Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217442
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217442.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r.
o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421,
Grösslingova 4, Bratislava, za ktorú ako konateľ koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo 16.12.2013 č. k. 6C/120/2012 - 105

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktoré žalobcovi mali byť spôsobené
nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves,
konajúceho ako exekučný súd v konaniach sp. zn. 2Er/519/2009, 2Er/475/2011, 2Er/561/2010,
2Er/106/2011, 2Er/598/2009, 2Er/98/2011 a 2Er/823/2010, vedených proti povinným E. V., R. N., H. L.,
Š. Ž., Y. C., E. I. a Y. Y. tým, že zamietol žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, resp. že v exekučných konaniach sp. zn. 2Er/522/2010, 1Er/107/2009, 2Er/520/2009,

2Er/457/2009 a 2Er/562/2011 vedených proti povinným V. F., U. F., N. V., E. Q. a K. Š. žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po zákonnej lehote, že v konaniach sp. zn. 2Er/685/2010 a
2Er/160/2009,vedenýchprotipovinnýmA.T.aU.V.oudelenípoverenianavykonanieexekúcierozhodol
po uplynutí zákonnej lehoty (§44 ods. 2 EP) a tiež, že v konaniach sp. zn. 2Er/610/2006, 2Er/298/2006,
1Er/1802/2002, 2Er/182/2003, 2Er/91/2005 a 2Er/217/2005 vedených proti povinným T. H., R. Z.V., L.
Q., V. Y., Y. C. a H. Q. nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote 30 dní
od doručenia návrhu (§44 EP). Žalovaný nárok žalobcu neuznal a žalobu žiadal zamietnuť.

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol s odôvodnením,
že nie je daný základ žalobou uplatnených nárokov v zmysle §3, 5, 6, 9, 15, 17 a 19 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon“), a to
tak titulom zodpovednosti za tvrdený nesprávny úradný postup (prieťahy), ako ani titulom zodpovednosti
za nezákonné rozhodnutie. Pokiaľ žalobca exekučnému súdu vytýkal samotný spôsob rozhodnutia
o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádzal zo zistenia, že všetky

tieto žiadosti boli právoplatne zamietnuté, pričom žiadne z týchto rozhodnutí nebolo zrušené, resp.
zmenené pre nezákonnosť. Pokiaľ žalobca exekučnému súdu vytýkal, že žiadosti na udelenie poverenia
zamietol po uplynutí pätnásťdňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému
súdu, s poukazom na §44 ods. 2 Exekučného poriadku zdôraznil, že ustanovená lehota platí len preprípady, kedy exekučný súd exekútora poverí vykonaním exekúcie, nie však na prípady, keď jeho
žiadosti o udelenie poverenia zamieta. Pokiaľ žalobca nesprávny úradný postup namietal v exekučných
konaniach 2Er/685/2010, resp. 2Er/160/2009, vychádzal zo zistenia, že v týchto exekučných konaniach

došlo k povereniu exekútora vykonaním exekúcie v zákonnej lehote 15 dní od doručenia žiadosti
súdneho exekútora exekučnému súdu. Vo veci 2Er/685/2010 k tomu došlo 20.10.2010, pričom žiadosť
exekučného súdu bola doručená 13.10.2010, resp. vo veci 2Er/160/2009, k tomu došlo 9.4.2009 s tým,
že žiadosť exekučnému súdu bola doručená 6.4.2009. Pokiaľ nesprávny úradný postup exekučného
súdu mal spočívať v tom, že o návrhu oprávneného na zmenu exekútora nerozhodol v zákonom

stanovenej lehote 30 dní od doručenia návrhu, vychádzal zo zistenia, že okrem veci 2Er/1802/2002
vo všetkých týchto exekučných veciach, či už na návrh pôvodného exekútora alebo exekučný súd
ex offo ešte pred rozhodnutím o návrhu posudzoval vôbec prípustnosť exekúcie, pričom v štyroch
prípadoch ju vzhliadol za neprípustnú, došlo preto k úplnému zastaveniu exekúcie a návrh na zmenu
exekútora musel byť preto zamietnutý, v jednom prípade došlo k čiastočnému zastaveniu exekúcie
(úroky z omeškania nad zákonom stanovenú hranicu). V prípade konania 2Er/1802/2002 exekučný

súd písomne komunikoval s oprávneným a po dôslednom vyšetrení všetkých skutočností a vrátení
exekútorského spisu na súd 8.4.2010 zmenu exekútora povolil rozhodnutím z 13.4.2010. Za právne
významnúpovažovalajskutočnosť,ževedenímsúduakoneopodstatnenénebolivyhodnotenésťažnosti
žalobcunaprieťahyvexekučnýchkonaniach(Spr/22/2010,Spr/34/2010,Spr/12/2011).Zdôraznilpritom,
že porušenie ústavného článku 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR a všeobecný súd nemá preto právomoc konštatovať
prieťahy v súdnom konaní. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil rozhodnutie ústavného súdu o
prieťahoch v daných exekučných konaniach a tiež pre nedostatok svojej právomoci na rozhodnutie o
týchto otázkach uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v smere preukázania nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu ani nezákonnosť jeho rozhodnutí. S prihliadnutím na to, že všetky

hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej či
už nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho nezákonným rozhodnutím, musia
byť splnené súčasne, nezaoberal sa posudzovaním prípadnej existencie ostatných podmienok priznania
náhrady škody, ale žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že úspešný žalovaný, ktorý síce
uplatnil náhradu trov, ale tieto v zákonnej lehote nevyčíslil, pričom z obsahu spisu mu žiadne trovy

nevyplynuli a neúspešnému žalobcovi náhrada trov neprináleží, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (§142 ods. 1 a 151 ods. 1 a 2 OSP).

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýka, že jeho postup vo veci bol sprevádzaný

množstvom procesných pochybení, v dôsledku ktorých žalobcovi ako účastníkovi konania sa odňala
možnosť konať pred súdom. Predovšetkým vo veci sa neuskutočnilo ústne pojednávanie, vyjadrenie
žalovaného k žalobe mu bolo doručené až spolu s rozsudkom vo veci samej. Vytýka tak porušenie práva
na kontradiktórne konanie, keďže ako účastník konania nebol oboznámený so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a nemal vytvorenú možnosť vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne

rozhodnutie.Tiežneboloboznámenýsosúdomvykonanýmilistinnýmidôkazmizaloženýmivexekučnom
spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa, ani sám nemal vytvorenú možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd pritom mal vykonať dokazovanie listinami, pôvod
ktorých z odôvodnenia rozsudku nie je poznateľný a nemá byť zrejmé, či šlo o listiny založené v
exekučnom spise. Namietal tiež, že neprípustne vo veci meritórne rozhodol vylúčený sudca. Pokiaľ

ide o vecnú správnosť rozsudku, namieta, že ním tvrdený nesprávny úradný postup v exekučných
konaniachboljednoznačnepreukázaný,súdpretosamusívysporiadaťsovšetkýmivytýkanýmizložkami
nesprávneho úradného postupu, pričom v napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo rozhodnutie robí
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po
zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez
potreby nariadiť odvolacie pojednávanie prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP,

ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené.
Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd podľa §219 ods. 1 OSP preto ho potvrdil. Rozsudok
bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 8.9.2015 o 14,20 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv.202na2.poschodí,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuod31.8.2015bolizverejnené
na úradnej tabuli odvolacieho súdu v Košiciach (§156 ods. 1 a 3 OSP).

Pododňatímmožnostikonaťpredsúdom[§221od.1písm.f)OSP]vovšeobecnostijepotrebnérozumieť
taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania sa znemožní realizácia jeho procesných práv v
občianskom súdnom konaní mu priznaná za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v
neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z §101 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa pri prejednávaní a rozhodovaní
veci dôsledne dbal na dodržanie jednotlivých ustanovení platného procesného poriadku. Vyjadrenie
žalovaného k žalobe zástupcovi žalobcu bolo doručené 14.2.2013, je preto nepravdivé opačné tvrdenie
žalujúcej strany o tejto otázke. Z týchto dôvodov neobstoja odvolacie námietky žalobcu, že vyjadrenie
žalovaného k žalobe mu nebolo doručené a nemal preto možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného,

na ktorých súd založil svoje rozhodnutie vo veci. Vo veci boli splnené všetky zákonné podmienky, aby
na danom súdnom pojednávaní vec sa prejednala v neprítomnosti účastníkov, a preto pokiaľ súd tak
urobil, jeho postupom účastníkom sa neodňala možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu je zrejmé,
že predvolanie na pojednávanie súdu nariadeného na 16.12.2013 spolu s poučením o procesných
právach účastníka, vrátane poučenia podľa §120 ods. 4 OSP zástupcovi žalobcu i žalovanému bolo

doručené 30.10.2013, to znamená, u všetkých bola zachovaná zákonná lehota najmenej 5 dní na
prípravu pojednávania (§115 ods. 2 OSP). Žalobca na dané pojednávanie, na ktorom súd oboznámil
výsledky prípravy pojednávania, vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisu, vrátane oboznámením obsahu príslušných exekučných spisov, dokazovanie vyhlásil za skončené
a vo veci meritórne rozhodol rozsudkom, žalobca sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani

nepožiadal o odročenie. Neúčasť na pojednávanie ospravedlnil iba žalovaný, pričom súhlasil, aby sa
pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žiadosť žalobcu o zrušenie pojednávania z 12.12.2014
súd posúdil ako návrh na prerušenie konania podaný z identických dôvodov, ako tomu bolo skorším
návrhom žalobcu podaným v tej istej veci, o ktorom súd už raz právoplatne rozhodol (uznesenie zo
17.6.2013 na č. l. 62 spisu), preto správne na ňu neprihliadal.

Predpokladom prejednania veci v neprítomnosti účastníka je, že riadne predvolaný účastník (§115 ods.
2 OSP) sa nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie; súd pritom
prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§101 ods. 2 OSP). Pokiaľ teda žalobca ako
riadne predvolaný účastník na pojednávanie súdu sa nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť
o zrušenie pojednávania vzhľadom (minimálne) na zamietnutie jeho predchádzajúceho návrhu na
prerušenie konania v tejto istej veci musel vedieť, že jeho návrh neobstojí, sám sa zbavil procesnej
možnosť svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom
pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ žalobca súdneho pojednávania by sa

bol zúčastnil, mal by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, vrátane tým, ktoré boli zistené z
príslušných exekučných spisov i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní,
vrátanemožnostivyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojich
tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené preto neboli.

Pokiaľ žalobca namieta, že z rozsudku súdu nie je zistiteľný pôvod dôkazov, na ktorých súd založil
svoje rozhodnutie, jeho odvolacie námietky neobstoja. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku
podrobne uviedol, aké skutočnosti týkajúce sa vytýkaných porušení procesných predpisov, či vytýkanej
nezákonnosti rozhodnutia z týchto spisov zistil. Od doručenia predvolania na pojednávanie žalobca
mal mesiac a pol času na to, aby prípadne sa vyjadril k argumentom žalovaného, či navrhol vykonať

dokazovanienaichvyvrátenie.Pokiaľtakneurobil,sámsazbaviltohtoprocesnéhopráva,jehorealizácia
muvšaknebolaznemožnenápostupomsúdu.Zuvedenéhojezrejmé,ženebolnaplnenýodvolacídôvod
podľa §205 ods. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. f) OSP, t. j. prejednaním veci v neprítomnosti
žalobcu tomuto sa neodňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací dôvod podľa §205 od. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. g) OSP je daný vtedy, ak vo
veci rozhodoval vylúčený sudca, čo nie je prípad tu posudzovanej veci. Nadriadený súd uznesením z
19.10.2012 č. k. 3NcC/38/2012 - 14 rozhodol o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci sp. zn. 6C/120/2012, zástupcovi žalobcu uznesenie nadriadeného súdu bolodoručené 17.1.2013. Za danej procesnej situácie je preto nenáležitá námietka žalobcu, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu
a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §132 OSP, z týchto dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, odvolací súd jeho rozsudok podľa §219 OSP preto potvrdil ako
vecne správny, vrátane rozhodnutia o trovách konania. Odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňuje
so správnymi skutkovými zisteniami a správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že v danej
veci neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,

ktorá žalobcovi mala byť spôsobená tvrdeným nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonnými
rozhodnutiami Okresného súdu Spišská Nová Ves v zhora vymenovaných exekučných konaniach, a
preto základ nároku nie je daný. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje a na ktoré odkazuje (§219
ods. 2 OSP).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom či nezákonnými
rozhodnutiami, a to aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Proti týmto záverom v podstate
nič nenamietal ani sám žalobca, ktorý svoju odvolaciu námietku formuloval značne všeobecne a neurčito

bez akýchkoľvek argumentov, ktoré by boli spôsobilé či už podporiť jeho tvrdenie o tom, že ním tvrdený
nesprávny úradný postup exekučného súdu či existencia nezákonných rozhodnutí boli preukázané, či
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Aplikujúc ustanovenie §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, t. j. aj v

čase rozhodovania súdu prvého stupňa otázku prieťahov v súdnom konaní súd mohol posudzovať
vychádzajúc len z výsledkov vybavenia prípadnej sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie jej
vybavenia, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia,
ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ani žeby
jeho prípadná sťažnosť bola vybavená spôsobom, z ktorého by bola preukázaná existencia prieťahov.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je vecne správny záver súdu prvého stupňa tak o nepreukázaní
nesprávneho úradného postupu, ako aj o nepreukázaní nezákonných rozhodnutí Okresného súdu
Spišská Nová Ves v tu posudzovaných exekučných konaniach, t. j. že nie je daný základ žalobou
uplatneného nároku. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou súdu posudzovať výšku majetkovej a

nemajetkovej ujmy a vysporiadať sa s ich prípadnou existenciou ako s ďalšími zložkami nároku žalobcu
na náhradu škody a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá je preto odvolacia námietka
žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy.

Odvolanie žalobcu nesmerovalo proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, tento

nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§206 OSP).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1, 151 ods.
1 OSP, a contrario. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania
nebola priznaná, pretože tento ju neuplatnil, neúspešnému žalobcovi náhradu trov nebolo možné

priznať.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.