Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201485
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3214201485.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci

navrhovateľa: REALITY - X24 CZ s.r.o., so sídlom Nám. 1. máje 1605, 688 01 Uherský Brod, Česká
republika, IČO: 29 213 754, zast.: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Potočná 650/135B, 911 01 Trenčín - Opatová, IČO: 36 857 882, proti odporcovi: Obec Uhrovec,
SNP 86/7, 956 41 Uhrovec, IČO: 00 311 201, zast.: JUDr. Peter Ďurmek, advokát so sídlom Radlinského
678/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania zo dňa 10.11.2014 s a z a m i e t a.

II. Návrh s a z a m i e t a.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 139,82 €, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia, k rukám advokáta odporcu: JUDr. Peter Ďurmek, Radlinského
678/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 11.04.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu náhradu škody ako bude určená na základe výsledkov dokazovania a náhradu trov konania. V

návrhu uviedol, že tým, že odporca ako orgán územnej samosprávy a zároveň správca v zmysle § 1a
písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vydal Platobný výmer č. /2004 zo
dňa 21.4.2004, ktorým na základe § 18 zákona č. 317/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil
daňovníkovi REALITY, a.s., IČO: 36 305 961, daň z nehnuteľností na rok 2004, a to daň zo stavieb vo
výške 1610,10 Sk, ktorej splatnosť bola určená do 31.03.2014. Spoločnosť REALITY, a.s., IČO: 36 305
961, zaplatila daň v celej výške dňa 05.05.2004. Spoločnosť REALITY, a.s., IČO: 36 305 961, (ďalej
aj len postupca) postúpila pohľadávku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

odporcu pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2004 uvedeným platobným výmerom navrhovateľovi
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2013. Nesprávny úradný postup odporcu spočíva v
nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľností zohľadniť
pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky, teda podmienky aké samosprávny územný
celok, ktorý je správcom dane z nehnuteľností bol schopný zabezpečiť vlastníkovi nehnuteľnosti ako
daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva príslušnej
nehnuteľnosti. Odporcovi jednoznačne vyplývala povinnosť skúmať existenciu miestnych podmienok

za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľností ako aj koeficientu, ktorým sa
ročná sadzba dane u odporcu, ktorý bol v tom čase obcou s počtom obyvateľov od 1001 do 6000,
násobila. Odporca túto právnu povinnosť nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych
podmienok. Pokiaľ obec vyberajúca daň z nehnuteľností nezabezpečí pre vlastníka nehnuteľností ateda daňovníka optimálne a čo najúčelnejšie využitie jeho nehnuteľností, tak je právnou povinnosťou
obce zohľadniť takéto nesplnenie svojej povinnosti pri vyrubení dane v podobe zníženia sadzby dane
a koeficientu, ktorým sa ročná sadzba dane násobí v rámci zohľadnenia miestnych podmienok. Takýto

postupobcebymalbyťpotom každoročnepremietnutýdovšeobecnezáväznéhonariadeniaurčujúceho
ma príslušné zdaňovacie obdobie výšku dane a koeficient, ktorým sa ročná sadzba dane násobí. Pokiaľ
tomutaknieje,nemožnopostupobcevprocesevyrubovaniadaneznehnuteľnostipovažovaťzaústavný
a zákonný a majúci tak základné atribúty správneho úradného postupu. Zároveň takýmto postupom
potom dochádza k nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov daňovníka. Postupcovi

bola Platobným výmerom č. /2004 zo dňa 21.4.2004 v porovnaní s vtedajšou aktuálnou hodnotou
nehnuteľností vyrubená neadekvátna a nenáležitá daň. Postupca vzhľadom na absolútne nedostatky
v infraštruktúre odporcu, ktoré znemožňovali riadne využitie jeho nehnuteľností, mohol nehnuteľnosti
využívať len v značne obmedzenom rozsahu. Odporca nebol schopný zabezpečiť riadne možnosti
príjazdu vozidlami k nehnuteľnostiam postupcu, parkovanie vozidiel v blízkosti týchto nehnuteľností,
nebol schopný zabezpečiť poriadok a čistotu na verejných priestoroch obklopujúcich tieto nehnuteľnosti

a s tým súvisiaci celkovo dostačujúci vzhľad územia, na ktorom sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú.
Odporca inkasoval na dani z nehnuteľností od postupcu značné peňažné prostriedky, no žiadnym
spôsobom nezabezpečil pre postupcu akékoľvek skvalitnenie a zlepšenie využitia týchto nehnuteľností.
Ak za tohto stavu odporca v procese vyrubovania dane neprihliadol na miestne podmienky a neposúdil
možnosť zníženia sadzby dane a koeficientu, ktorým sa násobí ročná sadzba dane, hoci takéto

podmienky objektívne existovali, bol jeho postup nesprávny a postupcovi ním bola spôsobená škoda.
Výška škody predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a už aj zaplatenou daňou z nehnuteľností na rok 2004
a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby
dane ako aj koeficientu, ktorým sa ročná sadzba dane násobí s ohľadom na miestne podmienky. Právne
návrh odôvodnil ustanoveniami § 14 ods. 1,2, § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., § 18 ods. 1 zákona

č. 58/1969 Zb. a ustanoveniami §10,11 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril a žiadal ho zamietnuť. Podľa odporcu bol platobný výmer vydaný
v súlade s vtedy platným zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností a daň bola vyrubená v
správnej výške. V prípade, ak daňovník s výškou vyrubenej dane nesúhlasil, mal podať odvolanie do

30 dní od doručenia platobného výmeru (28.04.2004). Lehota na odvolanie márne uplynula. Daňovník
zaslaný výmer nikdy nespochybňoval a vyrubenú daň dobrovoľne zaplatil, čo tiež svedčí tomu, že
nemal žiadne výhrady voči zákonnosti postupu odporcu. Uvedený platobný výmer nebol nikdy zrušený a
nikdy žiaden štátny orgán nekonštatoval porušenie zákona, resp. nesprávnosť vyrubenej dane. Odporca
vzniesol aj námietku premlčania, keďže v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. uplynula trojročná

subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si nároku na náhradu škody. Daňovník sa o údajnej škode
musel nevyhnutne dozvedieť najneskôr doručením platobného výmeru (28.04.2004). Zákon č. 58/1969
Zb. neupravoval zodpovednosť obce ako samosprávneho orgánu za škodu. Vzdaný platobný výmer je
rozhodnutím a nemožno ho označiť za nesprávny úradný postup, ako sa uvádza v návrhu.

Dňa 10.11.2014 navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.) až do právoplatného
skončeniavecikonaniavedenéhonaKrajskomsúdevTrenčínepodsp.zn.13S/222/2014opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a jemu predchádzajúceho
rozhodnutia Mesta Púchov, ktoré konanie sa začalo dňa 05.09.2014 a kde sa budú riešiť otázky,

ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Predmetom preskúmania budú totiž prakticky
zhodné námietky týkajúce sa správnosti postupu orgánu územnej samosprávy pri vyrubovaní dane z
nehnuteľností, na podklade ktorých námietok navrhovateľ v tejto prejednávanej veci namieta nesprávny
úradný postup odporcu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, jeho právny zástupca, odporca,
súd pojednával v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie listinami: návrh, platobný výmer zo dňa 21.
apríla 2004 č.l. 4, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013 č.l. 5-6, žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej úradným postupom orgánom územnej samosprávy
pri výkone samosprávy zo dňa 07.04.2014 č.l. 7-8, vyjadrenie odporcu zo dňa 11.06.2014 č. 487/2014

č.l. 21-22, kópia spisu sp. zn. 347/2014 č.l. 31-39, návrh navrhovateľa na prerušenie konania spolu s
prílohami: potvrdenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.09.2014 č.l. 42, Rozhodnutie Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 18.08.2014 č.l. 43-45, žaloba o preskúmanie zákonnostirozhodnutia a postupu správneho orgánu a žaloba o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho
orgánu zo dňa 05.09.2014 č.l. 46-48.

Z vykonaného dokazovania zistil, že odporca vydal dňa 21.04.2004 Platobný výmer č. /2004, ktorým
vyrubil daňovníkovi REALITY, a.s., IČO: 36 305 961, daň z nehnuteľností spolu vo výške 1620,- Sk,
ktorý daňovník prevzal dňa 28.04.2004 a daň 05.05.2004. Spoločnosť REALITY, a.s., IČO: 36 305 961,
ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli dňa 24.10.2013 zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorou bola navrhovateľa postúpená pohľadávka postupcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom navrhovateľa pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2004 uvedeným platobným
výmerom. Listom zo dňa 07.04.2014 požiadal navrhovateľ odporcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu, a to v rozsahu a z dôvodov,
ako sa svojho nároku domáhal návrhom v tomto konaní.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej

organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a
právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je nedôvodný a preto ho

zamietol. Zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vzťahuje na škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Tento zákon nadobudol
účinnosť dňa 01.07.2004. Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od nesprávneho
úradného postupu odporcu, ktorý sa mal uskutočniť dňa 21.04.2004, kedy odporca vydal vyššie uvedený

platobný výmer. Preto uplatnený nárok nemožno posudzovať a aplikovať naň ustanovenia zákona č.
514/2003 Z. z. Uplatnený nárok nemožno posudzovať a ani naň aplikovať ani ustanovenia zákona
č. 58/1969 Zb., keďže tento upravoval zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie zodpovednosť samosprávy. Obec je právnickou
osobou, nárok na náhradu škody je majetkovým nárokom (vzťahom) vyplývajúcim z porušenia práva,

pričom je vzťahom občianskoprávnym. Pokiaľ do 30.06.2004 nebola zodpovednosť obce za škodu
spôsobenú jej nesprávnym úradným postupom alebo jej nezákonným rozhodnutím upravená osobitným
zákonom, je v zmysle § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné ju posudzovať podľa Občianskeho
zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa zaplatil daň vyrubenú mu citovaným platobným výmerom,dňa 05.05.2004. V tento deň sa tak najneskôr dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Dvojročná
subjektívna premlčacia doba tak uplynula pred podaním návrhu, ktorý bol podaný dňa 11.04.2014.
Odporca premlčanie namietol, a preto nie je možné navrhovateľovi uplatnené právo priznať, a preto súd

návrh zamietol.

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania, súd považoval za nedôvodný a tento zamietol. Pokiaľ by sa
aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod spis. zn. 13S/222/2014 riešili rovnaké námietky,
ako sú tie, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody v tomto konaní, nič to nemení

na skutočnosti, že jeho nárok je nedôvodný z dôvodu premlčania práva na náhradu škody. Taktiež by
rozhodnutie vo veci 13S/222/2014 nič nemenilo na konkrétnej rozhodovacej činnosti odporcu (vo vzťahu
k navrhovateľovi) pri vydávaní platobného výmeru, z ktorého navrhovateľ odvodzuje svoj nárok v tomto
konaní. Otázka (rozhodovacia činnosť iného orgánu samosprávy), ktorá sa rieši v uvedenom konaní
Krajského súdu v Trenčíne, nemôže mať žiaden význam pre toto konanie, prerušenie konania by bolo
nedôvodné.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a odporcovi, ako úspešnému účastníkovi
v konaní súd priznal právo na náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 139,82 €
ktorá suma pozostáva z odmeny a náhrad za zastupovanie za poskytovanie právnych služieb odprcovi
za nasledovné úkony podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z:

- úkon právnej služby príprava a prevzatie vrátane prvej porady s klientom veci po 61,87 €, 1 x režijný
paušál po 8,04 € podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- úkon právnej služby podanie na súd účasť na pojednávaní dňa 12.11.2014 po 61,87 €, 1 x režijný
paušál po 8,04 € podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).