Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Friday, June 19, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212748
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114212748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: D. E.,
F.. X.X.XXXX, bytom D. T. X, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42264154,
právne zastúpený: JUDr. Jozef Kemp, advokát so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, v
konaní o zaplatenie 648,71 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

pripúšťa vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Nám. Josipa Andriča 1,

Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej,

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou podanou dňa 5.5.2017 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu
sumu 648,71 EUR spolu s 8,75%-tným ročným úrokom z omeškania od 24.9.2012 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania.

Dňa 24.6.2014 bolo súdu doručené oznámenie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ o
jeho vstupe ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovaného.
Tunajší súd dňa 12.8.2014 oznámil žalobcovi, že do konania vstúpil na strane žalovaného tento vedľajší
účastník.
Písomným podaním zo dňa 21.8.2014, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 26.8.2014, žalobca
prostredníctvomprávnehozástupcuvzniesolnámietkuneprípustnostivedľajšiehoúčastníctva.Poukázal

na to, že vstup občianskeho združenia považuje za zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O.s.p.,
motivovaný snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Uviedol, že v
prípade právnickej osoby ktorej predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, je na mieste dôvodný
predpoklad, že na realizáciu uvedenej činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená
(v opačnom prípade je minimálne sporné ako svoju činnosť v záujme ochrany práv spotrebiteľov
reálne vykonáva). Žalobca ďalej poukázal na to, že činnosť združenia spočíva len vo formulárových
oznámeniachovstupevedľajšiehoúčastníkadokonania,nazákladečohožalobcatvrdí,žeúčelomtohto

vstupu je ochrana práv spotrebiteľa len zdanlivo a skôr je činnosť združenia zameraná na uplatňovanie
si náhrady trov konania.Dňa 12.8.2014 súd vyzval žalovanú, aby súdu oznámila, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania vystupujúceho na jej podporu. Žalovaná listom zo dňa 26.8.2014 odpovedala na výzvu súdu
tak, že vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Podľa § 93 ods. 2, 3 O.s.p., v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo

veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"),
bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať
návrh na začatie konania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže na základe
plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv
vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

V prípadoch na ktoré dopadá ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zákon nestanovuje ako

podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania.
Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho
záujmu na výsledku sporu tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej
procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv,
o ktoré v konaní ide.

Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné
predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným
z takých osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ust. §
25 ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv

spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti
(uznesenie NS SR pod sp. zn. 3Cdo188/2012 z 5.2.2013). Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
zároveň vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnickým osobám, na ktoré sa
vzťahuje ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, široké možnosti uplatnenia ochrany práv za
účelom ktorej boli zriadené.

Právnické osoby zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa môžu napríklad vykonávať prieskumy,
vyhodnocovať presadzovanie práv spotrebiteľov, monitorovať všeobecné zmluvné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách, sledovať implementáciu v spotrebiteľskej politike aj jej uplatňovanie v praxi,
iniciovať rokovania a činnosti ovplyvňujúcu legislatívne úpravy v záujme ochrany práv a spotrebiteľov,
vydávať prejudiká a publikácie. Na základe plnomocenstva môžu tiež zastupovať spotrebiteľa v

konaniach pred štátnymi orgánmi na základe súhlasu spotrebiteľa a dodávateľa, môžu sprostredkovať
riešenie sporov medzi nimi pri vybavovaní reklamácií.
Legislatívnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo
všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane práv je okrem vyššie uvedených foriem aj návrh na
začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.

Pri využívaní tejto formy ochrany práv spotrebiteľa je ale potrebné zdôrazniť, že prejavom skutočného
a úprimného záujmu o ochranu práv konkrétneho spotrebiteľa zo strany tej ktorej právnickej osoby a
logickýmpredpokladomefektívnostiňouindividuálneposkytovanejochranyje,žesadôsledneoboznámi
so všetkými okolnosťami charakterizujúcimi situáciu spotrebiteľa a nebude paušálne vstupovať dovšetkých jej známych konaní v prípade, kedy by mohla pôsobiť v procesnom postavení vedľajšieho
účastníka a vstúpi len do tých konaní, v ktorých to reálne vyžadujú potreby toho, koho chce v konaní
podporovať a kto má byť v zmysle zákona objektom ochrany spotrebiteľa.

Je nesporné, že zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej si žalobca uplatňuje právo v tomto
konaníjespotrebiteľskouzmluvoupodľavšeobecnýchustanoveníObčianskehozákonníka.Zozmluvyje
zrejme,žežalobcakonalvrámcipredmetusvojejčinnostipodľavýpisuzobchodnéhoregistraažalovaný
v 1. rade je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,

pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv.
S poukazom na skutočnosť, že predmetné konanie je sporom spotrebiteľským a vstup do konania,
ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), oznámilo občianske združenie, predmetom
činnosti ktorého sú právne služby spotrebiteľom a samotní žalovaní nevyjadrili nesúhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na ich podporu, súd rozhodol o prípustnosti vstupu občianskeho

združenia ako vedľajšieho účastníka do predmetného konania.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Keďže predmetom konania je suma 648,71 EUR, jedná sa na základe vyššie citovaných zákonných
ustanovení o drobný spor, pričom súd pri posúdení predmetnej veci vychádzal z listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovné:

Dňa 26.3.2009 účastníci uzavreli zmluvu označenú ako zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísala najprv žalovaná
ako dlžník dňa 17.12.2009 s vyplnením údajov v bode 5 zmluvy, v ktorom je uvedené, že žiada o
poskytnutie úveru vo výške 1.261,37 EUR s mesačnou splátkou 77,08 EUR, s počtom splátok 30
mesiacov, zmluvnou odmenou (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom v sume) 1.050,92 EUR. V návrhu je ďalej uvedená predpokladaná RPMN za úver vo výške
68,82 %, ročná úroková sadzba v tej istej hodnote, priemerná RPMN vo výške 34,49 % a uvádza sa
tu aj revolving vo výške 624,31 EUR, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 763,06 EUR, ročná
úroková sadzba revolvingu 67,54 % a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 58,70 %. Bod 6
zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tým, že poskytnutá čiastka úveru (úverový

limit) je 1.261,37 EUR, mesačná splátka 77,08 EUR, počet splátok 30, zmluvná odmena (predstavuje
celkové náklady spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom) v sume 1.050,92 EUR, RPMN za úver 63,16
%, ročná úroková sadzba úveru 68,82 %, priemerná RPMN 34,49 %, poskytnutá čiastka revolvingu
624,31 EUR, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 763,06 EUR, predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 55,38 % a ročná úroková sadzba revolvingu 67,54 %. Žalobca ako veriteľ túto

zmluvu podpísal 26.3.2009.
Listom zo dňa 26.3.2009 žalobca oznámil žalovanej schválenie úveru, v ktorom rozpísal údaje o danom
úvere, vrátane revolvingu, avšak uviedol tam inú RPMN (63,16 %).
Z karty klienta (žalovanej) vyplýva, že žalobca jej vyplatil celkovo (vrátane revolvingov) sumu 997,99
EUR, nie 2.648,81 EUR, ako je to uvedené v žalobe a žalovaná zaplatila žalobcovi doposiaľ celkovo

sumu 3.051,13 EUR, nie ako je to uvedené v žalobe t.j. sumu 2.751,13 EUR.
Žalobca listom zo dňa 3.9.2012 oznámil žalovanej zosplatnenie úveru v dôsledku omeškania s úhradou
splátok uplynutím 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon).

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len zákon), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 3 ods. 1 zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2, zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2, zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí
obsahovať
g)konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 4 ods. 3 zákona, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa 2 písm. a), b), d) až j), k) a l),
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 26.3.2009
je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, ktorá musí obsahovať obligatórne zákonné náležitosti, ktoré
sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. g) je konečná splatnosť

spotrebiteľského úveru, pod písm. i) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pod
písm. j) ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a pod písm. k) priemerná RPMN.
Konečnou splatnosťou úveru nie je iba stanovenie počtu mesačných splátok, o čom svedčí aj
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i), ktoré uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s
konečnou splatnosťou úveru a preto naplnenie dikcie citovaného ustanovenia spočíva v tom, že konečná

splatnosť úveru musí byť určená uvedením konkrétneho dátumu. V zmluve chýba aj ďalšia obligatórna
náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. i) citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v
zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len
suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedená informácia je totiž dôležitá
pre spotrebiteľa o tom, či príslušný úver je pre neho výhodný alebo nie (napr. rozsudok Krajského súdu

v Trnave 9Co 401/12 zo dňa 6.8.2013).
Uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobujú následok vyplývajúci z § 4
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. spočívajúci v tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Znamená to, že žalovaná má žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 997,99 EUR, a keďže mu
uhradila viac (3.051,13 EUR), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak nebol právny úkon urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda

účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.Súd zároveň poukazuje na absenciu dohody o RPMN. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že
výška RPMN pri úvere bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu - 68,82 % a iná v
akceptácii žalobcu - 63,16 %, pričom nie je podstatné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže

rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. S poukazom na citované ustanovenie
§ 44 ods. 2 vetu prvú OZ totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalobcu v
zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalovaná musela písomne akceptovať, k čomu ale
nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a aj z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. K totožnému právnemu

záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku 6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014. Navyše v zmluve
absentuje aj priemerná RPMN, čo má taktiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, pričom úspešná žalovaná si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu
trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal a neúspešný žalobca nemá právo
na náhradu trov konania.

O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného, súd rozhodol taktiež
na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konanianepriznal,keďžemázato,žetrovykonania,ktorésiuplatnilvedľajšíúčastníkniesúpotrebnépre
účelné uplatňovanie, resp. bránenie práv žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobu
zamietolzinýchdôvodov,nežktoréuviedolvedľajšíúčastníkvrámcisvojhovyjadreniazodňa27.8.2014,

pričom v danom prípade súd navyše ex offo prihliadal na to, či úver obsahuje zákonné náležitosti a či
pre ich absenciu nie je bezúročný a bezpoplatkový, resp. či spotrebiteľská zmluva resp. jej časť nie je
neplatná.
Súd má zároveň za to, že vedľajší účastník, ktorý bol založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu by mal byť schopný poskytnúť žalovanému spotrebiteľovi odbornú pomoc sám bez toho, aby

sa dal právne zastúpiť, čo má oporu aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 78/2003 v zmysle
ktorého nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia účastníkovi konania, ktorý disponuje viacerými
pracovníkmimajúceprávnickévzdelanie,niejeporušenímzákladnéhoprávanaprávnupomocarovnosť
účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2, 3 Ústavy SR. V súvislosti s nepriznaním trov konania, súd
taktiež poukazuje na argumentáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013, z ktorého

okrem iného vyplýva, že trovy konania, ktoré vznikli zastupovaním advokátom, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde v tzv. hromadných veciach, kde
sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci. V takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v
súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.