Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9514100120
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Giertli

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2014:9514100120.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jána Giertliho a sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jozefa Šutku, v trestnej veci obžalovaného
Ing. B. D. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 15. decembra 2014 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ing. B. D., nar. XX. XX. XXXX v U., bytom B. S., D. č. XXXX/XX, v čase spáchania skutku
služobne zaradený ako riaditeľ Daňového úradu J. - pobočka B. S.,

je v i n n ý, ž e

vpresnenezistenýdeň,vobdobímesiacovaprílamájroku2010,vK.,naS.cesteč.XX,vkancelárskych
priestoroch nachádzajúcich sa v starej budove spoločnosti T. B. spol. s.r.o., IČO: XX XXX XXX (ďalej
len „T. B.“), ako riaditeľ Daňového úradu J. - pobočka B. S., I. D. č. 2, B. S. (ďalej len „DÚ B. S.“), pri
spoločnom osobnom rozhovore a po vzájomnej dohode s Ing. A. Y., si dal od S. S. a W. S. opakovane
ako úplatok sľúbiť finančnú hotovosť vo výške 10 percent z celkovej sumy nadmerných odpočtov dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vyplatených spoločnostiam, v ktorých W. S. a S. S. vykonávali

svoj vplyv za to, že z titulu svojej zastávanej funkcie riaditeľa DÚ B. S. zabezpečí bezproblémové
vyplatenie nadmerných odpočtov a bude včas poskytovať služobné informácie o dožiadaniach z iných
daňových úradov a vyžiadaniach z polície o obchodných spoločnostiach, ktoré určí S. S., pričom na
základevyslovenejpožiadavkyS.S.taktokonalvrámcidaňovejkontrolynaDPHzazdaňovacieobdobie
september roku 2009 vedenej na DÚ B. S. v spoločnosti veni, vidi, vici, s.r.o., so sídlom toho času v B. S.
na O. č. XXA, IČO: XX XXX XXX (ďalej len „veni, vidi, vici“), kedy v rozpore s úlohami zastávanej funkcie
riaditeľa DÚ B. S. a v rozpore so služobnými povinnosťami štátneho zamestnanca uvedenými v § 60 ods.
1 písm. c), písm. d) Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, v presne nezistený deň v období mesiaca

máj a jún roku 2010, na základe služobnej vedomosti získanej pri podpisovaní výzvy kontrolnej skupiny
DÚ B. S. o nedostatkoch zistených pri vykonanej daňovej kontrole a výzvy na prerokovanie protokolu o
kontrole v spoločnosti veni, vidi, vici, prostredníctvom Ing. A. Y. opakovane z vlastnej iniciatívy dojednal
stretnutie so S. S. a konateľom spoločnosti veni, vidi, vici, aby sa spoločne dohodli na tom, aké doklady je
potrebnédoložiťaabysanapísalovyjadreniepreúspešnéuplatnenienámietokvočidaňovejkontrole,ku
ktorému stretnutiu nakoniec došlo dňa 1. júna 2010, na S. ceste č. XX, v K., v kancelárskych priestoroch
nachádzajúcich sa v starej budove spoločnosti T. B., kde obžalovaný Ing. B. D. osobne na žiadosť W. S.

a S. S. vypracoval písomnosť - „Výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie - vyjadrenie“,
pre spoločnosť veni, vidi, vici, ktorá bola doručená na DÚ B. S. dňa 2. júna 2010 a na základe ktorej
došlo zo strany DÚ B. S. k zmene výsledku daňovej kontroly v smere priznania odpočítania DPH a zo
strany obžalovaného Ing. B. D. ako riaditeľa DÚ B. S. ku schváleniu platobného poukazu č. XXXX/P/
XXXXX zo dňa 8. júna 2010, čo viedlo k vyplateniu nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
september 2009 spoločnosti veni, vidi, vici, v celkovej výške 443.218,88 €, čomu však v minulosti DÚ B.
S. v protokole č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX nevyhovel, za čo v presne nezistený deň, v lete roku 2010, v

reštaurácii S. v B. S. a v reštaurácii G. Z. v L. X., za prítomnosti Ing. A. Y., osobne prijal od S. S. podľapredchádzajúcej vzájomnej dohody sľúbený úplatok vo forme peňažnej hotovosti v bližšie nezistenej
výške,

t e d a

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba si dal sľúbiť a prijal úplatok a
taký čin spáchal ako verejný činiteľ

č í m s p á c h a l

zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného
zákona, § 37 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému sa u k l a d á aj peňažný trest v sume 30.000,-
€ (tridsaťtisíc Eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol

byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal obžalobu
Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica proti obvinenému Ing. B. D. pre
zločinprijímaniaúplatkupodľa§329ods.1,ods.2Trestnéhozákona,ktorýmalobvinenýspáchaťtak,že

v presne nezistený deň, v období mesiacov apríl a máj roku 2010, v K., na S. ceste č. XX v kancelárskych
priestoroch nachádzajúcich sa v starej budove spoločnosti T. B. spol. s.r.o., IČO: XX XXX XXX (ďalej
len „T. B.“), ako riaditeľ Daňového úradu J. - pobočka B. S., I. D. č. 2, B. S. (ďalej len „DÚ B. S.“), pri
spoločnom osobnom rozhovore, a po vzájomnej dohode s A. Y., si dal od S. S. a W. S. opakovane
ako úplatok sľúbiť finančnú hotovosť vo výške 10 percent z celkovej sumy nadmerných odpočtov dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vyplatených spoločnostiam, v ktorých W. S. a S. S. vykonávali
svoj vplyv za to, že z titulu svojej zastávanej funkcie, riaditeľa DÚ B. S. zabezpečí bezproblémové
vyplatenie nadmerných odpočtov a bude včas poskytovať služobné informácie o dožiadaniach z iných
daňových úradov a vyžiadaniach z polície o obchodných spoločnostiach, ktoré určí S. S., pričom na
základevyslovenejpožiadavkyS.S.taktokonalvrámcidaňovejkontrolynaDPHzazdaňovacieobdobie

september roku 2009 vedenej na DÚ B. S. v spoločnosti veni, vidi, vici, s.r.o., so sídlom toho času v B. S.
na O. č. XXA, IČO: XX XXX XXX (ďalej len „veni, vidi, vici“), kedy v rozpore s úlohami zastávanej funkcie
riaditeľa DÚ B. S. a v rozpore so služobnými povinnosťami štátneho zamestnanca uvedenými v § 60 ods.
1 písm. c), písm. d) Zákona č. 400/2009 Z. z. - o štátnej službe, v presne nezistený deň v období mesiaca
máj a jún roku 2010, na základe služobnej vedomosti získanej pri podpisovaní výzvy kontrolnej skupiny

DÚ B. S. o nedostatkoch zistených pri vykonanej daňovej kontrole a výzvy na prerokovanie protokolu
o kontrole v spoločnosti veni, vidi, vici, prostredníctvom A. Y. opakovane z vlastnej iniciatívy dojednal
stretnutie so S. S. a konateľom spoločnosti veni, vidi, vici, aby sa spoločne dohodli na tom, aké doklady
je potrebné doložiť a aby sa napísalo vyjadrenie pre úspešné uplatnenie námietok voči daňovej kontrole,
ku stretnutiu ktorému nakoniec došlo dňa 1.6.2010, na S. ceste č. XX, K., v kancelárskych priestoroch

nachádzajúcich sa v starej budove spoločnosti T. B., kde obvinený B. D., osobne na žiadosť W. S. a
S. S. vypracoval písomnosť - „Výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie - vyjadrenie“,
pre spoločnosť veni, vidi, vici, ktorá bola doručená na DÚ B. S. dňa 02.06.2010 a na základe ktorej
došlo zo strany DÚ B. S. k zmene výsledku daňovej kontroly v smere priznania odpočítania DPH a zo
strany obvineného B. D. ako riaditeľa DÚ B. S. ku schváleniu platobného poukazu č. XXXX/P/XXXXX

zo dňa 8.6.2010, čo viedlo k vyplateniu nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september2009 spoločnosti veni, vidi, vici, v celkovej výške 443.310,94,-EUR, čomu však v minulosti DÚ B. S.
v protokole č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX nevyhovel, za čo v presne nezistený deň, v lete roku 2010, v
reštaurácii S. v B. S. a v reštaurácii G. v L. X., za prítomnosti A. Y., osobne prijal od S. S. sľúbený úplatok

vo forme peňažnej hotovosti najmenej vo výške 40.000,-Eur.

Obžaloba bola podaná pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov. Predseda
senátu preto postupom podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal podanú obžalobu a podľa jej
obsahu a obsahu spisu zistil, že obžalobu nie je potrebné predbežne prejednať na zasadnutí senátu,

ale možno o nej nariadiť hlavné pojednávanie, ktoré aj následne predseda senátu nariadil. Na hlavnom
pojednávaní vykonanými dôkazmi bol zistený nasledujúci skutkový stav veci.

Obžalovaný Ing. B. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutočnosti uvedené v obžalobe sú
nepravdivé, lebo sa nestali. Pozná S., stretol sa s nimi, zoznámila ich A. Y.. Bolo to na podnet A.
Y. niekedy koncom mája 2010, ktorá obžalovaného požiadala, aby išiel s ňou, že mu chce niekoho

predstaviť. Dôvod zoznámenia obžalovaný nevie. Predstavila mu S., boli tam obidvaja. Bolo to u nich
vo firme v K. na S. ceste.

Nikdy sa nedohodli na zariadení bezproblémového vyplácania nadmerných odpočtov a so S. sa o
úplatku nerozprávali, nikdy mu neponúkli úplatok a nikdy od nich nijaký úplatok neprijal. Veci ohľadom

spoločnosti veni, vidi, vici sú vymyslené. Pri vyšetrovaní tlačil na neho vyšetrovateľ, prokurátor aj
vnútorná inšpekcia, aby priznal len to, že mu S. ponúkli úplatok. Opisovanú činnosť zo strany policajných
orgánov vnímal ako nátlak. Vnímal to tak, že ho navádzali na to, aby nehovoril pravdu. Policajt mu
povedal, že ak odpovie, že S. mu neponúkli úplatok, tak nechá obžalovaného v cele predbežného
zadržania. Nežiadal zaznamenať do zápisnice o svojom výsluchu, že bol na neho vyvíjaný nátlak.

Skutočnosť, že ho navádzajú na klamstvo nikomu, žiadnemu orgánu činnému v trestnom konaní
neoznámil. Na otázku, prečo to neoznámil, len stručne uviedol lebo nie. Jeden z pracovníkov vnútornej
inšpekcie mu povedal, že videl celý spis, že videl výpovede, povedal, že policajt ho určite obviní a ako to
budevyzeraťvočiachverejnostiatotoobžalovanýpociťovalakonátlaknasvojuosobu.Dalimupodpísať
aj dohodu o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú podpísal preto, že tí dvaja inšpektori z

daňového riaditeľstva mu povedali, že ho budú sledovať a že bude stačiť akékoľvek drobné porušenie
pracovnej disciplíny, minútu meškania do práce, alebo z obeda a bude prepustený za hrubé porušenie
disciplíny. Obžalovaný nevyvinul žiadnu iniciatívu k tomu, aby celú situáciu vysvetlil svojim nadriadeným.
O postupe pracovníkov inšpekcie nemal žiadne dôkazy.

K obsahu stretnutia so S. S. obžalovaný vypovedal, že starší S. hovoril o svojich podnikateľských
aktivitách. O služobných veciach sa nerozprávali. Nepreberali okolnosti uplatňovania nadmerných
odpočtovDPH.SA.Y.savautenaspiatočnejcestenerozprávaloskutočnostiachprežitýchvspoločnosti
S.. Po prvom stretnutí so S. sa obžalovaný s nimi následne stretol, ale kedy presne a prečo, nevie,
nepamätá si. Asi boli na káve.

Spoločnosť veni, vidi, vici pozná po pracovnej stránke. Tento daňový subjekt si podal daňové priznanie
k DPH a daňový úrad otvoril u neho kontrolu, teda daňový úrad začal kontrolu. Daňová kontrola v tomto
subjekte začala preto, lebo daňový subjekt podal daňové priznanie k DPH s nadmerným odpočtom a
komisia zriadená na daňovom úrade rozhodla, že sa v tomto daňovom subjekte vykoná daňová kontrola.

Ako riaditeľ daňového úradu v roku 2010 poznal výsledky daňovej kontroly v spoločnosti veni, vidi, vici,
lebo musel podpísať výzvu na prerokovanie protokolu o vykonanej daňovej kontrole. Za rok sa ukončí
približne 300 kontrol, takže si výsledky kontroly vo veni, vidi, vici teraz nepamätal.

Zarokpodpísalakoriaditeľtisíceplatobnýchpoukazov,pretosinepamätá,žepodpisovalvroku2010pre
spoločnosť veni, vidi, vici platobný poukaz na vrátenie DPH. Nevie o tom, že by došlo k zmene záverov
kontrolnej skupiny vykonávajúcej daňovú kontrolu v spoločnosti veni, vidi, vici v roku 2010. Nepozná
osobne K. K. ani konateľa spoločnosti veni, vidi, vici. V reštaurácii S. v B. S. nebol v prítomnosti A. Y.,
nebol tam v prítomnosti S. S., hoci tam pravidelne chodil na obedy. Reštauráciu G. Z. v L. X. pozná.

Ani tam nebol v prítomnosti A. Y. ani v prítomnosti S. S.. S. S. mu nikdy neodovzdal nejaké peniaze
ako úplatok.Tým konečným, kto rozhodoval o tom, či bude alebo nebude vyplatený nadmerný odpočet, ktorý bol
uplatnený, bol kontrolór, lebo ten mal jediný možnosť povedať, teda odsúhlasiť, alebo neodsúhlasiť v
rámci daňovej kontroly nadmerný odpočet. Riaditeľ daňového úradu bol viazaný stanoviskom kontrolóra

a nemal možnosť zasahovať do rozhodovania kontrolóra, nemal možnosť meniť jeho rozhodnutie, alebo
iniciovať zmenu jeho rozhodnutia u iného orgánu.

Keď obžalovaný akceptoval ponuku A. Y. ísť do firmy T. B., že ho tam s niekým zoznámi, urobil to preto,
lebojejchcelvyhovieť.Onatonijakonevysvetľovala,prečobysa malobžalovanýsniekýmzoznamovať.

Išlo o to zoznámiť obžalovaného s nejakými dvomi ľuďmi, podať si s nimi ruku a prehodiť nejakú
spoločenskú frázu. Obžalovaný nevie, prečo to A. Y. chcela. V rámci práce sa obžalovaný služobne s
podnikateľmi stretáva, hoci sa nestáva bežne, že by ho kolegovia takto k niekomu vodili. Na podrobnosti
ako bol S. predstavený si obžalovaný už nepamätá.

Svedok Ing. S. S. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného si nepamätá, ale

možno ho niekedy videl, takže logicky mu nemohol poskytnúť nejaké peniaze ako úplatok a ani nebol
na to dôvod. Nesľuboval obžalovanému ako riaditeľovi daňového úradu žiadne peniaze ako úplatok.
Reštauráciu S. v B. S. nepozná. Meno L. X. tiež nepozná, ani G. Z., ktorý sa tam má nachádzať, nebol
tam. Obžalovaný bol ako svedok na pojednávaní v trestnej veci S. S. a jeho syna. Svedok nevie, kto
bol v roku 2010 riaditeľom DÚ B. S., ani to svedka nezaujímalo. Nemal spoločnosti, ktoré by mali sídlo

v obvode DÚ B. S.. Riaditeľa DÚ K. nepozná. O tom, že sa menili riaditelia daňových úradov vie z
rozhovorov svojich zamestnancov, ktorí sa zúčastnili daňových kontrol. V K. mal viaceré spoločnosti
medzi nimi aj T. B., T. B. J., Z. J.. V roku 2000 nebol konateľom týchto spoločností, ani ich majiteľom,
ani spoločníkom, len zastupuje záujmy určitých osôb. Na spresnenie svedok uviedol, že často krát
došlo k zmene majiteľov spoločností a vlastne týchto zastupoval svedkov kamarát S. z Moskvy, ktorého

priezvisko si svedok už nepamätá. Svedok vykonáva zastupovanie na základe dlhoročnej dôvery a
nazval to na základe „chlapského slova“. Neexistuje žiadne písomné splnomocnenie. Konateľom týchto
spoločností bol jeho syn W., takže jemu svedok nejakým spôsobom pomáhal kontaktmi.

Svedok priznal, že spoznal Ing. A. Y. ešte keď bola zamestnankyňou DÚ vo K. A.. Nepamätá si, či sa v

roku 2010 stretával s Ing. A. Y.. Nepamätá si, či A. Y. bola v roku 2010 buď v T. B. alebo v areáli na S.
ceste v K.. Jej krivá výpoveď v podstate spôsobila to, že so synom zostali naďalej vo vyšetrovacej väzbe.
Konanie proti svedkovi a jeho synovi, kde A. Y. vystupovala ako svedok bolo účelové. Svedok mal pocit,
že A. Y. bola zastrašená OČTK počas jej výsluchu aj keď boli pri jej výsluchu prítomní aj obhajcovia,
nemá však na to dôkazy.

Svedok nemá vedomosť o tom, či sa A. Y. pozná s obžalovaným. Nevie, či obžalovaný bol alebo nebol
v areáli na S. ceste v K..

K. K. je známy jeho syna, s ktorým sa niekoľkokrát stretával na kultúrnych podujatiach. Spoločnosť veni,

vidi, vici pozná len z počutia a to počas pojednávania jeho trestnej veci. Nepamätá si, či K. K. bol niekedy
v areáli na S. ceste v K., ale je možné, že tam K. K. bol.

Svedok W. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že síce pozná obžalovaného Ing. D., ale aktuálne ho vidí
druhýkrát v živote. Prvýkrát ho videl, keď mal vypovedať pred senátom Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku v trestnej veci S.. Nie je pravda, že by obžalovanému mal W. S. prisľúbiť alebo poskytnúť
nejaké finančné prostriedky ako úplatok. Čo sa týka tvrdení A. Y. o nejakom stretnutí, na ktorom mali
byť prítomní S. otec so synom, A. Y. a Ing. D., tak toto tvrdenie nie je pravdivé. K takému stretnutiu nikdy
nedošloakustretnutiumedziW.S.aB.D.tiežnikdynedošlo,aninadaňovomúrade,animimodaňového
úradu. Svedok nepovedal ani J. S. nič také, že mal dať alebo sľúbiť nejaký úplatok Ing. D., takže to J.

S. nemohol vedieť. Svedok pochybuje, že by J. S. niečo také povedal svedkov otec. Nepravdivé je aj
tvrdenie svedka K., že sa W. S. pozná s Ing. D., resp. že sa dokonca s Ing. D. niekedy stretli.

Svedok v ďalšej časti svojej výpovede uviedol okolnosti zoznámenia sa s K. K., s ktorým mal priateľský
aj obchodný vzťah. Medzi spoločnosťou S. M. X. kde bol konateľom W. S. a medzi spoločnosťou veni,

vidi, vici konateľa K. K. došlo k obchodu v zmysle zákona. O kontrole na nadmerný odpočet DPH v
spoločnosti veni, vidi, vici sa svedok dozvedel, keď bol predvolaný na výsluch kontrolórmi DÚ, ktorí ho
požiadali, aby potvrdil, či došlo k predmetnému obchodu a svedok to potvrdil.Nie je pravdivé tvrdenie svedka K., že počas toho ako mali byť na DÚ v B. S. na oddelení kontroly, mali
údajne ísť do kancelárie riaditeľa, ktorým mal byť vtedy Ing. D.. Do kancelárie Ing. D. ich kontrolórka
neodviedla. Svedok pochybuje o tom, že by Ing. D. bol v areáli na S. ceste XX, lebo svedok tam bol

každý deň a Ing. D. tam nikdy nevidel.

Svedok nevie, či sa A. Y. poznala s obžalovaným. Stretol A. Y. na DÚ, keď bola riaditeľkou na DÚ v K..
Stretol ju aj na DÚ v B. S., keď tam bola kontrolórka. Svedok potvrdil, že v roku 2010 bol štatutárom
spoločností T. B., T. B. J., Z. J. a C. J. so sídlom na S. ceste č. XX v K.. Tento svedok na rozdiel od svojho

otca vypovedal, že za tieto spoločnosti nikdy nezastupoval jeho otec, ani formálne, ani neformálne.
Svedok nevie, či jeho otec zastupoval v uvedených spoločnostiach záujmy nejakých tretích osôb, napr.
zo zahraničia. Ani W. S. nevedel konkrétne označiť štruktúru, vlastníkov spomenutých spoločností čo
zdôvodnil tak, že sa stretával s viacerými osobami, ktoré mali v podstate plnú moc na zastupovanie
zahraničnej spoločnosti. Nevedel potvrdiť ani vylúčiť, či A. Y. v roku 2010 bola v areáli na S. ceste,
pretože jedna zamestnankyňa, ktorá pracovala pre spoločnosť T. B., tak s A. Y. jazdievala z jedného

mesta do K., lebo boli v podstate asi susedy. A. Y. si kúpila v areáli spoločnosti v podnikovej predajni
produkty - liehoviny, aj produkty, ktoré spoločnosť dováža a distribuuje. Možno bola vtedy v areáli, ale
určite sa tu obžalovaný nenachádzal spolu s A. Y. v areáli S. cesta XX v K..

Svedok potvrdil, že spoločnosť S. M. X., kde bol konateľom, predala reštauráciu J. v X. spoločnosti veni,

vidi, vici, kde bol konateľom K. K.. Svedok si už nepamätá ako došlo k odovzdaniu kúpnej sumy, ale
určite to bolo časť bankou a časť mohla byť odovzdaná v hotovosti. Svedok považuje K. K. za veľmi
majetného človeka na slovenské pomery, ale nevie, či k septembru 2009 K. K. disponoval sumou 3 mil.
Eur. Suma zaplatená spoločnosťou veni, vidi, vici 3 mil. EUR za reštauráciu J. bola kúpna cena. Svedok
tvrdil, že reálne prevzal 3 mil. EUR od svedka K.. Svedok si nespomína, že by bol nejaký problém s

uplatňovaním nadmerného odpočtu na DÚ B. S.. K. K. svedkovi nespomínal, že má nejaký problém v
súvislosti s predajom reštaurácie J.. Nikdy nikoho nežiadal, ani svedka K., aby svedčil v jeho prospech
na polícii, alebo na daňovom úrade, alebo pred hociktorým iným orgánom. Nikdy k ničomu nenútil K. K.,
teda ani k tomu, aby sa domáhal nejakého úveru, alebo uzatvorenia zmluvy. Svedok nevie nič o tom,
že by jeho otec poskytol nejaké peniaze ako úplatok obžalovanému a rovnako nevie, že by obžalovaný

Ing. D. prijal od S. S. peniaze ako úplatok.

Svedok po nahliadnutí do výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie - vyjadrenie
spoločnosti veni, vidi, vici, s.r.o. adresované Daňovému úradu B. S. (č. l. 180-182) jednoznačne uviedol,
že túto písomnosť vidí prvýkrát.

Reštauráciu S. v B. S. svedok nepozná a rovnako nepozná ani reštauráciu G. Z. v L. X.. Nevie o tom,
že by jeho otec poznal nejakú reštauráciu v B. S. alebo v L. X..

Svedkyňa Ing. A. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala pomerne rozsiahlo a podrobne k žalovanej

trestnej činnosti. Obžalovaného Ing. B. D. pozná od roku 2005 bližšie ako kolegu. Svedkyňa potvrdila,
že je zároveň v inej veci aj obvinenou zo zločinu prijímania úplatku a v tejto veci B. D. vystupoval ako
svedok.

V roku 2009 bola svedkyňa kontaktovaná S. S., ktorého poznala z minulosti, keď pôsobila na Daňovom

úrade K. A.. S. S. sa chcel stretnúť s A. Y.. Požiadavkou S. S. na svedkyňu bolo to, že okrem toho, že mu
vyrástla firma, požiadal o to, či by svedkyňa bola ochotná mu poskytnúť informácie z daňového úradu,
keď prídu dožiadania alebo vyžiadania na jeho firmu a nechcel by to zadarmo. Žiadal aj pomoc pri riešení
jeho návrhov pri uplatňovaní nadmerných odpočtov jeho firiem a či by toto svedkyňa vedela zabezpečiť
aj na inom daňovom úrade. Preto oslovila Ing. D., ktorý už vtedy bol riaditeľom na Daňovom úrade B. S.,

žebysachcelasnímstretnúť.NatotostretnutieIng.D.došielnasvojommotorovomvozidle,načervenej
Škoda Fabia. Svedkyňa sa obžalovaného opýtala, či by vedel zabezpečiť pre jej známeho pomoc na
Daňovom úrade B. S. pri kontrolách alebo dožiadaniach, ktoré sa týkali firiem jej známeho. Spoločne
išli na S. cestu v K. do spoločnosti T. B.. Svedkyňa predstavila Ing. D. S. S. v jeho kancelárii a vtedy sa
všeobecne rozprávali o firmách, o tom, čo by sa dalo robiť. Boli rôzne návrhy o spôsoboch uplatňovania

nadmerného odpočtu DPH. Ing. D. mal návrh, aby si S. S. zakladal nové spoločnosti, prostredníctvom
ktorých by uplatňoval nižšie nadmerné odpočty, s čím S. S. nesúhlasil. S. S. dal inú možnosť a to, že by
to nechcel zadarmo a ponúkol, aby si A. Y. a Ing. D. povedali, za čo by boli ochotní vykonávať pre neho
službu alebo pomoc. Išlo o pomoc Ing. D. pre firmy S. S. na DÚ B. S. a pomoc svedkyne pre firmy S. S.na DÚ K.. Pomoc bola o bezproblémovom vyplatení nadmerného odpočtu DPH bez kontroly a podanie
informácií S. S., keď sú dožiadania od daňových orgánov, iných útvarov, od polície na firmy S. S..

Podľa svedkyne na prvom stretnutí bol prítomný aj W., syn S. S.. S. S. navrhol pre svedkyňu a Ing. D.
odmenuzatútopomocvovýške10alebo20%zvyplatenýchnadmernýchodpočtov,aleboakúsipovedia
odmenu. Na prvom stretnutí sa k tomu nevyjadrili. Obžalovaný vzal svedkyňu svojím autom a cestou sa
o tom rozprávali. Svedkyňa s takouto ponukou skúsenosť nemala. Obžalovaný sa vyjadril, že čo on vie,
bežne sa to robí za 10%. Spoločne sa dohodli, že za 10% by S. S. poskytli to, čo od nich žiadal. Asi po

dvoch týždňoch od prvého stretnutia svedkyňa cez Skype dohodla ďalšie stretnutie. Na druhom stretnutí
medzi obžalovaným a S. S. bol prítomný nielen S. S., ale aj jeho syn W. S.. Rozoberali sa nejaké návrhy
na riešenia, ktoré mal S. S.. Na tomto stretnutí v sídle spoločnosti T. B. v K. na S. XX sa S. S. opýtal aj v
prítomnosti svojho syna W., či svedkyňa a obžalovaný rozmýšľali o jeho návrhu. Svedkyňa odpovedala,
že za 10% by boli ochotní robiť pomoc a S. S. si s Ing. D. jednoducho podali ruky ako na dohodu. Po
podaní rúk S. S. požiadal Ing. D., aby pomohol pri vykonávaní daňovej kontroly firmy S. S., aby tam

neboli problémy. Po tomto stretnutí Ing. D. v priebehu kontroly svedkyni telefonoval, že podpisuje nejakú
výzvu pre túto spoločnosť, povedal v skratke vvv, teda 3v a že sa tam vyskytli nejaké problémy, ale nech
sa dostaví konateľ tejto spoločnosti a on to pomôže riešiť. Išlo o spoločnosť veni, vidi, vici. Svedkyňa
cez Skype odovzdala túto informáciu S. S.. Od obžalovaného aj od S. S. má svedkyňa informáciu, že
konateľ spoločnosti veni, vidi, vici spolu s W. S. a obžalovaným to riešili, nebola však pri tom.

Po nejakej dobe obžalovaný znova oslovil svedkyňu ohľadom tejto spoločnosti, že podpisuje výzvu na
vyjadrenie sa k protokolu ku spoločnosti veni, vidi, vici a sú tam problémy, treba rýchlo napísať vyjadrenie
a potrebuje, aby sa spojila so S. , že mu pomôže. Svedkyňa sa spojila so S. S. cez Skype S.. Ing.
D. ju poprosil, aby na druhý deň s ním išla do K. na S. cestu XX do kancelárie S. S. a svedkyňa išla.

V kancelárii S. S. jej bol predstavený konateľ firmy veni, vidi, vici a pamätá si to preto, lebo jej bol
predstavený ako umelec. Ing. D. informoval S. S. o tom, aké sú problémy a treba k tomu napísať
vyjadrenie. Ing. D. toto vyjadrenie už v podstate pripravoval. S. S. dostal návštevu, museli sa preto
premiestniť do inej miestnosti, do zasadačky, tam Ing. D. spisoval to vyjadrenie k protokolu. Vyjadrenie
muselo byť odovzdané na daňovom úrade na druhý deň a podpísané konateľom K.. Toto vyjadrenie

bolo vytlačené hneď po napísaní na S. XX a bolo hneď aj podpísané K., on tam kvôli tomu čakal. Podľa
vedomosti svedkyne následne bol nadmerný odpočet po kontrole aj vrátený spoločnosti veni, vidi, vici.

V krátkej dobe po vyplatení nadmerného odpočtu svedkyňa zase robila kontakt , lebo S. S. sa chcel
vyrovnať s Ing. D. na základe dohody. Stretli sa nejako poobede v reštaurácii S. v B. S.. Obedovali,

rozprávali sa a pri odchode S. S. odovzdal odmenu Ing. D., odovzdal mu obálku. Obálka bola veľká,
žltkastej farby a bola preložená. Išlo o formát A4 a obálka bola zložená na štyri časti ako peniaze. Nebolo
tam také svetlo, aby svedkyňa presne rozoznala farbu. Obálka bola posunutá, keď už stáli a podávali
si ruky na rozlúčku. Ing. D. si obálku vzal a spolu so svedkyňou išli na daňový úrad. Svedkyňa nevie,
koľko peňazí dostal Ing. D., lebo peniaze nevidela.

Podľa svedkyne Ing. D. zabezpečoval aj ďalší nadmerný odpočet, ale firmu nevedela označiť. Toto
bolo v roku 2010, bližšie nevedela označiť termín. Bolo dohodnuté so S. S. to, kedy si majú podať
daňové priznanie. Nadmerný odpočet bol bez problémov vrátený. Následne bola svedkyňa prítomná
stretnutiu S. S. s Ing. D. vo večerných hodinách v reštaurácii G. Z. v L. X.. V reštaurácii bolo voľné

rozprávanie a pri odchode na parkovisku S. S. odovzdal Ing. D. obálku. Obálka bola zohnutá, farbu
svedkyňa nerozpoznala, lebo to bolo večer. Ing. D. svedkyňu odviezol domov. Večer S. S. cez Skype
volal svedkyni, či bol Ing. D. spokojný. Svedkyňa mu na odpovedala, že asi áno, lebo Ing. D. sa vždy
tešil peniazom.

Vzhľadom na rozsiahlosť výpovede svedkyne došlo na hlavnom pojednávaní k niekoľkým odchýleniam
od výpovede svedkyne v prípravnom konaní, preto bola svedkyňa požiadaná o odstránenie týchto
rozporov.

K prítomnosti osôb na vôbec prvom stretnutí v T. B. svedkyňa upresnila, že na prvom stretnutí W. S.

nebol prítomný, ale keď svedkyňa s Ing. D. dávali súhlasné stanovisko k výške odmeny za pomoc, či
10 alebo 20% odmeny z vyplatenej DPH, tak tam W. S. bol a to bolo druhé stretnutie. Pokiaľ teda
vypovedala v úvode hlavného pojednávania, že W. S. bol aj na prvom stretnutí, tak svoje vyjadrenie
opravila tak, že W. S. nebol na prvom stretnutí.Svedkyňa následne potvrdila, že udalosti prebiehali tak, ako o nich vypovedala vo svojej výpovedi dňa
12.12.2013. Trvala na formulácii, že S. S. za prítomnosti W. S. žiadal Ing. B. D., aby sa kontrola v

spoločnosti veni, vidi, vici skončila s takým výsledkom, aby nadmerný odpočet tejto spoločnosti bol
vyplatený. Pokiaľ vypovedala na hlavnom pojednávaní trochu rozdielne, vysvetlila to tak, že išlo o stratu
koncentrácie a ešte skôr o únavu. Konkrétnu výšku nadmerného odpočtu, ktorý mal byť vyplatený
nevedela.

Svedkyni bola tiež daná k nahliadnutiu výzva na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie -
vyjadrenie z č. l. 180-182. Svedkyňa následne bez pochybností a bez zaváhania potvrdila, že ide o tú
istú písomnosť, ktorú sledovala na monitore a toto vyjadrenie bolo napokon dokončené v zasadačke
firmy T. B., keďže sa museli presunúť z kancelárie S. S. kvôli návšteve. Toto vyjadrenie podpísal K. K.,
ktorý bol tiež prítomný v T. B. a vystupoval tam ako konateľ spoločnosti veni, vidi, vici.

Svedkyňa okrem toho, že svojou výpoveďou usvedčovala obžalovaného Ing. D. zo žalovanej trestnej
činnosti, priznala aj to, že sama prevzala odmenu 40.000,- € za to, že neboli kontroly a za vyplatené
nadmerné odpočty DPH. W. S. pripravil sumu 290.000,- €, ktorá približne zodpovedala 10% z
vyplatených nadmerných odpočtov DPH. V podstate S. S. to zaokrúhľoval potom, ako W. S. diktoval
sumy. Peniaze boli vo veľkej obálke formátu A4, ktorá bola stočená na štvormo. Okrem sumy 40.000,- €

dal S. S. svedkyni ďalší doplatok a to 10.000,- €, takže z tej sumy 290.000,- Sk fyzicky prevzala 50.000,-
€. Okrem peňazí jej S. S. v obálke nič iné neodovzdával.

S. na doplňujúce otázky, podľa čoho vie, že v obálkach odovzdaných S. S. obžalovanému boli peniaze,
logicky odpovedala že podľa toho, že dostala pokyn od S. S., že sa chce vyrovnať s Ing. D. podľa

predchádzajúcej dohody o vyplatení 10% z vrátených nadmerných odpočtov DPH.

Podľa svedkyne Ing. D. súhlasil s ponukou Ing. S. S. na spoluprácu preto, lebo to S. S. nechcel zadarmo.
Obžalovaného oslovili preto, lebo bol to jej kolega a nevyjadril sa, že by nebol ochotný spolupracovať.

Rozdiely vo výpovediach ohľadom počtu stretnutí a ohľadom vyhotovovania vyjadrenia spoločnosti veni,
vidi, vici svedkyňa vysvetlila tým, že si vo svojej vôbec prvej výpovedi hneď na všetko nespomenula.
Dodala že si nerobila evidenciu, kedy bolo ktoré stretnutie, ktorý dátum, týždeň, mesiac. Vie približne,
kedy ku ktorému stretnutiu došlo, lebo tých stretnutí bolo viac.

Ak svedkyňa na hlavnom pojednávaní najskôr vypovedala, že na konkrétnosti dokumentu, ktorý sa týka
spoločnosti veni, vidi, vici - vyjadrenia na výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie (č.l.
180-182) si hneď nespomenula, tak po nahliadnutí do predmetného dokumentu sa jej obnovilo, že keď
prišli do kancelárie S. S., bola tam pripravená zmluva o pôžičke, videla aj prílohy, ale ich nečítala.

Komunikáciu prostredníctvom Skype navrhol W. S., a to preto, aby sa zbytočne veľa netelefonovalo. W.
S. bol opatrný, navrhol to kvôli bezpečnosti, lebo nevedel, či nie je odpočúvaný.

Svedok MgA. K. K. na hlavnom pojednávaní najskôr vypovedal o okolnostiach zoznámenia sa s W. S..
Postupne sa z nich stali najlepší kamaráti. V roku 2009 prišla ponuka na vytvorenie spoločnej firmy a

svedok sa chcel nejakým spôsobom osamostatniť od rodičov a chcel si finančne týmto polepšiť. Išlo
o predaj a nákup alkoholu. Firmu založil W. S., vybavil potrebné dokumenty, svedok založil iba firemný
účet, kde musel byť jeho podpis. V spoločnosti veni, vidi, vici jediné čo svedok spravil, že bol na druhej
kontrole s kontrolórom Z. a boli pozrieť tú reštauráciu J., inak len W. S. podpisoval všetky dokumenty.

Raz prišiel W. S. za svedkom, že potrebuje prepísať na firmu reštauráciu. Na prekvapenie svedka bola
otvorená daňová kontrola tak na prepísanú reštauráciu J., ale aj na propagáciu muzikálu Čajočky a
automobilovú akciu T. J. Z.. Svedok podľa pokynu W. S. od kontrolórov zistil aké doklady sú potrebné
pre kontrolu a keď prišiel v dohodnutý dátum, všetky podklady boli pripravené u W. S. vo firme T. B. v K..
Doklady odniesol na DÚ do B. S.. Na ďalšie stretnutie prišli spolu s W. S.. Po odpovediach na otázky

kontrolóra aj s kontrolórom išli k riaditeľovi daňového úradu, ktorý povedal, že po prerokovaní na porade
sa určí, ako tá kontrola dopadne. Následne W. S. kázal svedkovi prísť do K. do firmy. Svedok mal počkať
na nejaké odvolanie, odôvodnenie alebo vyhlásenie, ktoré bolo pripravené pre DÚ B. S.. S. mladší
svedkovi povedal, že to robila A. Y. s Ing. D.. Oni sú daňováci a vedia, čo tam majú napísať. Následne,ako to bolo vytlačené, tak svedkovi povedal W. S., že oni to spracovali a svedok to má podpísať. Boli
tam písané skutočnosti, pre ktoré by mal byť dôvod, aby bolo uznané vyplatenie nadmerného odpočtu.
Bolo to napísané tak, ako by to svedok asi nikdy nenapísal, nesformuloval.

Svedok sa vtedy nestretol s A. Y. ani s Ing. D. lebo W. S. svedkovi povedal, že oni sa nechcú s nikým
stretávať. Svedok mal len podpísať toto vyhlásenie, čo aj urobil a následne to doručil na DÚ do B. S..
Svedok síce pri čakaní na podpísanie dokumentu sedel u sekretárky, ale videl odchádzať A. Y. s Ing.
D.. Oni odišli asi pol hodinu, hodinu predtým, ako svedok dokument podpísal. S časovým odstupom

niekoľkých dní prišlo vyjadrenie z DÚ B. S. a bol uznaný ako oprávnený nárok na vrátenie DPH na tú
reštauráciuabolzamietnutýakoneoprávnenýnárokvráteniaDPHnamuzikálČajočkyaT.J.Z..Peniaze
za DPH prišli na účet. Svedok vypovedal, že ako konateľ spoločnosti veni, vidi, vici si neuplatňoval
nadmerný odpočet DPH lebo nebolo za čo. W. S. potom opäť svedkovi zavolal a požadoval, aby svedok
vybral všetky peniaze z účtu z účtu a vybral asi 420 možno 425 tisíc Eur. Po pár týždňoch si W. S. svedka
zavolal do kancelárie, vytiahol zo stolíka 15.000,- € a hodil ich pred svedka, že si ich má zobrať, že to

je pre svedka a polovicu si zobrali daňováci.

O niekoľko mesiacov vyšetrovateľ požadoval od svedka vyjadrenie k zamietnutiu nadmerného odpočtu
DPH z muzikálu Čajočky a T. J. Z. a vyžiadal si podklady k týmto akciám. Po tejto situácii s políciou
svedok povedal W. S., že ak toto má byť tá práca, tak svedok na to nemá nervy a nie je to to, čo si

svedok predstavoval ako podnikanie a zarábanie, nechce s tým mať nič spoločné a nech si W. S. napíše
firmu na seba. W. S. do zaniknutia firmy túto manažoval sám a svedok sa s ním už nestretával.

K plneniu medzi spoločnosťou S. M. X. a veni, vidi, vici nikdy neprišlo lebo pôvodne to bolo svedkovi
vysvetľované tak, že malo ísť len o prepis na spoločnosť, ktorá mala byť W. S. a svedok v nej vystupoval

ako konateľ. Až v priebehu daňovej kontroly chcel W. S., aby svedok pre daňovú kontrolu podpísal
nejaké zmluvy, ktoré by svedka zaväzovali k niečomu, čo nikdy nebol schopný splniť. Išlo o zmluvu
medzi svedkom a jemu neznámym ruským občanom o pôžičke na 3 mil. Eur. Svedok toho človeka nikdy
nevidel, Rus nevidel svedka a žiadne peniaze svedkovi nikdy nikto nedával. Svedok už vyšetrovateľovi
hovoril, že podpis na zmluve, ktorá mu bola predložená nie svedkov. Svedok vypovedal, že nie je pravda,

že zmluva mala byť podpísaná vo Viedni, pretože vo Viedni sa žiadne aktivity ohľadne veni, vidi. vici
neriešili. Navyše na zmluve je napísaný nesprávny titul pred menom svedka, taký titul svedok nepoužíva
a rovnako nesprávny titul je napísaný aj v obchodnom registri a tento titul nie je pravdivý, čo svedok
hovoril aj W. S., keď zakladal spoločnosť. Svedok podpisoval iba zmluvu o prevode reštaurácie zo S. M.
X. na veni, vidi, vici, zmluvu nečítal, len sa s W. S. stretli a svedok ju ihneď podpísal, zmluvu zobral a

zaniesol daňovému úradu, lebo ju daňový úrad žiadal predložiť ku kontrole.

Svedok poprel, že by uzavrel zmluvu o úvere, keď podľa požiadavky W. S. si mal svedok požičať 3
mil. Eur akože od ruského občana asi menom W. a svedok si mal potom peniaze požičať ako fyzická
osoba právnickej osobe, ale k tomu nikdy nedošlo. W. S. chcel takýmto spôsobom dosiahnuť to, aby

bolo potvrdené, že došlo k prevodu vlastníckeho práva na firmu veni, vidi, vici. Všetky tieto podklady
boli robené na žiadosti daňového úradu, preto to dátumovo niekedy nesedelo, lebo sa to robilo spätne
až s niekoľkomesačným oneskorením.

Svedok v ďalšej časti výpovedi uviedol, že spravil to, čo od neho žiadal W. S., ktorý svedkovi naznačil, že

ak by všetko potrebné nepodpísal, tak nastane problém, svedok ide sedieť, a ak svedok všetko potrebné
podpíše, bude to urobené tak, aby to bolo v poriadku a W. S. to už vyrieši k spokojnosti, aby všetko
prebehlo tak ako má. Svedok požiadal W. S., aby svedka hneď ako si to vyrieši, z toho vypustil, lebo
nechce s tým nič už mať. Nebol to štýl života, ktorý by svedok chcel viesť. Keď sa o tom bavili, že svedok
chce z veci odísť, W. S. povedal, že je aj rád, pretože svedok je psychicky slabý.

Po výsluchu svedkov súd postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu
svedka D. Z. z 19.02.2014 (č.l. 402-410) a zápisnicu o výsluchu svedkyne Ing. F. S. z 19.02.2014 (č.
l. 414-422).

Svedok D. Z. vo svojej výpovedi dňa 19.02.2014 vypovedal, že vykonával daňovú kontrolu spolu s
kolegyňou Ing. F. S. v spoločnosti veni, vidi, vici za zdaňovacie obdobie september 2009. V súvislosti
s touto kontrolou bol ako svedok vypočutý W. S., konateľ spoločnosti S. M. X., lebo mal potvrdiť
uskutočnenie predaja nehnuteľnosti - reštaurácie J. a mal potvrdiť prevzatie peňazí od K. K. akokúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť. Svedok D. Z. ďalej uviedol, že ako kontrolór v rámci daňovej
kontroly DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 v spoločnosti veni, vidi, vici neuznal v protokole
č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Páli nadmerný odpočet za nákup reštaurácie J., lebo daňový subjekt

nepreukázal existenciu finančných prostriedkov na uskutočnenie nákupu reštaurácie J.. Nepreukázala
sa reálnosť obsahu vystavenej faktúry spoločnosťou S. M. X. a reálnosť kúpnej zmluvy o predaji
predmetnej nehnuteľnosti. Tento kontrolór však v dodatku k protokolu č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Páli
uznal nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 v spoločnosti veni, vidi, vici vo
výške 475.000,- Eur preto, lebo daňový subjekt veni, vidi, vici k vyjadreniu k protokolu predložil tok

finančných prostriedkov, ktoré boli fyzicky požičané K. K., konateľom spoločnosti veni, vidi, vici pre
menovanú spoločnosť na základe zmluvy o pôžičke. Daňový subjekt veni, vidi, vici predložil aj zmluvu
o úvere z 01.09.2009, podľa ktorej veriteľ J&P J. group Ltd., J., I. K. U. poskytla K. K. úver vo výške
3.000.000,- EUR na nákup nehnuteľnosti, reštaurácie J. v Bratislave. Tým boli podľa svedka splnené
podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. W. S. pri výsluchu priznal prevzatie peňazí.

Takmer zhodne so svedkom D. Z. vypovedala aj ďalšia svedkyňa Ing. F. S. vo svojej výpovedi z
19.02.2014. Oproti svojmu kolegovi uviedla navyše to, že k neuznaniu nadmerného odpočtu došlo
aj preto, že K. K. nepredložil znalecký posudok k cene reštaurácie J., pričom cena za predmetnú
nehnuteľnosť sa zdala kontrolórom privysoká. V konečnom dôsledku kontrolóri netrvali na znaleckom
posudku k nehnuteľnosti, lebo cena reštaurácie bola stanovená dohodou.

V ďalšom dokazovaní boli na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku prečítané listinné
dôkazy.
Dodatočný platobný výmer DÚ B. S. č.: XXX/XXX/XXXXX/XX/Nag z 08.06.2010 (č. l. 92-102) má v sebe
zahrnuté tie skutočnosti a zistenia, o ktorých vypovedali jednak daňoví kontrolóri D. Z. a Ing. F. S. a

vypovedali o nich aj svedkovia K. K. a W. a S. S. a tiež obžalovaný Ing. B. D., pochopiteľne každý zo
svojho uhla pohľadu na vec.

Protokol o kontrole vypracovali daňoví kontrolóri (D. Z. a Ing. F. S.), pričom na strane 10 dodatočného
platobného výmeru, predposledný a posledný odsek výmeru ako to výstižne uviedol obžalovaný, sú

odpísané zistenia kontrolórov z dodatku protokolu č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/ Z.. V podstate celé
odôvodnenie predmetného dodatočného platobného výmeru je od strany 2 skopírované z protokolu a
jeho dodatku, ktoré vypracovali daňoví kontrolóri S. a Z..

Listinný dôkaz - vyjadrenie spoločnosti veni, vidi, vici, s.r.o. k protokolu a na jeho prerokovanie

adresované DÚ B. S. (č. l. 180-182) bol predmetom vyjadrovania sa tak obžalovaného ako aj svedkov v
tejto trestnej veci. Obžalovaný spolu so svedkami S. tvrdili, že s vyhotovením tohto dokumentu nemajú
nič spoločné, naproti tomu svedkovia Ing. A. Y. a K. K. tvrdili presný opak a to, že dokument vyhotovil
Ing. B. D. a K. K. dokument iba podpísal, lebo čakal vo firme S. na jeho vyhotovenie a najmä na jeho
dokončenie a podpis.

Zápisnica DÚ B. S. o ústnom pojednávaní vo veci č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Páli z 04.06.2010 (č.
l. 125-126) a protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Páli DÚ B. S. z 05.05.2010 (najmä č. l. 113-116)
potvrdzuje tie skutočnosti, ktoré kontrolóri zistili vlastnou kontrolnou činnosťou a o ktorých vypovedali
svedkovia D. Z. a Ing. S. a o niektorých skutočnostiach zistených daňovou kontrolou vypovedal aj svedok

K. K.. Tieto skutočnosti sú zhodné s výpoveďami uvedených svedkov.

Platobný poukaz DÚ B. S., č.: XXXX/P/XXXXX z 08.06.2010 na vrátenie DPH (č.l.401), výpis z účtu
spoločnosti veni, vidi, vici vedený v rozhodnom čase v J. ( č. l. 396-398) potvrdzuje vrátenie DPH a
následný výber peňazí-ich prevod na spoločnosť S. M. X. tak, ako o tom vypovedal svedok K. K..

Ďalšie vykonané listinné dôkazy a to najmä daňové dokumenty alebo rozhodnutie o vymenovaní Ing. B.
D. za riaditeľa B. úradu B. S., či opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta bezprostredne nesúvisia s
obžalobným návrhom ani s opisom skutku v skutkovej časti rozsudku špecializovaného trestného súdu.

Súd odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku vykonanie dôkazov navrhnutých
obhajcom obžalovaného a to konkrétne:- zadovážiť spisový materiál OČTK vo veci podozrenia zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa §
329 ods. 1 Trestného zákona a prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona vedený na
NaKA PPZ pod ČVS: PPZ-1001/NKA-PK-BA-2013 a následne vykonať jeho prečítanie,

- zadovážiť písomnú správu NaKA, PPZ o tom, či je svedok Ing. A. Y. v súčasnosti naďalej stíhaná ako
obvinená v trestnej veci pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 J. zákona vedenej na
NaKA PPZ pod ČVS:PPZ-398/NKA-PK-BA-2013 prípadne, či je toto trestné stíhanie vedené na inom
orgáne, odmietol vyžiadať príslušný trestný spis a prečítať tento ako dôkaz na hlavnom pojednávaní,
- zadovážiť správu PPZ SR o tom, či podľa údajov PZ SR svedkyňa Ing. A. Y. je v súčasnosti stíhaná

ako obvinená v akejkoľvek inej trestnej veci, ktorým orgánom a vyžiadať príslušný spis a tento následne
prečítať ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní,
- prečítať listinu z č. l. 16.

Uvedené dôkazy v podstate ani sú „pravými“ dôkazmi podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku. Spisové
materiály o trestnom stíhaní Ing. A. Y. nie sú takého charakteru, že by bezprostredne alebo v súvislosti

s ďalšími dôkazmi dokazovali alebo vyvracali spáchanie skutku opísaného v obžalobnom návrhu
prokurátora vo vzťahu k obžalovanému Ing. B. D.. Pokiaľ by mali niečo dokazovať k osobe Ing. A. Y.
tu treba dodať, že v konaniach, ktorých spisy žiadal obhajca zabezpečiť a oboznámiť, má vystupovať
Ing. A. Y. v procesnom postavení obvinenej, pričom v terajšom konaní vystupuje v procesnom postavení
svedkyne a podľa rozsiahlej judikatúry najvyššieho súdu SR je neprípustné porovnávať výpovede jednej

a tej istej osoby v rôznych procesných postaveniach a nemožno žiadať napríklad ani o odstraňovanie
rozporov vo výpovediach takejto osoby v rôznych procesných postaveniach.

K námietke obhajcu, že skutok tak, ako je tento popísaný v bode 1 v uznesení o začatí trestného
stíhania a nie je bez ďalšieho totožný so skutkom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia možno

dodať a najmä odkázať opäť na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR k zachovaniu totožnosti
skutku. Podľa názoru prvostupňového súdu bol skutok v uznesení o začatí trestného stíhania opísaný
pomerne výstižne, nezameniteľne, s uvedením miesta a času spáchania konkrétneho trestného činu aj
s uvedením osôb, ktoré mali spáchať trestný čin uvedený v bode 2) predmetného uznesenia. Preto k
žiadnemu porušeniu práva na obhajobu neskoršieho obvineného nedošlo. Že je takáto úvaha namieste

svedčí aj vyjadrenie obhajcu obžalovaného, že je pravdou, že po vznesení obvinenia Ing. B. D. došlo k
prepočutiu svedkov. Následne však obhajca dodal, že viac ako polročný časový rozdiel medzi vydaním
uznesenia o začatí trestného stíhania a vydaním uznesenia o vznesení obvinenia nie je v súlade s
Trestným poriadkom, pričom nijako nešpecifikoval, konkrétne s ktorým ustanovením Trestného poriadku
je takýto postup vyšetrovateľa nesúladný. Takéto tvrdenie obhajcu skutočne nemá žiadny právny základ

ani v znení ustanovenia § 199 Trestného poriadku ani v znení ustanovenia § 206 Trestného poriadku.
Jediný, ale iba orientačný časový údaj je uvedený v § 206 ods. 1 Trestného poriadku tak, že policajt bez
meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia. Vydá ho však až po tom, ak je na podklade trestného
oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že
trestný čin spáchala určitá osoby.

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní súd starostlivo hodnotil všetky vykonané dôkazy v
zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Podľa výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní a po
návrhu prokurátora došlo k miernej úprave skutku oproti skutku uvedenému v obžalobnom návrhu v
tom, že skutková časť tohto rozsudku neobsahuje číselný údaj o prevzatej sume sľúbeného úplatku,

lebo svedkyňa Ing. A. Y. nikdy nevidela sumu v obálke prevzatej obžalovaných. Nie je preto možné iba
mechanicky prevziať len matematický výpočet sumy desiatich percent z vyplatenej sumy nadmerného
odpočtu DPH a potom takúto sumu určiť ako prevzatý úplatok, hoci pre takýto logický záver existuje
dostatočné množstvo presvedčivých dôkazov.

Na tomto mieste treba zdôrazniť, že prvostupňový súd neuveril tvrdeniam obžalovaného a svedkov S. o
tom, že nikdy k žiadnej dohode o pomoci a o odmene za pomoc vo výške desiatich percent z vyplatenej
sumy nadmerného odpočtu DPH a za podávanie informácií nedošlo.

Je faktom, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom aký uzná za vhodný, môže trestnú činnosť popierať,

môže odmietnuť vyjadriť sa k trestnej činnosti uvedenej v obžalobe a zároveň opísaný postup nemôže
byť obžalovanému na ujmu, nemôže byť hodnotený súdom v jeho neprospech alebo dokonca ako
priťažujúca okolnosť.Ak má však súd obžalovanému uveriť, že je to práve obžalovaný, kto vypovedá pravdivo o trestnej
činnosti, bolo by pre obžalovaného viac než vhodné, aby súdu logicky a presvedčivo predniesol svoju
argumentáciu na trestnú vec sa vzťahujúcu. Iba popieranie trestnej činnosti je síce logické, ale už nie

dostatočne presvedčivé. A vôbec nie je presvedčivé to, ak obžalovaný pomerne rozsiahlo tvrdí, že bol
pod opakovaným nátlakom vyšetrovateľa, prokurátora, vnútornej daňovej inšpekcie, ale zároveň nikdy
nikomu nič o tomto nepovedal a neurobil o tom žiadne, ani trestné oznámenie. Ako zdôvodnenie prečo
tak neurobil na otázky súdu použil, dalo by sa ako vhodný prímer použiť až „detskú“ argumentáciu „lebo
nie“. Paradoxne však obhajca obžalovaného poukazoval pomerne rozsiahlo na údajné porušenie práva

na obhajobu, na viac ako polročný „prieťah“ od začatia trestného stíhania do vznesenia obvinenia, hoci
orgánom činným v trestnom konaní bola známa podozrivá osoba - neskorší obžalovaný a dokonca bol
Ing.D.nakrátkyčasajzadržaný,tedaobmedzenýnaosobnejslobode.Ajztohtopostupuobžalovaného,
ale ani z vykonaných dôkazov prvostupňový súd nezistil žiadne konkrétne skutočnosti, na základe
ktorých by bola spochybnená vina obžalovaného podľa podanej obžaloby tak, aby bolo možné vyhlásiť
oslobodzujúci rozsudok.

Takými dôkazmi neboli ani výpovede svedkov S.. O, podľa súdu „nulovej“ vierohodnosti výpovede
svedka Ing. S. S. asi najlepšie svedčí časť jeho výpovede, kde vypovedal o zastupovaní záujmov.
Aj keď nebol konateľom rozhodujúcich spoločností na Slovensku, ani ich majiteľom, ani spoločníkom,
týchto majiteľov podľa vlastného vyjadrenia ani nepoznal, lebo často došlo k zmene majiteľova, úplne

nevysvetliteľne si nedokázal spomenúť ani na priezvisko svojho dlhoročného kamaráta S. z Moskvy,
ktorého záujmy S. S. zastupoval, a ktorý kamarát zasa zastupoval skutočných vlastníkov spoločností, v
ktorých bol konateľom svedkov syn W.. Napriek tomu, že svedok nevedel uviesť o skutočných majiteľoch
ani jediný overiteľný údaj, čo sa mimochodom týka aj jeho údajného priateľa S. z Moskvy, a napriek
častým zmenám majiteľov bolo zastupovanie založené na základe ich dlhoročnej dôvery a „chlapského

slova“ aj bez písomného splnomocnenia. Takáto výpoveď nemá absolútne žiadnu výpovednú hodnotu,
je iba kompilátom všeobecných a neoveriteľných údajov a veľmi veľavravne napovedá v kontexte
vyplácania nadmerných odpočtov DPH o nie veľmi korektných spôsoboch časti podnikania S. na
Slovensku, keď aj pri zachovaní prezumpcie neviny, ale odvolaním sa na výpovede týchto svedkov, je
proti nim vedené trestné stíhanie.

Podľa hodnotenia súdu nie je možné veriť ani ďalšiemu svedkovi vypovedajúcemu v prospech
obžalovaného a to W. S.. Tento svedok totiž uviedol, že jeho otec nikdy nevystupoval ani formálne ani
neformálne ako zástupca vlastníkov firiem (T. B. a ďalších menovaných na hlavnom pojednávaní) a
predmetné firmy teda nezastupoval. Otec a syn teda vypovedali diametrálne odlišne o jednej a tej istej

skutočnosti, pričom S. S. sa v podstate staval do pozície vlastníka T. B. a ďalších spoločností sídliacich v
K. na S. ceste č.XX. Svedkovi W. S. nemožno veriť ani z ďalších dôvodov vo vzťahu k obsahu výpovede
svedka K. K., čo bude uvedené v nasledujúcej časti tohto rozsudku.

Svedkyňa Ing. A. Y. vypovedala na špecializovanom trestnom súde podľa názoru súdu presvedčivo,

logicky a rovnako presvedčivo a logicky vysvetlila niekoľko rozdielov vo svojich výpovediach oproti
prípravnému konaniu, čo je už uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozsudku. Udalosti zasadzovala
časovo a miestne správne, čo nijako nespochybnil ani obžalovaný či jeho obhajca, keď námietky
obžalovaného a jeho obhajcu sa sústredili najmä na počet stretnutí obžalovaného a Ing. Y. so S..
Svedkyňa časovo zasadila všetky rozhodujúce údaje správne, keď uviedla, že stretnutia so S. sa

uskutočnili na jar 2010, najmä v apríli až máji. Tu treba zdôrazniť, že toľko spomínané vyjadrenie k
výzve na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, ktoré vyhotovil obžalovaný vo firme S.,
bolo doručené daňovému úradu B. S. dňa 02.06.2010, teda v časovej nadväznosti na predchádzajúce
zoznámenie sa a na druhé stretnutie obžalovaného, Ing. Y. so S., kde došlo k potvrdeniu ponuky na
vyplácanie desať percentnej odmeny za pomoc pri riešení daňových záležitostí.

Súd nezistil na strane menovanej svedkyne žiadnu negatívnu motiváciu proti obžalovanému a v tomto
smere ani sám obžalovaný neuviedol jediný negatívny a najmä podložený a preskúmateľný údaj proti
svedkyni ako dôvod, pre ktorý by svedkyňa mala vypovedať proti obžalovanému krivo. Svedkyňa
zároveň svojou výpoveďou usvedčuje aj sama seba z korupčnej trestnej činnosti a to v niekoľkonásobne

väčšom rozsahu, ako usvedčuje obžalovaného. Aj z tohto pohľadu je preto výpoveď svedkyne Ing. Y.
presvedčivejšia ako výpoveď obžalovaného.Prvostupňový súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súbežne vedené trestné stíhanie proti Ing. A. Y. za
jej časť korupčného správania sa v predmetnej veci však nijakým spôsobom neznižuje dôveryhodnosť
jej svedeckej výpovede v trestnej veci obžalovaného Ing. B. D., ako sa to snažili tvrdiť obžalovaný a

jeho obhajca.

Každý obvinený má na výber, či bude alebo nebude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom
konaní, či sa prizná alebo neprizná k spáchaniu vyšetrovanej trestnej činnosti a tiež má na výber, či
bude napomáhať pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Ak sa obvinený rozhodne pre

priznanie, napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti a pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom
konaní alebo so súdom, ide o celkom zákonný postup, súladný s ustanovením § 36 Trestného zákona,
ktorý nemožno obvinenému právom vyčítať, teda to nemožno vyčítať ani Ing. A. Y. v postavení obvinenej.
Ani preto nie, lebo každý obvinený je poučený aj podľa § 345 Trestného zákona o krivom obvinení.
Potom nie je namieste ani výčitka obhajcu voči Ing. A. Y. v prípade, ak by v konaní proti jej osobe
ako obvinenej došlo k odklonu v trestnom konaní v podobe dočasného prerušenia trestného stíhania

alebo dokonca až ku zastavenie trestného stíhania k čomu ale nedošlo. Svedkyni nebola ponúknutá ani
dohoda o vine a treste.

Každý svedok je poučovaný aj podľa ustanovenia § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku aj podľa §
345 a §346 Trestného zákona, naviac, každý svedok na súde vypovedá pod prísahou. Ak sa svedok

rozhodne po zákonnom poučení vypovedať tak, že usvedčuje tak seba ako aj ďalšie osoby zo spáchania
trestnejčinnosti,anivprípade„sebausvedčovania“niejepotomnamiestetakýtopostupsvedkovivyčítať,
lebo svedok postupuje presne s možnosťami danými mu zákonom. Nestačí potom na spochybnenie
svedka len popierať jeho tvrdenia ako to robil obžalovaný Ing. B. D., ale je potrebné svedka usvedčiť z
klamstva, z vedome nepravdivej svedeckej výpovede.

Čo podľa názoru prvostupňového súdu je významné z hľadiska rozhodovania o vine alebo nevine
obžalovaného je aj to, že výpoveď svedkyne Ing. A. Y. nie je „osamotená“, ale je celkom v súlade so
skutočnosťami uvádzanými ďalším svedkom K. K.

Svedok K. K. pôsobil na súd vierohodným dojmom, lebo vypovedal presvedčivo o okolnostiach
významných ohľadom pôžičky peňazí, prevodu nehnuteľnosti a najmä o prevzatí sumy 3 milióny EUR.

Svedok K. K. poprel, že by si niekedy od nejakého neznámeho Rusa požičal 3 milióny EUR a nemal na
to ani dôvod. Príslušná zmluva neobsahuje svedkov podpis, nikdy kvôli tejto sume nebol vo Viedni a nič

nepodpisoval, lebo tam sa záležitosti spoločnosti veni, vidi, vici nikdy neriešil. Nikto mu 3 milióny EUR
ani nedal, preto ani on tieto peniaze nemohol dať W. S.. Svedok K. nebol ani finančne motivovaný konať
nezákonne. Jeho majetkové pomery boli stabilné. V dobe zakladania spoločnosti veni, vidi, vici bol K.
K. spoločníkom rodinnej firmy V3, s.r.o. na bioplyn, keď vlastníkom boli jeho rodičia. Mal byt v Bratislave
a mal automobil zn. BMW. Aj jeho predstavy o podnikaní s alkoholom a mierou zisku boli názoru súdu

vecné, reálne a teda prijateľné. Spôsob podnikania praktizovaní S. boli pre svedka neprijateľné a ako
sa vyjadril, takým spôsobom ako oni, aby sa dostával na vysvetľovanie na políciu, podnikať nechcel.
Nebol zistený žiadny negatívny dôvod, pre ktorý by mal svedok K. v podstate vypovedať nielen proti
obžalovanému, ale aj proti S. a takýto dôvod neuviedli ani svedkovia S..

Rovnako dôležité je aj to, že svedok K. K. opisuje časti udalostí zhodne so svedkyňou Ing. Y., a to najmä
stretnutia v spoločnosti T. B. pri vyhotovovaní už spomenutého vyjadrenia obžalovaným, lebo svedok
K. videl v spoločnosti aj svedkyňu aj obžalovaného a rovnako zhodne so svedkyňou Y. opisuje udalosti
stretnutia sa s obžalovaným a W. S. aj na Daňovom úrade v B. S. pred vyhotovením predmetného
vyjadrenia, keď sa spoločne riešilo uplatnenie vrátenia nadmerného odpočtu DPH.

Výpovede svedkov Z. a Ing. S. slúžia veľmi dobre podporne k výpovediam svedkov Ing. Y. a K. K., keď
svedkovia najskôr svojou kontrolnou činnosťou nezistili preukázateľne dôvod na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH a udialo sa tak až po „zásahu“ W. S., ako o tom vypovedal K. K. vo vzťahu k nepravdivej
zmluve o pôžičke a ďalším s tým súvisiacich okolnostiach.

Na základe obsahu výpovedí svedkov Ing. A. Y. a K. K. spolu s obsahom už skôr spomenutých listinných
dôkazov súd nemal žiadne pochybnosti o preukázaní viny obžalovaného Ing. B. D. zo spáchania trestnej
činnosti tak, ako to je konkrétne uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.V súvislosti s typovou závažnosťou zločinu prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona
považuje súd za potrebné zdôrazniť, že nebezpečenstvo korupcie ako protispoločenského javu

zdôrazňuje nielen slovenský Trestný zákon a vnútroštátne predpisy ako celok, ale aj Medzinárodný
trestnoprávnydohovorokorupcii,ktorýbolvyhlásenývZbierkezákonovSlovenskejrepublikypodčíslom
375/2002 Z. z. Je nesporné, že korupcia, či už formou podplácania alebo prijímania úplatkov ohrozuje
právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu, slušnosť a sociálnu spravodlivosť,
narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju a v konečnom dôsledku ohrozuje stabilitu

demokratických inštitúcií i morálne základy spoločnosti. O to viac tieto tvrdenia platia v súvislosti s
korupciou osôb, ktoré zabezpečujú dôležité úlohy spoločnosti ako spoločenstva ľudí, ktoré si stanovuje
spoločné pravidlá zabezpečujúce jej riadne fungovanie. Závažnosť tohto protispoločenského javu
zákonodarca odzrkadľuje aj v stanovených trestných sadzbách pre jednotlivé trestné činy korupcie,
ktoré možno považovať za prísne trestné sadzby. Táto prísnosť sadzieb však odráža naliehavú
spoločenskú potrebu potierať tento jav všetkými možnými zákonnými prostriedkami vrátane prostriedkov

represívnych.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že
im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu a k tomu, aby viedli
riadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu

tretinu, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. V trestnej veci obžalovaného Ing. B. D. súd zistil podľa § 36 písm. j) J.
zákona jednu poľahčujúcu okolnosť (vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu) a podľa §
37 písm. e) Trestného zákona zistil jednu priťažujúcu okolnosť (zneužil svoje zamestnanie, povolanie,
funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody). Takýto záver má

oporu najmä v odpise registra trestov bez jediného záznamu.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona sa trestného činu prijímania úplatku dopustí ten, kto v súvislosti s
obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá
sľúbiť úplatok. Za takéto konanie sa páchateľ potrestá odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ.

Ustanovenie § 128 ods. 1 Trestného zákona vymedzuje pojem verejného činiteľa. Podľa tohto
zákonného ustanovenia verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie...štátny zamestnanec

alebo zamestnanec orgánu štátnej správy...ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa
pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Obžalovaný
pritom nijako nenamietal, že by nemal postavenie verejného činiteľa a zároveň boli naplnené všetky
zákonné kvalifikačné znaky na to, že obžalovaný v čase páchanie prejednávanej trestnej činnosti
bol verejným činiteľom. Obžalovaný Ing. B. D. bol už podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej

službe vymenovaný na štátnozamestnanecké miesto predstaveného-riaditeľa Daňového úradu B. S..
Podľa predloženého opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta sa obžalovaný bez akýchkoľvek
pochybností podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu (napr. správa daní, vymáhanie daňových a
nedaňových nedoplatkov, zodpovednosť za činnosť DÚ a za plnenie jeho úloh) a používal pritom
právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená.

Prvostupňový súd s prihliadnutím ku všetkým zákonným podmienkam pre ukladanie trestu a zisteným
skutočnostiam uložil obžalovanému trest v dolnej polovici trestnej sadzby. Treba uviesť, že obžalovaný
svojím prístup pri prejednávaní trestnej veci si nevytvoril žiadny priestor pre uloženie trestu odňatiaslobody pri samej dolnej hranici trestnej sadzby, alebo dokonca pre mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 Trestného zákona. Práve naopak, za
bezprecedentné porušenie povinností obžalovaného ako verejného činiteľa súd považoval dohodu

uzavretú medzi obžalovaným a podnikateľmi S. o „odmene“ 10% zo sumy vyplatených nadmerných
odpočtov DPH. Obžalovaný, ktorý mal chrániť záujem štátu na riadnom výbere daní, záujem štátu na
tom, aby daň z pridanej hodnoty bola vrátená iba a výlučne zo zákonných dôvodov po riadne zistenom
staveveci,siurobilzosvojejfunkcie„biznis“atobezakýchkoľvekzábranapochybnostíosvojomkonaní,
keď podľa slov svedkyne Ing. Y. je 10% obvyklá suma „odmeny“ za „pomoc“ pri vrátení nadmerného

odpočtu DPH. Potom je výška úplatku prevzatého obžalovaným pri vrátených sumách DPH skutočne
hrozivá. Aj preto by bolo neprimerané ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému pri samej dolnej
hranici trestnej sadzby.

Obžalovaný Ing. B. D. žil doposiaľ bezúhonným životom, nebol súdom trestaný, teda ani nebol vo výkone
trestu odňatia slobody. Preto bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súdom zaradený na

výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, lebo nebol zistený dôvod, pre
ktorý by mal byť obžalovaný zaradený na výkon trestu do prísnejšej nápravnovýchovnej skupiny než s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa výsledkov vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že obžalovaný sa svojím

konaním snažil získať neoprávnene majetkový prospech, čo je zákonnou podmienkou na uloženie
peňažného trestu páchateľovi podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona. Tento záver má oporu vo výpovedi
svedkyne Ing. A. Y. (obžalovaný mal rád peniaze a dostavil sa na stretnutie so S. S. na vyrovnanie sa
za pomoc).

Súd považoval za primeraný peňažný trest vo výške približujúcej sa sume dohodnutej odmeny 10%
(obžalovaným a Ing. Y. na jednej strane a svedkami S. na druhej strane) za bezproblémové vyplatenie
nadmerného odpočtu DPH, keď v prejednávanej veci preukázateľne došlo k vráteniu nadmerného
odpočtu DPH v sume vyše 400.000,- EUR.. Takto uložený trest má spĺňať jednak generálnu, ale aj
individuálnu prevenciu, teda odradiť obžalovaného pred prípadným páchaním obdobnej trestnej činnosti

v budúcnosti.

Súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia peňažného
trestu uložil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva roky, teda tak, aby nedošlo k
prekročeniucelkovejvýmerytrestuodňatiaslobody,ktorýbolomožnépáchateľoviuložiťprostredníctvom

trestu odňatia slobody spolu s náhradným trestom odňatia slobody. Výmera uloženého trestu odňatia
slobody spolu s náhradným trestom odňatia slobody neprevyšuje základnú výmeru trestu päť rokov až
dvanásť rokov podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku

smeruje v lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka.