkladaišliknotárovi
JUDr.Čuchtovioveriťpodpisy.Pooverení,zmluvabolapredloženánazápisnakatastrálnomúrade.G.T.
vyplatil pohľadávky, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva, boli vydané kvitancie a na základe toho došlo

k odblokovaniu a bolo možné pristúpiť k predaju nehnuteľnosti. Na týchto pohľadávkach pán T. vyplatil
asi 300.000,- EUR a toto bolo odpočítané z dohodnutej kúpnej ceny. Na základe toho bola potom
vyplatená KOVOZAM-u, s. r. o. suma 1.100.000,- EUR v hotovosti a odovzdaná pánovi N.. Prístupovú
cestu, ktorá nebola taktiež vysporiadaná s vlastníčkou pani G., túto riešili po uzavretí kúpnej zmluvy,keď vlastníčka odpredala tento pozemok za dohodnutú kúpnu cenu 5.000.000,- Sk. Predtým pracoval
na exekútorskom úrade, mal skúsenosti s prácou s listom vlastníctva, so zápisami, ťarchami, vedel s
tým pracovať. Preto ho aj poveril žalovaný k týmto činnostiam. Sám poznal areál, ktorý bol kupovaný,

bol vo veľmi zanedbanom stave. Na stavbách boli deravé strechy, na budovách neboli okná,
pozemky boli neupravené, zarastené, celkový stav nehnuteľnosti bol dezolátny, nemohli prinášať úžitok
ani zisk. Dnes je tento areál po opravách a výmenách obsadený nájomcami v úplne inom stave.

Svedok W.. W. C. vypovedal, že v roku 2008 ho oslovil žalobca, že chce pre známeho požičať

peniaze, čo odmietol, ale ponúkol, že pôžičku môže poskytnúť priamo jemu, keďže jeho známeho
nepozná. Takto uzatvorili Zmluvu o pôžičke 5.000.000,- Sk. Od žalobcu počul, že jeho známy
má mať nejakú pohľadávku voči banke a aby mu nezobrali fabriku, potreboval peniaze. Žalobca mu
povedal, že s týmto pánom spolupracuje, že majú vo výhľade nejakú spoluprácu. Táto zmluva, ktorú
uzatvoril so žalobcom nebola ničím zabezpečená. Bola podpísaná za prítomnosti manželky žalobcu a
asi o 2 alebo 3 roky mu žalobca peniaze vrátil. Peniaze mal z vlastných zdrojov a odovzdal ich priamo

pánovi J. a on ich cez bankový účet vrátil.

Svedok G. E. vypovedal, že v rokoch 2006, 2007 požičal pánovi N. 5.000.000,- Sk, ktoré mu dodnes
nevrátil. Snažil sa s ním dohodnúť, ponúkol sa, že odkúpi od neho všetky pohľadávky, a potom
sa jeho areál predá v dražbe. Túto ponuku mu dal v roku 2008, potom ho nevidel asi pol roka. On

ponuku prijal s tým, že súhlasí, ale následne ho nevedel zohnať a keď ho po pol roku zohnal, oznámil
mu, že už má kupca na areál a že všetky pohľadávky už vyplatil a z tohto predaja budú
všetci uspokojení. Niekoľkokrát sa ešte s pánom N. stretli, ale neviedlo to k ničomu. Potom sa s ním
kontaktoval len prostredníctvom právnika.

Svedkyňa I. J. vypovedala, že jej manžel uzatvoril s N. 2 zmluvy z toho dôvodu, že to bolo ich želanie,
keďže peniaze mali z dvoch zdrojov, ich vlastné 3.000.000,- Sk a 5.000.000,- Sk, ktoré si požičali k
tomuto účelu. Zmluvu zhotovila ona s manželom a ako vzor textu im poslúžila zmluva, ktorú oni mali
s pánom C.Š., teda celkovo požičali 8.000.000,- Sk. Na zmluve sú uvedení dlžníci fyzické osoby, ale
pôžička bola daná pre KOVOZAM, s. r. o. V tej dobe nevedeli, že tam má byť zapísaný KOVOZAM, s.

r. o. a druhá vec je, že dlžníci ako fyzické osoby nemali ani taký majetok, aby mohli ním ručiť.

Svedok Ing. Š. N. ml. vypovedal, že je synom Š. N. st., ktorý je jediným spoločníkom spoločnosti
KOVOZAM, s. r. o. Bol prítomný, keď sa uzatvárala Zmluva o pôžičke, ale nešlo o pôžičku poskytovanú
pre KOVOZAM, s. r. o., ale pre neho a otca. Táto pôžička bola vo výške 8.000.000,- Sk, vyplatená na 2

- krát 18. 8. 2008 vo výške 5.000.000,- Sk a dňa 21. 8. 2008 vo výške 3.000.000,- Sk. Suma 3.000.000,-
Sk bola vyplácaná v areáli KOVOZAM-u, s. r. o. v kancelárii a suma 5.000.000,- Sk takisto. Pri uzatvorení
zmluvy boli prítomní on s otcom a pán J. s manželkou. Dôvod, prečo si otec požičiaval peniaze bol ten, že
ich potreboval. Sám nebol konateľom KOVOZAM-u, s. r. o., ani sa nezaujímal, či má spoločnosť finančné
problémy. Boli to peniaze, ktoré potreboval otec, ale na zmluve je uvedený on a otec. Na čo použil otec

peniaze si nepamätá. Pôžičky neboli zabezpečované, a to práve z toho dôvodu, že s pánom J. spoločne
podnikal. On vedel s čím obchoduje, všetok tovar, ktorý vykúpil, odovzdával pánovi J.. Otec
peniaze nevracal, vrátil ich on, a to z dražby, ktorú si uplatnil pán J.. O problémoch s vracaním pôžičky
vedel hneď pri ich splatnosti, od septembra do februára bral pán J. od neho tovar v hodnote asi 70.000,-
EUR, peniaze mu za to nedal, potom prišiel za ním s tým, že chce záložné právo na dom a byt, k čomu

pristúpil a potom bola vykonaná dražba jeho majetku. Tovar, ktorý od neho prevzal pán J. od septembra
do februára potvrdil pred vyšetrovateľom s tým, že z tohto sa mala splácať pôžička. Pán J. hneď pristúpil
k dražbe jeho majetku a nepočkal ani na nezaplatenie tretej dlžnej splátky ako bolo dohodnuté v Zmluve
o pôžičke. V roku 2008 so žalobcom mal nadštandardné vzťahy, nielen spolu mali obchodné vzťahy, ale
aj priateľské, vzájomne sa navštevovali, chodili spolu na dovolenky. Nemal vedomosť o tom, že žalobca

podal na Okresný súd v Spišskej Novej Vsi žalobu na vydanie platobného rozkazu, dozvedel
sa to až od pána T. niekedy v apríli, máji 2012. Takto zistil, že pán J. si dvojnásobne uplatnil svoj nárok
v dvojnásobnej výške. Ak by pôžička bola pre KOVOZAM, s. r. o., určite by takúto pôžičku nepodpísal
a určite by v zmluve bol označený KOVOZAM, s. r. o. ako dlžník a nie on. Zmluva zo dňa 18. 8. 2008
bola uzavretá s fyzickými osobami, nie so spoločnosťou KOVOZAM, s. r. o. a táto zmluva o pôžičke

je platná. V čase uzavretia tejto zmluvy nebol konateľom spoločnosti KOVOZAM, s. r. o. Naviac pán J.
vyzýval k úhrade pôžičky ako dlžníkov jeho a otca a nie spoločnosť KOVOZAM, s. r. o. Keby vyzýval
spoločnosť KOVOZAM, s. r. o. tak by dnes neprišiel o svoj majetok, ktorý mu bol vydražený.Z rozhodnutia Daňového úradu Prešov I zo dňa 19. 4. 2010 mal súd preukázané, že pod
č. 724/340/20516/10/Medv bolo zrušené rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa
24. 6. 2009 o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti daňového dlžníka KOVOZAM, s. r. o. z dôvodu,

že daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil dňa 15. 4. 2010 vo výške 45.476,56 EUR. Ďalej mal súd
predložený bankový doklad OTP Banky Slovensko, a. s. - pokladničný doklad zo dňa 14. 10. 2009 o
zaplatení sumy 45.336,60 EUR zloženej Š. N..

Podľa § 42a ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10

% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť

aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42a ods. 5 písm. a), b) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu,

ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného
protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi.

Ustanovenie § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka rozlišuje 3 okruhy osôb, voči ktorým sa uplatňuje
žaloba z odporovateľnosti právneho úkonu, a to osoby, ktoré priamo s dlžníkom dojednali odporovateľný
právny úkon, dedičia alebo ich právny nástupcovia a tretie osoby.

Žalobca pôvodne žaloval účastníkov odporovateľného úkonu ako žalovaného v 1. rade KOVOZAM, s. r.
o.,vočiktorémuvzalžalobuspäťdňa24.4.2013aakožalovanéhoV.T.,ktorýsožalovanýmKOVOZAM,
s. r. o. dňa 19. 4. 2010 uzavrel Kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti pozemkov a prevádzkových stavieb
v areáli KOVOZAM, s. r. o., keď tento úkon označuje ako zjavne zastretý a účelový právny úkon zakúpnu cenu 1.100.000,- EUR a tvrdil, že žalovaný v 2. rade musel vedieť o úmysle pôvodne žalovaného
v 1. rade ukrátiť žalobcu pri uspokojovaní svojej pohľadávky už tým, že celú kúpnu cenu zaplatil kupujúci
v hotovosti do rúk predávajúceho pred podpisom kúpnej zmluvy a v čase prevodu musel žalovaný v 2.

rade vedieť o dlhoch a záväzkoch žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade úmyselne previedol svoj
majetok na žalovaného v 2. rade, aby zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu, ktorá mu bola priznaná
platobným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 7 Ro 301/2011, vydaným dňa 15. 12.
2011 a právoplatným dňa 9. 3. 2012. Odovzdanie kúpnej ceny žalobca považuje za fingované,
lebo prebratie kúpnej ceny žalovaným v 1. rade k rukám svedčí o plnení, ktoré je nemožné podľa § 37

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca odporuje tento právny úkon podľa § 42a ods. 5 písm. a), b),
t. j., že dlžník prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, čo spôsobila, že dlžník sa stal vo vzťahu
k ďalším veriteľom platobne neschopným alebo bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť, či
zmariť platbu veriteľovi. Žalobca preukazoval, že je veriteľom žalovaného v 1. rade KOVOZAM-u, s. r.
o. na základe Zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril dňa 18. 8. 2008 podľa § 657 a nasl., na základe ktorej
sa dlžník zaviazal vrátiť požičané finančné prostriedky do 18. 8. 2009 vo výške 165.970,35 EUR s prísl.

Vykonaným dokazovaním, a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 18. 8. 2008 ako aj svedeckými výpoveďami
svedkov W.. Š. N. C.., Š.P. N. D.., C.. M. D., I. J. a zo samotného textu Zmluvy o
pôžičke bolo preukázané, že žalobca je veriteľom dlžníkov W.. Š. N. ml. a Š. N.T. st., ktorí nevystupovali
v Zmluve o pôžičke ako štatutárni zástupcovia spoločnosti KOVOZAM, s. r. o., ale ako fyzické osoby

a žalobca s nimi ako fyzickými osobami uzatvoril Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol im
pôžičku 5.000.000,- Sk, t. j. 165.970,- EUR, ktorú mali vrátiť do 18. 8. 2009. Svedkovia W.. Š. N. ml.
a Štefan N. str. zhodne vypovedali, že pôžičku uzatvárali ako fyzické osoby a žalobca dobre vedel,
že peniaze požičiava fyzickým osobám a nie spoločnosti KOVOZAM, s. r. o., lebo tieto pomery dobre
poznal. So svedkom W.. Š. N. ml. bol v priateľskom vzťahu a spolu podnikali. Naviac W.. Š. N. ani nebol

konateľom spoločnosti KOVOZAM, s. r. o. a nezaujímal sa o to, či spoločnosť má finančné problémy
a na čo použil otec tieto peniaze tiež nepozná a už vtedy, keď podpisovali zmluvu, žalobca vedel, že
bude dražiť, podpísal s ním záložnú zmluvu a hneď pristúpil predčasne k dražbe po 2 mesiacoch a
určite by Zmluvu o pôžičke pre KOVOZAM, s. r. o. nepodpísal ako spoludlžník. Žalobca si svoj nárok
uplatňuje dvojnásobne, keď si ho vymáhal dobrovoľnou dražbou jeho majetku a zároveň tú istú sumu

žiada od spoločnosti KOVOZAM, s. r. o. Svedkyňa I. J., manželka žalobcu taktiež potvrdila, že v Zmluve
o pôžičke sú vedení ako dlžníci fyzické osoby, lebo v tej dobe nevedeli, že tam mal byť napísaný ako
dlžník KOVOZAM, s. r. o. a fyzické osoby nemali ani taký majetok, aby ním mohli ručiť. Preto pôžička
podľa nej bola daná pre KOVOZAM, s. r. o. Túto zmluvu podpísala ako svedok Zmluvy o pôžičke. Z
obsahu Zmluvy o pôžičke však jednoznačne vyplýva, že dlžníkmi boli fyzické osoby W.. Š. N. ml. a Š.

N. str., ktorým bola poskytnutá pôžička žalobcom podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 8. 2008. Táto
skutočnosť bola potvrdená aj výsluchom týchto dlžníkov zmluvy a okolnosť, na aký účel chceli použiť
získané peniaze z pôžičky nemá právny význam, pretože táto pôžička nebola poskytnutá na stanovený
účel a bola daná dlžníkom na ich potrebu.

Súd nemal v konaní ani preukázanú skutočnosť, že úmysel ukrátiť svojho veriteľa musel byť známy
žalovanému. Túto skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal. Na ňom je dôkazné
bremeno, ale sama okolnosť, akým spôsobom bola odovzdaná kúpna cena nepreukazuje úmysel ukrátiť
veriteľa, ktorý musel byť známy kupujúcemu. Sám žalovaný bol veriteľom spoločnosti KOVOZAM,
s. r. o. Dohodnutú kúpnu cenu 1.100.000,- EUR odovzdal konateľovi spoločnosti KOVOZAM, s. r.

o. štandardným spôsobom a celý proces uzatvárania kúpnej zmluvy popísal svedok C.. M. D., z
dokazovania nevyplynulo, že nedošlo k odovzdaniu kúpnej ceny a bola len fingovaná
ako tvrdil žalobca. K odovzdaniu kúpnej ceny sú vyhotovené aj účtovné doklady, je vedená v evidencii
žalovaného, teda súd nemal dôvod neveriť tejto skutočnosti. Okrem tvrdenia žalobcu, že došlo k
fingovaniu odovzdania kúpnej ceny žalobca neuviedol žiaden iný dôvod, ktorým by preukazoval úmysel

žalovaného o tom, že mal úmysel týmto úkonom dlžníka ukrátiť ako veriteľa.

Taktiež nebol preukázaný ďalší dôvod, a to, že pri tomto právnom úkone došlo k prevzatiu záväzku
bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným
odhadom, ktorý spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, resp., že

bol uskutočnený s úmyslom nedôvodne odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že podľa znaleckého hodnotenia bola všeobecná trhová cena nehnuteľnosti znalcom
W.. C. W. Č.. XX/XXXX stanovená na 26.600.000,- Sk a podľa znaleckého posudku ZP č. XX/XXXX
W.. B. L., ktorý ho vyhotovil v súvislosti s nariadením dražby dňa 13. 3. 2010 bola určená trhová cenanehnuteľnosti 497.000,- EUR, dražba nakoniec v poslednej chvíli bola zrušená. Posudok č. XX/XXXX
vypracovaný W.. C. W. dňa 29. 8. 2009 stanovil cenu ešte nižšiu 21.841.350,- Sk z dôvodu ďalšieho
znehodnotenia nehnuteľnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že kúpna cena z kúpnej zmluvy zo dňa 19. 4. 2010,
ktorú uzatvoril žalovaný a KOVOZAM, s. r. o. bola 1.100.000,- EUR, teda niekoľkonásobne vyššia ako
bola podľa znaleckého ocenenia určená znaleckými posudkami a za tejto situácie nemožno tvrdiť, že
žalovaný prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, lebo žalovaný v niekoľkonásobne vyššej cene

vyplatil kúpnu cenu tak ako si ju účastníci kúpnej zmluvy dohodli než bola jej trhová cena. Taktiež nebol
preukázaný ďalší dôvod, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným týmto
prevodom, t. j. kúpnou zmluvou uzavretou so žalovaným dňa 19. 4. 2010, lebo naopak spoločnosť
KOVOZAM, s. r. o. získala značnú sumu 1.100.000,- EUR ako kúpnu cenu, a teda nestala sa platobne
neschopnou. Taktiež nebol preukázaný úmysel neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi,
žalobca v tomto smere ani nepredložil žiaden dôkaz.

Na základe takto vykonaných dôkazov súd musel túto žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca v konaní nebol úspešným, preto mu
nevznikol nárok na náhradu trov konania. Procesne úspešným bol žalovaný, ktorý si uplatnil náhradu

trov právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil jeho právny zástupca po vyhlásení rozsudku nasledovne: podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri hodnote sporu 1.100.000,- EUR je odmena za 1 úkon 2.624,37
EUR, v konaní bolo urobených 9 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa
13. 6. 2012, písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 19. 6. 2012, písomné podanie žalovaného v 2. rade
dňa 25. 6. 2012, odvolanie žalovaného v 2. rade proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia

zo dňa 26. 6. 2012, písomné podanie žalovaného v 2. rade zo dňa 13. 7. 2012, účasť na pojednávaní
dňa 18. 2. 2013, 24. 4. 2013, písomné vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu o
zamietnuť návrhu na prerušenie konania zo dňa 28. 6. 2013 a účasť na pojednávaní dňa 22. 12. 2014 a
1 úkon právnej služby v 1 656,09 EUR za účasť na pojednávaní dňa 21. 1. 2013, ktorý bolo
odročené bez pojednávania, spolu odmena je 24.275,42 EUR, režijný paušál 5 x za rok 2012

5 x 7,63,- EUR = 38,15 EUR, 4 x režijný paušál rok 2013 3 x 7,81 EUR = 23,43 EUR, 1 x režijný paušál
rok 2014, 1 x 8,04 EUR = 8,04 EUR, spolu režijný paušál 69,62 EUR, spolu trovy 24.345,04 EUR.

Súd priznal takto vyúčtované trovy právneho zastúpenia po ich preskúmaní, lebo ich považuje za
správne v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 a zaviazal žalobcu uhradiť trovy vo

výške 24.345,04 EUR žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právnemu
zástupcovi žalovaného JUDr. Martinovi Staroňovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 89 na účet vedený v
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka Prešov, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.