Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714010279
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714010279.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní

24.6.2015 v Martine takto

r o z h o d o l :

obžalovaných
T.. U. J., nar. XX.XX.XXXX U. Č., trvale bytom N. Č.. XX,
C. služobne zaradený vo funkcii referent T., V. Ž.,
vysunuté pracovisko L., v služobnom pomere od
01.08.2009, ČOZ: XXXXX,

T.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX U. Y., trvale bytom M. M.,
V. XX, služobne zaradený vo funkcii referent T., V.
Ž., vysunuté pracovisko L., v služobnom pomere od
01.02.2008, ČOZ: XXXXXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin z 28.02.2014 sp. zn. 3 Pv 415/13/5506-20, zo
skutku, ktorého sa mali dopustiť tak, že

- dňa 21.07.2013 o 02,00 h, vo Vrútkach na ulici Dolná Kružná, pri vykonávaní služobnej činnosti zastavili
N. U., W.. XX.XX.XXXX, pričom bez toho, aby od neho pýtali občiansky preukaz, sa ho W.. U. J. cez
okienko služobného vozidla najskôr spýtal, že kam ide, načo mu N. U. odpovedal, že ide domov na
Lipovec, následne W.. U. J.V. vystúpil zo služobného vozidla a prikázal N. U., aby nastúpil do služobného
vozidla, čo N. U. odmietol so slovami, že nič neurobil a spontánne povedal W.. U. J., že občiansky

preukaz pri sebe nemá, ale že jeho občiansky preukaz má jeho priateľka, ktorá ide pred ním a ktorú bolo
zjavne vidno, nato W.. U. J. dal N. U. facku na tvár, na čo N. U. zareagoval tým spôsobom, že W.. U. J.
povedal, že čo sa deje, že nič neurobil, následne z vozidla vystúpil aj T.. M. Y., pričom W.. U. J. chytil N.
U. a držal ho takým spôsobom, že ho oprel o vozidlo a dvakrát mu buchol hlavu o karosériu služobného
vozidla a popritom mu T.. M. Y. založil na ruky putá, potom T.. M. Y. otvoril dvere na služobnom vozidle
a W.. U. J. naložil N. U. do služobného vozidla a tohto predviedli na OOPZ Vrútky za účelom zistenia
totožnosti podľa § 18 ods. 3, ods. 4 zákona č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore, čím svojim konaním W.. U.

J. a T.. M. Y. spôsobili N. U., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., Q. XXXX/XX, zranenia a to pomliaždenie
tváre s drobným krvným výronom v oblasti pravého jarmového oblúka a pravej sánky, pomliaždenie s
krvným výronom na pravom ramene, pomliaždenie dolnej časti hrudníka vľavo v prednej pazušnej čiare
bez viditeľných poúrazových zmien, okružujúci krvný výron na oboch zápästiach, najmä na dlaňovej
strane zápästia, ktoré si vyžadovali jednorazové ošetrenie bez potreby vystavenia práceneschopnosti a
čím svojim konaním W.. U. J. a T.. M. Y. vykonali svoju právomoc spôsobom odporujúcim ustanoveniu
§ 18 ods. 3, ods. 4 zákona č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore, nakoľko neexistoval zákonný dôvod na

predvedenie N. U. na útvar Policajného zboru za účelom zistenia jeho totožnosti, keďže tento na mieste
kde bol zastavený uviedol policajtom, že jeho občiansky preukaz má jeho priateľka, ktorá ide pred níma ktorú bolo vidno a N. U. uviedla, že policajný zákrok videla dostatočne dobre a že peňaženku N.
U. aj s jeho dokladmi mala pri sebe, ďalej ustanoveniam § 50, § 51 a § 52 zákona č. 171/93 Z.z. o
Policajnom zbore, nakoľko keďže neexistoval zákonný dôvod na predvedenie N. U., nemohol existovať

ani zákonný dôvod na použitie donucovacích prostriedkov a teda aj ustanoveniu § 8 zákona č. 171/93
Z.z.oPolicajnomzbore,nakoľkoneoprávnenezasiahlidoprávaslobôdN.U.spôsobom,ktorýevidentne
prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou,

teda mali

obž. U. J. a obž. M. Y.
- ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu, vykonať svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu,

čím mali spáchať

obž. U. J. a obž. M. Y.
- prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 28.2.2014 obžalobu na J. a Y. pre skutok právne
posúdený ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na
tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, poškodeného N. U.,
svedkov N. U., E. W.M., A. U., Y. Y., N. Y., C. Q., Ľ. U. L.., H. U., znalca z odboru zdravotníctva MUDr.
Jozefa Trgiňu, prečítal listinné dôkazy, najmä ambulantné záznamy z lekárskych ošetrení, hlásenie o
použití donucovacieho prostriedku, blok na pokutu nezaplatenú na mieste, odpisy z registra priestupkov
i trestov obžalovaných a oboznámil fotodokumentáciu.

Obžalovaní J. a Y. i prokurátor na hlavnom pojednávaní neprejavili záujem konať o dohode o vine a
treste. Po prednesení obžaloby obžalovaní spáchanie trestnej činnosti popreli. Poškodený nárok na
náhradu škody neuplatňoval.

Obžalovaný U. J. (veliteľ hliadky a spolujazdec vo vozidle) na hlavnom pojednávaní zhodne ako v
prípravnom konaní vypovedal, že 20.7.2013 v čase od 18.00 hod. do 06.00 hod. nastúpil do služby
spoločne s kolegom M. Y.. Dňa 21.7.2013 okolo 02.00 hod. prechádzali služobným vozidlom po Ul.
Dolná Kružná vo Vrútkach. Služobné vozidlo riadil kolega Y., on bol veliteľom hliadky. Na ulici spozorovali
muža ako nazerá do odstavených motorových vozidiel popri ceste. Keď ich muž spozoroval náhle zmenil

smer chôdze a preto sa ho rozhodli skontrolovať. Služobné vozidlo odstavili, obaja vystúpili z vozidla a
muža požiadali o predloženie dokladu totožnosti. Muž uviedol, že doklady nemá a údaje im neposkytne.
Opätovne ho vyzvali k predloženiu dokladov s tým, že ak ich nepredloží, bude predvedený na OO PZ
Vrútky. Muž im stále odmietal poskytnúť údaje, vulgárne im nadával a chcel ich identifikačné čísla.
Poučili ho, že ho predvedú na OO PZ Vrútky, ale na výzvy nereagoval a pokračoval vo verbálnom

útoku. Kolega Y. otvoril zadné dvere na vozidle a povedal mu, aby dobrovoľne nastúpil do vozidla,
inak budú použité donucovacie prostriedky. Opätovne na nich slovne útočil, chytil sa rámu otvorených
dverí a snažil sa ho odtlačiť od motorového vozidla. Keďže kládol aktívny odpor, použil donucovanie
prostriedky, hmaty, chvaty, údery, kopy, aby prekonal jeho aktívny odpor. Následne mu založili putá,
urobili bezpečnostnú prehliadku a naložili ho do vozidla. Posadil ho vzadu na stranu spolujazdca a sadol

si k nemu. Počas jazdy zahlásili operačnému dôstojníkovi, že predvádzajú osobu na OO PZ Vrútky. Muž
počas jazdy už nekládol odpor, ale bol vulgárny. Na OO PZ Vrútky ho posadili na lavicu a žiadali od
neho osobné údaje. Na oddelení bol policajt W.. Poslúchol a nadiktoval osobné údaje, ktoré overili. Bol
pripútaný, ale nepamätal si či o mrežu. Po overení jeho údajov mu uviedli, že sa dopustil priestupku,
na základe čoho mu bola uložená bloková pokuta za neuposlúchnutie výzvy podľa § 41 nezaplatená

na mieste vo výške 30,- €, ktorú podpísal. Po podpise pokuty, poučenia o predvedení podpísal, žezranený nebol a lekárske ošetrenie nežiada. Prepustili ho okolo 02.20 hod. Tvrdenia poškodeného, že
mal byť pri predvádzaní fackovaný, kopaný a bitý sú nepravdivé. Proti poškodenému U. boli použité
donucovacie prostriedky v zmysle zákona. U. bol pod vplyvom alkoholu a sám uviedol, že požil nejaké

omamné látky. Jeho správanie bolo neadekvátne situácii. Jeho terajšie tvrdenie, že mala byť nablízku
jeho priateľka, ktorá mala jeho doklady a mala vidieť zásah sú nepravdivé. V čase zásahu sa na ulici
nikto nenachádzal a poškodený vtedy vôbec nehovoril, že doklady má jeho priateľka. Poškodený síce
priateľku spomenul, ale iba v tom zmysle, že sú pohádaní a odišla pred niekoľkými minútami. Keď
odchádzali z toho miesta nevideli žiadnu inú osobu. Celej situácii sa dalo predísť, keby poškodený

predložil občiansky preukaz. V prípade, že ho nemal, keby bol nadiktoval údaje o svojej osobe, ktoré by
skontrolovali cez vysielačku a nemuseli ho predvádzať na OO PZ Vrútky. Hmaty a chvaty použil iba kvôli
tomu, aby prekonal odpor poškodeného, keď sa poškodený rukami odtláčal od rámu dverí a nechcel
nastúpiť do vozidla. Ako zasahujúci policajt nemohol vedieť, či nemá pri sebe zbraň, alebo nechce na
nich zaútočiť iným spôsobom. Zákrok voči poškodenému robil šetrne, ale ak sa U. mykal a nechcel
nastúpiť do auta, tak si mohol spôsobiť nejaké zranenia. Vedome mu určite neublížil. Kolega Y. stál pri

dverách auta a istil miesto. Dával pozor, či tam nie je iná osoba, ktorá by mohla U. pomôcť, alebo na
nich zaútočiť. Keď už bol spútaný, tak ho chytil za krkom, aby mu znížil siluetu, v oblasti pút a snažil
sa ho posadiť do vozidla. Ich nadriadený vyhodnotil donucovacie prostriedky ako opodstatnené. Policajt
W. na OO PZ Vrútky sa predvedeného pýtal na údaje, mal prístup k počítaču a heslu. Poškodený U.
rovnako W. o dokladoch totožnosti nič nehovoril a neuvádzal, že by doklady mala mať jeho priateľka.

ObžalovanýM.Y.(vodičmotorovéhovozidla)vprípravnomkonaní zhodneakonahlavnompojednávaní
vypovedal, že riadil motorové služobné vozidlo polície, kolega J. bol spolujazdec. Pri prechádzaní
vozidlom po Ul. Dolná Kružná vo Vrútkach 21.7.2013 asi o 02.00 hod. spozorovali muža, ako nazerá
do odstavených motorových vozidiel. Keď ich muž spozoroval náhle zmenil smer chôdze a preto sa ho

rozhodli skontrolovať. Vozidlo odstavili vedľa neho, z vozidla vystúpili a požiadali ho o doklad totožnosti.
Muž uviedol, že doklad nemá a údaje im neposkytne. Opätovne ho vyzvali a poučili o následkoch
nerešpektovania výzvy. Muž im stále uvádzal, že im nič neposkytne a začal im vulgárne nadávať. Chcel
vedieť ich policajné čísla. Poučili ho, že ho predvedú na oddelenie vo Vrútkach. Na výzvy nereagoval a
ďalej pokračoval vo verbálnom útoku. Keď videli, že nereaguje, otvoril zadné dvere na vozidle a kolega J.

povedal poškodenému, aby dobrovoľne nastúpil do vozidla, inak budú použité donucovacie prostriedky.
Poškodený začal slovne útočiť, chytil sa rámu otvorených dverí auta a snažil sa J. odtlačiť. Kolega
následne voči nemu použil hmaty, chvaty, údery, kopy, založil mu putá a urobil bezpečnostnú prehliadku.
Po predvedení na OO PZ Vrútky bol posadený na lavicu, kde bol pripútaný. Na oddelení im už uviedol
osobné údaje, ktoré overili. Následne mu vystavili blok o pokute nezaplatenej na mieste, pretože U.

nerešpektoval ich výzvy. Poškodený podpísal blokovú pokutu i záznam o predvedení. Na zázname
podpísal, že nebol zranený a lekárske ošetrenie nežiada.
Obžalovanýďalejvypovedal,žeN.U.prizákrokuibaspomenul,žejepohádanýspriateľkouaidedomov.
Poškodený však neuvádzal, že by mal doklad totožnosti u svojej priateľky. Tvrdenia poškodeného, že
mal byť fackovaný a bitý vo vozidle a na OO PZ Vrútky nie sú pravdivé. Kolega J. použil len donucovacie

prostriedky na začiatku zákroku. Iné fyzické násilie sa voči U. nepoužilo. Menovaný odchádzal z
oddelenia bez viditeľného zranenia. N. U. bol pod vplyvom alkoholu a tiež im uviedol, že je konzumentom
drog. Na ulici sa okrem nich troch nikto iný nenachádzal.
Na hlavnom pojednávaní doplnil, že kolega J. vyzval U., aby nastúpil do vozidla. U. sa rukami zaprel o
rám dverí auta, tým pádom kolegu J. odtlačil, lebo stál za ním. J. chytil U. zozadu rukami za ramená,

oprel ho o vozidlo, aby mu mohol urobiť bezpečnostnú prehliadku. Potom mu založil putá na zápästie.
Kolega vykonal bezpečnostnú prehliadku, najmä či U. pri sebe nemal zbraň, ktorou by mohol ublížiť
im, alebo sebe. U. sa začal metať s putami založenými na rukách. Kolega J. ho chytil za putá, aby
nemohol mykať rukami, druhú ruku mu priložil na krk, aby sa nebuchol o vozidlo a usadil ho do auta.
Tvrdenia U., že by mal byť hlavou udieraný o kapotu auta a v aute dostávať facky sú nepravdivé. Keď

kolega J. dával U. do auta, tak stál pri zadných pravých dverách, ktoré predtým otvoril. Vyhodnocoval
situáciu okolo nich, či nehrozí bezprostredný útok, lebo pri takýchto zákrokoch je štandardné, že jeden
policajt zákrok vykonáva a druhý sleduje celý zákrok, ak by došlo k niečomu nepredpokladanému. Do
písomného záznamu o zákroku všeobecne píšu citát zo zákona - boli použité hmaty, chvaty, údery a
kopy sebaobrany. V konkrétnom prípade však kolega J. použil iba hmaty a chvaty. Nepoužil údery

a kopy sebaobrany, ale to môže každý vyhodnotiť inak. V prípade, že by im U. nadiktoval údaje, vec
mohla byť vyriešená na mieste. Údaje by preverili cez vysielačku a poškodený mohol odísť. Vôbec
nemusel byť predvádzaný a dostať pokutu. Poškodený im neuvádzal, že by doklady mala mať jeho
priateľka. Okrem nich troch na mieste zákroku neboli iné osoby. Keď odchádzali vozidlom z miestazákroku rovnako nevideli žiadnu osobu. Na policajnom oddelení vo Vrútkach bol službukonajúci policajt
E. W.. N. U. neuvádzal ani policajtovi W., že by doklady mala mať jeho priateľka.

Obidve výpovede obžalovaných sú v celom priebehu trestného konania zhodné a nemenné. Výpovede
oboch spolu korešpondujú. Súd v týchto výpovediach nezistil žiadne vnútorné ani vzájomné rozpory,
ktoré by mohli odôvodňovať záver, že tieto výpovede, bez prihliadnutia na obsah ďalších dôkazov, sú
pochybné, nedôveryhodné, dokonca klamlivé a nepravdivé.

Svedok E. W., službukonajúci policajt na OO PZ Vrútky vypovedal, že obžalovaní predviedli
poškodeného na policajné oddelenie niekde z dolných Vrútok. Predvedený bol drzý a hlučný.
Niekoľkokrát ho vyzýval, aby sa správal slušne. Potom ho lustroval. Po overení totožnosti niečo
podpisoval a obžalovaní mu dali aj pokutu. Následne ho prepustili. Obžalovaní mu povedali, že muž
bol drzý a nerešpektoval ich výzvu. Predviedli ho na oddelenie kvôli zisteniu totožnosti, lebo sa
odmietol preukázať. Totožnosť na policajnom oddelení preverujú tak, že buď osoba začne spolupracovať

a predloží občiansky preukaz, alebo sa jej totožnosť zisťuje podľa fotografie a kladenia otázok. Policajti
majú pri predvádzaní povinnosť vykonať bezpečnostnú prehliadku najmä so zameraním, či osoba nemá
zbraň, alebo iný predmet, ktorým by mohla spôsobiť ohrozenie života, alebo zdravia. Na policajnom
oddelení boli iba obžalovaní a predvádzaný muž. Nepamätal si, že by poškodený hovoril, že bol
spolu s priateľkou a tá mala mať jeho doklady. Na policajnom oddelení poškodeného určite nikto fyzicky

nenapádal. Na poškodenom si nevšimol žiadne viditeľné zranenia, stopy krvi na tvári, na oblečení.
Poprečítaníčastizápisnicezprípravnéhokonaniavypovedal,žepoškodenýbolpodvplyvomomamných
látok, alebo alkoholu. Z dychu menovaného bolo cítiť požitie alkoholu, čo sa týka požitia iných látok
usúdil, že nejavil známky požitia drog.

Výpoveď svedka E. W. je v podstate zhodná v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní a
významnou mierou podporuje obsah výpovedí oboch obžalovaných. Svedok E. W. je v poradí treťou
osobou, ktorá po zákroku poškodeného U. videla priamo na policajnom oddelení.

Znalec MUDr. Jozef Trgiňa, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia

vypovedal, že podľa vyšetrenia poškodeného U. 21.07.2013 o 12.14 hod. na ambulancii úrazovej
chirurgie v Martine tento utrpel pomliaždenie tváre s drobným krvným výronom v oblasti pravého
jarmového oblúka a pravou sánkou, pomliaždenie s krvným výronom na pravom ramene, pomliaždenie
dolnej časti hrudníka vľavo, prednej pazušnej čiare bez viditeľných poúrazových zmien a okružujúci
krvný výron nad oboma zápästiami, najmä dlaňovej strane zápästia. Iné poúrazové zmeny na tele

poškodeného neboli pri vyšetrení popísané.
Znalec konštatoval, že podľa výpovede poškodeného k poraneniam došlo tak, že bol udretý tzv. fackou,
dali mu ruky za chrbát a založili mu putá, pri nakladaní do vozidla bol dvakrát buchnutý hlavou o
karosériu. Vo vozidle dostal niekoľko faciek na líce a ucho. Jednalo sa o silné facky. Na policajnom
oddelení bol posadený na lavičku a pripútaný rukami nahor o mrežu, udieraný päsťami do ľavej strany

hrudníka a medzi lopatky. Počas fackovania sa mu pustila krv z nosa. Vypovedal, že mal modriny nad
pravým okom, na pravej časti tváre, za uchom, modrinu na ramene, narazené rebrá, modriny na chrbte,
medzi lopatkami, rozbitý nos a modrinu na nohe.
Znalec k obsahu výpovede poškodeného vypovedal, že poranenia, ktoré boli zistené pri lekárskom
ošetrení na tvári poškodeného v oblasti jarmového oblúka a nad sánkou vpravo boli spôsobené tupým

násilím. Tieto poranenia neboli spôsobené pri údere dlaňou ruky. Pri údere dlaňou ruky by vzniklo plošné
začervenanie, ktoré by postupne ustúpilo a nevznikli by drobné ohraničené výrony, ako boli popísané pri
lekárskom ošetrení. Taktiež nemohol potvrdiť, že tieto poranenia vznikli pri údere päsťou do uvedených
oblastítváre.Priúderepäsťoudotvárebykrvnépodliatinybolispojenésväčšouplochoupokrytiakrvným
výronom a mohli vzniknúť aj odreniny kože v mieste násilia. Nemôže potvrdiť údaj poškodeného, že bol

dlaňami rúk udretý do oblasti nosa a krvácal z nosa. Pri jeho ošetrení na úrazovej ambulancii neboli
popísané stopy po krvácaní z nosa (zaschnutá krv v nosových prieduchoch). Na nose nebol zistený
opuch, ktorý by svedčil pre násilie smerujúce na oblasť nosa. Za uchom poškodeného a na ušnom boltci
neboli zistené modriny a zranenia svedčiace pre násilie väčšej intenzity, ktoré by spôsobilo krvný výron
za uchom. Poranenia na tvári, ktoré boli objektivizované lekárskym vyšetrením najpravdepodobnejšie

vznikli pri nakladaní poškodeného do vozidla nárazom na vyčnievajúcu oblú časť karosérie vozidla. Na
hrudníku poškodeného neboli zistené viditeľné poúrazové zmeny v zmysle krvných výronov na ľavej
strane a medzi lopatkami, ako to uvádzal poškodený. Pri vyšetrení bola popísaná pohmatová bolesť
v dolnej prednej časti hrudníka. Pohmatová bolesť je len subjektívnym údajom pacienta a je potrebnéju dať do kolerátu s ostatnými poúrazovými zmenami a nálezom v danej oblasti. Nemôže potvrdiť, že
poškodený bol opakovane udieraný päsťami do ľavej strany hrudníka a medzi lopatky. V oblasti pravého
ramena bol popísaný krvný výron bez poruchy funkcie v ramennom a lakťovom kĺbe. Presná lokalizácia

a zafarbenie krvného výronu, ako aj rozmer krvného výronu pri vyšetrení poškodeného nebol popísaný.
Poranenie vzniklo tupým ohraničeným násilím, mohlo sa jednať okrem nárazu uvedenou časťou tela do
prekážky, aj o úder päsťou do danej oblasti.
V oblasti oboch zápästí sa nachádzali kruhové pomliaždeniny, ktoré vznikli od nasadených pút v danej
oblasti. Poranenia, ktoré boli zapísané v ambulantnom zázname si nevyžadovali práceneschopnosť.

Poškodený v dôsledku poranení nebol zvláštnym spôsobom obmedzovaný v obvyklom spôsobe života.
Intenzita násilia bola ľahšia.

Znalec sa na záver súdneho konania oboznámil s celým doplneným dôkazným materiálom. Podrobne
opísal jednotlivé výpovede obžalovaných a svedkov. Na základe dodatočných výpovedí skonštatoval,
že sa nedozvedel nejaké zásadné nové skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali zmeniť závery znaleckého

posudku. Pri výpovedi obžalovaného U. J. bolo uvedené, že poškodeného držal pravou rukou za pravý
trapéz, teda oblasť pleca. Z týchto dôvodov je možné, že krvný výron, ktorý v zdravotnej dokumentácii
presne nebol lokalizovaný a charakterizovaný, mohol byť spôsobený týmto držaním poškodeného v
oblasti pleca.
Zdravotné nálezy podrobne popísal v znaleckom posudku. Obsah zdravotných nálezov nebol takého

charakteru, že by poranenia poškodeného vznikli tak, ako to uvádza vo svojej výpovedi. Stopy na
tele poškodeného neboli objektivizované a popísané v zdravotnej dokumentácii tak, že by svedčili pre
násilie v takom rozsahu, ako to bolo uvedené vo výpovediach poškodeného a svedkyne U.. Napríklad,
v oblasti hrudníka u poškodeného neboli pri vyšetrení po 10 - tich hodinách od vzniku poranenia
viditeľné žiadne poúrazové zmeny v zmysle krvného výronu, opuchu, prípadne odreniny kože. Znalec

bol toho názoru, že ak by bol útok vedený na oblasť hrudníka päsťami a išlo by o viac úderov päsťou,
poúrazové zmeny, aj keď len drobné krvné výrony, by mali byť už na hrudníku v miestach, kde je
vrstva podkožia veľmi tenká a koža nalieha tesne na rebrá pri vyšetrení viditeľné. Taktiež nebolo
zistené žiadne poranenie v oblasti nosa poškodeného. Nebolo popísané, že v nosových prieduchov
sa nachádzajú stopy krvi po krvácaní z nosa. Lekár, ktorý vykonával vyšetrenie poškodeného, ak by

pri pohľade zistil prítomnosť týchto poúrazových zmien, určite by ich v lekárskom náleze popísal. V
zdravotnej dokumentácii nebolo popísané roztrhnutie ušnice a prítomnosť krvnej podliatiny za ušnicou.
Takéto zranenia nie sú lokalizované v zakrytých častiach tela a preto sú voľným okom na prvý pohľad
viditeľné. Lekár však takéto poranenia nepopísal. Vo vzťahu ale k obsahu výpovedí poškodeného a
svedkyne U. by takéto zranenia, ktoré na tele poškodeného objektívne zistené neboli, by mali byť. Pri

vyšetrení poškodeného nebola popísaná ani rana na predkolení. Poškodený pri výpovedi uviedol, že
bol kopnutý do predkolenia zasahujúcim policajtom. Pri lekárskom ošetrení sa na takýto spôsob násilia
nesťažoval a lekár oblasť predkolenia ani nevyšetroval.

K predloženej fotodokumentácii uviedol, že fotografie nemajú výpovednú hodnotu vzhľadom na

ich nízku kvalitu. Fotografie sú nekvalitné, tmavo zafarbené a na fotografiách nemožno rozoznať
charakter poranení. V prípadoch, keď sú fotografie vyhotovené kriminalistickým technikom bývajú oveľa
kvalitnejšie. Poškodená osoba je obyčajne v spodnom prádle a je zobrazené celé telo. Následne sú
urobené detailné zábery poranení s popisom miesta poranenia, pričom pri ranách a krvných výronoch,
odreninách a iných viditeľných poraneniach je priložené aj meradlo. Pre znalecké skúmanie aj takéto

kvalitné fotografie majú len orientačnú výpoveď, lebo pri skúmaní sa berie do úvahy najskôr zdravotná
dokumentácia a nález.
Na fotografii na čl. 179 je vidno tmavšie zafarbenie pod pravou očnicou bez prítomnosti opuchu
zakrvácania do spojovky a bielej časti oka. Znalec nemohol vylúčiť ani možnosť prifarbenia tohto nálezu.
Pritaktodlhotrvajúcomkrvnomvýronebymalibyťužprítomnéznámkyodfarbovaniasa.Akbolfotografia

vyhotovená tesne po úraze, tak vzhľadom na to, že sa malo jednať o krvný výron pod pravou očnicou,
mal byť prítomný aj opuch v uvedenej oblasti, nakoľko poranenie takého charakteru je možné spôsobiť
len úderom päsťou do oblasti očnice a nie úderom hlavy do plošnej časti karosérie motorového vozidla.
Ak by došlo k úderu hlavy o rám motorového vozidla, tak očnica by bola v takomto prípade krytá okolitou
časťou motorového vozidla a vznikli by poranenia v oblasti koreňa nosa a výstupku jarmového oblúka.

Na fotografii z č.l. 180 vidieť detailne zachytenú pravú ušnicu. Na jej lalôčiku vidno perforáciu na
náušnicu, ale nie je vidno žiadne poranenie tržného charakteru. Poškodený pritom vo výpovedi tvrdil,
že mu spôsobili natrhnutie ušného laloku. Fotografia nezodpovedá jeho tvrdeniu.Fotografia na č.l. 181, ktorá má byť fotografiou chrbta je nekvalitná a zafarbenia sú plošného charakteru.
Nemajú charakter krvného výronu, ktorý by bol spôsobený úderom päsťou do uvedenej oblasti, nakoľko
pri údere päsťou by vznikli lokálne krvné výrony a nie rozsiahly plošný krvný výron.

Na fotografii na č.l. 182 by malo byť vidieť plošnú odreninu kože staršieho dáta, ktorá už má čiastočne
odlúčené chrasty a vytvorenú bledo zafarbenú pokožku. Možno konštatovať, že ide o poranenia staršie,
asi 3 - 4 týždňové, pričom uvedená odrenina kože prebiehala podlhovasto. Pri kopnutí chrbtom nohy
do oblasti predkolenia by takáto odrenina kože nevznikla. Uvedená odrenina kože bola spôsobená
tupým násilím a trecím mechanizmom. Fotografia nezodpovedá ostatným časom vzniku poranení. Teda

vychádzajúc iba z obsahu fotografie konštatoval, že odrenina musela vzniknúť skôr, ako poranenia
zaznamenané na iných fotografiách.

Znalec vo veci vypracoval písomný znalecký posudok, bol vypočutý v prípravnom konaní a dvakrát,
aj po ukončení celého dokazovania, na hlavnom pojednávaní. Znalec sa v celom priebehu pridržiaval
svojich písomných záverov. Súd musí konštatovať, že závery znaleckého skúmania znalca sú v rozpore

s výpoveďou poškodeného najmä, akým mechanizmom a aké zranenia mal pri zákroku obžalovaných
utrpieť.Nadruhejstranezáveryznaleckéhoskúmanianiesúvrozpore,aleskôrpotvrdzujú,žeobjektívne
zistené zranenia mohli vzniknúť spôsobom, ako vypovedali obžalovaní, teda pri nakladaní poškodeného
do služobného motorového vozidla polície, pri použití hmatov a chvatov, keďže obžalovaný dobrovoľne
odmietol nastúpiť do vozidla. Znalecký posudok a výpoveď znalca je objektívnym dôkazom nezávislým

od procesných strán. Súd ho zhodnotil ako významný, dôležitý, objektívny dôkaz predložený v tejto
trestnej veci podporujúci obranu obžalovaných a vyvracajúci výpoveď poškodeného o zraneniach, ktoré
mu mali byť spôsobené, ich charaktere a mechanizme ich vzniku.

Svedok poškodený N. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s priateľkou išli spolu z diskotéky

Shangaj. Z dôvodu, že ešte platil a kamaráti im zobrali veci, priateľka sa ich snažila dobehnúť a preto
išla kúsok pred ním. Pristavilo sa pri ňom policajné auto a policajt, sediaci na mieste spolujazdca stiahol
okno. Bol to J.. Spýtal sa ho, kam ide. Povedal, že ide domov. J.V. ho vyzval, aby nastúpil do vozidla,
čo odmietol. Povedal, že nič nespáchal. J. na to vystúpil von z vozidla a dal mu facku. Zostal otrasený
a nechápal, čo sa deje. Keď chcel niečo povedať, tak mu povedal, aby bol ticho. Potom ho napadlo, že

nemá ani doklady, lebo ich má priateľka. Tak ukázal, ktorým smerom sa nachádza jeho priateľka, idúca
pred ním. J. mu ale chytil ruky, dal mu ich za chrbát a založil putá. J. ho potom dva až trikrát udrel hlavou
o karosériu auta. Y. stál a nič nehovoril. Naložili ho do auta na pravú stranu a J. si sadol dozadu vedľa
neho. V prípade, že v aute niečo povedal, tak J. mu dal facku. Myslí si, že tých faciek bolo vo vozidle
aj niekoľko desiatok. Obžalovaní určite mohli vidieť priateľku na ulici, veď bola od neho vzdialená asi

150 metrov. Potom ju museli znovu vidieť odchádzajúc policajným autom. Priateľka mu neskôr hovorila,
že keď auto odišlo a nikde ho nevidela, tak vydedukovala, že ho zobrali policajti. Mohla vidieť aj časť
zákroku voči nemu. Policajtom nekládol žiaden odpor, na to nebol ani čas. Za celý deň vypil možno dve
až tri pivá a nebol pod vplyvom drog. Predtým, ako prišli do Shangaja boli v Turčianskej Štiavničke. V
Shangajižiadnealkoholickénápojenepožíval.Netvrdí,žetamalkoholnekupoval,aletvrdí,ževShangaji

nepil. V prípade, že svedok Q. vypovedá, že ho mal vidieť konzumovať dva poldeci alkoholu, tak k tomu
sa nevie vyjadriť. Zo Shangaja išli smerom na Lipovec k známym, u ktorých mali byť jeho rodičia. Na
policajnej stanici vo Vrútkach bol jeden policajt, ktorý všetko videl. Na policajnej stanici bol v takom stave,
že chcel rýchlo odísť, lebo to nebolo nič príjemné. Z policajnej stanice vo Vrútkach odchádzal asi o 02.45
hod. Z Vrútok na Lipovec sa potom dostal taxíkom, ktorý neskôr zaplatil U.. Obžalovaný J. bol v aute

spolujazdecaY.vodič.J.mudávalrukyzachrbát,klepolmuhlavuokarosériuautaaputázakladalY..Na
obvodnom oddelení ho J. kopol do pravej píšťaly. Vyšetrovateľovi už aj pri prvotnom výsluchu uviedol, že
modrina na nohe bola spôsobená kopancom, ale prečo to v zápisnici uvedené nie je, povedať nevedel.
Na návrh obhajoby boli prečítané skoršie výpovede svedka z prípravného konania.
Rozpory vo výpovediach keď najskôr 16.08.2013, 10.09.2013, 11.10.2013 (č.l. 102,107, 76 spisu -

kofrontácia s Y.) vypovedal, že druhý policajt - vodič (poznámka: Y.) mu dal ruky za chrbát, založil mu
putá a hlavu mu zatlačil tak, že mu ňou buchol dvakrát o karosériu vozidla, potom 17.01.2014 (č.l. 89
spisu) už vypovedal, že vodič (poznámka Y.) mu iba zakladal putá, policajt spolujazdec ho pritom držal
a policajt spolujazdec (poznámka:J.) ho udrel o kapotu dvakrát hlavou neprimeraným spôsobom, pred
súdom 12.11.2014 vypovedal tak, že J. mu chytil ruky a dal mu ich za chrbát, Y. mu založil putá a J. ho

udrel dvakrát hlavu o karosériu vozidla, Y. stál niekoľko metrov od nich (č.l. 244 spisu) vysvetlil tak, že
Y. mu nemohol dávať ruky za chrbát, držať ho a buchnúť hlavu o karosériu vozidla, pretože Y. vidiel a
uvedomil, že ho nemohol držať, ani udrieť o karosériu, lebo by ho vidieť nemohol. Držal ho J. a preto
mu putá musel zakladať Y..Keď 16.08.2013 vypovedal, že ho posadili do vozidla a dávali mu facky vo vozidle, tak myslel tým iba
jedného policajta J.. Na otázku, aby vysvetlil rozpor, prečo 16.08.2013 rozprával o obidvoch policajtoch,
ktorí ho fackovali, spôsobili zranenia, odopli od mreží, dali mu dole putá, zavolali do kancelárie a pustili

preč a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to robil iba J. vysvetlil, že pri poslednej výpovedi u
vyšetrovateľa hovoril všeobecne, vyšetrovateľ sa ho ani nepýtal, čo ktorý z policajtov robil. S odstupom
času si pamätá, že Y. iba stál v blízkosti, neútočil na neho a preto pri poslednej výpovedi na polícii uviedol
veci na pravú mieru.
Na otázku, prečo 11.10.2013 vypovedal, že na obvodnom oddelení dostal facky, ale nevie od koho,

uviedol, že medzi ním a Y. na oddelení bola mreža a preto upresnil, že ho udieral iba J..
Ak pri výsluchoch na polícii vypovedal, že nevie, kto mu dal facky vo vozidle a na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že to bol obžalovaný J., bolo preto, lebo s odstupom času sa začal nad tým zamýšľať a tak
sa mu to vyjasnilo. Zotrval na tom, že ho napádal iba J. a Y. ho fyzicky nenapádal.
K fotografiám, ktoré sú obsahom vyšetrovacieho spisu vypovedal, že boli vyhotovené v deň zákroku.
Niektoré fotografie vyhotovovala jeho priateľka U. a niektoré jeho mama. Myslí, že ich vyšetrovateľovi

poslal emailom. Modriny na hrudníku sa mu objavili až po pár dňoch a preto je možné, že pri
ambulantnom vyšetrení neboli viditeľné. Neskôr už k lekárovi nešiel. Ak lekár napísal, že oblasť nosa
bez poranenia tak tým myslel, že nos nebol zlomený, ale krv videl.
K tejto časti výpovede súd poznamenáva, že matka poškodeného vylúčila fotografovanie zranení.
Znalec k fotografii zranenej nohy, o ktorej svedok vypovedal, že bola vyhotovená v deň zákroku polície

vypovedal, že ide o zranenie, ktoré je dva až tri týždne staré.

Súd výpoveď korunného svedka obžaloby vyhodnotil ak vnútorne rozpornú, v podstatných častiach
rozdielnu v priebehu trestného konania, nekonzistentnú a protirečivú výpovedi U. a záverom
objektívneho znaleckého skúmania. Poškodený najskôr vypovedal, že mu hlavu o kapotu udrel Y.,

napádali ho policajti, potom naopak, že ho udrel J. a iba tento ho napádal. U. naopak vypovedala, že
jeden policajt mu dal facky a druhý mu udrel hlavu o kapotu. Výpoveď poškodeného o mechanizme
vzniku, rozsahu a charaktere zranení je v rozpore so znaleckým posudkom MUDr. Trgiňu. Priamym
následkom týchto skutočností je, že výpoveď poškodeného U. je nedôveryhodná, nepresvedčivá,
dokonca možno konštatovať pochybná a tým nespôsobilá usvedčovať obžalovaných z konania

opísaného v podanej obžalobe.

Svedkyňa N. U. vypovedala, že z diskotéky Shangaj vo Vrútkach išli s priateľom N. U. smerom domov.
Išla popredu a N. za ňou. Videli na seba. Po nejakej dobe započula za sebou zakričať nahlas polícia.
Otočila sa a videla vystupujúceho policajta z miesta spolujazdca. Policajt sa rozprával s jej priateľom,

ale nepočula obsah rozhovoru. Policajt dal následne dve facky na pravú stranu tváre N.. Potom vystúpil
druhý policajt z miesta vodiča, založil jej priateľovi putá a buchol mu hlavu o karosériu vozidla. Následne
ho naložili do vozidla a odviezli, pričom prechádzali okolo nej (zápisnica o výpovedi z 17.01.2014).
Pri výpovedi doplnila, že doklady totožnosti od priateľa mala u seba, lebo mala tašku (pri výpovedi
16.08.2013 túto okolnosť neuvádzala). Hoci mala priateľove doklady v kabelke, tak za ním neprišla, lebo

sa bála. Pri tejto výpovedi dňa 17.01.2014 vypovedala, že si myslí, že policajt, ktorý vystúpil z miesta
vodiča a dával priateľovi putá mu hlavu buchol o karosériu vozidla. N. U. jej potom zavolal asi o 02.20
hod., že vychádza z policajnej stanice a zbili ho policajti. Odtiaľ išli taxíkom na Lipovec. Na N. si všimla,
že mal krvavý nos. Na časti tváre mal modrinu, bol zranený na čele, na uchu mal podliatinu a chýbali
mu náušnice v uchu. Na rukách mal modriny od pút.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní doplnila, že v ten deň boli aj s kamarátmi na nejakej oslave v dedine
a potom išli na diskotéku do Shangaja. Keď sa s diskotéky s N. rozhodli odísť, kamarátov tam už nevideli
a nenašli ani svoje veci, mikinu a sveter. Nevedeli, či veci zobrali kamaráti, alebo ich niekto ukradol. Z
toho dôvodu išla popredu, aby kamarátov dobehla. N. išiel za ňou, aby sa prípadne po veci vrátili, ak by
ich nezastihla. V svojej kabelke mala aj N. doklady. Taxíkom išli k svojím známym, lebo N. rodičia boli

u nich na oslave. N. rodičia tam však už neboli a preto išli domov k N.. Odprevadiť ich šiel N. kamarát
Ľ.. Potom išli spať a ráno N. presviedčali, aby išiel na lekárske ošetrenie. V noci ísť nechcel. N. v ten
deň vypil možno dve pivá na jarmoku a nebol opitý. Myslí si, že N. o auto buchol vodič. Keď prišli k U.,
tak boli doma rodičia U. a ich deti Ľ. a N.. K U. prišli asi pred treťou hodinou ráno. U U. ich nenapadlo
volať záchranku. N. U. fotila u nich doma v nejakej miestnosti. Či nejaké fotografie zhotovovala aj N.Á.

mama povedať nevedela. Fotky v telefóne už nemá, ale posielali ich vyšetrovateľovi. Fotila oko, ucho,
chrbát i nohu.
Kobsahuvýpovedesvedkynejepotrebnépoznamenať,žepriprvotnejvýpovedi16.08.2013neuvádzala,
že mala pri sebe U. doklady, U. mal o kapotu vozidla udrieť Y., policajti pri odchádzaní sedeli vpredu,fotila zranenia U., aj zranenie nohy v deň policajného zákroku, pričom znalec vypovedal, že zranenie
na fotografii nohy je 2-3 týždne staré, vypovedala, že videla policajný zákrok, L. N. neboli pohádaní,
ale svedkyňa U. vypovedala, že U. jej ešte v tú noc hovorila, že: „S N.Š. nešli spolu, že boli pohádaní,

potom, že sa obzrela a N. tam nebol, nepamätám si, že by mi N. hovorila o nejakom zákroku polície
na mieste.“ (č.l. 267 spisu). Uvedené rozpory s výpoveďou poškodeného, svedkyne U. a znaleckého
skúmania spôsobujú, že súd hodnotí výpoveď svedkyne ako nepresvedčivú, nedôveryhodnú, ba priam
pochybnú s vážnymi pochybnosťami o tom, či svedkyňa v skutočnosti aj videla policajný zákrok voči
U.. Súd musí opätovne konštatovať, že ani táto výpoveď nie je spôsobilým dôkazom usvedčovať

obžalovaných zo spáchania žalovaného činu.

Svedok Y. Y. v prípravnom konaní zhodne, ako na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v júli 2013 bol
so svojou priateľkou N. Y., N. U. a jeho priateľkou N. U. na Štiavnickom kotlíku. Večer išli spolu na
diskotéku do Shangaja vo Vrútkach. Ďalšie skutočnosti si už veľmi nepamätá, lebo bol aj s priateľkou
veľmi spoločensky unavený. Zo Shangaja odchádzali iba s priateľkou a zobral N. mikinu pre priateľku.

Odchádzali z Vrútok do Martina, ale U. sa mohol domnievať, že idú na Lipovec, lebo tam mal trvalý
pobyt. S N. sa potom nestretol dlhšiu dobu. Mikinu mu vrátil náhodou asi o pol roka. K požívaniu, alebo
nepožívaniu alkoholu N. U.E. na diskotéke sa vyjadriť nevedel. Obdobne vypovedala svedkyňa N. Y.,
ktorá v prípravnom konaní zhodne, ako na hlavnom pojednávaní vypovedala, že všetci štyria boli spolu
najskôr na Štiavnickom kotlíku a potom na diskotéke v Shangaji vo Vrútkach. Jej priateľ pred odchodom

z diskotéky zobral ich veci a mikinu N.. Išli do centra Vrútok, odtiaľ si zobrali taxík a išli domov. K
prípadnému požívaniu alkoholických nápojov N. U. a jeho priateľkou sa vyjadriť nevedela. Na hlavnom
pojednávaní doplnila, že U. a U. nevedeli, že im zobrala omylom mikinu. Mohli si myslieť, že ju U. stratil,
alebo mu ju ukradli. Svedok C. Q. vypovedal, že boli na diskotéke v Shangaji vo Vrútkach. Všimol si,
že Y. a N. mali vypité. Či mal vypité aj N. U. s priateľkou povedať nevedel, pretože ich dobre nepoznal

a vtedy sa s nimi zoznámil. N. U. s priateľkou popíjali na diskotéke alkohol (poškodený vypovedal, že
na diskotéke nepil).

Svedkyňa A. U., matka poškodeného, vypovedala, že v uvedený deň boli na oslave u známych U. na
Lipovci. Jej syn N. s priateľkou N. sa boli zabaviť. Po polnoci prišli s manželom domov a išli spať. Zobudil

ju telefonát kamarátky U., ktorá jej povedala, že N. bol u nich, ide domov a bol zbitý. Po príchode domov
stále opakoval, že ho zbili a zobrali na policajnú stanicu. Z akého dôvodu ho predviedli, dodnes nevie.
Preto sa pýtala N. U., že kde bola ona. N. jej povedala, že boli pohádaní a preto išla popredu a on kráčal
za ňou. Potom sa obzrela a N. tam zrazu nebol. N. nehovorila o nejakom zákroku polície na mieste.
N. mal byť bitý len na policajnej stanici. Pokúšala sa mu dovolať, ale telefón mal vypnutý. Na N. bolo

zjavne vidieť, že je zbitý. Na pravej strane tváre mal monokel, mal roztrhnuté ucho a na rukách mal
odtlačky od pút a sťažoval sa na bolesti v rebrách. Fotografie zranení syna nerobila. Na ošetrenie s ním
hneď ísť nemohli, pretože boli na oslave a obidvaja s manželom si niečo vypili. Manžel išiel so synom
na vyšetrenie na druhý deň okolo obeda.

Svedok Ľ. U. L.. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že oslavovali spolu s rodičmi N. U. a zároveň
sa lúčili so svojím synom, ktorý odchádzal do Írska. S U. sa rozlúčili asi hodinu po polnoci. Keď vstal,
dozvedelsa,žebolunichN.U.amalihozbiťpolicajti.N.U.vtejnocinevidel.Manželkamuibapovedala,
že mal opuchnutú začervenanú tvár, ale modriny na ňom nevidela.

Svedkyňa H. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nadránom, asi o druhej alebo tretej prišiel k
nim N.Š. U. aj so svojou priateľkou. Vstala a počula ho rozprávať sa s jej synom Ľ.. N. U. hovoril, že
bol zbitý na polícii. Pýtala sa ho, či má zobudiť manžela, ale povedal, že radšej ide domov za svojimi
rodičmi. Potom odišiel aj s priateľkou. N. U. hovoril, že išiel z krčmy z Vrútok a pohádal sa so svojou
priateľkou (U. hádku poprela), ktorá išla popredu. Zastavili ho policajti, zobrali ho do auta a potom ho

zbili. N. s jeho priateľkou na ňu nepôsobili tak, že by boli opití.

Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená aj fotodokumentácia, pri niektorých fotografiách nie je
overiteľné akej osoby (č.l. 178-184), lekárske správy, blok na pokutu nezaplatenú na mieste, odpisy z
registra priestupkov a odpisy z registra trestov obžalovaného.

Obžalovaní policajti J. a Y. sa v celom priebehu konania bránili tým, že poškodeného N. U. predviedli
na policajné oddelenie za účelom zistenia totožnosti, pretože ani po výzve a poučení nepredložilobčiansky preukaz a neposkytol údaje o svojej osobe. Použili hmaty a chvaty, lebo obžalovaný sa
odmietol dobrovoľne podrobiť výzve na nastúpenie do vozidla. Obrana obžalovaných je v súlade
so závermi znalca z odboru zdravotníctva, ktorý objasnil, že objektívne zistené drobné poranenia

poškodeného najpravdepodobnejšie vznikli pri zákroku obžalovaných pri nakladaní do auta, ktorému
sa odopieral podriadiť. Poškodený naopak vypovedal, že obžalovaní od neho predloženie občianskeho
preukazu nežiadali, použili proti nemu bezdôvodne násile a neoprávnene ho predviedli. Svedkyňa N.
U. vypovedala, že občiansky preukaz poškodeného mala pri sebe. Iné dôkazy o týchto skutkových
okolnostiach predložené neboli.

Súd musí konštatovať, že obaja obžalovaní v celom priebehu konania o týchto čiastkových okolnostiach
vypovedali rovnako, zhodne a konzistentne. Svedok N. U. taktiež v priebehu celého trestného konania
vypovedal, že policajti od neho predloženie občianskeho preukazu nežiadali. Jeho výpoveď je však
plná rozporov, už vyššie uvedených. Svedkyňa N. U. v prvotných výpovediach vôbec neuvádzala, že
by mala pri sebe aj občiansky preukaz N. U., vypovedala, že nešla v nočných hodinách spolu s N.
kvôli tomu, že chcela dobehnúť jeho kamarátov, či im nezobrali mikinu. Svedkyne A. U. aj H. U. však

vypovedali, že im U. hovorila o tom, že spolu nešli, pretože boli s N. U. pohádaní. Svedkyňa N. U.
vypovedala, že videla, ako sa pri poškodenom pristavili policajti. Svedkyňa A. U. však vypovedala, že N.
U. po príchode do ich domu situáciu popisovala tak, že išla nočnými Vrútkami, zrazu sa otočila a N. U.
nevidela. Taktiež jej nič nehovorila o tom, že by mala mať N. občiansky preukaz. Obžalovaní tvrdili, že
okrem nich troch na mieste, z ktorého predvádzali N. U.Č., nebol. Súd musel prihliadnuť na tieto zjavné

rozpory v samotných výpovediach poškodeného U. a svedkyne N. U., ako aj na rozpory s výpoveďami
svedkýň U. a Vidiečanovej, ktorým ešte v nočných hodinách rozprávala o tom, čo sa malo odohrať a
preto výpoveď svedkyne N. U. v tejto časti zhodnotil ako nepresvedčivú, nedôveryhodnú a nespôsobilú
usvedčovať obžalovaných zo spáchania stíhaného trestného činu. Všetky tieto rozpory vo výpovediach,
ktoré majú usvedčovať obžalovaných viedli súd k tomu, že tieto výpovede zhodnotil ako nedôveryhodné,

pochybné a tak nedostačujúce k tomu, aby obžalovaných usvedčili zo stíhaného trestného činu; teda, že
bez právneho dôvodu predviedli poškodeného na policajné oddelenie. V konaní nebolo bez pochybností
preukázané, že U. hovoril obžalovaným, že doklad totožnosti má jeho priateľka a bolo ju vidno.

Výpoveď poškodeného U. v časti o utrpených zraneniach a mechanizme ich vzniku je v zjavnom rozpore

so závermi znaleckého skúmania z odvetvia zdravotníctva, ako je to už vyššie uvedené.

Všetky tieto skutočnosti a hodnotiace úvahy viedli súd k záveru, že výpovede poškodeného a ďalších
svedkov, ktorí majú usvedčovať obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti sú nejednoznačné,
rozporné, navzájom protirečivé a hlavne v protiklade so závermi znaleckého objektívneho skúmania z

odboru zdravotníctva. Preto týmto výpovediam neuveril.

Prokurátor ani obžalovaný v súdnom konaní ďalšie dôkazy nepredložili.
Súd nepovažoval za potrebné vykonávať previerku výpovedí na mieste, pretože mal dostatok podkladov
a dokazovanie bolo vykonané v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Súd zhodnotením vyššie uvedených dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne dospel k záveru, že nie je
jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku opísaného v
podanej obžalobe. Obžalovaní tieto skutočnosti v celom priebehu trestného konania popierali, s ich
výpoveďami je v súlade výpoveď svedka E. W. a najmä závery znaleckého skúmania z odvetvia

zdravotníctva. Znalecký posudok aj výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní je pritom objektívnym
dôkazom nezávislým od oboch procesných strán. Práve znalec dospel k záveru, že objektívne zistené
zranenia nie sú v súlade s obsahom výpovede poškodeného a mohli veľmi dobre vzniknúť pri
predvádzaní poškodeného na policajné oddelenie použitím hmatov a chvatov tak, ako to uvádzali
obidvaja obžalovaní. Určite však nevznikli tak, ako uvádzal poškodený, teda bitím a údermi na mieste

predvádzania a počas jazdy motorovým vozidlom i na policajnom oddelení. Na druhej strane samotné
výpovede poškodeného a ďalších svedkov, odhliadnuc aj od záverov znaleckého skúmania z odboru
zdravotníctva, sú rozporné samé o sebe, ako aj navzájom tak, ako to už bolo vyššie uvedené.

Pokiaľ ide o výrok o vine, súd poznamenáva, že tento sa môže zakladať len na dôkazov, ktoré

celkovo vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal. Zistenie skutočného stavu veci preto vyžaduje,
aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou
tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno
preto považovať zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonanéhodokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného
záveru.

Možnosť iného záveru vyplýva najmä z obrany obžalovaných v trestnom konaní, záverov znaleckého
skúmania z odboru zdravotníctva a výpovede svedka W.. Preto, aj keď sú obžalovaní dôvodne podozriví,
že sa dopustili žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom
nevyznievajú jednoznačne a nie je úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých by sa mohol vyvodiť jasný a spoľahlivý záver, že obžalovaní sa dopustili konania opísaného

v skutkovej vete obžaloby, súd ich musel v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v
prospech obžalovaného) podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Takýto postup súdu
pritom nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že skutok sa nestal, stačí pochybnosť o tom,
či sa skutok stal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom

súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.