Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6P/114/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205762
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8115205762.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého Q. C., G.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti matky Z. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. L. XX, O., E..Č.. Č.
Č.. XXX a biologického otca B. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Č. Č.. XXX, na návrh osvojiteľa M. C., G..
XX.XX.XXXX, E. K. J. XXX, o zrušenie osvojenia t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia jeho osvojenia k osvojencovi mal. Q. C., G..

XX.XX.XXXX. Navrhovateľ ako hlavný dôvod na zrušenie osvojenia uviedol rozpad rodinného života,
ktorý viedol s matkou osvojenca ako so svojou manželkou. Rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp.zn. 25P/372/2006 zo dňa 14.06.2007 súd vyslovil, že maloletý Q. C. predtým C., G.. XX.XX.XXXX
je osvojencom osvojiteľa M. C., G.. XX.XX.XXXX a nariadil zapísať do matričnej knihy narodení
namiesto doterajšieho otca osvojiteľa- navrhovateľa. Manželstvo navrhovateľa a matky osvojenca
bolo právoplatne rozvedené a navrhovateľovi bola určená vyživovacia povinnosť voči osvojencovi.
Navrhovateľ uviedol, že jeho vzťah s osvojencom je v dôsledku rozvodu manželstva vážne ohrozený

a neplní účel, na ktorý bol tento vzťah založený. Navrhovateľ je toho názoru, že osvojenec voči
nemu neprejavuje žiadnu rodičovskú úctu a svoje povinnosti dieťaťa voči otcovi si neplní. Navrhovateľ
z počutia vie, že osvojenec ho nenazýva svojím otcom a pred svojimi príbuznými ho oslovuje
nadávkami. Od rozvodu je osvojenec podnecovaný svojou matkou proti osvojiteľovi. Navrhovateľ svoj
ďalší záväzok osvojiteľa k osvojencovi považuje za rozporný s dobrými mravmi. Zrušenie osvojenia je
v záujme maloletého osvojenca, ktorému vzniká príležitosť vytvorenia skutočného rodičovského vzťahu
s biologickým otcom.

Matka sa k návrhu odmietla vyjadriť.

Biologický otec maloletého dieťaťa s návrhom súhlasil.

Kolízny opatrovník uviedol, že nie sú objektívne dôvody na zrušenie osvojenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp.zn. 25P/372/2006 zo dňa 14.06.2007, sp.zn. 24P/40/2013 zo dňa
19.03.2014 a zistil tento skutkový stav:Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 25P/372/2006 zo dňa 14.06.2007 súd vyslovil, že maloletý
Q. C. predtým C., G.. XX.XX.XXXX je osvojencom osvojiteľa M. C., G.. XX.XX.XXXX a nariadil zapísať
do rodného listu maloletého Q. C., G.. XX.XX.XXXX, v knihe narodení Matričného úradu Vranov nad

Topľou vo zv. 60, ročník 2000, strana 59, pod poradovým číslom 729 ako otca M. C., G.. XX.XX.XXXX,
P..Č.. XXXXXX/XXXX, E. K. O., L. XX a ako matku Z. C., O. C. P.. F., G.. X.X.XXXX, P..Č.. XXXXXX/
XXXX, E. K. O., L. XX.

Rozhodnutím č.k. 24P/40/2013-117 zo dňa 19.03.2014 Okresný súd Prešov manželstvo M. C., G..

XX.XX.XXXX Q. Z. C., G.. XX.XX.XXXX rozviedol. Na čas po rozvode boli maloleté deti Q. C. Q. A. C.
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný platením výživného po 50,- eur mesačne na
každé dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.03.2014.

Zvýpovedenavrhovateľavyplýva,žedôvodompodanianávrhubolo,žebývalamanželkasnímnechcela
žiť. Uviedol, že deti nevídava, nestretáva sa s nimi, dcéru nevidel už dva roky. S Q. sa teraz stretol po

roku a pol. Maloletý Q. má svojho biologického otca. Vyživovaciu povinnosť na obe deti si navrhovateľ
riadne plní.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že ich manželstvo s navrhovateľom bolo rozvedené v marci 2014. V
spoločnej domácnosti žili od januára 2004 až do dňa 7.2.2013, kedy po incidente odišla zo spoločnej

domácnosti aj s maloletými deťmi. Syn Q. otca oslovuje riadne otec, nakoľko za desať rokov si na to
zvykol. Naposledy obe deti boli s otcom v auguste 2014, kedy trávili prázdniny u jeho rodičov. Syn otca
občas vída v Prešove a občas k nemu aj zájde, nakoľko otec tam pracuje. K vzťahu otca a syna uviedla,
že syn otca pokladá za súčasť svojho života, no nemôže povedať, že by otca často spomínal.

Biologický otec maloletého vo výpovedi uviedol, že je so synom v kontakte jeden až dva krát do týždňa,
kedy ho syn aj navštevuje. Stretávali sa aj v minulosti vždy keď prišiel do Čaklova. Oslovuje ho oco.
Nevedel uviesť aký má jeho syn vzťah s navrhovateľom, o takýchto veciach sa nebavia.
Podľa § 107 ods. 1,2 Zákona o rodine, osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v
záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na

návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné
vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak
súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností,
rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44 .

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh ne zrušenue osvojenia je
nedôvodný. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 25P/372/2006 zo dňa 14.06.2007, došlo k
osvojeniu mal. Q., osvojiteľom- navrhovateľom. V zmysle § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká
medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a
príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú

zodpovednosťarovnaképrávaapovinnostiakorodičia.Súdpovažujezapotrebnézdôrazniťskutočnosť,
že v súčasnom právnom poriadku je inštitút osvojenia koncipovaný v zásade ako nezrušiteľný. I v
tomto prípade však existuje výnimka a i zdanlivo nezrušiteľné osvojenie možno za splnenia zákonných
predpokladov zrušiť, avšak len počas stanovenej hmotnoprávnej 6 mesačnej prekluzívnej lehoty,
plynúcej odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Zrušiť takéto rozhodnutie

možno len ďalším súdnym rozhodnutím v konaní, ktoré začne na návrh, ale i bez návrhu ex offo
uznesenímsúdu.Nakoľkovtomtoprípade,odprávoplatnostivyššieuvedenéhorozhodnutia,užuplynula
prekluzívna lehota 6 mesiacov sú dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ irelevantné a súd preto návrh
navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa mápopri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.