Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/438/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413222692
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413222692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: K. K., trvale
bytom W. 2, A., t.č. bytom S. E. XX, E. X., zast. Mgr. Zuzanou Bojkovskou, advokátkou, so sídlom
Rožňavská2,Bratislava,protiodporkyni:S.K.,bytomW.2,A.,zast.Mgr.AlicouMendlovou,advokátkou,
so sídlom Riečna 2, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletým deťom K.: V., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Vazovova 7/A, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.05.2015 č.k. 25P/318/2013-190,

jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa potvrdzuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 13.05.2015 č.k. 25P/318/2013-190 manželstvo účastníkov
rozviedol, na čas po rozvode manželstva maloletého V. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Matke uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletého V. výživným vo výške 100,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o

rozvode manželstva. Maloletého W. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal
prispievaťnavýživumaloletéhoW.sumou100,-eurmesačne,počnúcprávoplatnosťouvýrokuorozvode
manželstva. Upravil styk otca s maloletým W. v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, určil že otec
maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá maloletého matke v mieste bydliska maloletého.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

O rozvode manželstva účastníkov rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené,
neplní ani jednu zo spoločenských funkcií, obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy, keďže účastníci
spolu nežijú, nehospodária, nepomáhajú si, ich manželstvo je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní
nemá ani jeden z nich záujem. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v rozdielnosti názorov a pováh
účastníkov a z toho vyplývajúcich vzájomných nezhôd. Tým, že s konaním rozvodu manželstva podľa
§ 113 ods. 1 O.s.p. je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po

rozvode manželstva, na základe zhodného návrhu oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, s prihliadnutím
aj na odporúčanie znalca, zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti otca a maloletého W. do osobnej
starostlivosti matky. Zastupovanie a správu majetku maloletých detí ponechal obom rodičom, nakoľko
vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali to, aby tietopráva prináležali iba jednému z rodičov. Výživné na maloleté deti určil v zmysle kritérií uvedených v ust.
§ 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Výšku výživného ustálil na 100,- eur mesačne na každé
dieťa majúc za to, že takto určené výživné zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletých detí,

ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Pokiaľ ide o príjmy rodičov konštatoval,
že tieto sú v súčasnosti približne rovnaké, obaja majú pravidelný mesačný príjem, starajú sa o jedno
nezaopatrené dieťa a ani u jedného z nich neboli zistené také prekážky, ktoré by im odôvodnene bránili
dosahovať taký príjem, aby svoju vyživovaciu povinnosť nemohli plniť v určenej výške. Pri určovaní
výšky výživného zo strany matky na maloletého V. súd prihliadol aj na to, že maloletý je už vo veku

blízkom dospelosti a teda jeho potreby možno považovať za potreby dospelého človeka. Pokiaľ ide o
maloletého W., nepriklonil sa k tvrdeniu otca, že na jeho strane nastala v priebehu konania taká zmena
pomerov, ktorá by odôvodňovala určenie jeho vyživovacej povinnosti na W. v minimálnej výške, resp.
vo výške 50,- eur mesačne. V tejto súvislosti poukázal na to, že otec vykonával pracovnú činnosť v
Rakúsku,dosahovalpríjemokolo1.000,-eurmesačne,pričomvkonanídostatočnenepreukázaldôvody,
pre ktoré sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Podľa názoru súdu nemožno tiež opomenúť, že otec

býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, teda nepokrýva celú časť výdavkov na domácnosť sám.
Styk matky s maloletým V. na základe návrhov účastníkov a odporúčania znalca konkrétne neupravil.
U maloletého W. považoval za potrebné jeho styk s otcom upraviť, nakoľko medzi rodičmi v tomto
smere boli zistené nezhody. Rozsah styku, tak ako ho upravil podľa názoru súdu, je v najlepšom záujme
maloletého a súčasne vnesie do pomerov účastníkov právnu istotu. O náhrade trov konania rozhodol

podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom na maloletého W. a na maloletého V., ako aj vo výroku o
úprave styku otca s maloletým W. podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktorá v
napadnutej časti žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o

výšku výživného určenú na obe deti s touto nesúhlasila, žiadala určiť výživné na maloletého W. zo strany
otca vo výške 250,- eur mesačne a na maloletého V. z jej strany vo výške 40,- eur mesačne. Poukázala
na rozdielne majetkové pomery, ako aj na rozdielne príjmy ich ako rodičov, ktoré podľa jej názoru ňou
navrhovanú výšku výživného odôvodňujú. Pokiaľ ide o určený rozsah styku otca s maloletým W., tak
široko koncipovaný styk, podľa jej názoru, nie je v záujme maloletého W., keďže otec nemá vytvorené

riadne podmienky na starostlivosť o maloletého, v jeho veku ho necháva cestovať samého električkou
cez celé mesto, čo vyplynulo z dokazovania v konaní.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ ide o výživné mal za to, že súd dostatočným

spôsobom preveril jeho zárobkové možnosti, schopnosti, výšku výživného stanovil primerane k veku a
potrebám maloletého W.. Uviedol, že pracuje ako kuchár, rovnako ako matka, má približne rovnaký plat
ako matka, iné príjmy nemá, čo bolo v konaní dostatočne preukázané. Matka nepredložila súdu jediný
dôkaz, ktorý by potvrdzoval jej argumenty o jeho údajnom majetku. Pokiaľ ide o zmenu jeho zamestnania
uviedol, že súdu dostatočne vysvetlil, prečo už naďalej nemôže pracovať v Rakúsku. Uviedol, že k

skončeniu pracovného pomeru v Rakúsku nedošlo z dôvodov na jeho strane, rakúsky zamestnávateľ
prestal mať vo svojom reštauračnom zariadení dostatočné tržby, a preto v záujme úspor výdavkov
prepustil personál, teda aj jeho. Naviac, v Rakúsku nemôže pracovať aj z dôvodu, že sa potrebuje
venovať obom deťom. Každodenným dochádzaním do Rakúska by vôbec nemal možnosť stretávať sa
s maloletým W., s maloletým V. by nemal priestor riešiť jeho školu, výchovu. Čo sa týka maloletého V.

uviedol, že matka na jeho výživu vôbec neprispieva, všetky výdavky na maloletého hradí on. K námietke
matky o široko koncipovanom styku s maloletým W. uviedol, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala,
že by styk maloletého s ním nepriaznivo vplýval na vývoj maloletého. Uviedol, že má zdravý citový vzťah
k obom svojim deťom, ktoré k nemu majú tiež pozitívny citový vzťah, preto nie je dôvodné, aby bol
obmedzovaný pri stretávaní sa s maloletým W. len na každý druhý víkend.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods.
1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Tým, že predmetom odvolacieho konania je časť konania rozvod manželstva týkajúca sa výlučne úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva,
odvolací súd v označení účastníkov bude používať: matka, otec maloleté deti.Pokiaľ ide o maloleté deti, v priebehu odvolacieho konania V. dňa XX.XX.XXXX dovŕšil plnoletosť a už
ako účastník konania s plnou procesnou spôsobilosťou sa pripojil k návrhu otca.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o výživnom na obe deti, odvolací súd má za to, že súdom prvého
stupňa určená výška výživného zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté
deti, a to ako na strane detí, tak aj rodičov, keď súd prvého stupňa na jej ustálenie vykonal náležité
dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd. Podľa názoru odvolacieho súdu pri určovaní výživného

na strane detí súd prvého stupňa správne prihliadol na tú skutočnosť, že potreby V. zvereného do
starostlivosti otca sú nesporne vyššie ako u maloletého W. zvereného do osobnej starostlivosti matky,
a to v dôsledku rozdielnosti ich fyzického veku, čo nesporne znamená, že V. má nepomerne vyššie
náklady na uspokojovanie jeho potrieb spojených s bývaním, stravou, najmä však prípravou na budúce
povolanie štúdiom na strednej škole. Z uvedeného dôvodu nebolo možné akceptovať návrh matky na
určenie výživného na V. vo výške 50,- eur mesačne, nakoľko uvedená suma by nepokrývala ani časť

základných, nie to odôvodnených potrieb V.. Súd prvého stupňa správne určil aj výšku výživného na
maloletého W. (100,- eur mesačne) zo strany otca, pri zohľadnení osobnej starostlivosti otca o V., výšky
jeho odôvodnených potrieb krytých otcom, s prihliadnutím na súčasné zárobkové a majetkové pomery
oboch rodičov. Je pravdou, že v priebehu konania došlo k zníženiu príjmu otca, v spise sa však nachádza
potvrdenie zamestnávateľa otca X. G. C. X. z 10.11.2014, z ktorého je zrejmé, že dôvodom skončenia

pracovného pomeru otca k 01.12.2014 bol pokles návštevnosti a s tým súvisiaci pokles tržby, v dôsledku
ktorých skutočností sa zamestnávateľ otca rozhodol s otcom ukončiť pracovný pomer. Ďalšie príjmy otca
ani jeho majetkové pomery tvrdené matkou v konaní i v odvolaní preukázané neboli, preto odvolací súd
odvolanie matky v časti namietanej výšky výživného vyhodnotil ako nedôvodné. Za nedôvodné odvolací
súd považoval odvolanie matky aj proti výroku o úprave styku otca s maloletým W.. Z obsahu spisu

vyplynulo, že vzťah otca a maloletého W. je dobrý, naviac za situácie, že otec má v osobnej starostlivosti
V., bude aj v záujme oboch súrodencov tráviť čo najviac času spolu, a to v rodine otca.

S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny,
preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 144
veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.