Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/372/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512203743
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dlugolinský
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8512203743.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484 proti povinnému
K & K spol. s r. o., Stavebno - obchodná činnosť, Veľký Lipník 24, 065 33 Veľký Lipník, IČO: 36 467 634,
v konaní o vymoženie 114,42 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Oprávnenému a povinnému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad
Humenné, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné vo výške 47,71 eur a u k l a d á oprávnenému, aby
tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 3.7.2012 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 15.6.2012, doručeného súdnemu exekútorovi
dňa 25.6.2012 a exekučného titulu rozhodnutie č. 700-3110350512-GC04/12 zo dňa 14.5.2012 vydané
oprávneným. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 114,42 eur a
trov exekúcie.

Okresný súd Stará Ľubovňa poverením číslo 5710 * 026875 zo dňa 11.7.2012 sp. zn. 7Er/372/2012
poveril súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku vykonaním exekúcie za účelom vymoženia
pohľadávky oprávneného.

Dňa 13.11.2014 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1

písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. a vyúčtovanie trov exekúcie a to s odôvodnením, že elektronickou
súčinnosťou so Správou katastra zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností. Z odpovede na
žiadosť o poskytnutie súčinnosti OR PZ, ODI vyplýva, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel.
Súdny exekútor vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke v exekučných konaniach
Ex 192/2011, Ex 526/2011, Ex 1419/2012 vedených proti povinnému, no povinný nemal na účtoch
žiadne finančné prostriedky. V súlade so zásadou hospodárnosti v tomto exekučnom konaní súdny

exekútor nevykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakoľko vykonanie exekúcie týmto
spôsobom bolo neúspešné. Povinný má v zozname dlžníkov Sociálnej
poisťovne nedoplatok vo výške 28 328,63 eur. Exekútorský úrad voči povinnému vedie celkovo 21
exekučných konaní a ku dňu podania podnetu na zastavenie neeviduje ani len čiastočné úhrady.

Z predloženého spisu súdneho exekútora č. EX 3401/2012 vyplýva, že povinný neuhradil na istinu

oprávnenému nič.Z obsahu predloženého spisu súdneho exekútora č. EX 3401/2012 vyplýva, že povinný nedisponuje
majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej
príslušenstvo a trovy exekúcie. Povinný priamo na účet oprávneného uhradil z vymáhanej istiny sumu

31,08 eur dňa 20.8.2012.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona číslo 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona číslo 233/1995 Z.z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného súdnym exekútorom, súd exekúciu zastavil z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 243c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ustanovenia

§ 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol
podľa § 200, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko k
zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy

exekúcie znáša oprávnený.

Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie začalo pred 31.5.2014 súd o trovách exekučného
konania rozhodol s poukazom na znenie § 243c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. účinného do 31.5.2014 v spojení s § 196 a § 203 ods. 2 a v

súlade s §§ 14, 15, 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,71 eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy
exekúcie uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 Vyhlášky MS SR

číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej
len „Vyhláška“).

Súdnyexekútortrovyexekúcievyčíslilsumou64,43eurstým,žesuma33,19eurpredstavujeodmenuza
úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 Vyhlášky, suma 10,50 eur náhradu hotových výdavkov titulom

poštovného, suma 10,00 eur náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného
spisu a suma 10,74 eur predstavuje DPH.

Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 47,71 eur. Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekučného konania

- minimálna odmena 33,19 eur2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné 6,57 eur

zvýšené o 20 % DPH podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. 7,95 eur

Trovy exekúcie celkom: 47,71 eur

Keďže exekučné konanie začalo dňa 25.6.2012, v súlade s § 14 ods.1 Vyhlášky v znení účinnom od
1.1.2009 patrí exekútorovi odmena vo výške paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
najmenej 33,19 eur. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo
výške 33,19 eur bez DPH, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Súdnemu
exekútorovi vznikol podľa § 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume

6,57 eur bez DPH. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe
skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za
doručenie 8 zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou (návrh na zastavenie exekúcie - 1,40
eur, žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti - 1,40 eur, oznámenie podľa § 35

odsek 3 Exekučného poriadku - 1,40 Eur, vrátenie poverenia - 1,40 eur). Na rozdiel od vyúčtovania
súdneho exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, žiadosti o poskytnutie súčinnosti OR PZ,
ODI priznal náhradu poštovného iba v alikvotnej výške, a to vo výške 0,09 eur pri žiadosti o udelenie
poverenia (1/16 požadovanej náhrady), vo výške 0,02 eur pri upovedomení o začatí exekúcie

oprávnenému (1/87 požadovanej náhrady), vo výške 0,85 eur pri upovedomení o začatí exekúcie
povinnému (1/2 požadovanej náhrady), vo výške 0,01 eur pri žiadosti o poskytnutie súčinnosti OR PZ.
ODI (1/44 požadovanej náhrady), keďže z exekučného spisu vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručovaná spolu s ďalšími 16 písomnosťami, upovedomenie o
začatí exekúcie bolo oprávnenému doručované spolu ďalšími 87 písomnosťami, upovedomenie o začatí

exekúcie bolo povinnému doručované spolu ďalšími 2 písomnosťami, žiadosť o poskytnutie súčinnosti
OR PZ, ODI bolo doručované spolu s ďalšími 44 písomnosťami tak, ako je vyššie uvedené zlomkom, a
tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale len jej zodpovedajúcu
časť.

Keďže súdny exekútor preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné
ešte prirátať DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, pričom základom pre výpočet je suma 39,76
eur a DPH predstavuje 7,95 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 47,71 eur.

Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.

Súd priznal náhradu hotových výdavkov iba za žiadosť o poskytnutie súčinnosti (OR PZ), nakoľko
vykonanie ostatných dožiadaní, napr. Sociálnej poisťovni bolo vykonané iba elektronicky a ďalšie zo
spisu súdneho exekútora v tomto konaní nevyplývajú.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10,00 eur súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu- spis.

obal, etikety, papier, toner, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov
exekúcie táto náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene,
ale o náklady vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento
názor súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,00 eur súdnemu
exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady

a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov

exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady
na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske
potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne,

písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor
zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej
individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na
ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods.
1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno

priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi
náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky, § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich
odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za
kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto,
lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne

aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení
v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých
prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej
úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp. zn.
17CoE/199/2012 v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ

návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,

poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 eur (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových

výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“.

V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady

hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu

ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

Navrhované zmeny schválené neboli.

Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľavyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že

v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady).

Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v
konaníI.ÚS157/08posudzovanýprípad,keďzostranysúdnehoexekútorabolaspochybňovanáústavná

udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci ( jednalo sa
o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007
že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady

kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom

legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže

krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu
exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či
prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu

týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli
aj iné
súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013
sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012;

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene

súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 10,00 eur súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z
dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom

konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod. Uvedené by
bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu v období jún až august 2014
aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr. vo veci sp. zn. tunajšieho súdu 7Er/319/2012,
spisová značka exekútora Ex 2956/2012 a vo veci sp. zn. tunajšieho súdu 7Er/5/2013, spisová značkaexekútora Ex 6982/2012), kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval rovnako
náhradunákladovadministratívysúvisiacichsozaloženímavedenímexekučnéhospisuvpresnetejistej
výške 10,00 eur, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva to pochybnosti či, v tomto

konaní bola požadovaná reálna výška tu vynaložených nákladov alebo ich spriemerovaná, paušálna
výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov
reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“
z iných exekučných konaní.

Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 47,71 eur.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia (§ 171 ods.3 Občianskeho
súdneho poriadku).

Oprávnený návrh na náhradu trov exekúcie nepodal, povinnému právo na ich náhradu nepatrí, a tak súd
o trovách exekúcie u týchto účastníkov rozhodol bez ďalšieho tak, že ich náhradu im nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní

odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.