Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 19, 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Cb/90/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410204174
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8410204174.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Z. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. X/X, XX-XXX Z., občan Poľskej republiky, práv. zast.: JUDr. Marcel Dolobáč,
PhD., advokát so sídlom Advokátskej kancelárie Žižkova 39, 040 01 Košice, proti žalovanému: ZIP sport
& Fashion s.r.o., so sídlom Suchá hora 1913/19, 060 01 Kežmarok, IČO: 44 179 324, práv. zast.: JUDr.
Ján Jenča, advokát so sídlom Advokátskej kancelárie Velické námestie 15, 058 01 Poprad-Veľká, o
zaplatenie 13.139,78 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13.139,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 %
ročne zo sumy 25.675,50 eur od 26.07.2008 do 31.07.2008, zo sumy 8.414,67 eur od 01.08.2008 do

21.02.2009, zo sumy 7.414,67 eur od 22.02.2009 do 11.01.2010, zo sumy 7.214,67 eur od 12.01.2010
do zaplatenia, zo sumy 5.925,11 eur od 26.07.2008 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 788,- eur a trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 4.262,04 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa na žalovanom domáhal zaplatenia 13.139,78 eur s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené

vo výroku I. tohto rozsudku.

Uviedol, že pôvodný veriteľ žalovaného obchodná spoločnosť „S.C. POLSKA“ Sp. z o. o., organizačná
zložka na Slovensku so sídlom Svitská cesta 4351/2, 058 1 Poprad, vystupujúca zároveň ako postupca
podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky z 01.04.2009, predala a dodala žalovanému objednaný tovar
špecifikovaný v dodacích listoch tvoriacich prílohu žaloby. Žalovaný tovar riadne prevzal, na základe
čoho mu ho postupca vyúčtoval faktúrou č. OT18/08 z 25.06.2008, splatnou 25.07.2008 v sume

25.675,50 eur, ktorú žalovaný čiastočne uhradil 31.07.2008 vo výške 17.260,83 eur a 21.02.2009 vo
výške 1.000,- eur. Dlžná suma z uvedeného daňového dokladu tak ku dňu podania žaloby predstavovala
sumu 7.414,67 eur.

Dodaný tovar postupca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. OT19/08 z 03.07.2008, so splatnosťou
25.07.2008, vo výške 5.925,11 eur.

Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodil zo Zmluvy o postúpení pohľadávky s postupcom
01.04.2009, na základe ktorej sa stal ako postupník zároveň veriteľom žalovaného s pohľadávkou voči
nemu v celkovej výške 13.339,78 eur.V ďalšom zdôraznil, že žalovaný 11.01.2010 svoj dlh voči nemu čiastočne uhradil vo výške 200,- eur
v prospech účtu žalobcu.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s odôvodnením, že voči žalobcovi žiaden dlh nemá, keďže všetky
jeho dlhy voči nemu boli uhradené. Uvedené tvrdenie však nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi s
odvolaním sa na skutočnosť, že doklady o uspokojení pohľadávok žalobcu sa nachádzajú u účtovníčky
a konateľ žalovaného sa nachádza mimo územia SR.

V ďalšom namietol, že dokumenty, na ktoré sa žalobca odvoláva, nie sú v súlade s Obchodným
zákonníkom, najmä v súlade s ust. § 7 a § 21. Tieto odporujú zákonu a sú preto neplatné. Rovnako
nemôže byť platná ani Zmluva o postúpení pohľadávky, keďže organizačná zložka koná v mene
podnikateľa a nie sú to teda dve rôzne osoby.

Namietol i skutočnosť, že postúpenie pohľadávky nebolo oznámené žalovanému zo strany postupcu

bez zbytočného odkladu, ako ukladá zákon.

V štádiu prípravy pojednávania vo veci samej žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zdôraznil, že vychádzajúc z ustanovení Obchodného zákonníka (§ 21 ods. 4 a § 13 ods. 5)
postupca, ako organizačná zložka žalobcu na Slovensku zapísaná do Obchodného registra, bola

prostredníctvom svojho vedúceho spôsobilá uskutočňovať všetky právne úkony spojené so svojou
podnikateľskou činnosťou, teda aj tie, ktoré bezprostredne súvisia so vznikom a existenciou pohľadávky
žalobcu, t. j. žalovanej istiny. S prihliadnutím na vyššie uvedené, preto v predmetnej právnej veci
neobstojí argumentácia žalovaného spojená s namietaním neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky
z 01.04.2009. Organizačná zložka má plnú právnu subjektivitu a rovnako aj spôsobilosť na právne

úkony. Inú skutočnosť, ktorá by mala mať za následok neplatnosť (absolútnu alebo relatívnu) Zmluvy o
postúpení pohľadávky, žalovaný neuviedol.

Na námietku žalovaného spočívajúcu v skutočnosti, že postúpenie pohľadávky mu nebolo oznámené
bez zbytočného odkladu ako ukladá zákon, a že o tejto skutočnosti sa dozvedel až v auguste 2010,

žalobca argumentoval, že na splnenie splatného záväzku bol žalovaný viackrát vyzývaný. Tak postupca,
ako následne i žalobca, mali záujem vysporiadať vzniknutú situáciu mimosúdnou cestou. Žalovaný
však výzvy účelovo ignoroval, a preto s prihliadnutím na takmer 2,5 ročné omeškanie s úhradou
svojho záväzku má za to, že spochybňovanie dodržiavania rámcovo určených lehôt spojených s
oznámením o postúpení pohľadávky, je iba snahou žalovaného oddiaľovať plnenie svojich zákonom

stanovených povinností. Odhliadnuc od uvedených skutočností rozhodným zostáva, že žalovaný
namieta na skutočnosť neskorého oznámenia postúpenia pohľadávky, je bez ohľadu na jej pravdivosť
právne irelevantná a nemá a ani nemôže mať za následok zánik povinností splniť existujúci žalovaný dlh.

V ďalšom žalobca zdôraznil, že žalovaný čiastočnými úhradami (platbou z 31.07.2008 vo výške

17.260,83 eur, platbou z 21.02.2009 vo výške 1.000,- eur a platbou 11.01.2010 vo výške 200,- eur), má
účinky uznania zvyšku dlhu podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu predal a dodal
žalovanému objednaný tovar špecifikovaný dodacím listom z 25.06.2008 (čl. 91-110 spisového

materiálu). Tento žalovanému následne vyúčtoval daňovými dokladmi faktúrou č. OT18/08 vystavenou
25.06.2008, so splatnosťou 25.07.2008 na sumu 773.500,- Sk a faktúrou č. OT19/08 vystavenou
03.07.2008, so splatnosťou 25.07.2007 na celkovú sumu 178.500,- Sk.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že žalovaný svoj záväzok voči postupcovi čiastočne plnil

a to úhradou 31.07.2008 vo výške 17.260,83 eur a úhradou z 21.02.2009 vo výške 1.000,- eur, ako aj
úhradou realizovanou 11.01.2010 vo výške 200,- eur v prospech účtu žalobcu.

Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

V súvislosti s aplikáciou posledne cit. zák. ust. žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
namietal, že všetky jeho pohľadávky boli uhradené, resp. za tovar, ktorý od právneho predchodcu
žalobcu prevzal, bolo riadne zaplatené. Okrem platieb spomínaných žalobcom v priebehu konania predsúdom prvého stupňa, žalovaný uviedol, že na uvedený záväzok zaplatil o 150.000,- Sk viac, než ako
tvrdí žalobca. V roku 2009 na žalovaný záväzok zaplatil 200,- eur. Uvedené platby sú platbami za tovar,
ktorý žalovaný reálne prevzal. V tejto súvislosti namietol, že časť tovaru, ktorú nechal právny predchodca

žalobcu u žalovaného v priestoroch jeho prevádzky, predal Číňanom, a preto za tento tovar nemôže ani
zaplatiť, keďže ho skutočne neprevzal (čl. 81 spisového materiálu).

Z uvedeného vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému dohodnuté plnenie a žalovaný však jeho kúpnu
cenu nezaplatil a dostal sa tak do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku.

Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa riadia ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa
ktorých sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo
do množstva a druhu a previesť naňho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť
predávajúcemu kúpnu cenu, ktorá musí byť v zmluve dohodnutá, alebo musí v nej byť aspoň určený
spôsob jej dodatočného určenia (§ 409 ods. 2 Obchodného zákonníka). Predávajúci splní podľa § 412

ods. 3 Obchodného zákonníka svoju povinnosť dodať tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom
v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania. Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu
cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom
(§ 450 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu dospel súd k týmto právnym záverom:

Právny predchodca žalobcu v právnom postavení predávajúceho a žalovaný v právnom postavení
kupujúceho uzavreli v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka Kúpnu zmluvu, ktorou sa právny
predchodca žalobcu (postupca) zaviazal dodať žalovanému hnuteľné veci špecifikované v dodacom liste

(čl. 91-110 spisového materiálu) a žalovaný sa zaviazal za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu vyúčtovanú
žalobcom faktúrou č. OT18/08 vo výške 773.500,- Sk, splatnou 25.07.2008 a faktúrou č. OT19/08 vo
výške 178.500,- Sk, splatnou 25.07.2007.

Žalovaný sa v konaní pred súdom prvého stupňa bránil tým, že mu nebol dodaný všetok tovar uvedený

v dodacích listoch, ako aj tým, že časť tohto tovaru mala byť pôvodným veriteľom dodaná tretej osobe.
Ako bolo vyššie uvedené, na kúpnu cenu zaplatil o 150.000,- Sk viac, než ako tvrdí žalobca. V roku 2009
na kúpnu cenu zaplatil ďalších 200,- eur.

Za situácie, kedy žalovaný za cenu žalobcom dodaného tovaru čiastočne plní a nevznesie pritom

námietky ohľadne nedodania tovaru alebo kvality množstva, či ceny dodaného tovaru, dôjde k uznaniu
záväzku čiastočným plnením v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Čiastočnou úhradou je
zadanejsituácienastolenávyvrátiteľnáprávnadomnienkaexistenciepredmetnéhozáväzkužalovaného
voči žalobcovi a to v plnom rozsahu podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. §
323 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v dobe uznania záväzok

trval, nemožno vyvracať výlučne negatívnym tvrdením žalovaného o neexistencii záväzku tak, ako to v
konaní pred súdom prvého stupňa činil žalovaný.

Keďže zo správania žalovaného v období nasledujúcom bezprostredne po dodaní tovaru, žalovaný
nevzniesol voči predávajúcemu (postupcovi) námietku týkajúcu sa nedodania tovaru, prípadne dodania

tovaru s nižšou kvalitou, v menšom množstve alebo ceny dodaného tovaru, došlo zo strany žalovaného
k uznaniu záväzku čiastočným plnením v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Z tvrdení žalovaného v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nemožno vyvodiť právny záver, na
základe ktorého by došlo k vyvráteniu právnej domnienky existencie záväzku žalovaného voči žalobcovi

v plnom rozsahu podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 323 ods. 2 Obchodného
zákonníka (judikatúra: SR 7/2000, strana 211).

Na základe uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej bolo
vyhovené v celom rozsahu.

Žalovaný cenu odobraného tovaru nezaplatil a je v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku.
Žalobcovi preto popri práve na zaplatenie ceny, vzniklo i právo na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 14,25 % ročne, tak ako to vyplýva z ust. § 369 účinného ku dňu omeškania (26.07.2008).Na základe vyššie uvedených právnych skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

V súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. priznal súd žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na
náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatení súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške
788,- eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4.262,04 eur pozostávajúcich z úkonov právnej
služby: 1./ prevzatie a príprava právneho zastúpenia vo výške 287,14 eur + 7, 21 eur; 2./ písomný návrh
(žaloba) z 21.07.2010 vo výške 287,14 eur + 7,21 eur; 3./ vyjadrenie k odporu žalovaného z 20.12.2010

vo výške 287,14 eur + 7,21 eur; 4./ účasť na pojednávaní 25.03.2011 (odročenie bez prejednania veci)
vo výške 71,78 eur + 7,41 eur; 5./ písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo 07.04.2011 vo výške
287,14 eur + 7,41 eur; 6./ účasť na pojednávaní 15.04.2011 vo výške 287,14 eur + 7,41 eur; 7./ účasť na
pojednávaní 29.06.2011 (odročenie bez prejednania veci) vo výške 71,78 eur + 7,41 eur; 8./ účasť na
pojednávaní 14.09.2011 (odročenie bez prejednania veci) vo výške 71,78 eur + 7,41 eur; 9./ účasť na
pojednávaní 02.11.2011 vo výške 287,14 eur + 7,41 eur; 10./ účasť na pojednávaní 16.12.2011 vo výške

287,14 eur + 7,41 eur; 11./ účasť na pojednávaní 12.09.2012 vo výške 287,14 eur + 7,63 eur + 58,95
eur (DPH); 12./ účasť na pojednávaní 19.12.2012 vo výške 287,14 eur + 7,63 eur + 58,95 eur (DPH).

Žalobcovi bolo priznané i právo na cestovné a náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu a to za
účasť na pojednávaní v dňoch 25.03.2011, 15.04.2011, 29.06.2011, 14.09.2011, 02.11.2011, 16.12.2011

pri ceste Košice - Kežmarok a späť v rozsahu 204 km za použitia osobného motorového vozidla V. M.
X,X Z. Z. pri náhrade za 1 km jazdy vo výške 204 x 0,18 eur, t. j. spolu 36,72 eur a pri náhrade za
spotrebované pohonné hmoty pri spotrebe 6,4 l / 100 km v celkovej výške 15,67 eur (13,056 / 204 km
priemerná cena benzínu 1,20 eur).

V súvislosti s účasťou právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní bolo žalobcovi priznané i právo na
náhradu za stratu času za vykonanú jednosmernú cestu na pojednávanie v trvaní 1 hodiny 45 minút po
12,35 eur za každú začatú polhodinu, t. j. 49,40 eur. Súhrnne za cestu tam a späť v rozsahu 98,80 eur a
za jednu uskutočnenú cestu na pojednávanie v roku 2011 cestovné a náhrada za stratu času v rozsahu
151,19 eur (za 6 uskutočnených pojednávaní súhrnne 907,14 eur).

Úspešnému žalobcovi bolo priznané i právo na náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcich v účasti
na pojednávaní v dňoch 12.09.2012 a 19.12.2012 pri jednej účasti Košice - Kežmarok a späť v rozsahu
204 km s použitím osobného motorového vozidla V. M. X,X Z. Z. pri náhrade za 1 km jazdy: 204 x 0,18
eur, t. j. spolu 36,72 eur a náhrade za spotrebované hmoty pri spotrebe 6,4 l / 100 km (13,056 / 204 km

pri priemernej cene benzínu 1,50 eur, celková výška 15,58 eur).

Žalobcovi bolo priznané i právo na náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu za vykonanú
jednosmernú cestu na pojednávanie v trvaní 1 hodiny 45 minút po 12,71 eur za každú začatú polhodinu,
t. j. 50,84 eur. Súhrnne za cestu tam a späť v rozsahu 101,68 eur + 20,34 eur (DPH), t. j. celkom suma vo

výške 122,02 eur, ako aj za jednu uskutočnenú cestu na pojednávanie v roku 2012 cestovné a náhrada
za stratu času v celkovom rozsahu 174,32 eur za 2 uskutočnené pojednávania vo výške 348,64 eur.

Žalobcovi tak bolo priznané právo na cestovné a náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu za
uvedené pojednávania v celkovej výške 1.255,78 eur.

Celková suma trov konania a trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 5.050,04 eur (3.006,26
eur tarifa + 1.255,78 eur cestovné a náhrada za stratu času + 788,- eur súdny poplatok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).