Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/358/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217421
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217421.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Moniky Koščovej a JUDr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
majetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNová
Ves zo dňa 23.03.2015 sp. zn. 8C/81/2012-129 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu žalobcu zamietol,
žalovanej náhradu trov konania nepriznal a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku

ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval
ako oprávnený. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v
exekučných konaniach zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
(žaloby označené ako ISTINA RS).

Súd uznesením sp. zn. 8C/81/2012-7 zo dňa 09.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10.

2012, spojil na spoločné konanie vec sp. zn. 8C/81/2012 a veci sp. zn. 8C/138/2012,8C/113/2012, ktoré
sa v ďalšom konaní vedú pod spisovou značkou 8C/81/2012.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu, pričom v uvedených exekučných
konaniach mal procesné postavenie oprávneného a exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu a v konaniach ZE notárske zápisnice. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a prevažne aj zmluvao úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa
jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Zo spisu vedeného pod sp.zn. 16Er/492/2010 (týka sa sp. zn. 8C/138/2012 - žaloba ISTINA RS)),
bolo zistené, že u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol dňa 14.07.2010 podaný návrh na
vykonanieexekúcieoprávnenéhoprotipovinnémuI.Y.prevymoženieistiny551,57Eurspríslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 20815/09 zo dňa

07.12.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola na súd doručená dňa 25.08.2010.

K žiadosti je pripojený exekučný titul a Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 04.11.2008. Žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 13.10.2010 a odvolací súd uznesením zo dňa
28.01.2011 odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že oprávnený podané odvolanie vzal späť. Následne

bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie dňa 20.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.05.2011.

Z exekučného spisu vedeného pod sp.zn. 16Er/713/2010 (týka sa sp. zn. 8C/113/2012 - žaloba ISTINA

RS)), bolo zistené, že u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol dňa 12.08.2010 podaný návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému J. G. pre vymoženie istiny 421 Eur s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04627/2010 zo dňa
08.06.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola na súd doručená dňa 26.11.2010.
K žiadosti je pripojený exekučný titul a Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12.06.2009. Žiadosť o

udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 02.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
01.03.2011. Následne bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie dňa 20.04.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.05.2011.

Z exekučného spisu vedeného pod sp.zn. 16Er/599/2010 (týka sa sp. zn. 8C/81/2012 - žaloba ISTINA
RS)), bolo zistené, že u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol dňa 27.07.2010 podaný
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Š. T. pre vymoženie istiny 429,78 Eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
02383/2010 zo dňa 22.04.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola na súd doručená dňa 07.10.2010.

K žiadosti je pripojený exekučný titul a Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.11.2008. Žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 12.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
19.01.2011. Následne bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie dňa 03.02.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 15.07.2011.

Podaním zo dňa 19.03.2015 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania podľa ust. §109 ods.
1 písm. b, Občianskeho súdneho poriadku /ďalej O.s.p./ do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 2NcC/44/2012-11 zo dňa 22.10.2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci
vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu pripojil kópiu
sťažnosti na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Okrem tohto návrhu žalobca podal ďalší návrh na prerušenie konania podľa ust. §109 ods. 2 písm. c,
O.s.p. z dôvodu, že na Okresnom súde Prešov sa pod sp. zn. 7C/6/2010 vedie konanie o náhradu škody

pre porušenie práva EÚ, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť okresný súd v exekučnom
konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo
plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu
transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.Súd prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, poukázal na to, že o námietke

zaujatosti uplatnenej žalobcom už nadriadený súd právoplatne rozhodol, rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co/350/2013-86 zo dňa 06.02.2014 je tak viazaný súd ale aj účastníci tohto
konania. Nadriadený súd sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie
sudcov tunajšieho súdu v danej veci. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v ktorom
by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v danej veci. Žalobcovi je pritom známe,

že dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp. zn. IV.ÚS 693/2013-11 odmietol okrem iných
sťažnosti žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/350/2013-86 zo
dňa 06.02.2015 pre nedostatok právomoci Ústavného súdu na jej prerokovanie. Z uvedených dôvodov
súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol. O ďalšom návrhu na prerušenie konania
súd taktiež rozhodol tak, že tento zamietol, poukázal na to, že vo veci, kde bola predložená prejudiciálna
otázka, sa nerieši iba správnosť postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie

na podklade exekučného titulu ale aj iný postup exekučného súdu, ktorý žalobca považuje za postup
v rozpore s exekučným poriadkom a na takéto otázky rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nezodpovie.
Z uvedeného dôvodu preto súd návrh na prerušenie konania považoval za nedôvodný, v rozpore so
zásadou hospodárnosti a preto i tento procesný návrh žalobcu zamietol.

Po vykonaní dokazovania prvostupňový súd vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 3 ods. 1,2 ,
§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1,2, § 9 ods. 1, 2, §15 ods. 1,§17 ods. 1,2 § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a §44 ods. 1,2, §41 ods. 2 písm. c, a d,
§44 ods.8 zák. č. 233/1995 Zz a §45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Zz.a dospel k záveru, že návrh žalobcu

nie je dôvodný.

Poukázal na to, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je predbežné prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného

príslušným orgánom. Žalovaná potvrdila, že jej boli dňa 23.04.2012 doručené žiadosti o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody,včaserozhodovaniasúdutedaužuplynula6mesačnálehotaod
prijatia týchto žiadostí. Súd mal preto za to, že zo strany žalobcu došlo k splneniu predmetnej povinnosti,
pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia
súdu uspokojený.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného uviedol, že k premlčaniu nároku
nedošlo a žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Vo všetkých
exekučných konaniach bolo rozhodované v priebehu r. 2010-2011 a keďže všetky žalobné návrhy boli

doručené tunajšiemu súdu 27.09.2012, boli podané v premlčacej lehote a nároky uplatnené týmito
žalobnými návrhmi nie sú premlčané.
K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uviedol, že
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Zz je súčasné splnenie troch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,

existencia škody a preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym
úradným postupom a škodou.

Po podaní výkladu pojmov nesprávny úradný postup, škoda, príčinná súvislosť v nadväznosti na obsah

oboznámených exekučných spisov dospel k záveru, že posudzovanie zákonnosti rozhodcovských
rozsudkov v rámci exekučného konania nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Poukázal
na ust. §45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., pričom uviedol, že v daných prípadoch exekučný súd je
nielen oprávnený ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, skúmať zákonnosť
exekučného titulu, t. j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR a

Ústavného súdu SR. Ďalej uviedol, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu exekučného
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené
resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v týchto exekučných konaniach využil svojeprávo na podanie riadnych opravných prostriedkov iba v jednej veci a aj v tomto konaní vzal odvolanie
späť.

Nazákladeuvedenéhosúduzavrel,žezostranyžalobcunebolpreukázanýnesprávnyúradnýpostupani
nezákonnosť rozhodnutí ako jedna z podmienok a nakoľko všetky hmotnoprávne podmienky uplatnenia
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť
splnené súčasne, i keď bol predložený listinný dôkaz znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky

majetkovej škody, návrh žalobcu v plnom rozsahu, z dôvodu nepreukázania existencie podmienok
náhrady škody a nemajetkovej ujmy, zamietol.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí
náhrada úspešnej žalovanej. Keďže žalovaná trovy konania nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní od

vyhlásenia rozsudku a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd prvého stupňa vyslovil vo výroku
rozsudku, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva, ako to vyplýva z § 151 ods. 1,2 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov, že v uvedenom rozsudku došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 od. 1 písm. f) O.s.p.); v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 205 ods. 2
písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.); v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.); súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. §205 ods. 2 písm. c, O.s.p), súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

O.i. namietal odvolateľ, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu

postupujúc podľa ust. §101 ods. 2 OSP preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie
nedostavil. Poukázal na to, že súd nemohol postupovať podľa cit. ustanovenia ak tak spravil, odňal
tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Ďalej poukázal na to, že uskutočnil podanie, ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená je
potrebné z konania vylúčiť. Ďalej namietal, že aj iný súd, t.j. Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp.

zn. 11NcC/46/2012 v právne zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda,
preto je tiež rozhodnutie nezákonné (poukázal aj na Ústavný súd SR nález IV. ÚS/345/09). Odvolateľ
konštatoval, že základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods.
1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je v občianskom súdnom konaní zabezpečený vylúčením sudcu
z jeho ďalšieho prejednávania. O.i. pri nezávislosti sudcov musí byť vzaté do úvahy ustanovovanie

jeho členov a dĺžka ich mandátu, teda či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti. Súd sa nedostatočne
oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie
(odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového
stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101
ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti

sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na
takom,ktorébudevedenénestrannýmsudcomnanestrannomsúde.Žalobcasanemalmožnosťvyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a zložil na nich
svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu

práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, aj keď toto jej bolo doručené dňa 23.04.2015.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku nie
je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.12.2015 o 9.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 08.12.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.

1, 3 O.s.p.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup
súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné. Rovnako

nie je jeho odvolanie dôvodné ani z ostatných namietaných odvolacích dôvodov. Námietka žalobcu o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré

súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných
zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie
rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom

prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,

vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu
majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom
prvého stupňa, nie sú opodstatnené.

Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne
rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné

zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.
Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd bez nariadenia pojednávania
doplnil skutkový základ dokazovaním a ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné
vyjadrenie vo veci, mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva,

že vyjadrenie žalovanej doručené súdu prvého stupňa dňa 06.02.2013 pod sp. zn. 8C/81/2012 bolo
žalobcovi doručené dňa 18.02.2013. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.03.2015 ospravedlnil
svoju neúčasť, preto neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.
Rovnakoniejedôvodnéaninamietanéprocesnépochybeniesúduprvéhostupňa,žežalobcanebolpred
vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom
spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol riadne a včas predvolaný na nariadené pojednávanie, na ktorom
došlo k vykonaniu dokazovania aj listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise. To, že žalobca
nevyužil možnosť byť osobne prítomný na pojednávaní, nemôže založiť toto procesné pochybenie súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca cestou svojho právneho zástupcu bol zo
strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie dňa 23.03.2015 ktoré prevzal dňa 06.03.2015

(doručenka na čl. 120 spisu). Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol vo veci dňa 23.03.2015 v
neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Z obsahu zápisnice o
pojednávaní zo dňa 23.03.2015 totiž vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého
stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

V prejednávanej veci žalobca požiadal o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiku o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd ako aj o prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutiaoprejudiciálnychotázkachpoloženýchsúdomvkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešov

pod. sp. zn 7C/6/2010.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol žalobca,
nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Je totiž zrejmé, že pokiaľ ide o námietku

zaujatosti vznesenú zo strany žalobcu, o tejto v konaní už bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 2NcC/44/2012-11 tak, že sudkyňa Okresného súdu Spišská Nová
Ves JUDr. Blažena Fedorková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na
spoločnékonaniepodsp.zn.8C/81/2012.Zároveňsúdprvéhostupňauznesenímsp.zn.8C/81/2012-67
zo dňa 22.05.2013 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Následne uznesením Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 06.02.2014 č.k. 2Co/350/2013-86 súd potvrdil uznesenie o. i. z čl.67 zo dňa
22.05.2013, ktorým súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (procesný návrh na prerušenie
konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd).
Ani podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je takým dôležitým dôvodom,

ktorý by opodstatňoval odročenie pojednávania, najmä za situácie, keď Ústavný súd SR už o sťažnosti
rozhodol tak, že ju odmietol. Odvolací súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožnil s dôvodnosťou
zamietnutia návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach.
O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také

skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne
odvrátená).V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu

na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi
zúčastniť sa pojednávania.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu na prerušenie
konania a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., neodňal týmto
svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 23.03.2015 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal
možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou
na tomto pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu

ochranu v tomto smere porušené neboli.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou

neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Odvolací súd na záver ešte poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 7 ECdo/3/2013 z 21.10.2013,
kde najvyšší súd riešiac dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v exekúcii poukázal na obsah

práva na spravodlivý proces so zreteľom na čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo do práva na spravodlivý súdny proces však
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi

názormi (porovnaj I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 97/97). K odňatiu možnosti
žalobcu pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky podľa
názoru odvolacieho súdu nedošlo podľa § 9 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.

Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, v riešenej veci preto správne súd prvého
stupňa rozhodol, svoje rozhodnutie argumentačne odôvodnil a jeho rozsudok o zamietnutí žaloby je

zákonný, správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa bola preukázaná v konaní
a žalobca dostal odpoveď na svoje odvolacie námietky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno
považovať za svojvoľné, neodôvodnené, predčasné a prekvapivé a odvolací súd vzhľadom na zistený
skutkový stav podľa § 213 O.s.p. bol viazaný týmto skutkovým stavom a s poukazom na § 219 ods.1, 2
O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zákonný.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu
neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0/§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011/.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.