Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612205392
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8612205392.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833
04 Bratislava 37, IČO: 31 749 542, zastúpeného JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom, so sídlom
AK Radlinského 50, 921 01 Piešťany, proti žalovaným 1. Q. P., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX S. XX,
štátny občan SR, 2. I. P., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX R. R. XX, štátny občan SR, obaja
zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom AK Hlavná 19, 080 01 Prešov, 3. H. P.,

nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. XX, štátny občan SR, 4. A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S.
XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 18.638,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Svidník č. k. 2C 55/2012-97 zo dňa 27.4.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie postupujúc v intenciách zrušujúceho uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co
215/2013-95 zo dňa 27.12.2013 odôvodnil cit.: „V zásade platí, že so späťvzatím žaloby sa spája

zavinenie zastavenia konania a je dôvodné uloženie povinnosti žalobcovi, aby hradil trovy konania. Ak
však žalobca zobral žalobu späť len pre správanie sa žalovaného, potom prichádza do úvahy druhá
veta ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Toto ustanovenie predpokladá pre uloženie povinnosti žalovanému
nahradiť trovy konania dve podmienky, a to že žaloba bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo
pre správanie žalovaného. V predmetnej veci však z výsledkov doterajšieho konania vyplynulo niekoľko
skutočností, ktoré súd posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa a o trovách konania napokon

rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl okrem iného v sociálnej situácii žalovaných v 1. a 2. rade
a v ich postoji k podanej žalobe od začiatku konania. Žalovaní v 1. a 2. rade už v podanom odpore
uviedli, že predložili žalobcovi doklady potvrdzujúce ich záujem o zriadenie záložného práva pre žalobcu
na zabezpečenie pohľadávky. Pokiaľ ide o ich majetkové pomery, žalovaný v 1. rade vykázal ako

samostatne zárobkovo činná osoba - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, v zdaňovacom
období r. 2012 nulové daňové priznanie. Žalovaná v 2. rade pracuje ako zdravotná sestra s priemerným
mesačným príjmom 500,- eur. Manželia sa starajú o dve nezaopatrené deti, pričom so zvyšujúcim sa
vekom detí, výdavky žalovaných na ne nepochybne porastú. Žalovaní spoločne splácajú hypotekárne
úvery v Slovenskej sporiteľni a v Štátnom fonde rozvoja bývania a hotovostnú pôžičku rodičom. Aj
v priebehu súdneho konania žalovaní poskytnutú podporu splácali (ku dňu 16.8.2013 zaplatili 112

splátok, čo predstavuje spolu sumu vo výške 10.420,62 eura a v omeškaní boli so splatením
štyroch splátok - viď č.l. 53 spisu). Naproti tomu žalobca je štátom zriadenou právnickou osobouzamestnávajúcou aj osoby s právnickým vzdelaním, ktorí podľa súdu by nemali mať problém preskúmať
podmienky nimi uzavretej zmluvy a rozsah nesplnených záväzkov dlžníkmi podľa nej a príslušné nároky
uplatniť žalobou na súde. Súd má za to, že žalovaní vzhľadom na ich sociálnu situáciu by mohli uhradiť

žalobcom požadované trovy len s neprimerane vysokými ťažkosťami, pričom podľa súdu nepriznaním
požadovaných trov s odkazom na § 150 ods. 1 O.s.p. nebude majetková sféra žalobcu nijako vážne
dotknutá.

Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade, ktorí vystupujú v predmetnom zmluvnom vzťahu ako ručitelia,

prihliadol súd na tú skutočnosť, že dňa 6.2.2013 bola medzi žalobcom ako záložným veriteľom a
žalovaným v 1. rade ako záložcom uzavretá Záložná zmluva č. 712/3217/2003 na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa v súlade so zmluvou o poskytnutí podpory č. 712/3217/2003. Podľa
Článku 7.4 predmetnej zmluvy, po zriadení záložného práva ručenie ručiteľmi podľa čl. VII. 7.2 zaniká.

V neposlednom rade súd, v súlade s pokynmi odvolacieho súdu, preskúmal samotnú Zmluvu o

poskytnutí podpory č. 712/3217/2003 zo dňa 23.9.2003, pričom je potrebné konštatovať, že niektoré
zmluvné dojednania, obsiahnuté predovšetkým v Článku VIII. Sankcie, sa javia ako neprijateľné zmluvné
podmienky. NajmäsankciauvedenávČlánkuVIII.ods.8.1,vzmyslektorejakdlžníkposkytnutúpodporu
použije inak, ako je účelovo viazaná, je povinný podporu vrátiť a súčasne uhradiť úrok vo výške 0,2% za
každý deň neoprávneného použitia (73% ročne), maximálne do výšky 2 násobku poskytnutej podpory,

pričom podľa ods. 8.2 sa za neoprávnené použitie prostriedkov fondu považujú aj oneskorené úhrady
aspoň 3 splátok, spolu s ďalšou sankciou upravenou v ods. 8.4 - zmluvná pokuta vo výške 10% z celej
dlžnejsumyvprípadeomeškaniadlžníkasúhradouktorejkoľveksplátkydlhšieako6mesiacov,vytvárajú
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa finančnej služby. Tieto podmienky
navyše nijako nezohľadňujú stav ťažkej životnej situácie, do ktorej sa žalovaní v priebehu zmluvného

vzťahu môžu dostať.

Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 10.9.2010 jednostranne odstúpil od Zmluvy
o poskytnutí podpory, čím došlo k zrušeniu tejto zmluvy od začiatku - ex tunc a účastníci zmluvy si svoje
vzájomné nároky majú usporiadať podľa pravidiel o bezdôvodnom obohatení. Napriek tomu si však

žalobca žalobou uplatnil plnenia zo zmluvy, akoby k jej zrušeniu nedošlo a voči žalovaným si uplatnil aj
plnenia (sankcie) vyplývajúce zo zmluvných podmienok, vykazujúcich znaky neprijateľnej podmienky.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil ako okolnosti hodné osobitného zreteľa a v súlade s
ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keď žalovaní si v žiadnom

zo svojich podaní náhradu trov konania neuplatnili.“

Žalobca vo včas podanom odvolaní poukázal na to, že žaloba bolo podaná dôvodne v dôsledku
neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaných. Poukázal na to, že nejde o spotrebiteľskú
zmluvu. Ani údajná zlá finančná situácia nezakladá nepriznanie trov konania. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie je správne.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,
na ktoré v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu odkazuje.

Súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa
vzal na zreteľ majetkové pomery účastníkov konania na oboch stranách, zmluvné dojednania majúce
charakterneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok(73%úrok,10%zmluvnápokutasomeškanímsúhradou
ktorejkoľvek splátky) i jednostranné odstúpenie od zmluvy, ktorým sa zmluva od počiatku zrušila a

nastúpil režim bezdôvodného obohatenia.

Nie je dôvodná odvolacia námietka, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským.Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách predpokladá vecnú
pôsobnosť aj pri dodávateľoch verejnoprávnej povahy (čl. 2 písm. c)). Spotrebiteľsko-právna ochrana
nekončí pri perfektných spotrebiteľských zmluvách, ale je opodstatnená aj pri právach z porušenia

práva (náhrada škody, bezdôvodné obohatenie). Dôležité je, či na strane dodávateľa ide o jeho právo
vzťahujúce sa k jeho obchodom, podnikaniu, či profesii. Odvolací súd zastáva názor, že aj v prípade
Štátneho fondu rozvoja bývania ide o dodávateľa služby. Niet preto dôvod vylučovať žalovaných zo
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Odvolací súd v zhode s prvostupňovým súdom považuje nepriaznivé majetkové pomery na účely
aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. za relevantné. Obsah spisu potvrdzuje splácanie úveru a vznik nedoplatku
len v súvislosti s nelichotivými finančnými pomermi. Na strane žalobcu nepriaznivá majetková situácia
nebola zistená.

Odvolací súd s osvojením si dôvodov zo strany prvostupňového súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

uznesenie ako správne potvrdil.

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.