Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/220/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201161
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a
členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: QUANTUM
Leasing, a.s. so sídlom Južná trieda č. 82, Košice, IČO: XXXXXXXX, zastúpený advokátom:
JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., Advokátska kancelária so sídlom Piaristická 2, Nitra, poštová
adresa: Bajkalská 9, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so

sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100303/1/38008-270606/2013/4897, zo dňa 04. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo 04.06.2013 č.
1100303/1/38008-270606/2013/4897, ktorým podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9810401/5/638690/2013
zo dňa 14.02.2013, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod I. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v
nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. bol znížený nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnotyzazdaňovacieobdobiejúl2010zosumy165.361,73Eurnasumu61,73Eurdaňovémusubjektu

QUANTUM Leasing, a.s., Južná trieda č. 82 Košice, potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bol zistený takýto skutkový stav:

Daňový úrad Michalovce vykonal u daňového subjektu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
712/320/40073/2011/Ili zo dňa 12.09.2011 a Dodatok k protokolu z 10.10.2011. Na základe výsledkov

daňovej kontroly daňový úrad vydal dodatočný platobný výmer č. 9810401/5/638690/2013, ktorým
platiteľovi dane z pridanej hodnoty znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2010 o sumu
165.300,00 Eur.

Správca dane z dokladov predložených daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období
júl 2010 si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 165.300,00 Eur z faktúry

č. L. od dodávateľa Tomi Trading, s.r.o. Košice za predaj nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 13.07.2010. Faktúra bola vystavená s dátumom vzniku daňovej povinnosti 13.07.2010, základ
dane 870.000,00 Eur, DPH 19 % 165.300,00 Eur, spolu 1.035.300,00 Eur. Podľa faktúry mal daňovýsubjekt QUANTUM Leasing, a.s. nadobudnúť prevodom od daňového subjektu Tomi Trading, s.r.o.
nehnuteľnosti: pozemky na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX o celkovej
výmere 3 312 m2 a stavby vedené pod súpisným č. XXXX na parcele č. X XXX/X - reštaurácia, tobogan

a ihrisko a na parcele XXXX/XX - turistická ubytovňa, všetko zapísané na LV XXXX. Predmetná faktúra
bola uhradená v hotovosti, pri podpise zmluvy 13.07.2010 - VPD č. XX/XXX vo výške 60.000,00 Eur,
dňa 06.08.2010 - VPD č. XX/XXX vo výške 200.000,00 Eur, dňa 13.08.2010 - VPD č. XX/XXX vo výške
275.300,00 Eur, dňa 20.08.2010 - VPD č. XX/XXX vo výške 230.000,00 Eur a dňa 27.08.2010 - VPD
XX/XXX vo výške 270.000,00 Eur.

Správca dane preveroval deklarovaný zdaniteľný obchod nielen u daňového subjektu QUANTUM
Leasing, a.s., ale aj dožiadaniami u jednotlivých správcov dane (Daňový úrad Košice II, Daňový úrad
Bratislava I, Daňový úrad Sereď), spoluprácou s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Odborom
kriminálnej polície Michalovce a vypočutím svedka U. A.. Zistil, že L. S. a I. S. previedli uvedené
nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy a jej dodatku 10.01.2008 na spoločnosť Euro Capital Croup,

s.r.o., vklad bol povolený 10.01.2008 za sumu 109.540,00 Eur. Spoločnosť Euro Capital Group, s.r.o.
Bratislava uvedené nehnuteľnosti previedla na základe Kúpnej zmluvy 22.01.2008 na spoločnosť POLI
REAL, s.r.o. Košice, vklad povolený 24.01.2008 za sumu 829.848,00 Eur. Spoločnosť POLI REAL, s.r.o.
Košice uvedené nehnuteľnosti previedla na spoločnosť Stellenbosch s.r.o., Bratislava na základe Kúpnej
zmluvy z 18.12.2008, vklad povolený 11.02.2009, za sumu 962.623,65 Eur. Spoločnosť Stellenbosch

s.r.o., Bratislava previedla uvedené nehnuteľnosti na spoločnosť Tomi Trading, s.r.o., Košice na základe
Kúpnej zmluvy z 22.10.2009, vklad povolený 12.11.2009, za sumu 860.000,00 Eur. Spoločnosť Tomi
Trading, s.r.o. Košice previedla uvedené nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy z 13.07.2010 na
spoločnosť QUANTUM Leasing, a.s. Michalovce, vklad povolený 22.07.2010, za sumu 870.000,00 Eur.
Spoločnosť QUANTUM Leasing, a.s. Michalovce uvedené nehnuteľnosti previedla na základe Kúpnej

zmluvy z 09.09.2010 na L. S., vklad povolený 13.09.2010, za sumu 880.000,00 Eur. L. S. previedol
uvedené nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy z 28.10.2010 na L. B. s manželkou, vklad povolený
22.11.2010, za sumu 110.000,00 Eur. Z výpisu z Katastra nehnuteľností Y. bolo preukázané, že uvedené
nehnuteľnosti od roku 1998 vlastnil L. S.. Tieto nehnuteľností v období rokov 2008 - 2010 boli prevedené
na iného vlastníka sedemkrát a vrátili sa naspäť pôvodnému vlastníkovi L. S.. Cena nehnuteľností od

prvého prevodu L. S. v januári 2008 vo výške 109.539,93 Eur sa zvýšila až na 880.000,00 Eur, za
ktorú ich v septembri 2010 naspäť odkúpil L. S. od spoločnosti QUANTUM Leasing, a.s.. Napokon L.
S. v septembri 2010 nehnuteľností kúpil a následne už v októbri 2010 tieto nehnuteľností predal L. B.
s manželkou za sumu 110.000,00 Eur. Daňovú kontrolu u daňového subjektu QUANTUM Leasing, a.s.
na deklarované dodanie nehnuteľností je možné aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora z 21.

februára 2006 vo veci C-255/02 „Halifax plc“, lebo aj v tomto prípade daňový subjekt mal za cieľ získanie
daňovej výhody - čerpanie nadmerného odpočtu, pričom tejto spoločnosti nešlo o vykonávanie bežných
obchodných transakcií za účelom dosahovania zisku z podnikania. Ďalej je možné aplikovať aj rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-440/04 Recolta Recycling SPRL, pretože zástupcovia daňového
subjektu nemohli nevedieť, že sú zapojení do reťazca spoločností obchodujúcich s nehnuteľnosťami,

keďže k prevodu daných nehnuteľností dochádzalo s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Z celého
reťazca prevodov nehnuteľností a zapojených subjektov vyplynulo, že sa na nich priamo alebo nepriamo
podieľalo niekoľko vzájomne prepojených osôb, aj z kontrolovaného daňového subjektu. Daňový subjekt
ani napriek niekoľkým výzvam správcu dane nepredložil doklady, ktoré by mohli potvrdiť reálnosť
využívania nehnuteľností a ktoré by vyvrátili pochybnosti, že k prevodu nehnuteľností dochádzalo iba s

cieľom získať daňovú výhodu. Konateľ spoločnosti Tomi Trading, s.r.o. U. A. si nevedel spomenúť, či
si spoločnosť uplatnila nadmerný odpočet, ani či bola splnená daňová povinnosť pri nákupe a predaji
predmetných nehnuteľností. Na daňovom úrade prehlásil, že nehnuteľností v čase ich vlastníctva od
23.10.2009 do 13.07.2010 dal do prenájmu, ale nevedel o tom predložiť žiadne doklady, ani komu dal
nehnuteľností do prenájmu a nepredložil ani zmluvu o prenájme. Z tohto je zrejmé, že spoločnosť Tomi

Trading, s.r.o. sa nachádzala v reťazci a odčerpala prostriedky zo štátneho rozpočtu a následne vystavila
faktúru pre kontrolovaný daňový subjekt QUANTUM Leasing, a.s..

Na základe uvedené a zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že uplatnením práva na
odpočítanie dane v sume 165.300,00 Eur z faktúry od dodávateľa Tomy Trading, s.r.o. daňový subjekt

QUANTUM Leasing, a.s. porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov v nadväznosti na § 19 ods. 1 a na § 8 ods. 1 uvedeného zákona a teda mu nevzniklo právo
na odpočítanie dane.K námietke odvolateľa, že svedok U. A. potvrdil vystavenie faktúry č. L. pre odberateľa QUANTUM
Leasing, a.s. a potvrdil prevod fakturovaných nehnuteľností, ktorý je zapísaný aj v evidencii katastra
nehnuteľností žalovaný uviedol, že bývalý konateľ spoločnosti Tomi Trading, s.r.o. U. A.Č. sa obmedzil

iba na tvrdenia, ale svoje tvrdenia o fakturovaných nehnuteľnostiach nepodložil žiadnymi konkrétnymi
dôkazmi, ktoré by bolo možné overiť. Okrem toho táto spoločnosť zmenila od 22.02.2012 obchodné
meno na PTT s.r.o. a od 30.04.2012 je bez konateľa. Svedok nevedel uviesť, keď tvrdil, že nehnuteľnosti
prenajal, komu ich prenajal, nevedel predložiť ani nájomnú zmluvu, aké stavebné úpravy sa na
nehnuteľnostiach robili, nepredložil žiadne doklady o správe nehnuteľností, nevedel si ani spomenúť

kedy akým spôsobom bolo za nehnuteľností zaplatené.

K námietke týkajúcej sa hodnotenia ekonomického správania L. S. uviedol, že bolo preukázané, že
cena nehnuteľností zapísaná na LV č. XXXX v katastrálnom území Sereď, bola pri prevodoch v rámci
reťazca niekoľkonásobne zvýšená zo sumy 109.540,00 Eur, za ktorú ich v roku 2008 predal L.Á. S.
spoločnosti Euro Capital Group, s.r.o. Bratislava za sumu 829.848,00 Eur a následne až na sumu

962.632,00 Eur. Tieto nehnuteľnosti sa v rokoch 2009 a 2010 predávali za cenu 860.000,00 Eur a
za 870.000,00 Eur spoločnosť QUANTUM Leasing, a.s. Michalovce predala nehnuteľnosti L. S. za
880.000,00 Eur, ktorý ich obratom predal L. B. s manželkou za 110.000,00 Eur, čo zodpovedá cene z
roku 2008. Bolo zistené, že L. S., vlastník nehnuteľností, ktorý ich ako prvý predal v reťazci za cenu,
ktorá sa následne niekoľkonásobne zvýšila a na konci reťazca ju kúpil naspäť a obratom ju odpredal

za cenu zníženú na pôvodnú úroveň. Bol stále osobou, ktorá sa starala o uvedené nehnuteľností a
mal uzatvorené všetky zmluvy s dodávateľmi energií so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. Bratislava,
s nájomcom nehnuteľností D. P., platil poplatky za komunálny odpad, ale nedoložil žiadnu zmluvu
so spoločnosťami, ktoré boli vlastníkmi nehnuteľností v priebehu rokov 2008 - 2010. Z predložených
daňových priznaní daňového subjektu vyplýva aj to, že tento daňový subjekt v daňovom priznaní za júl

2010 uviedol nadmerný odpočet vo výške 165.361,73 Eur a v daňovom priznaný za september 2010
vykázal vlastnú daňovú povinnosť iba vo výške 1.899,23 Eur, t. j. rozdiel vo výške 163.462,50 Eur. Preto
tvrdenie daňového subjektu o ekonomickom prospechu, ktorý spočíval v rozdiely medzi predajnou a
nadobúdacou cenou nezodpovedá skutočnosti.

K námietke, že správca dane nevykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie september 2010 u
daňového subjektu uviedol, že počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2010 požadoval aj
doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia september 2010, kedy mali byť nehnuteľnosti ďalej predané
a to za účelom preverenia splnenia podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z § 49 zákona č.
222/2004 Z. z. a tento postup správcu dane teda nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, keďže

overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať
záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Ide o hmotno-
právne podmienky a k takému záveru nestačí len existencia faktúr, hoci by obsahovali všetky formálno-
právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti.

K námietke, že správca dane uviedol nezmyselné špekulácie a hypotetické závery, ktoré sa neopierajú
o dôkazy, ktoré boli získané v priebehu daňovej kontroly, resp. bez existencie relevantných dôkazov
uviedol, že pri daňovej kontrole správca dane vychádzal nielen z faktúry a z dokladov predložených
daňovým subjektom, ale počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie na
zistenie, či predložená faktúra odráža skutočnosť, t. j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a

získaniu dôkazov o tom, či daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry č. L. od
dodávateľa Tomi Trading s.r.o. a či tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť.

K námietkam, že daňový subjekt nemal dosah na preverenie histórie vlastníkov nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX nesledoval a ani neskúmal ďalší vývoj a správanie sa vlastníkov a nemohol

poznať okolnosti obchodovania s nehnuteľnosťami, že výhľadom spoločnosti nebola dlhodobejšia
držba nehnuteľností a k záveru správcu dane bez relevantných dôkazov uviedol, že zo spisového
materiálu vyplýva, že JUDr. F. T. - člen predstavenstva spoločnosti QUANTUM Leasing, a.s. a D. L.
- bývalý konateľ spoločnosti Castilo Trade s.r.o. (ktorá fakturovala tovar pre spoločnosť Tomi Trading,
s.r.o.) boli v období rokov 2006 - 2008 konateľmi a spoločníkmi spoločnosti MJ GROUP s.r.o., D.

L. bol konateľom spoločnosti Euro Capital Group, s.r.o., podpisoval aj kúpne zmluvy z 10.01.2008 a
22.01.2008. Splnomocnenými zástupcami spoločnosti Castilo Trade s.r.o. boli T. L. - členka dozornej
rady spoločnosti QUANTUM Leasing, a.s. a JUDr. L. Q. - člen predstavenstva spoločnosti QUANTUM
Leasing, a.s., od 24.09.2009 do 01.07.2010. Z uvedeného vyplýva, že nákup a predaj nehnuteľností, vktorých vystupoval aj daňový subjekt QUANTUM Leasing, a.s. boli súčasťou schémy, so zabudovaným
mechanizmom takého odpočítania dane, ktoré bolo daňovou výhodou. Nebolo podložené žiadnym
dôkazom tvrdenie, že správca dane kriminalizuje spoločnosť, ktorá poškodzuje jej dobré meno, sťažuje

a znemožňuje ďalšie pôsobenie v podnikateľskom prostredí. Preto ani nie je dôvodnou námietkou
poukazovanie na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/03 Optigen, lebo vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by pri nákupe a predaji nehnuteľností nevedel a ani nemohol vedieť, že by sa
mohol zúčastniť podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.

K námietke daňového subjektu, že správca dane tvrdí o fiktívnych operáciách s nehnuteľnosťami
žalovaný uviedol, že v reťazci spoločnosti vykonané prevody nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX
boli zavkladované v katastri nehnuteľnosti, ale cieľom týchto prevodov bolo získanie daňovej výhody
bez iného podnikateľského účelu, ktoré spočívali v tom, že spoločností obchodujúce s nehnuteľnosťami
pri kúpe nehnuteľností odčerpávali prostriedky z rozpočtu a pri predaji nehnuteľností nezaplatili daň
vo výške zodpovedajúcej fakturovanému plneniu. Správca dane v dodatočnom platobnom výmere

neargumentoval termíny fiktívne obchody a fiktívne operácie a samotné operácie s nehnuteľnosťami
zapísanými na LV č. XXXX nepoprel, len dospel k záveru, že nedošlo k prevodu nehnuteľností v katastri
nehnuteľností - t. j. nie je pravdivé tvrdenie odvolávajúceho sa, že správca dane dospel k rovnakým
záverom ako v rozhodnutí z 19.10.2001, ktoré bolo odvolacím orgánom zrušené. Tvrdenie, že správca
danenerešpektovalprávnynázorodvolaciehosúduniejepravdivé,pretožezodôvodneniadodatočného

platobného výmeru vyplýva, že právny záver vo veci neuznania nároku na odpočítanie dane z faktúry
č. L. od spoločnosti Tomi Trading, s.r.o. za dodanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX správca
dane vyvodil na základe dodatočného dokazovania a rešpektoval aj právny názor odvolacieho orgánu.

Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.

1100303/1/38008-270606/2013/4897 zo dňa 04.06.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu
Košice, pobočka Michalovce pod č 9810401/5/638690/2013 zo dňa 14.02.2013 a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.

Uviedol, že od svojho založenia a následného vzniku bola profitovaná ako spoločnosť obchodná,

zaoberajúca sa obchodnou činnosťou, t. j. kúpa a predaj tovaru konečným spotrebiteľom alebo iným
prevádzkovateľom živností, t. j. veľkoobchod a maloobchod, ďalej finančný leasing, poskytovanie úverov
a pôžičiek z vlastných zdrojov, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, výroby a služieb, čo
je v konečnom dôsledku zrejmé aj z výpisu z Obchodného registra. Nemal vo výhľade nadobudnutý
tovar, či už sa jedná o hnuteľné veci alebo nehnuteľnosti, ktoré nadobudne do svojho vlastníctva,

vlastniť dlhodobo a tieto veci na svoj účet spravovať, ale zámerom bolo tovar, t. j. hnuteľné veci
kúpiť a zo ziskom predať, resp. poskytnúť financovanie svojim klientom na kúpu tovarov hnuteľných
vecí alebo nehnuteľností. Potom z rozdielov, ktoré vznikajú medzi cenou pri nadobudnutí tovarov a
cenou pri ich následnom odpredaji vzniká obchodný, resp. ekonomický úžitok. Cieľom tohto podnikania
je dosahovanie ziskov, v čom spočíva aj ekonomický význam podnikania spoločnosti, ktorá za

týmto účelom aj vznikla. Takto sa správal aj pri nadobudnutí nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX. Nepreveroval históriu vlastníkov nehnuteľností, ktoré nadobudol Kúpnou zmluvou z 13.07.2010,
nepoznal okolností, za ktorých nehnuteľností v minulosti boli predávané, resp. kupované. Pre neho
bol rozhodujúci právny a skutkový, ako aj faktický stav nehnuteľnosti ku dňu, kedy došlo k uzavretiu
zmluvy a teda, či nehnuteľností neboli predmetom záložného práva v prospech záložných veriteľov,

predávajúceho alebo iných subjektov, či na nehnuteľnosti neviazli vecné bremená, resp. iné ťarchy,
ktoré by zapríčinili, že nehnuteľnosti sú nepredajné, resp. predajné za inú než trhovú cenu. Po
zvážení podmienok a okolností právnych, ekonomických, skutkových a trhových sa rozhodol o kúpe
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a následne o ich predaji, ale tak, aby pre neho nevznikala
strata. Jeho zámerom totiž bola kúpa a predaj nehnuteľností a nie ich dlhodobejšia držba, s čím by boli

spojené ďalšie náklady v daňových povinnostiach - režijné náklady, platby dodávateľom médií a samotné
náklady spojené s údržbou nehnuteľností. Pri predaji nehnuteľností nesledoval a ani neskúmal ďalší
vývoj a správanie sa ďalších vlastníkov nehnuteľností, lebo nedokázal by a ani nemohol ovplyvňovať
akékoľvek rozhodovanie nového a ďalších vlastníkov. Žiadnym spôsobom nezasahoval do tvorby
zmluvných podmienok pri ďalších predajoch nehnuteľností. Má za to, že predajná cena 110.000,00 Eur,

za ktorú p. S. predal nehnuteľnosti L. B. a jeho manželke podľa jeho názoru nesúvisí s vykonávanou
kontrolou a v konečnom dôsledku tak, ako je to uvedené aj v protokole z 12.09.2011 na str. 6, p. S.
nehnuteľnosti predal, avšak nie za ich trhovú cenu, ale predaj nehnuteľnosti mal slúžiť ako zábezpekapre jeho veriteľa, od ktorého si p. S. mal požičať finančnú hotovosť 110.000,00 Eur. Prečo bola zvolená
takáto forma zábezpeky zo strany p. S., sa vyjadriť nevie.

Ekonomický význam, prečo nehnuteľností nadobudol a následne predal bol výlučne ekonomický,
pričom ekonomický prospech pre neho nespočíval v odpočítaní DPH a uplatnení nároku na jeho
vrátenie, ale spočíval v rozdiele medzi nadobúdacou a predajnou cenou za danú nehnuteľnosť. V
tomto smere nehnuteľnosti slúžili na účely dosiahnutia zisku. Názory správcu dane v otázke podnikania
sú do značnej miery skreslené, pretože aby subjekt využil nehnuteľnosť na podnikanie, nemusí ju

nevyhnutne vlastniť dlhodobo, napr. za účelom prenájmu, ale pozitívny ekonomický výsledok je možné
dosiahnuťajprinákupenehnuteľnostíaichnáslednomvýhodnompredaji.Pretodomnienkyozneužívaní
práva Európskeho spoločenstva a o konštatovanom fiktívnom nákupe a predaji nehnuteľností je
nesprávny. Reálnosť uskutočneného obchodu pri nákupe a predaji nehnuteľností je zrejmá z rozhodnutí
príslušnej správy katastra aj vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo vzniká až jeho registráciou
v katastri nehnuteľností. Konštatovanie správcu dane, že k dodaniu nehnuteľnosti skutočne nedošlo

odporuje právnemu systému Slovenskej republiky, pretože ak zákon ustanovuje podmienky na prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a všetky tieto zákonné podmienky sú splnené, nemôže správca
dane vysloviť opačný názor, teda že nedošlo k dodaniu nehnuteľnosti.

V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho Správneho súdu Českej republiky 5 Afs

131/2004 z 25.03.2005, na ktoré rozhodnutie sa vo svojej rozhodovacej činnosti odvoláva aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky, podľa ktorého správca dane nemôže dôkazné bremeno ponímať extenzívne a
rozširovaťhonapreukázanievšetkých,resp.akýchkoľvekskutočností,tedaitýchohľadnektorýchtakáto
povinnosť stíha iný subjekt. Z toho záveru vyplýva, že on nenesie zodpovednosť za históriu vlastníctva
nehnuteľností LV XXXX, za ich predchádzajúcich, resp. budúcich vlastníkov.

Z§49ods.2písm.a) a§51ods.1písm.a)zákonač.222/2004Zb.vyplývadôkaznébremenodaňového
subjektu, ale nemožno pre neho vyvodiť dôkazné bremeno za právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a
odberovateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno a ani nemôžu z
týchto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu.

Nevyhnutne poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03
(Optigen), C-355/03 (FulcrumElektronics) a C-484/03 (BOND House), kde súdny dvor vyslovil, že
nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca
alebo následná transakcia, o ktorej platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť

posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi
alebo následnými udalosťami. On disponuje existenciou reálneho plnenia, k tomu zodpovedajúcim
podstatnými dôkazmi a to najmä kúpne zmluvy, faktúry, rozhodnutia Správy katastra, výpis z LV XXXX,
čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a preukázal a uniesol dôkazné bremeno a predložil dôkazy, ktoré
potvrdzujú vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní za obdobie júl 2010

a oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z., teda
v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. preukázal všetky skutočností, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane, práve naopak má za to, že správca dane porušil ustanovenie § 2 zákona č. 511/1992 Zb..

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Má za to, že správca dane v daňovom konaní
postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb., vo veci vykonal rozsiahle a potrebné
dokazovanie, dospel k správnemu záveru, a preto námietky žalobcu uvedené v žalobe považuje za
neopodstatnené.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok
stanovených v § 250f ods. 2 O.s.p. sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, podanou
žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj
správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že na základe výsledkov kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2010 uvedených v protokole č. 712/320/40073/2011/Ili zo dňa 12.09.2011 a dodatku z
10.10.2011 správca dane vo vyrubovacom konaní vydal 14.02.2013 dodatočný platobný výmer č.9810401/5/638690/2013, ktorým znížil daňovému subjektu QUANTUM Leasing, a.s. nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie júl 2010 zo sumy 165.361,73 Eur na sumu 61,73 Eur.

Na základe dôkazov zadovážených pri daňovej kontrole správca dane zistil, že nehnuteľností zapísané
na LV č. XXXX v priebehu rokov 2008 až 2010 zmenili vlastníka celkom sedemkrát, pričom súčasne
dochádzalo aj k navyšovaniu kúpnej ceny. Prevody nehnuteľnosti prebehli takto:

L. S. a I. S. previedli uvedené nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy a jej dodatku 10.01.2008 na

spoločnosť Euro Capital Croup, s.r.o., vklad bol povolený 10.01.2008 za sumu 109.540,00 Eur.

Spoločnosť Euro Capital Group, s.r.o. Bratislava previedla uvedené nehnuteľnosti na základe Kúpnej
zmluvy 22.01.2008 na spoločnosť POLI REAL, s.r.o. Košice, vklad povolený 24.01.2008 za sumu
829.848,00 Eur.

Spoločnosť POLI REAL, s.r.o. Košice previedla uvedené nehnuteľnosti na spoločnosť Stellenbosch
s.r.o., Bratislava na základe Kúpnej zmluvy z 18.12.2008, vklad bol povolený 11.02.2009, za sumu
962.623,65 Eur.

Spoločnosť Stellenbosch s.r.o., Bratislava previedla uvedené nehnuteľnosti na spoločnosť Tomi Trading,

s.r.o., Košice na základe Kúpnej zmluvy z 22.10.2009, vklad povolený 12.11.2009, za sumu 860.000,00
Eur.

Spoločnosť Tomi Trading, s.r.o. Košice previedla uvedené nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy z
13.07.2010 na spoločnosť QUANTUM Leasing, a.s. Michalovce, vklad povolený 22.07.2010, za sumu

870.000,00 Eur.

Spoločnosť QUANTUM Leasing, a.s. Michalovce uvedené nehnuteľnosti previedla na základe Kúpnej
zmluvy z 09.09.2010 na L. S., vklad bol povolený 13.09.2010, za sumu 880.000,00 Eur.

L. S. previedol uvedené nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy z 28.10.2010 na L. B. s manželkou,
vklad bol povolený 22.11.2010, za sumu 110.000,00 Eur.

Hodnotenímdôkazomsprihliadnutímnavšetko,čovdaňovomkonanívyšlonajavo,správcadanepotom
nepriznal žalobcovi odpočítanie dane vo výške 165.300,00 Eur na základe faktúry od dodávateľa Tomi

Trading, s.r.o. a konštatoval porušenie § 49 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov.

Správca dane svoje rozhodnutie opieral predovšetkým o judikatúru Súdneho dvora EÚ, najmä o
rozsudky C-255/02 „Halifax plc“ a C-440/04 Recolta Recycling SPRL, ktoré upravujú problematiku

zneužitia práva.

Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.právoodpočítaťdaňztovarualebozoslužbyvznikáplatiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo služba vznikla daňová povinnosť.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

K námietke žalobcu, kde uvádza, že on nemal vo výhľade nadobudnutý tovar, či už hnuteľné alebo
nehnuteľnosti dlhodobo vlastniť, alebo spravovať, ale jeho zámerom bolo tovar, t. j. hnuteľné veci alebo

nehnuteľnosti kúpiť a zo ziskom predať, resp. poskytnúť financovanie svojim klientom na kúpu tovarov
súd uvádza:Ekonomická činnosť je upravená v článku 9 Smernice Rady 200ž/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty takto: „Ekonomická činnosť je každá činnosť výrobcov, obchodníkov
alebo osôb poskytujúcich služby vrátane ťažobných a poľnohospodárskych činností a činnosti pri

výkone slobodných povolaní. Ekonomickou činnosťou je predovšetkým používanie hmotného alebo
nehmotného majetku na účely získania príjmu, na pokračujúcom základe“.

Ekonomická činnosť je definovaná aj v zákone č. 222/2004 Z. z. a to v § 3 ods. 2 tak, že ekonomickou
činnosťou (ďalej len podnikanie) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa

činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb, vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej
činnosti, činnosť vykonávajú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú
činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného
majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku, ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, považuje sa jeho využívanie za účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere
u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Ako vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov, žalobca nehnuteľnosť zapísanú na LV č.
XXXX katastrálne územie P. nadobudol 22.07.2010 a už dňa 09.09.2010 nehnuteľnosti predal L. S.. Za
obdobie,čožalobcanehnuteľnosťvlastnil,nevyužívaljuzaúčelomdosahovaniapríjmunapokračujúcom
základe tak, ako to definuje Smernica Rady 2006/112/ES, ani nevykonával činnosť, ktorá by spĺňala

kritéria ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Skutočnosť, že žalobca ako
vlastník nehnuteľnosť vlastnil veľmi krátky čas (od 22.07.2010 do 09.09.2010), kedy aj mohol realizovať
svoje vlastnícke právo, nemožno v danom prípade považovať za ekonomickú činnosť v zmysle definícii
čo je účelom ekonomickej činnosti podnikania. Súdny dvor EÚ v rozsudku Welcome Trust Ltd vec
C-155/94 bod 32 uviedol: „Napriek tomu z tej istej jurisprudencie vyplýva, že jednoduché vykonávanie

vlastníckeho práva jeho držiteľom by sa nemohlo samo o sebe považovať za hospodársku činnosť“.
Je zároveň ale potrebné uviesť, že predmetom zdanenia podľa zákona o dani z pridanej hodnoty je
tzv. pridaná hodnota, ktorá sa dá ekonomicky vyjadriť ako mzdy, zisk, renty, či úroky. Každý platiteľ
dane, resp. spracovateľ pridá určitú časť pridanej hodnoty k výrobe zdaňovaného tovaru, prípadne
poskytovanej služby. Potom predmetom zdanenia je už len pridaná časť hodnoty, nie celá hodnota.

Žalobca v danom prípade vlastníkom nehnuteľnosti bol veľmi krátky čas a ani netvrdil, že by vytvoril
nejakú pridanú hodnotu.

K námietke žalobcu, že nepoznal okolností, za ktorých tieto nehnuteľnosti v minulosti boli predávané,
resp. kupované a ani neskúmal ďalší vývoj a správanie sa ďalších vlastníkov nehnuteľnosti súd uvádza

toto:

Zoskutkovýchzistenísprávcomdanevdaňovejkontrolevyplynulo,ževreťazciobchodnýchspoločnosti,
ktoré medzi sebou nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie Sereď postupne predávali,
išlo o vzájomné prepojené osoby. V spoločnosti Euro Capital Group s.r.o., ktorá figuruje v reťazci ako

druhá, bol konateľom spoločnosti D. L. od 14.11.2007 do 04.08.2009 a od 03.11.2010 do 25.07.2012
bol konateľom spoločnosti Castilo Trade, s.r.o., ktorá vystavila faktúry, na základe ktorých si spoločnosť
Tomi Trading, s.r.o. odpočítala daň na vstupe v zdaňovacom období júl 2010, t. j. v tom období, kedy bol
uskutočnený predaj nehnuteľností pre samotného žalobcu. Opodstatnenosť vystavenej fakturácie sa v
priebehu daňovej kontroly nepodarilo, resp. nebolo možné preveriť, pretože D. L.C. nepredložil doklady,

nedostavil sa na ústne pojednávanie k správcovi dane a v mieste bydliska sa nezdržiava. Aktuálny
stav u spoločnosti Castilo Trade, s.r.o. je taký, že táto zanikla splynutím so spoločnosťou LEDSK, s.r.o.
dňa 26.07.2012. Bolo zistené, že T. L. (členka dozornej rady spoločnosti QUANTUM Leasing, a.s.)
a JUDr. L. Q. (bývalý člen predstavenstva spoločnosti QUANTUM Leasing, a.s.) boli splnomocnení
zástupcovia v daňovom konaní spoločnosti Castilo Trade s.r.o., ktorá mala dodať tovar spoločnosti Tomi

Trading, s.r.o. - priamemu dodávateľovi nehnuteľností pre spoločnosť QUANTUM Leasing, a.s., t. j.
žalobcu. Ďalej bolo zistené, že člen predstavenstva žalobcu (QUANTUM Leasing, a.s.) JUDr. T. a D.Ó.
L. konateľ spoločnosti Castilo trade, s.r.o. a spoločnosti Euro Capital Group, s.ro. boli v rokoch 2006 -
2008 konateľmi a spoločníkmi spoločnosti MJ GROUP s.r.o.. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že spoločnosti QUANTUM Leasing, a. s., Castilo Trade s.r.o. a Tomi Trading, s.r.o. sú ekonomicky a

personálne prepojené osoby a teda možno mať za to, že tieto osoby vedeli, resp. mohli vedieť na akej
činnosti sa podieľajú.K námietke žalobcu, že predajná sena 110.000,00 Eur, za ktorú p. S. predal nehnuteľnosti p. B. s
manželkou, nesúvisí s vykonávanou kontrolou u žalobcu a že p. S. nehnuteľnosti predal, ktoré mali slúžiť
ako zábezpeka pre jeho veriteľa, teda nie za trhovú cenu, súd uvádza:

Z predložených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane v daňovej kontrole preveroval celý
reťazec obchodných spoločnosti, medzi ktorými dochádzalo k postupným prevodom nehnuteľností
zapísaných na LV XXXX katastrálne územie P.. Fyzická osoba L. S. bola na začiatku a na konci celého
reťazca.Sámp.S.vzápisnicioústnompojednávaníusprávcudane21.01.2011a08.06.2011uviedol,že

nehnuteľnosti, ktoré predal v roku 2008 spoločnosti Euro Capital Group, s.r.o., pretože súrne potreboval
peniaze. V roku 2010 nehnuteľnosti opätovne kúpil 13.09.2010 za 880.000,00 Eur a následne predal
22.11.2010 za sumu 110.000,00 Eur a to z dôvodu, že opätovne potreboval peňažné prostriedky v
hotovosti a nehnuteľnosť použil ako zálohu pre L. B.. Z obsahu predložených kúpnych zmlúv vyplýva,
že L. S. mal v septembri 2010 hotovosť na vyplatenie kúpnej ceny v sume 880.000,00 Eur a v októbri
2010 už súrne potreboval peňažné prostriedky, a preto nehnuteľnosť predal za podstatne nižšiu cenu

než za akú kúpil, t. j.110.000,00 Eur.

K námietke žalobcu, že ekonomický význam, prečo nehnuteľnosti nadobudol a následne predal bol
výlučne ekonomický, nespočíval v odpočítaní DPH a uplatnení nároku na jeho vrátenie, ale výlučne
spočíval len v rozdiele medzi nadobúdacou a predajnou cenou nehnuteľností, teda tieto nehnuteľnosti

slúžili pre neho na dosiahnutie zisku, čo je prvoradým cieľom pri podnikaní, z ktorého dôvodu názor
správcu dane o zneužití práva spoločenstva je nesprávny. Súd uvádza toto: Čo sa rozumie pod
ekonomickou činnosťou pre účely aplikácie zákona č. 222/2004 Z. z. je upravené v článku 9 Smernice
Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, ako aj v § 3 ods. l, 2 zákona č. 222/2004. Žalobca však žiadnu činnosť,
ktorá by spĺňala kritéria ekonomickej činnosti nevykonával a napokon aj sám uviedol, že nemal zámer na

nehnuteľnosti vykonávať akúkoľvek činnosť. Dosiahnutie zisku, ktorý žalobca považuje za svoj prvoradý
cieľ nie je možné dosahovať na úkor štátu v podobe vyplatenia nadmerného odpočtu. Zisk musí totiž
byť dosiahnutý na základe reálne vykonávanej ekonomickej činnosti. Žalobca ani na dani z príjmov
právnickej osoby nepreukázal akú ekonomickú činnosť vykonával, keďže za zdaňovacie obdobie v
roku 2010 nepredložil doklady ku kontrole, stal sa nekontaktný, so správcom dane nespolupracoval.

Na základe týchto skutočnosti správca dane aj dospel k záveru, že na daný prípad možno aplikovať
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax plc vec C-255/02. V tomto rozsudku sa uvádza: „1. Plnenia
o aké ide vo veci samej, predstavujú dodávku tovarov alebo poskytnutie služieb a hospodársku činnosť
v zmysle článku 2 bodu 1 a článku 4 ods. 1 a 2, článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 šiestej Smernice
Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty; jednotný základ jej stanovenia, zmennej a
doplnenej Smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ak spĺňajú objektívne kritéria, na ktorých sú tieto
pojmy založené, takisto v prípade, ak sú vykonávané iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného
podnikateľského účelu. 2. Šiestu Smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa
dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú

zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu
dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej Smernice a vo vnútroštátnej
právnej úprave preberajúcej túto Smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v
rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov
takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.“

Koncept zneužitia práva podľa rozsudku Halifax plc si vyžaduje splnenie dvoch prvkov a to: Subjektívny
prvok - plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach
šiestej Smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej
výhody, ktorej poskytnutie bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Objektívny prvok -

tedadôkaz,žehlavnýcieľpredmetnýchplneníjezískaťdaňovúvýhodu.Daňovoukontroloubolozistené,
že nastali skutkové okolnosti zneužívajúceho konania. Obidva prvky tak subjektívny, ako aj objektívny
prvok, v danom prípade boli preukázané.

Subjektívny prvok bol naplnený tým, že bolo preukázané, že deklarované zdaniteľné obchody mali

hlavný cieľ získania daňovej výhody v uplatnení odpočítania dane, bol preukázaný čisto umelý charakter
týchto plnení, ako aj personálne prepojenie medzi spoločnosťami v osobe D. L., T. L. a JUDr. L.
Q., zúčastnenými v schéme mechanizmu odpočítanej dane. Preto žalobca vedel a mohol vedieť, žesa zúčastňuje na plnení, ktoré predstavuje schému so zabudovaným mechanizmom na neoprávnené
uplatnenie odpočítania dane.

Objektívny prvok správca dane preukázal zisteniami v reťazci obchodných spoločnosti, ktoré si postupne
dodávali nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX katastrálne územie P.. V ich postupe nastali skutkové
okolnosti zneužívajúceho konania. Spoločnosti zapojené do reťazca v období, v ktorom nadobudli
nehnuteľnosť, si nárokovali odpočítanie dane v plnej výške a v období, v ktorom nehnuteľnosť predali,
neodviedli daň, ktorá zodpovedala danému plneniu. V daňových priznaniach vykázali nízku vlastnú

daňovú povinnosť. Po uskutočnení zdaniteľného obchodu, niektoré obchodné spoločnosti zostali bez
konateľa, alebo im bola zrušená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty, prípadne zmenili obchodné
meno alebo sídlo. Všetky uvedené zistenia preukazujú, že reťazec bol vytvorený účelovo s cieľom
získania daňovej výhody, ktorá spočívala v získaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu a v umelom pláne
vyhnutia sa plateniu dane.

Správca dane materiálne nespochybňoval dodanie nehnuteľnosti, ktorej prevod je zapísaný aj v katastri
nehnuteľností, ale tento prevod napriek formálnemu dodržaniu podmienok mal hlavný cieľ čerpanie
daňovej výhody v podobe uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júla 2010 a to vo
výške 165.361,73 Eur.

Podľanázorusúdusprávcadanesvojnázorozneužívaníprávaspoločenstvanezaložilnadomnienkach,
ale na skutkových zisteniach, na ktoré aplikoval príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Boj proti
podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužívaniam je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ cieľom
uznaným a podporovaným šiestou Smernicou (bod 70 rozsudok Halifax plc). Subjekty podliehajúce
súdnej právomoci sa nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo ich zneužívať

(bod 68 rozsudok Halifax plc).

K námietke žalobcu kde odkazuje a poukazuje na rozsudok Nejvyššího správniho soudu ČR 5 Afs
131/2004 z 25.03.2005, podľa ktorého správca dane nemôže dôkazné bremeno ponímať extenzívne
a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých

takáto povinnosť stíha iný subjekt. Súd poukazuje na to, že vyslovený právny názor na otázku
rozsahu dôkazného bremena na strane kontrolovaného daňového subjektu sa v uvedenej veci týkal
kontroly dane z príjmu, a preto nie je možné ho aplikovať aj v tomto prípade, pretože u žalobcu ako
kontrolovaného daňového subjektu bola vykonávaná daňová kontrola na daň DPH, teda vychádzala aj z
iných skutkových zistení. U žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu neboli pochybnosti ohľadom

dodania tovaru, v danom prípade nehnuteľnosti, ani pochybnosti pokiaľ ide o dodávateľa, resp. ďalších
dodávateľov v reťazci. Pochybnosti správcu dane boli v účele deklarovaných zdaniteľných obchodov.
Rozsah dôkaznej povinnosti pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je upravený v ustanovení § 49
ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/204 Z. z.. Odpočítanie dane je verejnoprávnym
nárokom, ktorého uplatnenie je možné len za zákonom stanovených podmienok. Platiteľ dane, ktorý

si uplatňuje odpočítanie dane musí oprávnenosť nároku deklarovaného v daňovom priznaní správcovi
dane preukázať. Táto povinnosť pre platiteľa dane vyplýva priamo z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších zmien. Správca dane žalobcovi zaslal štyri výzvy a
to z 22.02.2011, 11.04.2011, 28.06.2011, predvolanie ktorého obsahom bola aj výzva zo 17.08.2011,
ale ani jedna neobsahuje také skutočnosti, že by žalobca bol žiadaný o preukázanie takých skutočnosti,

ohľadne ktorých povinnosť stíha iný daňový subjekt.

K námietke žalobcu kde uvádza, že nevyhnutne poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených
prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (FulcrumElektronics) a C-484/03 (BOND House), v ktorých
vyslovil názor, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je

iná predchádzajúca alebo následná transakcia, o ktorej platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Každá
transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. K tejto námietke súd uvádza toto:

V rozsudkoch v spojených veciach, na ktoré nevyhnutne poukázal žalobca Súdny dvor rozhodol a

vyhlásil: „Plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu
k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a
hospodársku činnosť v zmysle článku 2, bod 1 a článkov 4 a 5 ods. 1 šiestej Smernice Rady 77/388/
EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu -spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, v znení Smernice Rady 95/7/
ES z 10. apríla 1995, ak spĺňajú objektívne kritéria, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu
na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského

reťazca, alebo na prípadnú podvodnú snahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol
vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom
týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane
z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazci dodávok, ktorej
sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a

ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani
pridanej hodnoty.“

Podstatou tohto judikátu je ochrana poctivého obchodníka, t. j. že poctivým obchodníkom patrí
odpočítanie dane, aj keď nakúpili od nepoctivého obchodníka, ktorý má vo svojom konaní nedostatky
alebo prípadný podvod, ak o ňom nevedeli alebo nemohli vedieť. V konkrétnom prípade žalobcu bolo

preukázané,ževreťazciobchodnýchspoločností,ktorésinavzájommedziseboudodávalinehnuteľnosť
išlo o umelo nastavený mechanizmus za účelom čerpania daňovej výhody. Osoby podieľajúce sa na
uvedených dodaniach boli ekonomicky a personálne prepojené, z čoho možno vyvodiť, že žalobca
vedel, prípadne mohol vedieť, že sa podieľa na plnení, ktoré nemá pre účely dane z pridanej hodnoty
ekonomickú podstatu a jediným jeho cieľom je čerpanie daňovej výhody. Preto podľa názoru súdu

žalobca sa nemôže dovolávať ochrany v zmysle citovaného judikátu Súdneho dvora EÚ.

K námietke žalobcu, že disponuje existenciou reálneho plnenia a k tomu zodpovedajúcimi dôkazmi,
čím vlastne vyčerpal dôkazné bremeno, pretože predložil dôkazy, ktoré potvrdzujú vierohodnosť a
správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2010 a oprávnenosť

odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a má za to, že práve správca dane
porušil ustanovenie § 2 zákona č. 511/1992 Zb., lebo nepostupoval podľa neho. K tejto námietke súd
uvádza: Je pravdou, že žalobca správcovi dane predložil doklady - Kúpnu zmluvu, faktúru, príjmové
pokladničné doklady, ktoré z formálneho hľadiska majú zákonom predpísané náležitosti. Ustanovenie
§ 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. upravuje hmotno-právne podmienky na uplatnenie odpočítania

dane a žalobca sa odvoláva na gramatický výklad zákona, pritom však zneužíva jeho účel. Za zneužitie
práva v rozpore s jeho účelom možno považovať taký výkon práva, ktorý nesleduje zákonom zamýšľaný
účel, ale môže smerovať k poškodeniu práv iného, v tomto prípade by bol poškodený štát, ak by bol
neoprávneneuplatnenýnadmernýodpočetžalobcoviajvyplatený.Ajpodľanázorusúdubolodostatočne
preukázané,žežalobcasadopustilzneužitiasubjektívnehopráva,t.j.právanaodpočítaniedane,apreto

uplatnené odpočítanie dane správne správca dane neuznal, teda správca dane postupoval v súlade s
ustanovením § 2 zákona č. 511/1992 Zb..

Súdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe
dospelkzáveru,žerozhodnutieapostupsprávnehoorgánuvmedziachžalobybolvsúladesozákonom,

preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol,
nepriznal právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.