Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/408/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209581
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209581.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousamosudkyňouJUDr.MartinouMelníkovouvprávnejvecinavrhovateľa:

O. Z., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, J. T., XXX XX W. S. N., štátny občan Slovenskej republiky proti
odporcovi: V. N., nar. XX.XX.XXXX, J. T., XXX XX W. S. N., toho času J. XXX, XXX XX V., štátny občan
Slovenskej republiky o rozvod manželstva t a k t o

r o z h o d o l :

Súd manželstvo O. Z., nar. A. a V. N., uzavreté dňa 24.11.2012, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu vo zväzku 19, ročník 2012, strana 142, poradové číslo 204 r o z v á d z a .

Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol

manželstvo účastníkov konania. Svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že s odporcom
uzavrela manželstvo dňa 24. novembra 2012. U oboch účastníkov ide o druhé manželstvo. Počas
trvania manželstva sa nenarodili žiadne spoločné deti. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania a
majú spoločné bydlisko vo W. S. N.. Odporca sa nasťahoval do spoločnej domácnosti, v ktorej žila
so svojím synom z predchádzajúceho manželstva v roku 2005. V tom čase mal v predchádzajúcom
manželstve veľké problémy, musel sa narýchlo vysťahovať z domu a nakoľko sa už poznal,i súhlasila
s tým aby sa k nej nasťahoval. Manželstvo uzavreli koncom novembra roku 2012. Už pred uzavretím

manželstva videla, že vzťah odporcu k jej synovi je neznášanlivý. V roku 2008 sa neovládol a kričal na
syna slová plné nenávisti a urážok a preto ho poslala preč. Odporca si našiel byt v podnájme, vypisoval
jej zaľúbené listy a sľuboval, že to viac neurobí. Po mesiaci až dvoch opäť sa nasťahoval do spoločnej
domácnosti a prejavom neznášanlivosti voči jej synovi sa do svadby zdržiaval a myslela si, že je všetko
v poriadku. Začiatkom októbra roku 2012 prišiel odporca o prácu a cítil sa veľmi frustrovaný. Návrhy na
uzavretie manželstva jej dával skôr, ale bránila sa tomu. Nakoniec 24. novembra 2012 sa zosobášili,
pretože si myslela, že pomôže odporcovi nájsť stratenú rovnováhu. Manželstvo vydržalo v harmónii

asi iba 5 týždňov a to do konca decembra roku 2012. K narušeniu manželských vzťahov prišlo už v
januári 2013, kedy jej syn, ktorý prechodne žil v Q., jej oznámil, že sa nasťahuje naspäť domov približne
na polroka. Bol doma od marca 2013 do konca septembra 2013. V tom čase odporca pred ňou často
nadával na jej syna, konfrontácie so synom sa ale zdržiaval, nakoľko mu hrozila rozvodom. K manželovi
postupne citovo chladla. Odporca na syna nadával naďalej aj keď nebol doma. Počas letných prázdnin
syn prišiel naspäť domov. Dňa 21. júla 2014 sa opäť agresívne prejavil voči jej synovi, ktorý jeho výbuch
počul z vedľajšej izby, následne sa syn odsťahoval z bytu a v tejto situácii manželovi povedala, aby z

bytu odišiel. Zareagoval rozbitím svadobných fotografii a sklo vysypal do postele .Odvtedy sa jej alebo
vyhrážal alebo ju presviedčal, že musia žiť naďalej spolu. Nakoniec sa dohodli, že odíde zo spoločnej
domácnosti do 1. októbra 2014. Spoločne v byte bývali do augusta ale situácia bola medzi nimi napätá,
bránil jej v slobodnom pohybe po byte, zamkol ju v obývačke a hodinu ju presviedčal, aby spolu žili.Domov prichádzala večer, spávala v synovej izbe a odporcovi sa snažila vyhýbať. Nskôr sa zamykala
aj na noc lebo napätie sa stupňovalo a keď sa bála v noci ísť na toaletu, presťahovala sa k svojej
mame. Bolo to koncom augusta 2014. 15. septembra 2014 jej odporca zatelefonoval, že je v koncoch,

že si niečo urobí a tak išla k nim domov, kde ho našla ležať na gauči, kedy mal napečené koláče a
bolo jej jasné, že nič mu nie je. Zažila aj fyzickú agresiu a ... avšak na políciu nešla pretože nechcela
robiť hanbu obom. Do 1. októbra 2014 sa odporca ako sa dohodli vysťahoval z domácnosti, zobral
si veci, ktoré kúpil a odvtedy býva v V.. Keď sa vrátila do bytu našla v spálni počmáranú stenu, čo
ju vystrašilo. Od 1. až do 21. októbra 2014 ju ničil sústavným prezváňaním, telefonovaním, emailami,

chodil za ňou do práce, nasilu ju odprevádzal a keď ho prosila a plakala aby za ňou nechodil, vyvíjal na
ňu psychický teror. 22. októbra 2014 odporcovi prišiel doporučený list a tak mu napísala, aby si prišiel
po lístok na poštu a aby si vybavil presmerovanie pošty, čo ho muselo podráždiť, lebo už hneď v ten
deň ráno prišiel za ňou do práce, a keď bola k nemu na chodbe odmeraná a povedala mu, že podá
návrh na rozvod, začal kričať na jej pracovisku na jej adresu a na adresu jej syna urážlivé výroky, a keď
prišla domov, našla si vytrhnutú poštovú schránku a zvonček na dverách bytu. V jednom z emailov jej

napísal: ,,máš jednu nebezpečnú slabosť, naivita, dávaj si na to pozor, nepodceňuj manžela. Emaily
písal aj jej bratovi a synovi. Neopodstatnenie ju diskredituje a pritom tvrdí, že ju má rád. Spoločný
život s odporcom pre ňu nie je možný, k odporcovi nič necti, má zdravotné problémy, trpí nespavosťou,
má problémy sústrediť sa na pracovný výkon. Vzťahy medzi nimi zapríčinené odporcom sú tak vážne
rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel, niet nádeje

na jeho obnovenie. Nevlastnia žiaden spoločný majetok a spolu nebývajú.

K návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka pripojila fotografie, ktoré majú dokumentovať skutočnosť
že odporca potom, čo opustil spoločnú domácnosť, nakreslil na steny izby takzvané „ nočné mory“, kde
je uvedené že ide o nočnú moru za utrpenie V.. Taktiež aj navrhovateľka k návrhu na rozvod manželstva

pripojila emailovú komunikáciu medzi odporcom a jej synom, kde obaja si navzájom píšu o svojich
názoroch a postojoch voči sebe navzájom a názory na konanie druhého.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, ako príčinu rozvratu ich manželstva uviedol
správanie sa syna voči matke.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedol, že jeho vzťah s O. Z. bol
založený na intenzívnej láske a vzájomnej potrebe spolužitia. K napĺňaniu tohto cieľa obetovali veľa
síl. Jediným rušivým momentom v ich živote bol dospelý syn jeho manželky - N. Z. s jeho manierami.
Tvrdenie o konflikte, vtedy jej priateľa V. N. s jej synom N. Z. je pravdivé. V. N. mu okrem iného

vyčítal nezodpovednosť a neochotu preniesť časť svojich životných nákladov na seba brigádnickou
angažovanosťou tak ako je to normálne u väčšiny vysokoškolákov v rodinách s nízkym príjmom. Vyčítal
mu aj to, že ani ho nezaujíma, aký čistý mesačný príjem má jeho matka, a ako sa musí uskromňovať, aby
napĺňala jeho potreby pre jeho umelo predlžovanie štúdia. Vzťah manželov dlhodobo rozbíjal plnoletý
syn manželky N. Z. ako člen domácnosti. Manželstvo bolo do 20.07.2014 harmonické a funkčné. Počas

celej doby spoločného života manželia neriešili žiadny závažný problém voči sebe navzájom, okrem N.
Z.. Vzhľadom na to, že manželstvo Q.. V. N. a M.. O. Z. rozbil člen spoločnej domácnosti X.. N. Z., a
že zdôvodnenie v podaní na rozvod je nedostatočné, nepreukazuje, že manžel V. N. dlhodobo rozbíjal
manželstvo a preto navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní v plnom rozsahu, ako nedôvodný
zamietol návrh na rozvod manželstva Q.. V. N. a M.. O. Z..

K tomuto písomnému vyjadreniu k návrhu na rozvod manželstva odporca pripojil aj písomné vyjadrenie
ako sa nachádza na čl. 21-29 spisu, kde na týchto listoch je opísaný život, spôsob života syna
navrhovateľky a jeho názor na tento jeho život. Ďalej k vyjadreniu k návrhu na rozvod manželstva
odporca doplnil aj emailovú komunikáciu medzi odporcom a synom navrhovateľky, kde v týchto emailoch

obaja píšu svoj pohľad a názor na život ako aj konanie druhého.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na rozvod manželstva, jeho prílohami a to
fotografiami, emailovou komunikáciou, potvrdením o spoločnom pobyte, správou z referátu poradensko-
psychologických služieb, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľkavosvojejvýpovedisúduuviedla,žesmanželomsazoznámilavroku2001,kedysazblížili
a začali sa priateliť. Snažili sa obaja rozísť z dôvodu, že odporca bol v tom čase ženatý avšak ich vzťah
bol taký silný, že sa rozísť nedokázali. V roku 2005 sa nasťahoval do jej domácnosti, čomu predchádzalotrestné oznámenie zo strany jeho vtedajšej manželky, ktorá podala na neho trestné oznámenie pre
týranie. Odporcovi sa dovolila nasťahovať do jej domácnosti aj preto, že nastúpili u neho psychické
problémy. V tom čase v roku 2005 jej syn študoval na vysokej škole a domov chodil výnimočne na

Vianoce, Veľkú noc, prázdniny alebo pri nejakej výnimočnej príležitosti. Spätne, keď sa na to pozerá,
zisťuje, že odporca si s jej synom spolu nesadli, spolu nekomunikovali. Má zato, že odporca sa nechcel k
nemu priblížiť. V roku 2008 nastal medzi jej synom a odporcom vážny konflikt, kedy odporca začal synovi
hovoriť, že on je doktor, jej syn je nula, vysmieval sa mu z jeho fyzickej stránky, nadával mu vulgárne,
negatívne, expresívne a následkom tohto konania odporcu ho vyhodila zo spoločnej domácnosti a vtedy

odišiel na jeden až dva mesiace. Odporca sa sám pobalil a odišiel. Počas tohto odlúčenia ju odporca
kontaktoval,chcelsaknejvrátiť,pričomonamupovedal,žejepotrebné,abysiurovnalvzťahsjejsynom.
Odporca v čase, keď býval mimo spoločnej domácnosti, ju požiadal o ruku a následne deň po tom odišiel
odporca s jej synom na pivo a keďže sa nejako urovnali, odporca sa vrátil naspäť do ich domácnosti.
Spätne následne všetkých udalostí si uvedomuje, že k urovnaniu medzi jej synom a odporcom nedošlo.
Odporca iba začal totálne ignorovať jej syna, vôbec sa k nemu neozýval a jej syn býval sám vo svojej

izbe. Svoj život s odporcom opísala takýmto spôsobom: neustále sa mu musela nejako prispôsobovať,
napríklad kupovali sa iba potraviny ktoré chcel odporca, odporca si neželal aby ich navštevovala jej
rodina, neprial si nejaké iné návštevy, čo oznámila svojej rodine a známym a chodila k nim iba jej mama,
brat a sestra. Vzdialenejšia rodina a známy ich nenavštevovali. Taktiež, keď sa mal vrátiť domov jej syn
a chcela mu nakúpiť nejaké veci, odporca bol z toho veľmi podráždený a prestala to robiť pre svojho

syna. Manželstvo uzavreli až v roku 2012, pričom to bolo až po dlhšej dobe než sa zoznámili a žili spolu
v spoločnej domácnosti s odôvodnením, že navrhovateľka uviedla, že nebola si istá jeho správaním.
Z odporcu vyžarovala zlá energia, neustále nadával. Potvrdila však, že často sa rozprávali o uzavretí
manželstva a spúšťačom uzavretia manželstva bola okolnosť, že v roku 2012 odporcu prepustili zo
zamestnania a bála sa, aby odporca nemal následkom toho nejaké psychické problémy. Po prepustení z

práce odporca začal vypisovať rôzne emailové listy svojmu bývalému nadriadenému zamestnávateľovi
a vtedy si ho prestala vážiť. Manželstvo s odporcom uzavrela za podmienky, že odporca si bude vážiť
jej syna, čo trvalo len 5 týždňov, pretože v tomto období jej oznámil syn, že sa vráti naspäť domov a
ostane bývať s nimi istý čas. Bolo to od marca až do konca septembra roku 2012. Táto skutočnosť
sa odporcovi nepáčila a ešte pred vrátením sa syna domov začal odporca vykrikovať na syna že je

narkoman, následkom čoho si uvedomila udalosti spätne z roku 2008, kedy sa odporca vysmieval
jej synovi a urážal ho. Následkom týchto udalostí jej syn sa začal liečiť a začal užívať antidepresíva.
Po odsťahovaní sa z domácností v septembri sa syn vrátil až na Vianoce, kedy ignorácia medzi nimi
navzájom vyvrcholila. Jej vzťah k odporcovi začal chladnúť, pričom odporca si to nijako nevšímal. Keď
ju chcel pobozkať odvrátila od neho tvár. Výrazná zmena vzťahu medzi nimi nastala dňa 21. júna 2014,

kedy spolu so sestrou a bratom a ich rodinami absolvovali spoločnú dovolenku, pričom jej manžel
neustále ju chcel izolovať od rodiny, chcel aby bola iba s ním, na čo mu ona povedala, že chce tráviť
čas aj so svojou rodinou. Po návrate z tejto spoločnej dovolenky odporca neustále verbálne nadával na
celú jej rodinu a to, že sú to falošní ko.... . V tom čase opätovne býval s nimi v spoločnej domácnosti
aj jej syn, pretože si robil doktorát a boli prázdniny a neskôr odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti,

pretože odporca nadával na jeho osobu. Vtedy začali riešiť odporcom svoj vzťah a odporcovi povedala,
že žiada aby sa odsťahoval z domácnosti. Tak sa aj stalo, odporca sa odsťahoval 30. septembra 2014,
pričom až do tohto dátumu bývali v spoločnej domácnosti pričom odporca neustále nadával na jej rodinu
a syna, dokonca ju zamkol v izbe a presviedčal ju aby ostali spolu žiť. Niekedy sa zamkla ona sama v
izbe svojho syna, pretože sa bála, a keď sa bála ísť v noci na toaletu, odsťahovala sa k svojej mame

do času, kým sa odporca vysťahoval z ich domácnosti. Tomu predchádzala udalosť dňa 15. septembra,
kedy jej odporca zavolal, aby prišla domov pretože si niečo urobí, pričom keď sa vrátila domov videla,
že odporca napiekol koláče a nič mu nebolo. Žiadala ho, aby sa porozprávali o týchto udalostiach, aby
si zašli na kávu avšak predtým medzi nimi došlo k veľkému fyzickému násiliu, ktoré nechcela bližšie
opísať. Na dotaz súdu či ju odporca bil uviedla, že nechce o tom rozprávať a či došlo k znásilneniu z

jeho strany uviedla, že k tomu sa nevyjadruje. Uvedené správanie sa odporcu voči nej bola opísať aj
na polícií avšak príslušník Policajného zboru ju oboznámil s tým, že všetky tieto jej oznámenia skončia
uložením nejakých pokút a preto nepodala trestné oznámenie voči odporcovi. Z dôvodu, že odporca bol
už vysťahovaný zo spoločnej domácnosti a chodila mu pošta na ich spoločné bydlisko, požiadala ho
aby si prišiel do jej zamestnania po poštový lístok, ktorý mu odovzdala na chodbe, kde mu oznámila že

sa sním rozvedie, následkom tohto oznámenie začal odporca na ňu nadávať. Nasledujúci deň potom
mala úraz v práci a taktiež jej v ten deň oznámila aj jej riaditeľka, že odporca jej vypisuje maily, v ktorých
uvádza, že údajne ona mala nadávať na riaditeľku. Toto jeho konanie si vysvetľuje tým, že chce ju
pripraviť o zamestnanie. Odporca po odlúčení zo spoločného života neustále jej vypisoval emaily, boloich v počte asi 50, ako aj jej bratovi, avšak odo dňa kedy mu oznámila že sa rozvedie a potom čo mala
úraz už s ňou prestal komunikovať. Od tohto času sa s odporcom nestretli, stretli sa len náhodne na ulici.
Mimo uvedených skutočností súdu potvrdila, že s odporcom spolu hospodárili, podieľali sa spoločne

na výdavkoch domácností a fungoval medzi nimi aj intímny vzťah až do 21. júna 2014. Vedela o tom,
že v roku 2005 trpí nejakými depresiami pod následkom vyššie opísaných skutočností, vie o tom že
navštevoval lekára a bral nejaké lieky. Bližšie okolnosti k tomu nepozná. Z odporcu má strach, žiaden
pozitívny vzťah k nemu nemá.

Odporca vo svojej výpovedi súdu uviedol, že čiastočne navrhovateľka opísala niektoré udalosti správne,
niektoré buď neuviedla účelovo alebo nevedomky. Vykresľuje ho ako vagabunda, pričom ich vzťah 13
rokov fungoval bezproblémovo. Odporca nefajčí, nepije, nepije kávu, nikdy ju fyzicky neudrel, je ideálny
manžel, ktorého manželka vyhodila pre nepodareného syna. Uviedol, že navrhovateľka nepreukázala,
žeby odporca dlhodobo rozbíjal manželstvo. Kresby na stenu v domácnosti urobil zo zúfalstva, že musí
opustiť spoločnú domácnosť. Spoločne chodili na dovolenky, kupovali si spoločný nábytok. Potvrdil,

že navrhovateľka pravdivo opísala okolnosti, následkom ktorých sa nasťahoval k nej do spoločnej
domácnosti v roku 2005, pritom v čase, keď sa nasťahoval do spoločnej domácnosti, syn navrhovateľky
nebol doma, pretože študoval. Nepáčilo sa mu, že v prvý deň ako sa vrátil zo školy, navrhovateľka im
navrhla aby si spolu potykali a domov si zavolal priateľov, ktorí aj po 22.00 hodine robili nejaký hluk.
Nepáčilo sa mu fungovanie vzťahu medzi matkou a synom, pretože sa stále robilo len to, čo chcel

syn. Keď oni ráno raňajkovali, syn ešte spal, pretože chodil spať neskoro nad ránom a to okolo piatej.
Domnieva sa, že syn navrhovateľky súhlasil s tým, aby sa nasťahoval do ich spoločnej domácnosti s
podmienkou, aby sa odporca do neho nemiešal. Súdu uviedol, že s manželkou nemal žiadne problémy,
problémy boli iba pokiaľ ide o správanie sa a chovanie jej syna. Nepáčilo sa mu, že so synom večer
telefonovala, že ju syn stále požiadal, že potrebuje aby mu zabezpečila nejaké záležitosti. Nepáčilo sa

mu, že sa kupuje na jedenie to, čo chce syn. Dokonca v auguste 2014 chcel voči nemu podať trestné
oznámenie, čo však neurobil. K svojej manželke sa chce vrátiť, čo mu však nedovolí jej rodina a syn.
Taktiež potvrdil skutočnosti, ktoré predchádzali jeho prvému odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti v
roku 2008, kedy s navrhovateľkou sa rozprávali o jej synovi, kedy podľa neho navrhovateľka chcela voči
synovi nejako zasiahnuť ale keďže to počul jej syn vo vedľajšej izbe, prišiel k nim a začali sa medzi sebou

oni dvaja hádať a potvrdzuje, že vtedy mu aj vynadal, že je suchár zoschnutý plus nejaké ďalšie slová,
ktoré si nepamätá ale vulgárne mu nedával. Taktiež aj zo strany syna navrhovateľky došlo k výčitkám
na jeho osobu, že je chudák. Z dôvodu, že žili spolu dlhší čas, vyvinulo sa to a uzavreli manželstvo,
pretože si chceli formálne legalizovať vzťah. Jeho manželka bola medzi dvoma mlynskými kameňmi, na
jednej strane bol jej syn, ktorý tlačil na ňu a na druhej strane bol on, ktoré mal nejaké požiadavky. Súdu

potvrdil, že mal nejaké psychické problémy v čase, keď podala voči nemu trestné oznámenie jeho bývalá
manželka, avšak bral iba lieky na spánok, a ďalší psychický problém nastal po tom, čo mal nezhody so
synom navrhovateľky. Syn navrhovateľky chcel rozbiť ich vzťah. Ak niečo povedal synovi navrhovateľky
čo sa mu nepáčilo na jeho správaní, vtedy si on zavolal svoju mamu a povedal jej, že ako si odporca
dovoľuje mu niečo povedať. Viackrát videl ako navrhovateľka vyšla zo synovej izby celá roztrasená.

Súdu však nevedel uviesť, o čom sa rozprávali samy v izbe navrhovateľka so synom. Potvrdil taktiež
aj výpoveď navrhovateľky, že syn chodil domov iba nepravidelne počas letných prázdnin a zimných
prázdnin. Na navrhovateľku myslí každý deň a to znamená, že ju ľúbi. Príčinu rozvratu ich manželstva
videl v synovi navrhovateľky a v tom ako ho ona vychovala. Z domácnosti si urobil mamahotel a v roku
2008 keď skočil školu, mal sa osamostatniť.

Odporca súdu taktiež predložil článok z portálu Q..V. s názvom Opičia lásky pripravila matku o peniaze
aj manžela, kde súdu uviedol, že na tomto portáli zverejnil článok o vzťahu navrhovateľky s jej synom.

Odporca taktiež súdu predložil komunikáciu medzi bývalou priateľkou syna navrhovateľky a odporcom,

kde obaja v týchto mailoch opisujú život syna navrhovateľky.

Navrhovateľka k výpovedi odporcu uviedla, že synovi pomáhala ako to bolo v jej možnostiach tak, ako
to robil aj jej manžel, ktorý má taktiež dve dcéry a taktiež od neho často pýtali peniaze. So svojím synom
trávilasvojčas,nikdyjejvšaknenadávalapotvrdila,ženikdysaspoločnenestravovalizajednýmstolom,

pretože jej synovi sa atmosféra v domácnosti nepáčila.

Podľa potvrdenia o spoločnom pobyte účastníci mali posledné spoločné bydlisko na adrese J. XX/XX,
W. S. N..Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24. novembra 2012, pred miestnym
úradom vo W. S. N.. U oboch účastníkov konania ide v poradí druhé manželstvo.

Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb vyplýva, že navrhovateľka jednoznačne trvá
na rozvode manželstva, nemieni nikdy obnoviť s odporcom manželský vzťah a nemá záujem
o spoločné stretnutie s odporcom. Od októbra 2014 manželia nebývajú v spoločnej domácnosti,
pretože navrhovateľka po konflikte s odporcom opustila spoločnú domácnosť a odvtedy manželia

spolu nekomunikujú. Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasí, z jeho pohľadu hlavným dôvodom ich
narušeného manželského vzťahu je dospelý syn manželky, s ktorým mal od začiatku konfliktný vzťah.
Odporcasiviepredstaviťobnoveniemanželskéhovzťahuzapredpokladu,ženavrhovateľkazmenísvoje
správanie a postoje, ale nedáva tomu veľkú šancu. Vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky k
rozvodu, priebeh konzultácií s manželmi, vážne narušený manželský vzťah, neexistujúcu komunikáciu
medzi manželmi, psychológ nemá reálne možnosti ovplyvniť vážne narušený, nefunkčný, manželský

vzťah.

Na pojednávanie sa dostavil aj svedok F. A., brat navrhovateľky, ktorého navrhla vypočuť, ktorý pokiaľ
ide o vzťah syna a navrhovateľky uviedol, že ide o štandardný bežný vzťah, v ktorom sa matka stará
o syna a syn sa stará o matku, spolu chodia na kávu, na prechádzky. Nikdy však nevidel ako spolu

komunikujú odporca so synom navrhovateľky, pretože nikdy neboli spolu v trojici.

V záverečnom návrhu navrhovateľka súdu uviedla, že vzhľadom na prezentovanú nenávisť, ako aj
nenávisť odporcu voči jej synovi, ako aj nenávisť z jej strany voči odporcovi, a nadávkam ktoré vykonal,
nechce s odporcom žiť, pretože cíti k nemu odpor a strach.

Odporca v záverečnom návrhu uviedol, že je mu to ľúto, že všetko sa tak skončilo. Príčinu všetkého
vidí v egoizme, surovosti a bezohľadnoti syna navrhovateľky.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri posudzovaní mieri

rozvratu vzťahov medzi manželmi, prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zákona
o rodine.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre
účastníkov.

Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí 1.povinnosť manželov žiť
spolu, 2.byť si verní, 3.vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, 4.pomáhať si, 5.starať sa spoločne o

deti a 6.vytvárať zdravé rodinné prostredie. Povinnosť manželov žiť spolu neznamená ich povinnosť
vytvoriť spoločnú domácnosť, a teda žiť spolu v širšom zmysle slova. Povinnosť manželov byť si
verní je odrazom zásady monogamie manželstva, ktorá je jedným z pilierov chápania tohto právneho
vzťahu. Porušenie povinnosti vernosti môže spočívať v rozličnom konaní. Najrozšírenejšie je vernosť
chápaná ako povinnosť zachovávať monogamný sexuálny vzťah výlučne s manželským partnerom.

Pokiaľ sa týka povinnosti manželov rešpektovať svoju dôstojnosť tak najzákladnejší rámec ochrany
pred jej porušovaním poskytuje Trestný zákon v ustanoveniach, týkajúcich sa trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby. Ďalšou formou ochrany sú ustanovenia zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
týkajúce sa priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Podľa § 49 sa priestupku dopustí ten,kto inému ublíži z nedbanlivosti na zdraví. Dôstojnosť druhého manžela môže byť narušovaná aj
rôznymi formami domáceho násilia. Zakotvenie povinností manželov vzájomne si pomáhať nemožno
zužovať len majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je

prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Povinnosť starať sa spoločne o deti - práve táto
povinnosť je chápaná širšie a vzťahuje sa na všetky deti, ktoré v rodine manželov žijú - teda jednak
ich spoločné deti, ale aj vlastné deti len jedného z manželov, resp. každého z manželov, prípadne
deti, zverené niektorému z manželov do rodinnej náhradnej starostlivosti. Povinnosť vytvárať zdravé
rodinné prostredie neposkytuje ochranu len právnemu vzťahu medzi manželmi navzájom, ale naopak

- ochraňuje rodinu vytvorenú manželstvom ako celok. Takto poskytuje ochranu aj deťom žijúcim v tejto
rodine, a vytváraniu zdravého výchovného prostredia. Zmyslom zakotvenia tejto povinnosti do zákona
bolo zdôrazniť všetky funkcie rodiny - biologickú, ekonomickú i výchovnú, a tým preventívne ovplyvňovať
stabilitu budúceho rodinného prostredia.

Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom

úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne - hľadiská morálky celej
spoločnosti. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd za preukázanú, kvalifikácia stupňa
rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo dostatočne vážne narušené a
dostatočne vážne rozvrátené. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu
návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel,

ktorýmjevytvoriťharmonickéatrvaléživotnéspoločenstvo,počassvojejexistencieplnífunkciusociálnu,
ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto
funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia
spolu žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa
svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným
partnerom.

Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov
medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej

perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi
manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov
musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre
konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku
kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia

perspektíva obnovenia manželského spolužitia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené,
od jesene 2014 neplní žiadnu zo svojich funkcií a teda že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva
tak ich predpokladá ustanovenie § 23 od. 1 Zákona o rodine. Účastníci konania nežijú ako rodina, bez

ohľadu na to, že nezabezpečujú starostlivosť spoločným deťom, navrhovateľka a odporca nezdieľajú
spoločnú domácnosť, najprv navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu, že sa bála odporcu,
a potom požiadala odporcu, aby sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti.

Súd má za to, že manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich funkcií ako ich súd

uviedol vyššie, pričom je nepochybné, že rozvrat manželstva trval už aj pred dočasným odchodom
navrhovateľky a potom odporcu zo spoločnej domácností, ktorý bol akýmsi následkom neakceptovania
vzťahu navrhovateľky so synom, čo potvrdili obaja účastníci konania. Navrhovateľka opakovane uviedla,
že obnovenie manželského spolužitia je vylúčené, z odporcu má strach a cíti k nemu odpor. Na
druhej strane odporca viackrát deklaroval snahu o zachovanie manželstva, ale za podmienky zmeny

vzťahu navrhovateľky k synovi, až ukončenie tohto vzťahu. Odporca si nechce pripustiť, že aj keď syn
navrhovateľky je plnoletý, stále je to jej syn, ktorá má právo aj povinnosť starať sa a pomáhať svojmu
synovi a koniec koncom toto právo ako aj povinnosť sa vzťahuje aj na odporcu, aj keď to nie je jeho
syn a je plnoletý, pretože uzavretím nového manželstva pre navrhovateľku jej syn neprestal byť jej
synom a odporcovi pribudol nový príbuzný. Ak ľudia žijú v spoločnej domácnosti, musia prispôsobiť svoje

správanie a konanie aj ostatným členom domácnosti. Syn navrhovateľky to riešil svojským spôsobom,
uzavrel sa do svojej izby, avšak odporca svoje predstavy nevedel korigovať, len ich dával najavo s
cieľom, aby sa realizovala jeho predstava. Aj samotný fakt, že navrhovateľka je dospelá osoba, a
tolerovala správanie sa jej syna, mal ho prijať aj odporca, čo neurobil. Kedy sa navrhovateľke nepáčilokonanie a správanie sa jej syna, mohla voči tomu zakročiť. Pre dôslednosť súd dodáva, že obaja
účastníci potvrdili, že syn navrhovateľky býval doma iba sporadicky, kedy mohol odporca počas týchto
krátkych období kontrolovať svoje správanie. Súd zvlášť poukazuje na email od

odporcu pre syna navrhovateľky zo dňa 6. októbra 2014, kde v tomto emaily používa nadávky na syna
navrhovateľky a praje mu zlé veci s dodatkom nech sa kliatba ... .

Toto správanie sa odporcu však prerástlo do strachu a odporu navrhovateľky voči odporcovi, čo
spôsobilo rozvrátenie vzťahov medzi manželmi. Okrem toho medzi účastníkmi malo dôjsť údajne k
nejakému veľkému fyzickému násiliu, ktoré navrhovateľka nechcela bližšie opísať.

Preto má súd za to, že v danom prípade sú vzťahy medzi manželmi vážne rozvrátené z dôležitých
dôvodov, manželstvo neplní svoje funkcie a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy a za takého

stavu je len formálnym zväzkom. Hlavnú píčinu rozvratu videl súd v predstave odporcu celkom odlúčiť
syna od matky, čo pre matku nie je možné a v požiadavkách a v predstavách odporcu na život
navrhovateľky / žiadne návštevy, žiť podľa predstáv odporcu/ v dôsledku nízkej miery tolerancie zo
strany odporcu. Odporca aj keď tvrdí, že navrhovateľku ľúbi, nerešpektuje jej dôstojnosť. Preto súd
manželstvo rozviedol.

Odporca vo svojich vyjadreniach uvádzal skutočnosti týkajúce sa finančných záležitosti, použitia
finančných prostriedkov a iných rôznych vecí súvisiacich so synom navrhovateľky, ktorými sa však súd
nezaoberal, pretože to nesúvisí s konaním o rozvod manželstva. Nebolo preukázané, že by odporca na
to vynaložil nejaké sumy, ale že by navrhovateľka týmto nejako obmedzovala odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,

e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.