Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211268
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o.,

so sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.É.
XXX/XX, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, zastúpený advokátom
JUDr. Bohdanom Jakubiskom, so sídlom Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 301,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, Šafárikovo námestie č. 7, Bratislava,

žalobu z a m i e t a ,
žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia) Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.1.2007, ktorým sa spravuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 301
eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 301,- eur, od 2.9.2010 do zaplatenia a úroku z
omeškania vo výške 6 % ročne z tej istej sumy od 16.11.2010 do zaplatenia a žiadal priznať aj zmenkovú

odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy teda 1 eur a náhrady trov konania.

Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavilažalovanádňa10.7.2009.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplatenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 301 eur spolu s 0,25 % denným
úrokom od 2.9.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant

predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná doposiaľ z nej nič nezaplatila. Keďže zmenková suma je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie už spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu
nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä nadaňové,colnéanisprávneveci,aninazodpovednosťštátuzakonaniealebonečinnosťprivýkoneštátnej
moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je

písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú

do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo

tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa

v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj

s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanej, ktorá túto zásielku prevzala 23.
6. 2014 , ale vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložila.

Obaja účastníci sa na pojednávanie napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavili,
žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, aj keď predvolanie jej bolo doručené 12.8.2014 a žalobca

svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil pre kolíziu termínov, súhlasil však s pojednávaním v jeho
neprítomnosti, ktorý súčasne podmienil, pre prípad, ak žalovaná nebude súhlasiť so žalobou, žiadal
pojednávanie odročiť. Tu je nutné uviesť, že Občiansky súdny poriadok nepozná pojem podmieneného
súhlasu s prejednaním veci bez prítomnosti účastníka konania.

Účastník má právo sa rozhodnúť, či sa pojednávania zúčastní alebo nie, a má možnosť požiadať o
odročenie pojednávania, avšak len pri splnení procesných podmienok podľa § 119 O.s.p.V zmysle ust. § 119 Občianskeho súdneho poriadku súd môže pojednávanie odročiť iba z vážnych
dôvodov, ktoré je povinný dotknutý účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného
odkladu a samotná žiadosť musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý navrhuje pojednávanie odročiť, deň,

kedy sa o tomto dôvode dozvedel a oznámi adresu, na ktorú bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Kolízia pojednávania na strane žalobcom zvoleného zástupcu nie je relevantná z dôvodu tak ako
to už uviedol Ústavný súd SR v náleze z 13.1.1999 pod sp. zn. I.ÚS 68/1998, že o tejto kolízii
v tom istom termíne na rozdielnych súdoch sa právny zástupca žalobcu dozvedel v dostatočnom

časovom predstihu a nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu
na odročenie pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti
účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania, ale
môže toto pojednávanie odročiť iba z dôležitého dôvodu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru,
že existencia kolidujúcich pojednávaní na strane zvoleného zástupcu žalobcu, ktorú okrem iného ani
dostatočne nešpecifikoval, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle ust. § 101

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd vykonal dokazovanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p., listinnými dôkazmi kópiou zmenky, odpoveďou
spoločnosti Pohotovosť s.r.o. zo dňa 15.8.2014, zo spisu tunajšieho súdu 77Er 657/2012, žiadosťou o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zápisnicou spísanou pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolf

Krutým, zo dňa 6.8.2012, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, rozhodnutím
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 01173/11, výpisom z obchodného registra spoločnosti Pohotovosť
s.r.o., uznesením zo dňa 21.12.2012, odvolaním oprávneného, rozhodnutím Okresného súdu Prešov,
uznesením Krajského súdu Prešov, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, vyjadrením žalovaného
o podaní námietok proti vstupu vedľajšieho účastníka a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento

skutkový stav veci:

Dňa 10.7.2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ - Pohotovosť,
s.r.o. poskytol úver vo výške 250 eur žalovanej ako fyzickej osobe. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť
vo výške 468 euro 12 mesačnými splátkami po 39,- eur počnúc 18.8.2009. V zmluve nie je uvedený

úrok, je uvedený len poplatok vo výške 218,- eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené
ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN.

Žalovaná dňa 10.7.2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 301,- eur a zmenkový úrok

0,25 % denne od 2.9.2010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za
miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového
tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,

jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku
sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

Podľa čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru uzavreli strany dohodu o vyplnení zmenky v
ňom sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky

vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých
nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto
vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný
nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný

okamžite, tj. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak,
že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“

Predmetom konania je spor zo zmenky, preto súd skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v zmysle zákona č.
191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon, ďalej len „zšz“) a dospel k záveru, že zmenka spĺňa formálne
náležitosti § 75 citovaného zákona. Podľa daného ustanovenia vlastná zmenka obsahuje: označenie,že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno
toho komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol

zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pri uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v
súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky v, ktorom ide o spotrebiteľský právny vzťah a preto bolo potrebné
aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov. Preto aj keď sú splnené formálne náležitosti platnej
zmenky súd sa zaoberal aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z článku 13 VUP

remitenta.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluváchakoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť podľa

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (10. 7.
2009).

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. h/ ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluvao spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj
index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd má za to, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z
tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného musí mať

prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

Dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom
na § 53 ods. 1 OZ.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda
spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru.

Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne,

čo je ročne 91,25 %, takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho
neplatnosť (§ 39 OZ v náväznosti na § 3 ods. 1 OZ).

Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny
predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola

individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať
plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku
alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda
neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 OZ. Ak je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky,

neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v
rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal
za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a
neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane
vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluva za priečiacu sa

dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.

Žalobca vo svojom vyjadrení citoval odôvodnenia rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 10Co 79/2013
zodňa5.9.2013aKrajskéhosúduvBanskejBystrici43CoZm10/2013zodňa21.11.2013,ktoréobdobné
nároky posúdili striktne podľa zákona zmenkového a šekového, teda vôbec nebrali do úvahy normy na

ochranu práv spotrebiteľov, ktoré boli zavedené do právneho poriadku podstatne neskôr ako spomínaný
zmenkový a šekový zákon. S týmito rozhodnutiami sa vzhľadom na konkrétnu právnu vec nemožno
stotožniť, keďže pri kolízii zmenkového práva s právom na ochranu práv spotrebiteľov má tento súd
za to, že prioritu má spotrebiteľské právo, čomu napokon nasvedčuje aj európska judikatúra napríkladrozhodnutie ESD sp. zn. C419/2011 zo dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa Geraldovi Feichterovi). V tomto
konaní napriek tomu, že taktiež boli uplatnené práva zo zmenky súd skúmal postavenie žalovaného
ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný

Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a výslovne v liste
sa spomína v tejto súvislosti obchodná spoločnosť Pohotovosť. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými
sa vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj
blankozmenky.

Vyššievyslovenémuprávnemunázorutohtosúduprisviedčaajzákonnáúpravaspotrebiteľskýchúverov,
keďže zákon č. 258/2001 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 výrazne obmedzuje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou v § 4 ods. 6 a neskôr zákonom č. 129/2010 Z.z. v § 17 ods. 3 dokonca
zakazuje splnenie a zabezpečenie úveru zmenkou. Aj táto právna úprava svedčí o tom, že nie je možné
odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva. Ak je zmenka vydaná v rozpore so zákonom,
v danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere potom je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, keďže aj pre zmenku platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti
právnych úkonov. Súdy, na ktorých rozhodnutia žalobca poukazuje sa týmto posúdením nezaoberali, aj
keď súd má skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex offo.

Na podporu tohto názoru možno použiť pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.2.2014 členom

súdneho dvora európskej únie vo veci C-558/2013 týkajúcej sa obdobného konania (CD Consalting proti
Mariánovi Vaskovi) v súvislosti s prejudiciálnou otázkou súdu. Európska komisia v týchto pripomienkach
v bode 17 uviedla: „smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci nezakazuje
používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že
členské štátu môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia

vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru komisie je potrebné pojem „vhodnej
ochrany spotrebiteľa“ v zmysle čl. 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej
smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle
čl. 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa ako
vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych

súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

Bod 19 spomínaných pripomienok obsahuje toto konštatovanie: „Rešpektovanie abstraktného
charakteru zmenky v zmysle ako to uvádza vnútroštátny súd vo svojom uznesené by bolo podľa
komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú

zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť
právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo
potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. V závere preto európska komisia navrhuje, aby súdny
dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku túto odpoveď: „článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4, 9 a 14 smernice Rady 87/102/
EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna
úprava členského štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu
rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo

preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež
prípadne porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“.

V danom prípade zmenka a úverová zmluva vznikla za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa § 4

ods. 6 citovaného zákona v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh lebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie došlo k vystaveniu zmenky v rozpore s citovaným
zákonným ustanovením a preto s poukazom na § 39 OZ je potrebné vyhodnotiť zmenku ako absolútne

neplatnú pre rozpor so zákonom.

Už len pre úplnosť súd uvádza, že dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú
zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákonaide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten
cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch

dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie
obligatórnychnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere.Takýtopostupžalobcunemôžepožívaťprávnu
ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za
neplatnú, jeho žalobu zamietol.

Čo sa týka pripustenia vedľajšieho účastníka do konania strane žalovanej vzhľadom na námietku na
žalobcu súd rozhodol o jeho pripustení do konania.

Znávrhu jezrejmé,žežalobcasa domáhaplneniazozmenkyvkonanípodľačlánku4ods.1Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, a žalobca poukázal, a, že teda mu nie je zrejmé, prečo súd aplikuje prednostne

vnútroštátne právo tu súd poukazuje na článok 19 citovaného nariadenia, v zmysle, ktorého pokiaľ toto
nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Nariadenie teda nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka v konaní, ani ho neupravuje. Preto súd pri

rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka postupoval v zmysle ustanovení § 93 ods. 1
až 4 O.s.p.. Súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať
ako vedľajší účastník na strane žalovanej občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľa. Vedľajší
účastník sa stáva účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu oznámenie, že vstupuje do konania a na
stranu ktorého účastníka. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník môže vystupovať právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv, okrem iných aj spotrebiteľa. Vedľajšie účastníctvo
je možné podľa procesného práva Slovenskej republiky a naviac aj keď je nárok uplatnený z titulu
zmenky,tátobolavystavenáakozabezpečovaciazmenkakspotrebiteľskejzmluveaúvere,ktorúuzavrel
právny predchodca žalobcu so žalovanou a teda nároky žalobcu boli posudzované aj z titulu ochrany
spotrebiteľa, ktorého práva chráni vedľajší účastník.

Súd poukazuje aj na to, že článok 5 ods. 1 Nariadenia umožňuje súdu nariadiť aj ústne
pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada aj niektorá zo strán. Z toho vyplýva, že
sa nejedná o typické skrátené konanie, ktoré by bolo totožné s rozkazným konaním.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Podľa zásady úspechu v konaní
nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi títo si však tento nárok v
zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili.