Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215213
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712215213.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanými žalobami spoločne vedenými pod sp. zn. 15C 186/2012 sa žalobca domáhal náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodov nerozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Žalobca sa písomným podaním spísaným
postupom podľa § 38 a nasledujúcich Exekučného poriadku domáhal vykonania exekúcie v jednotlivých
exekučných veciach voči rôznym dlžníkom. Po podaní návrhov na tunajší súd boli spísané žiadosti podľa
ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku na zmenu v osobe exekútora. Žalobca očakával, že súd
svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a že dôjde k reálnej zmene
exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy požadoval z toho dôvodu, že nebolo v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote rozhodnuté o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd aj napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, nerozhodla o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto
dôvodu navrhli, aby si súd pripojil a oboznámil sa s príslušnými exekučnými spismi Okresného súdu
Zvolen. Postup súdu hodnotil za nesprávny v rozpore so zákonom a neexistuje podľa vyjadrenia žalobcu

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobcovi
tým vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Okrem toho žiadal
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že boli ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že
nastanú účinky predpokladané v ustanovení § 44 ods. 8 EP a správny postupom exekučného súdu dôjde

k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko
zmareniaúčelukonaniaprestratukontaktuspovinnýmarizikoinsolventnostipovinného.Žalobcasiteda
uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovaniepodnikateľského plánu a rozhodovania za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane
v zákonom stanovenom čase predpokladaný stav zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumy jednotlivo určené v

konaní, ktorých výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu.

Uznesením zo dňa 22.2.2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred tunajším súdom pod
sp. zn. 15C 160/2012, 15C 162/2012, 15C 163/2012, 15C 164/2012, 15C 165/2012, 15C 166/2012,

15C 167/2012, 15C 168/2012, 15C 169/2012, 15C 170/2012, 15C 171/2012, 15C 172/2012, 15C
173/2012, 15C 174/2012, 15C 180/2012, 15C 181/2012, 15C 182/2012, 15C 183/2012, 15C 184/2012,
15C 185/2012 a 15C 186/2012 s tým, že konanie sa bude viesť pod spoločnou sp. zn. 15C 186/2012.
Následne na pojednávaní dňa 11.9.2014 vylúčil vo veciach, v ktorých neboli pripojené exekučné spisy
na samostatné konanie veci vedené pod sp. zn. 15C 160/2012, 15C 164/2012, 15C 165/2012, 15C
166/2012, 15C 169/2012, 15C 182/2012.

Žalovanýdňa12.7.2013zaslalkžalobevyjadrenie,vktoromnamietaldôvodnosťuplatňovanýchnárokov
v jednotlivých veciach. Uviedol, že žalobca síce uviedol časť dôkazov najmä odkazuje na exekučné
spisy, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na tunajší súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno má znášať práve žalobca. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si

uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa tieto tituly prelínajú a jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu
si uplatňuje nárok. Ďalej uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je ani oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc majú tak predsedovia súdov, ako aj Ústavný súd
SR. Nárok uplatnený v tomto konaní považoval za predčasne uplatnený nárok nad rámec spojeného
konania vzhľadom k tomu, že nebol v lehote uplatnený na predbežné prejednania nároku na náhradu

škody práve u žalovaného. Nebola poskytnutá žiadna súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí a tým bola zmarená akákoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktorého prerokovanie sám žalobca požiadal. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval aj na rozhodnutia
tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ išlo o existenciu prieťahov v konaní podľa
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu

súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len
z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia a ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
prípadne právoplatného rozhodnutia Európskeho práva pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že nie je
preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. K materiálnej škode ako k
paušálnej sume poukázal na ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde sa uhrádza skutočná

škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa žalovaného nevyhnutne preukázať existenciu škody a jej výšku, pričom vyčíslenie škody
zo strany žalobcu nie je preukázané, je hypotetické bez preukázania skutočnej škody, ktorá žalobcovi v
tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup žalobcu považovali za účelový, kde požadoval len paušálne sumy
za spomínané činnosti. Okrem toho sa vyjadrovali aj nemajetkovej ujme, ktorú žiadal žalobca priznať

a poukazoval na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 vyššie citovaného zákona. Aj v tejto časti mali za to, že
nárok je nedôvodný a žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Navyše uviedli, že žalobca ako
aj jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie, súdy
konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca

je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovali žalobu v celom rozsahu za
nedôvodnú a navrhovali ju v celom rozsahu zamietnuť.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C 186/2012 vyplýva, že sa žalobca domáha náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod č. EX 13502/11 voči povinnej V.
N.. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol podaný v súlade s ustanovením § 44 ods. 7,8 Exekučného
poriadku. Exekučný spis sa vedie pred tunajším súdom pod sp. zn. XXEr XXXX/XXXX. Návrh došiel
na súd dňa 4.8.2003, poverenie bolo vydané 8.8.2003. Dňa 2.11.2009 bola doručená žiadosť ozmenu súdneho exekútora. 30.11.2009 bola urobená výzva na pôvodného súdneho exekútora ohľadom
rozhodovania o trovách konania. Uznesenie bolo vydané dňa 18.3.2010.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 15C 161/2012 si uplatňoval žalobca nárok na náhradu a
nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1066/03 voči povinnej V. S.. Pred
tunajším súdom sa exekúcia viedla pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Návrh na vydanie poverenia došiel
tunajšiemu súdu 12.6.2003, poverenie bolo vydané 25.6.2003. Dňa 2.11.2009 doručil oprávnený žiadosť
o zmenu súdneho exekútora. 10.2.2010 bolo vydané vo veci uznesenie o neprípustnosti exekúcie a

6.2.2012 uznesenie o zastavení exekučného konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 162/2012 si uplatňoval žalobca náhradu škody a
nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod č. EX 1099/03 voči povinnej M. Y.. Exekučné
konanie bolo vedené pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie došla 7.7.2003, poverenie bolo vydané 14.7.2003. Uznesením zo dňa 10.2.2010

súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a 16.2.2011 bola exekúcia zastavená.

Zo spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 167/2012 bolo zistené, že si žalobca uplatnil náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 480/03 voči
povinnej S. H.. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Návrh so žiadosťou

o udelenie poverenia došiel tunajšiemu súdu 8.12.2003. Poverenie bolo vydané 16.12.2003. Dňa
8.10.2007 došla žiadosť o zmenu osoby súdneho exekútora s tým, že 10.10.2007 bola adresovaná
výzva za účelom vyčíslenia trov exekútora pôvodného. Uznesením zo dňa 20.7.2009 bola vyhlásená
exekúcia za neprípustnú.

Vkonanípôvodnevedenompodsp.zn.15C168/2012uplatňovalžalobcanáhraduškodyanemajetkovej
ujmy na základe exekúcie pôvodne vedenej pod sp. zn. EX 578/06 voči povinnej U. Z.. Exekúcia pred
tunajším súdom je vedená pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Žiadosť o udelenie poverenia došla tunajšiemu
súdu 6.9.2006, poverenie bolo vydané 8.9.2006. Dňa 20.9.2010 adresoval oprávnený žiadosť o zmenu v
osobe exekútora. Uznesením zo dňa 28.4.2011 tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné

konanie zastavil.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 170/2012 si uplatňoval žalobca náhradu škody a
nemajetkovejujmynazákladeexekúcievedenejpodsp.zn.EX4380/06vočipovinnémuL.A..Exekučné
konanie pred tunajším súdom bolo vedené pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Žiadosť súdneho exekútora

došla 12.10.2006. Dňa 25.10.2006 tunajší súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Dňa 2.11.2009
adresoval oprávnený žiadosť o zmenu v osobe súdneho exekútora. 20.11.2009 vyzval súd súdneho
exekútora na vyčíslenie trov exekúcie. Následne 12.5. uznesením bola exekúcia zastavená, vyhlásená
za neprípustnú a zastavená.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 171/2012 si uplatňoval žalobca náhradu škody a
nemajetkovej ujmy pod sp. zn. EX 299/06 voči povinnému T. G.. Exekúcia bola vedená pred tunajším
súdom pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Žiadosť o udelenie poverenia došla 13.4.2006. Poverenie bolo
vydané 19.4.2006. Následne 30.8.2010 zaslal oprávnený žiadosť o zmenu exekútora. 9.9.2010 súd
vyzval pôvodného exekútora na vyčíslenie trov exekúcie. Uznesením zo dňa 23.5.2011 súd vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 172/2012 si uplatňoval žalobca náhradu škody a
nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod č. EX 15458/11 proti povinnému O. T.. Exekučné
konanie bolo vedené pod sp. zn. XXEr XXX/XX. Žiadosť o udelenie poverenia došla 25.2.2003,

poverenie 27.2.2003. Následne oprávnený zaslal súdu 2.11.2009 žiadosť o zmenu v osobe súdneho
exekútora. Tunajší súd vyzval pôvodného exekútora výzvou zo dňa 18.12.2009 na vyčíslenie trov
exekúcie. Uznesenie vo veci bolo vydané 27.8.2010.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 173/2012 si žalobca uplatňoval právo na náhradu škody

a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 54/04 voči povinnej O. P.. Exekučné
konanie je vedené pod sp. zn. XXEr XX/XX. Návrh spolu so žiadosťou o udelenie poverenia došiel
tunajšiemu súdu 12.1.2004, poverenie bolo vydané 20.1.2004. Následne 22.11.2010 doručil oprávnený
na tunajší súd žiadosť o zmenu v osobe exekútora. 30.11.2010 súd vyzval pôvodného exekútorana vyčíslenie trov exekúcie. Uznesením o neprípustnosti exekúcie a zastavení konania súd rozhodol
30.3.2012.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 183/2012 si uplatňoval žalobca náhradu škody a
nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 3716/04 voči povinnej B. P.. Exekúcia
je vedená pred tunajším súdom pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Žiadosť došla 19.10.2004, poverenie
bolo vydané 25.10.2004. Následne dňa 2.11.2009 zaslal oprávnený žiadosť o zmenu v osobe exekútora.
15.2.2010 súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 184/2012 si uplatňuje žalobca náhradu škody a
nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod č. EX 496/06 voči povinnému O. S.. Exekúcia je
vedená pod sp. zn. XXEr XXX/XX. Žiadosť o udelenie poverenia došla 21.2.2006, poverenie bolo vydané
27.2.2006. Žiadosť o zmenu v osobe súdneho exekútora došla 2.11.2009. Dňa 15.2.2010 tunajší súd
uznesení vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 185/2012 si uplatňuje žalobca právo na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 3811/04 voči povinnej L. W.. Exekúcia
bola pôvodne vedená pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Žiadosť o udelenie poverenia došla 18.11.2004,
poverenie bolo vydané 23.11.2004. Následne 2.11.2009 doručil oprávnený žiadosť o zmenu v osobe

súdneho exekútora. Dňa 17.2.2010 okresný súd vyhlásil exekúciu uznesením za neprípustnú.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 174/2012 si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod č. EX 395/07 voči povinnému M. D.. Exekúcia
je vedená pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Žiadosť súdneho exekútora došla 15.6.2004, poverenie bolo

vydané 17.6.2004. Následne oprávnený zaslal 2.11.2009 žiadosť o zmenu v osobe súdneho exekútora.
Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 8.2.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

V konaní vedenom pod sp. zn. 15C 180/2012 si uplatňuje žalobca nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy vo veci vedenej pod č. EX 2175/04 voči povinnej R. H.. Exekúcia bola vedená pod sp.

zn. XXEr XXXX/XX. Žiadosť o udelenie poverenia došla 15.6.2004, poverenie bolo vydané 17.6.2004.
Žiadosť o zmenu v osobe súdneho exekútora došla 2.11.2009. Uznesením zo dňa 10.2.2010 vyhlásil
tunajší súd exekúciu za neprípustnú.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 181/2012 si uplatňoval žalobca náhradu škody a

nemajetkovej ujmy vo veci vedenej pod sp. zn. EX 2355/04 voči povinnej V. P.. Exekúcia je vedená
pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Žiadosť o udelenie poverenia došla 15.6.2004, poverenie bolo vydané
18.6.2004. Následne dňa 2.11.2009 doručil oprávnený žiadosť o zmenu v osobe súdneho exekútora.
Uznesením zo dňa 10.2.2010 tunajší súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia
o zmene exekútora (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 vyššie citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodyspôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyššie citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1, veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15

odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) konanie
začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.augusta 2005 ak ods. 2
neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 EP v znení platnom od 1.6.2010, t.j. v čase podania žiadosti o zmenu
exekútora oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30-tich dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 9 EP v znení platnom od 1.6.2010, t.j. v čase podania žiadosti o zmenu
exekútora súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

V prejednávanej veci si žalobca uplatňoval nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen v exekučných
konaniach tým, že nebolo rozhodnuté o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora do 30-tich dní

od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Podľa nich súd nepostupoval vo veci sústredene a vydal
rozhodnutie až po veľmi dlhej dobe. Súd sa oboznámil s pripojenými exekučnými spismi, kde je
možné konštatovať, že žiadosti došli na tunajší súd na zmenu osoby súdneho exekútora do 31.5.2010.
To znamená, že sa postupovalo podľa ustanovenia § 44 ods. 8 v znení do 31.5.2010. Podľa tohto
zákonného ustanovenia oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia

dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30-tich dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podľa ods. 9 súd v rozhodnutí
o zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy

exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Z pripojených
spisov mal súd za to, že súd postupoval v zmysle zákonného ustanovenia a po doručení žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyzval pôvodného exekútora na vyčíslenie trov exekúcie. Vo
väčšine prípadov však následne došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a k zastaveniu exekúcie.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou. Nesprávnym úradným

postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánov verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému a príčinnú

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní
a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce
k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená

i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje. Vychádzajúc z
vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok žalobcu v celom rozsahu na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen je neopodstatnený. Vychádzal z
exekučných spisov tak ako to je vyššie konštatované a z ktorých vyplýva, že súd vo veci rozhodol. Síce
nebolo rozhodnuté v lehote do 30-tich dní od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora, avšak vo

všetkých veciach bol zachovaný zákonný postup a boli vyzvaní pôvodní súdni exekútori na vyčíslenie
trov exekúcie. Navyše, keďže exekúciu súd považoval za neprípustnú rozhodol o jeho neprípustnosti
a následne o zastavení exekučného konania. Ohľadne prípadného prieťahu sa ani v jednej exekučnej
veci neviedlo disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný
súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte

vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a je správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie,
prípadne aj po lehote ako nespravodlivé v zákonom stanovenej lehote. K rozhodnutiu sú potrebné
podklady a bez potrebných podkladov nie je možné včas vo veci rozhodnúť. K rozhodnutiu o zmene
súdneho exekútora boli potrebné vyššie citované a uvádzané podklady od pôvodného exekútora, ktoré
nebolo možné zabezpečiť v 30-dňovej lehote. Objektívne tak nebolo možné rozhodnúť v zákonnej

lehote. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v každej, v ktorej podal žalobu a je predmetom tohto
preskúmavania,nepresadzovalvydanierozhodnutiaozmeneexekútorazákonnýmimožnosťami,nejako
sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal, vychádzajúc z obsahu exekučných spisov. Žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote, ktorá by mu hrozila, prípadne, že v dôsledku
tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. Nepreukázal ani ďalšie skutočnosti

uvádzané v žalobách, kde poukazoval na riziko z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko
pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Konkrétne v jednotlivých exekučných spisoch vyplýva, že sa jednalo o hromadné podania,

ktoré došli do jednotlivých exekučných vecí v rovnaký deň. Na vybavenie takéhoto množstva podaní
bolo potrebné nielen materiálne, ale aj personálne zabezpečenie jednotlivých oddelení, ktoré vybavujú
príslušnú agendu. Zo všetkých uvedených dôvodov mal súd za to, že nárok žalobcu je neopodstatnený.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy aj napriek

poučeniu v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal jej vznik.
Účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uniesť dôkaz alebo poukázať na dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé

následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Okrem oboznámenia sa s exekučnými spismi pred tunajším súdom
iné návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu neboli. Tak ako je už vyššie konštatované súd
po oboznámení sa s pripojenými exekučnými spismi mal za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu
neopodstatnený. Snáď len na záver je potrebné uviesť, že samotné vedenie exekučného konania

bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp.
exekútora s povinným a nie je ani dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú rizikom každého podnikateľského subjektu. Nepochybnežalobcovi musela byť všeobecne známa táto skutočnosť vzhľadom na predmet jeho podnikania čo je
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj
z rozhodovacej praxe všeobecných súdov v danej problematike a tiež rozhodcovských súdov. Preto ak

žalobcovi by aj vznikla majetková škoda a nemajetková ujma nebola preukázaná súvislosť ich vzniku
s postupom Okresného súdu Zvolen. Všetky tieto skutočnosti súd vyhodnotil v neprospech žalobcu a
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. s tým, že sa jedná o návrhové konanie, kde si žalovaný, ktorý
bol v konaní úspešný neuplatnil právo na náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).