Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/109/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711209052
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7711209052.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu B. O. X., X..H..E.., W., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému
U. F., X. XX, o zaplatenie 514,81 € istiny s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 6, IČO: XX XXX XXX, o odvolaní
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 6C/186/2011-63 zo 17.12.2012 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v III. výroku.

Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi a žalovanému sa ich
náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením I. zrušil svoj platobný rozkaz (ďalej len PR)
6Ro/142/2011-43 z 8.7.2011,II. konanie vo veci zastavil a rozhodol III., že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a IV., že zaplatený súdny poplatok 23,87 € bude vrátený žalobcovi

Daňovým úradom v Bratislave.
V odôvodnení uznesenia, o. i., uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c) O. s.
p. (jeho znenie citoval) tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal - vychádzajúc z obsahu jeho podania -
späťvzatia žaloby, ktorým si nárok na náhradu trov neuplatnil a zároveň nezistil dôvody opodstatňujúce
prípadné priznanie náhrady trov konania niektorej zo strán na základe procesnej zodpovednosti za
zastavenie konania podľa § 146 ods.2 prvá alebo druhá veta O. s. p. s tým, že v prípade žalovaného,

ktorému ani nedoručil žalobu a ktorý sa prostredníctvom jeho procesného úkonu ešte nemal možnosť
dozvedieť o začatí konania v tejto veci, vznik trov spojených s jeho účasťou v tomto konaní, preto
neprichádza do úvahy. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť skôr, ako mal vedľajší účastník
možnosť oboznámiť sa so žalobou, urobil záver, že nie je možné konštatovať, že by sa akýmkoľvek
spôsobom pričinil o úspech žalovaného v tomto konaní, preto mu náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník podal proti uzneseniu včas odvolanie, a to len proti III. výroku uznesenia, ktorým bolo

rozhodnuté, že nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že aj keď sa k žalobe nevyjadril, lebo
súdu sa mu ju ani po 1 roku nepodarilo doručiť, tak na efektívnu ochranu spotrebiteľa postačoval už
samotný jeho vstup do konania, že nevie si predstaviť účelnejší a hospodárnejší postup, že o úspech
sa pričinil tým, že do konania vstúpil a žalobca zobral žalobu späť po jeho vstupe do konania, súd sa
však mýli, ak sa domnieva, že aplikácia § 146 ods.2 veta prvá O. s. p. je podmienená pričinením sa
o úspech, že nie je mu ani jasné, v akej súvislosti hovorí súd o úspechu, keď o nároku nerozhodoval,

ale konanie zastavil z dôvodu procesného zavinenia žalobcom. Poukázal na to, že s argumentáciou
súdu, že sa so žalobou nemohol oboznámiť, kvôli späťvzatiu žaloby, a preto nemá právo na náhradu trov
konania, sa už krajské súdy SR vo svojich rozhodnutiach vysporiadali, napr. uznesením Krajského súdu
(ďalej len KS) Košice 1Co/247/2012 z 31.10.2012 a 2Cob/104/2012 z 29.6.2012, uznesením KS Prešov
8Co/69/2012 z 26.7.2012, uznesením KS Banská Bystrica 15Co/155/2012 z 31.7.2012 a 15Co/92/2012
z 10.5.2012 (Dôkaz: uznesenie KS Košice 1Co/247/2012 z 31.10.2012, 2Cob/104/2012 z 29.6.2012,

uznesenie KS Prešov 8Co/69/2012 z 26.7.2012, uznesenie KS Banská Bystrica 15Co/155/2012 z
31.7.2012 a 15Co/92/2012 z 10.5.2012, z ktorých osobitne citoval, resp. vybral. Že mu súd nepriznalnáhradu trov konania - uviedol ďalej -, je pre neho o to nepochopiteľnejšie, že vo veci vydal pre
žalobcu PR, ktorým mu náhradu trov konania priznal a, že početná judikatúra krajských súdov sa s
argumentáciou, ktorou mu súdy náhradu trov konania nepriznávajú, už vysporiadala. K tomu poukázal

zo stoviek rozhodnutí podľa jednotlivých senátov krajských súdov, príkladmo aspoň na 1 z toho ktorého
senátu, a to na: 1 rozsudok a 10 uznesení KS Košice, 6 rozsudkov a 12 uznesení KS Prešov, 1 rozsudok
a 5 uznesení KS Banská Bystrica, 1 rozsudok a 3 uznesenia KS Nitra, 1 uznesenie KS Žilina a 4
uznesenia KS Trenčín (uviedol ich sp. zn. a deň vydania) a z niektorých osobitne vybral, konkrétne z
uznesení KS Košice 9Co/59/2012 z 30.4.2012, 9Co/106/2012 z 31.7.2012, KS Nitra 9Co/228/2012 z

31.8.2012, 9Co/172/2012 z 23.8.2012, 25Co/179/2012 z 31.7.2012, KS Banská Bystrica 16Co/186/2012
z 28.6.2012, 15Co/92/2012 z 10.5.2012, 13Co/193/2012 z 30.7.2012, 13Co/200/2012 z 8.8.2012,
KS Trenčín 17Co/220/2012 z 18.7.2012 a KS Prešov 1Co/8/2012 z 31.5.2012 (poznamenal, že na
požiadanie, ktorékoľvek z rozhodnutí, na ktoré v tomto odvolaní poukazoval, súdu zašle). Z uvedených
dôvodov navrhol napadnutý výrok zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania, pričom doterajšie
trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zast., podrobne vyčíslil.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu si dovolil poukázať na to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna
ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07
Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov
v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.) a zastával názor, že vedľajší účastník musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v

spotrebiteľskýchveciach,žepodľaúdajovregistrácieMinisterstvomvnútraSRsamotnývedľajšíúčastník
má v radoch členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie, že podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. má
pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, že tieto právne závery ustálil aj KS v Bratislave
vo svojom rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí 3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zast., že ak by predsa len z nejakého dôvodu

bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania,
inak by nebol dôvod na jeho pripustenie, keďže by nevedel naplniť predmet svojej činnosti, že z
uvedeného je zrejmé, že zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné, že obdobný
právny názor vyjadril aj KS v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí 17Co/164/2012, že - ako vyplýva
z dôvodovej správy k zák.č.384/08 Z. z. - cieľom novelizácie O. s. p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa

v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu
ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov a, že má
za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel
zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré
budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Ďalej uviedol, že

má z vlastných skúseností vedomosť, že vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu
na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť
o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, že z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, navyše viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich

sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania a, že rovnaký právny názor
vyjadril aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012. Dovolil si poukázať na to, že uvedenú činnosť
by mal byť schopný zabezpečiť aj samotný vedľajší účastník, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka,
zast. advokátom, do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy
konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných

prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zast. a, že obdobný právny názor vyslovil aj KS v Banskej
Bystrici v rozhodnutí 17Co/91/2012. Uviedol ďalej, že vzhľadom na to, že vedľajší účastník udelil zást.
generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať úkony právnych služieb bez ďalšieho
konkrétneho pokynu vedľajšieho účastníka, je tu dôvodná pochybnosť, či samotný vedľajší účastník
mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania a, že z uvedeného je zrejmé, že nemohlo

dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s klientom.
V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v
zmysle § 150 O. s. p., že vedľajší účastník v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený
zást. žalovaných, pričom títo o jeho vstupe do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť,

čo vyjadril aj KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/35/2012, ako aj v rozhodnutí 13Co/36/2012. Dovolil
si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto
trovy neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšiehoúčastníka k predmetu konania a, že obdobný názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II.ÚS 78/03, ako
aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/100/2012. Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní v
súvislosti s dôvodnosťou svojich trov konania poukazuje na § 137 O. s. p., uviedol, že on však zastáva

názor, že vstúpil do konania na strane žalovaného, ktorý žalovaného v konaní nezastupuje, že KS v
Prešove v rozhodnutí 13Co/40/2012 vyjadril právny názor, že „v tomto konaní však nevystupuje ako
splnomocnený zástupca žalovaného, pričom možno predpokladať, že o vstupe do konania vedľajšieho
účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť“, že obdobný právny názor vyjadril KS v Prešove aj
v rozhodnutí 13Co/35/2012, z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na

náhradu trov konania argumentovať uvedeným ust., nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov
právnickejosoby,ktorájeoprávnenázast.vkonanípodľaosobitnéhopredpisu,čižeidenajmäoCentrum
právnejpomoci.Zároveňzastávalnázor,žeust.ChartyzákladnýchprávEÚ,akoajrozhodnutiaSúdneho
dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa, že žiadne
z predmetných ust. nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať
zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc

spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka
v podobe jeho právneho zast. dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti
konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a náhradu trov konania mu nepriznal. Na základe
uvedeného navrhol napadnutý výrok o trovách konania preskúmať a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdiť.
Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil.

Uznesenie, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, nebolo odvolaním napadnuté,
nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka
potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení
skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú
správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo podstatná časť v ňom uvedených skutočností, nemá
pre rozhodnutie v prejednávanej veci nijaký právny význam.

V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie
sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať
za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj
cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho
výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva,

že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník
má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za
účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému,
tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva
na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú

zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že
súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a
v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti
so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na
svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože

sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k
predmetu konania (nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené
jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zástupca vedľajšieho účastníka
vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by

malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania
zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom
advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do
všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania,

vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej
činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených
záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania
ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast.advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi
konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy
za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v

ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti
(cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší
účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre
vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov,
žalovanému žiadne trovy nevznikli a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa §
150 ods.1 O. s. p. priznaná, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe
uplatneného nároku.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.