Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 22, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/123/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205715
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3612205715.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi
Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom sporavodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/123/2012 domáha

určenia, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Partizánske, pretože ten nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase v exekučnom konaní vedenom pre jeho pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3171271 dlžníkom (povinným) Q. X., N.. XX.XX.XXXX, kde po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX175/2005
postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok) a uloženia povinnosti zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 175,00 € a nemajetkovú

ujmu 110,64 € a nahradiť trovy konania. Návrh vo veci odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol
vykonanie exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky proti dlžníkovi Q. X., N.. XX.XX.XXXX. Exekučnej
veci bolo pridelené číslo EX175/2005. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
a udelil mu poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal postupom podľa §44 ods. 8
Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Navrhovateľ legitímne očakával,
že súd svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda dôjde k
reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, ktorá je 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím došlo
k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci
v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Súd bol vo veci nečinný viac
ako 62 dní. Skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora. Nesprávny

úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, respektíve v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok bol príčinou následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane žalobcu. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredenea so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po
veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného
v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Majetkovú škodu vyčíslil na 175 €, predstavujúcu
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období náklady na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,-€, náklady na
udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-€, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom sumu 50,-€ a administratívne spracovanie urgencií adresované exekučnému súdu
vsumespolu15,-€,spolutaksumu175€. Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom.

Nesprávnyúradnýpostupjedôsledkomnesústredenejčinnostisúdutakejintenzity,ktorámázanásledok
zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k
zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa
rizikám a to, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo

riziko zániku povinného, tiež riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, a tiež
riziko insolvencie povinného. Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uvádza aj, že
neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu
vyvoláva u neho a u členov jeho orgánov a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, spôsobilo zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

a vytvorených podnikateľských plánov a hospodársku stratu a ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské
postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukázal na nálezy
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 a III. ÚS 120/2010 o realizácii práva na súdnu ochranu a
ústavne konformnej aplikácii práva a sp. zn. III. ÚS 271/05 o súdnej ochrane v zákonom predpokladanej
kvalite. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie

vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv
a princípov právneho štátu. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu 110,64-€.
Výpočet vychádza z analógie z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške 20 000,-Sk, t.j. 663,83 €. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,32 €

zakaždýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúdu.Zanečinnosťviacako62dnítedanemajetková
ujma predstavuje 2x55,32-€ t.j. 110,64-€.

Zároveň navrhovateľ namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske, pretože majú pomer k
veci a k účastníkom konania. O jeho námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.

6NcC/376/2012-16 zo dňa 25.10.2012 tak, že sudca JUDr. Eduard Szabo, ktorému bola vec pôvodne
pridelená, bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Ostatní sudcovia Okresného
súdu Partizánske, voči ktorým bola námietka zaujatosti navrhovateľom tiež vznesená, neboli vylúčení z
prejednávania a rozhodovania uvedenej veci. Vo veciach, v ktorých bol sudca vylúčený z prejednávania
konkrétnej veci bola vec náhodným výberom pridelená sudcovi, ktorý nebol vylúčený z prejednávania a

rozhodovania uvedenej veci, vec bola následne pridelená náhodným pridelením zákonnej sudkyni JUDr.
Barbore Štefanovej. V súvislosti s pridelením sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Barbory Štefanovej
na výkon funkcie na iný súd, boli náhodným výberom dňa 29.11.2013 pridelené veci, dňa 22.10.2013
do funkcie sudcu s pridelením na Okresný súd Partizánske vymenovanému sudcovi Mgr. Michalovi
Vigašovi.

Zobdobnýchskutkovýcharovnakýchprávnychdôvodovprotirovnakémuodporcovisadomáhalurčenia,
že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Partizánske, pretože ten nerozhodol o žiadosti o zmene súdneho exekútora v exekučnom konaní v
zákonnej lehote:

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 3C/125/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske protipovinnému P. F., N.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 480/2004, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 175 € a nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €.
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/127/2012 z dôvodu nesprávneho

úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnému D. F. T.. T., N.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 598/2010, kde
si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 175 € a nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €.
(navrhovateľ uvádza nesprávne číslo EX)
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/125/2012 z dôvodu nesprávneho

úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnému C. I. S., N.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 280/2005, kde si
uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 175 € a nemajetkovej ujmy v sume 110,64 €.
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/123/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnémuW.V.,N..XX.XX.XXXX,vedenejsúdnymexekútorompodsp.zn.EX154/2005,kdesiuplatnil

právo na náhradu majetkovej škody v sume 175 € a nemajetkovej ujmy v sume 110,64 €.

Vo všetkých uvedených veciach navrhovateľ namietal zaujatosť tunajších sudcov pre pomer k veci a
k účastníkom konania. Vo veciach, v ktorých bol pôvodný zákonný sudca vylúčený z prejednávania
konkrétnej veci bola vec náhodným výberom pridelená sudcovi, ktorý nebol vylúčený z prejednávania

a rozhodovania uvedenej veci. V súvislosti s pridelením sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Barbory
Štefanovej na výkon funkcie na iný súd, boli náhodným výberom dňa 29.11.2013 pridelené veci, dňa
22.10.2013 do funkcie sudcu s pridelením na Okresný súd Partizánske vymenovanému sudcovi Mgr.
Michalovi Vigašovi.

Súd uznesením zo dňa 28.03.2014 č.k. 3C/123/2012-42 spojil na spoločné konanie veci vedené
na tunajšom súde veci vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3C/123/2012, sp. zn.
3C/125/2012, sp. zn. 5C/123/2012, sp. zn. 6C/125/2012 a sp. zn. 6C/127/2012.

Odporca prostredníctvom orgánu, ktorý za ňu koná (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) k
návrhom uviedol, že podanie navrhovateľa je zmätočné, má viaceré nedostatky, navrhovateľ neuviedol
spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum,
kedy sa dozvedel o vzniku škody. Nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec

existenciu exekučného konania, vznik škody, nemajetkovej ujmy. Celú dôkaznú povinnosť prenáša
na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody.
Namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej lehote a zároveň namieta prieťahy v konaní, teda nesprávny úradný postup. Nie
je jednoznačne zrejmé, na základe akého titulu si uplatňuje škodu. Neuviedol kroky, ktoré podnikol na

odstránenie neželaného stavu. Neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Odporca poukázal vo vyjadrení na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 69/2011-25, podľa ktorého
si mal navrhovateľ uplatniť svoje práva hore uvedeným postupom a ak tak nekonal, je to možné
pripísať iba jemu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy

v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.4.2012 boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keďže už dňa
27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby vo veci, je zrejmé, že neboli podané po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Poškodený sa môže domáhať svojho práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto
ministerstvo jeho nárok nepovažuje za predbežne prerokovaný. K meritu veci uviedla, že pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť kumulatívne splnené tri podmienky - nezákonné rozhodnutie alebo

nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. K nesprávnemu úradnému
postupu uviedol, že pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom
porušení povinnosti súdu vydať v zákonnej lehote odporca odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z. kde je explicitne uvedené, z čoho výlučneje možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom navrhovateľ
doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením nepredložil. K

otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote odporca
uvádza, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na
zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného. V
praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti predloží túto žiadosť
pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie doterajších trov - keďže súčasne ako o

zmene rozhoduje súd aj o trovách pôvodného exekútora, a tiež na zaslanie príslušného exekučného
spisu za účelom realizácie povinnosti podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Pokiaľ v jednotlivých
prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného po zákonom stanovenej 30 dňovej
lehote, bolo to najmä v prípadoch ak pôvodný súdne exekútor neposkytol plnú súčinnosť a súd tak
nemohol dodržať zákonnú lehotu. Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný
súd nekonal o návrhoch navrhovateľa, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,

ktorým je podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spoj. s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch.
Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, a nepočínal si tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku.
Odporca zároveň poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 4 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať len
s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa, ako aj
nevyhnutnosť vykonať pred či súčasne s rozhodnutím aj iné úkony, nie je možné rozhodnutie o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za

nesprávny úradný postup. Zároveň poukazujúc na § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, je zrejmé, že
pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. doručenia rozhodnutia o predmetnom návrhu pôvodnému exekútorovi. To znamená,
že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný
súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom

na zachovanie kontinuity konania.

Pri posudzovaní nárokov na náhradu škody je možné vychádzať z existencie prieťahov v konaní len
v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom
rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo, že sa sudca dopustil disciplinárneho

previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorým konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Navrhovateľ nesplnil povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k existencii

prieťahov v konaní. K vyčíslenej náhrade škody odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, považoval za hypotetické. Navrhovateľ neuviedol, či ním
špecifikované vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Odporca navrhovateľom
uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nepovažoval ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani
za ušlý majetkový prospech, na základe čoho sa potom nemôže domáhať ich náhrady podľa Zákona

č. 514/2003 Z.z.. Poukázal na to že navrhovateľ v prejednávanej veci na preukázanie vzniku škody
by musel produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody pri každej individuálne pohľadávke. Pokiaľ za
skutočnú škodu považoval náklady na využívanie informačného systému, odporca tvrdil, že tento systém
navrhovateľ využíval nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom
a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne

exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania a správy informačného systému
vznikala navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie odporca považoval za účelové.
Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na
každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne
a znovu účelové. Rovnako za neprimerané čiastky považoval náklady navrhovateľa na administratívne

spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje. V tomto smere poukázal na samotné
stanovisko navrhovateľa zo dňa 2.7.2012 k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktoré boli zaslané odporcovi a v ktorom uviedol, že disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme a tieto návrhy boli spracovávané v elektronickejforme a súdom boli odoslané tiež elektronicky. Z tohto dôvodu odporca uplatnenie nároku na majetkovú
škodu navrhovateľom považoval za nepodložený, uplatňovanie si paušálnej sumy 175,- eur na každého
dlžníka považoval za nadhodnotené a nepreukázané.

K nemajetkovej ujme uviedol, že sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život
a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré mu vznikli
v spoločenskom uplatnení. Vznik nemajetkovej ujmy fyzických a právnických osôb je odlišný. Pocity

členov riadiacich orgánov navrhovateľa sú irelevantné, pretože náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje
samotná právnická osoba. Navrhovateľ nespresnil, aké podnikateľské plány a aktivity mu zanikli a ako
boli ovplyvnené jeho ďalšie podnikateľské postupy.

K uplatnenej nemajetkovej ujme v pomernej výške k sume 663,88 eur odporca uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany

súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá
musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je podľa názoru odporcu nesprávna úvaha. Rovnako
nie je možné prihliadať na tvrdenú frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru členov riadiacich orgánov
navrhovateľa, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,pretožeimpriamonevznikážiadnaškoda.Poukázalna

to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie, k čomu ako dôkaz pripojil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č.
JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na
všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné

podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca konanie
navrhovateľa považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu
škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
činnosti navrhovateľa, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a
to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo

nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. považoval odporca návrh navrhovateľa za neopodstatnený a navrhol ho
zamietnuť. Odporca si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré v podaní nevyčíslil.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie súdu neustanovili, žiadali o odročenie z dôvodu,
že navrhovateľ nesúhlasí s tým, že sudcovia OS Partizánske nie sú vylúčení z konania a rozhodovania
o veci, pričom navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní ale takom, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde v súlade s právnym názorom navrhovateľa, čo

však súd nepovažuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania vzhľadom k tomu, že o námietke
navrhovateľa už bolo krajským súdom právoplatne rozhodnuté a bol určený zákonný sudca, ktorý nebol
vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci. Preto súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku aj bez ich účasti na pojednávaní.

Zástupkyňa orgánu konajúceho za odporcu sa z účasti na pojednávaniach ospravedlnila z dôvodu
hospodárnosti konania, poukázala na svoje písomné vyjadrenia, pričom nežiadala o odročenie
pojednávania z dôležitých dôvodov, preto súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu vrátane pripojených spisov, tiež obsahu
exekučných spisov, najmä návrhu, plnomocenstva na č.l. 5, písomného vyjadrenia odporcu k
návrhu z 16.05.2014, stanoviska Európskej komisie, Generálneho ministerstva pre spravodlivosť č.l.
51-53, návrhu na doplnenie dokazovania, vyjadrenie navrhovateľa k dokazovaniu, návrhu na zrušenie
nariadeného pojednávania na č.l. 68-78, znaleckého posudku č. 1/2014 zo 17.01.2014 a zistil

nasledujúci skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie o veci:

Navrhovateľ je právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania úverov. Navrhovateľ podal proti
viacerým svojim dlžníkom návrhy na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, ktorými bolirozhodnutia rozhodcovského súdu. Ide o nasledujúce exekučné konania, v ktorých boli Okresnému súdu
Partizánske doručené návrhy oprávneného - navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora podľa nižšie
uvedeného prehľadu a vydané rozhodnutia ktorými sa rozhodlo o predmetnom návrhu:

Spisová značka exekučného súdu Spisová značka súdneho exekútora Dátum doručenia žiadosti
oprávnené-ho súdu Povinný Dátum rozhodnu-tia o návrhu Spôsob rozhodnutia o žiadosti Počet dní od
dourčenia žiadosti po rozhodnutie súdu
3Er/955/2008 (3C/123/2012) Ex 175/2005 24.09.2010 Q. X. 08.12.2010 Zastavenie exekúcie 75

2Er/994/2008 (5C/123/2012) Ex 154/2005 24.09.2010 W. V. 9.12.2010 Zastavenie exekúcie 76
4Er/1136/08 (6C/125/2012) Ex 280/2005 24.09.2010 C. I. S. 30.12.2010 Vyhovenie návrhu 96
2Er/1010/08 (6C/127/2012) Ex 598/2002 22.11.2010 D. T. 24.02.2011 Vyhovenie návrhu 92
3Er/176/2008 (3C/125/2012) Ex 480/2004 22.11.2010 P. F. 22.02.2011 Vyhovenie návrhu 90

V exekučnej veci sp. zn. 3Er/955/2008 súd vyzval po doručení návrhu na zmenu exekútora dňa
24.09.2010 oprávneného na doplnenie podania o zákonné náležitosti návrhu dňa 28.09.2010, ten
návrh doplnil dňa 12.10.2010, následne súd vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyčíslenie trov
exekúcie, vyjadrenie k návrhu a predloženie exekučného spisu. Súdny exekútor na výzvu reagoval dňa
02.11.2010. Dňa 08.12.2010 uznesením č.k. 3Er/955/2008-18 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú,

exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
17.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16CoE/70/2011-37 z 29.09.2011.

V exekučnej veci sp. zn. 2Er/994/2008 súd vyzval po doručení návrhu na zmenu exekútora dňa
24.09.2010 oprávneného na doplnenie podania o zákonné náležitosti návrhu dňa 28.09.2010, ten

návrh doplnil dňa 12.10.2010, následne súd vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyčíslenie trov
exekúcie, vyjadrenie k návrhu a predloženie exekučného spisu. Súdny exekútor na výzvu reagoval dňa
19.11.2010. Dňa 09.12.2010 uznesením č.k. 3Er/954/2008-27 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú,
exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
02.07.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/93/2011-49 z 25.05.2011.

V exekučnej veci sp. zn. 4Er/1136/2008 súd vyzval po doručení návrhu na zmenu exekútora dňa
24.09.2010 oprávneného na doplnenie podania o zákonné náležitosti návrhu dňa 28.09.2010, ten návrh
doplnil dňa 12.10.2010, následne súd vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyčíslenie tro exekúcie,
vyjadrenieknávrhuapredloženieexekučnéhospisu.Súdnyexekútornavýzvureagovaldňa04.11.2010.

Dňa 30.12.2010 uznesením č.k. 4Er/1136/2008-23 súd návrhu na zmenu exekútora vyhovel.

V exekučnej veci sp. zn. 2Er/1010/2008 po doručení návrhu na zmenu exekútora dňa 22.11.2010,
následne súd vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, vyjadrenie k návrhu
a predloženie exekučného spisu. Súdny exekútor na výzvu z 03.12.2010 urgovanú dňa 24.01.2011

reagoval dňa 31.01.2011. Dňa 24.02.2011 uznesením č.k. 4Er/1010/2008-19 súd návrhu na zmenu
exekútora vyhovel.

V exekučnej veci sp. zn. 3Er/176/2008 po doručení návrhu na zmenu exekútora dňa 22.11.2010,
následne dňa 03.12.2010 súd vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie,

vyjadrenie k návrhu a predloženie exekučného spisu. Súdny exekútor na výzvu urgovanú dňa
04.01.2011 reagoval dňa 07.02.2011. Dňa 22.02.2011 uznesením č.k. 3Er/176/2008-20 súd návrhu na
zmenu exekútora vyhovel.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetných exekučných konaniach oprávnený nepodal

sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní týkajúce sa postupu súdu vo veci návrhu na zmenu exekútora.

Po spojení na spoločné konanie sa vedie o všetkých hore uvedených návrhoch navrhovateľa spoločné
konanie pod spisovou značkou sp. zn. 3C/123/2012.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavenímosobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1bod1citovanéhozákonavovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánomverejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)

Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady

nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 7, 8 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z.z. účinnej od 1.9.2005,
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný

okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý

bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa prechodných ustanovení k uvedenej novele, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, sa konania
začaté pred 1.septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2
neustanovuje inak. V odseku 2 sú taxatívne vymedzené ustanovenia, ktoré sa použijú aj na konania
začaté pred 1.9.2005, medzi ktorými § 44 ods. 7, 8 nie je. Uvedená úprava platila v Exekučnom poriadkuaj po novele vykonanej Zákonom č. 585/2006 Z.z. účinnej od 1.12.2006, ktorou bol do ust. § 44 vsunutý
nový odsek 7, pričom doterajšie odseky 7 a 8 boli prečíslované na odseky 8 a 9.

Súd na podklade vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrhy
navrhovateľa vo všetkých spojených veciach nie sú dôvodné.

Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci sa vyžaduje, aby bolo vydané
nezákonné rozhodnutie respektíve aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aby poškodenému

vznikla škoda a aby bola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.
Akniejedanáčoilenjednazuvedenýchpodmienok,nevznikánároknanáhraduškodyprotištátu.Súdv
posudzovaných veciach dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by došlo v konaní exekučného
súdu k nesprávnemu úradnému postupu alebo že by boli vydané v ním uvedených exekučných veciach
nezákonné rozhodnutia. Navrhovateľ tak nepreukázal základ ním uplatneného nároku.

Navrhovateľ v obsahu návrhu tvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. I napriek tomu, že v jednotlivých
exekučných veciach, ktoré sú v odôvodnení tohto rozsudku oboznámené, súd o zmene exekútora
rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup,
ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda.

Navyše v exekučnom konaní v čase, keď bol podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode
dôjsť nemohlo, pretože pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Okrem toho v danom štádiu konania navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný
prostriedok na opravy podaním sťažnosti predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práva v exekučnom

konaní podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch alebo obrátiť
sa na Ústavný súd SR s požiadavkou o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Keďže nepreukázal splnenie prvého predpokladu
zodpovednostného právneho vzťahu a to existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
v prejednávaných exekučných veciach, súd sa samotným nárokom na náhradu škody nezaoberal.

Navrhovateľ ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného a tým
teda k naplneniu účelu exekučného konania. Taktiež nebola preukázaná zákonná podmienka príčinnej
súvislostimedzivzniknutouškodouakonanímexekučnéhosúdu,pretoženutnosťspravovaťpohľadávku
oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou

exekúcie. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť
pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila
škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Napokon dôvodom nevymoženia pohľadávky
oprávneného bolo v exekučných veciach sp. zn. 3Er/955/2008 a sp. zn. 2Er/994/2008 vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene

exekútora v zákonnej lehote potom nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody navrhovateľovi.
Samotné spísanie žiadosti o informáciu o stave exekučného konania k danej veci súd považuje za bežný
postup účastníka exekučného konania. Tvrdenie navrhovateľa, že mu vnikla majetková škoda v sume
175,- eur a nemajetková ujma v sume 55,32 eur za každý mesiac omeškania exekučného súdu, nie
sú ničím podložené. I keď je pravdou, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora došlo po uplynutí

zákonnej 30-dňovej lehoty, len v tejto skutočnosti nemožno vidieť nesprávny úradný postup, ktorý by
založil nárok navrhovateľa na náhradu škody.

Vychádzajúc z Nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.7.2013 týkajúceho sa
navrhovateľa vo veciach Okresného súdu Zvolen, vedených pod sp. zn.27Er 539/2010 a sp. zn.

22Er 915/2010, v ktorých navrhovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd rozhodol, že základné práva navrhovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené neboli, hoci konania na okresnom súde
trvali ku dňu podania sťažnosti 20 resp. 24 mesiacov (súd v oboch prípadoch zamietol žiadosť

súdneho exekútora). Ústavný súd v náleze konštatoval, že je významná, priam kľúčová skutočnosť,
že sťažovateľka (spoločnosť POHOTOVOSŤ) pred okresným súdom iniciovala značne vysoký počet
exekučných konaní (ide o 100 až 1000 exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach),pričom je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov v
záujme ochrany práv a slobôd iných.

Ústavný súd vyslovil právny názor, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl.48 ods. 2 Ústavy SR
(obdobne aj pojem v primeranej lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na ustanovené lehoty v zákone na vykonanie toho ktorého
úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd na takého lehoty

síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva,
pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Porušeniezákladnéhoprávana
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti,
žeštátnyorgándôslednenepostupovalvzákonomustanovenýchlehotách(rozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR I.ÚS 86/02, IV.ÚS 440/2012).

Súd vykonal vzhľadom k predmetu rozhodovania, zákonnej lehote, povinnosti zároveň s rozhodnutím
o predmete konania vykonať aj iné úkony vo veci (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi,
spojitosť rozhodnutia o návrhu s rozhodnutím o trovách pôvodného exekútora, odstraňovanie vád
podania navrhovateľa!, urgencie), z tohto dôvodu nebolo objektívne možné zachovať zákonnú lehotu
na rozhodnutie o predmetnom návrhu, pričom na úkor zákonnej lehoty nemožno vydať rozhodnutie

bez náležitého zadováženia podkladov pre rozhodnutie a oboznámenia sa s nimi, teda bez náležitého
zistenia skutkového stavu, ktorý je predpokladom vydania zákonného rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k právnemu názoru, že na strane odporcu konajúceho prostredníctvom
exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, návrh navrhovateľa nepovažoval za

dôvodný a zamietol ho.

Navrhovateľ predložil vo veci stanovenia majetkovej škody navrhovateľa znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave dňa 17.01.2014, znalcami prof
Ing. Helenou Majdúchovou, CSc, znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvia Účtovníctvo a

daňovníctvo, Kontroling, doc. Ing. Petrom Kardošom, PhD. znalcom v odbore Ekonómia a manažment,
odvetvia Kontroling a Financie a odbore Priemyselné vlastníctvo a Ing. Miroslavom Jakubcom, PhD.
znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Kontroling a Financie, kde bola znaleckým
ústavom určená výška majetkovej škody spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti

s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní aj pri
rozhodovaní o zmene exekútora. Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na
poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval
výpočet majetkovej ujmy navrhovateľa pričom túto stanovil v súvislosti s predmetom konania - postupom
súdu vo veci konania o návrhu na zmenu exekútora na sumu 31,68-€ týkajúc sa jedného návrhu.

Keďže navrhovateľ ani len sčasti nepreukázal základ uplatneného nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy (nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu ani vydanie nezákonného
rozhodnutia), súd jeho návrhy zamietol, pričom výškou uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy sa už
nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca bol v
konaní plne úspešný, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi.
Keďže odporca trovy konania nevyčíslil, súd o nich rozhodol podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku podľa obsahu spisu. Zo spisu vznik a výška trov konania odporcu nevyplýva, preto mu súd

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).