Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108227056
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108227056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: PAMA TREND a
spol. s r.o., Bulharská 70, 821 04 Bratislava, IČO: 31 378 536, zast.: Mgr. Ing. Miroslav Ondrej, advokát,
Krížna 20, 811 07 Bratislava proti odporcovi: SOLVEX s.r.o., Šustekova 13-15, 851 04 Bratislava, IČO:
35 809 728, zast.: JUDr. Jozef Gajdoš, advokát, Hviezdoslavova 37, 951 93 Zlaté Moravce o zaplatenie
sumy 7.900,16 eur s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb
1/2009-256 zo dňa 14.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb 1/2009-256 zo dňa 14.11.2013

vo veci samej p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb 1/2009-256 zo dňa 14.11.2013
v časti náhrady trov prvostupňového konania mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na
účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 2.507,43 eur, z toho náhradu trov konania
vo výške 474 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania vo výške 2.033,43 eur
titulom trov právneho zastúpenia, a to do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa zo dňa 29.9.2015 na vydanie opravného uznesenia
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb 1/2009-256 zo dňa 14.11.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 7.900,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy
987,52 eur za každý deň omeškania od 20.5.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške

0,05 % zo sumy 987,52 eur za každý deň omeškania od 17.6.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z
omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 987,52 eur za každý deň omeškania od 17.7.2008 do dňa
zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 987,52 eur za každý deň omeškania od
13.8.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 987,52 eur za každý
deň omeškania od 20.8.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy
987,52 eur za každý deň omeškania od 17.9.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške
0,05 % zo sumy 1.975,04 eur za každý deň omeškania od 10.1.2009 do dňa zaplatenia. Súčasne

uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi vo výške 474 eur, k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária M. Ondrej, s.r.o. Krížna 20, 811 07 Bratislava, IČO: 36 867
659, trovy právneho zastúpenia vo výške 1.788,28 eur a k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr.
Evy Kubaskej, AK Miletičova 3/a, 821 08 Bratislava trovy právneho zastúpenia vo výške 245,15 eur.Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom
písomnú mandátnu zmluvu s dohodnutým predmetom plnenia zmluvy a s odplatou, ktorú si zmluvné

strany dojednali vo výške 25.000 Sk za každý, aj začatý kalendárny mesiac a ktorá nebola zmenená
tak, ako si to dojednali obe strany v Čl. IV. v bode 2 tejto zmluvy. Prvostupňový súd mal v konaní za
preukázané, že navrhovateľ ako mandatár a ani odporca ako mandant, nevypovedali mandátnu zmluvu
písomnou formou podľa Čl. IV. bodu 3 a ani od tejto zmluvy neodstúpili. Súd prvého stupňa ďalej dospel
k záveru, že odporca ako mandant si nesplnil základnú povinnosť vyplývajúcu mu z platnej mandátnej

zmluvy, a to povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako mandatárovi odplatu.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v danom prípade navrhovateľovi
vznikol nárok na odplatu, ktorý riadne vykonal pre odporcu predmetnú činnosť - poskytoval mu účtovné
služby na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy, a to v rámci možností, ktoré mu poskytol odporca.
Navrhovateľ odporcu viackrát vyzýval na riadne plnenie predmetu mandátnej zmluvy o poskytnutie

potrebnej súčinnosti v súlade s Čl. III. ods. 2 písm. b), c), d) a i) zmluvy, a preto nemôže byť na
jeho ujmu, ak tak odporca neučinil. Súd prvého stupňa neprihliadol na obranu odporcu, že mandátnu
zmluvu navrhovateľovi ústne vypovedal v máji 2008, nakoľko predmetná mandátna zmluva bola oboma
zmluvnými stranami dojednaná v písomnej forme a v ktorej v Čl. IV Záverečné ustanovenia v bode 5.
sa zmluvné strany dohodli, že zmeny a doplnky tejto zmluvy môžu zmluvné strany vykonávať výlučne

písomným dodatkom k tejto zmluve.

Prvostupňový súd nemal v konaní za preukázané tvrdenie odporcu, že navrhovateľ mu riadne neplnil
predmet mandátnej zmluvy, ani tvrdenie odporcu, že si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu škody v
dôsledku jeho porušenia povinností zo zmluvy. Prvostupňový súd nezobral do úvahy tvrdenie odporcu,

že v dôsledku riadneho neplnenia zmluvy navrhovateľom, mu bola uložená pokuta príslušným daňovým
úradom, nakoľko podľa výpovede svedka A. O. sa jednalo o obdobie za rok 2005 a mandátna zmluva
bola uzatvorená dňa 1.12.2006.

Súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal nárok

na odplatu za obdobie máj až november 2008 v zmysle Čl. I. a II. mandátnej zmluvy. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. b), d) a f) O.s.p. Namietal, že súd prvého stupňa vylúčil jeho vzájomný návrh na samostatné

konanie, napriek tomu, že na vylúčenie vzájomného návrhu neboli dané dôvody. Navyše má za to,
že povinnosť prejednať vzájomný návrh v tomto konaní uložil súdu prvého stupňa nadriadený súd v
uznesení zo dňa 31.10.2012, č.k. 1Cob 224/2011-233, ktorým bol skorší rozsudok prvostupňového
súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. K veci samej odporca uviedol, že súd prvého stupňa
nesprávne aplikoval § 566 Obchodného zákonníka, z ktorého podľa názoru odporcu vyplýva, že odplata

patrí mandatárovi len za činnosť, ktorú si zmluvne dohodli a ktorú skutočne aj vykonal. V tejto súvislosti
poukázal na čl. II zmluvy, v ktorom si účastníci dojednali, že navrhovateľovi ako mandatárovi bude
odporca uhrádzať odplatu za poskytnuté služby podľa zmluvne dojednaných podmienok. Namietal teda
záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľovi patrí odmena z mandátnej zmluvy, aj keď
žiadnu činnosť pre mandanta nevykonal alebo vykonal len nepatrné časti činnosti pre odporcu. Odporca

má za to, že Obchodný zákonník ako aj uzavretá mandátna zmluva nepriznávajú navrhovateľovi
nárok na plnenie z mandátneho vzťahu, ak mandatár neposkytne riadne svoje plnenie, a to ani v
prípade tvrdeného neposkytnutia súčinnosti zo strany odporcu. Jedinou podmienkou pre vznik nároku
je riadne poskytnutie služieb, ktoré podľa zisteného skutkového stavu neboli poskytnuté. K záveru
prvostupňového súdu, že odporca nepreukázal, že navrhovateľ mu riadne neplnil predmet mandátnej

zmluvy, odporca uviedol, že podľa konštantnej judikatúry nemôže podať negatívny dôkaz o niečom, čo
sa nestalo. Bol to však navrhovateľ, ktorý bol povinný preukázať, že plnenia v dohodnutom rozsahu
poskytol. Odporca ďalej namietal, že jednotlivé faktúry mali byť vystavené až po vykonaní činností,
pričom každá faktúra mala obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti, teda aj činnosti, ktoré
boli vykonané a aj dohodnutú lehotu splatnosti. Zastáva názor, že predložené faktúry neboli riadne

vystavené, a preto odporca nemal povinnosť zaplatiť odplatu na základe takýchto faktúr, a teda nie je
ani v omeškaní. V odvolaní uviedol, že faktúra mohla byť podľa zmluvy riadne vystavená najskôr po
uplynutí mesiaca, spravidla nie skôr ako piaty deň, keď sa mohli zaúčtovať všetky platby a bankové
prevody a po uplynutí lehoty splatnosti 14 dní mohli byť faktúry splatné najskôr 20. deň po uplynutímesiaca. V tejto súvislosti odporca namietal tiež určenie začiatku omeškania s dlžným plnením a
vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že mandátna zmluva neobsahuje
záväzok mandanta platiť mandatárovi odplatu vopred, pred poskytnutím služby. Ďalej vytýkal, že sa súd

prvého stupňa nevysporiadal so skutočnosťou, prečo priznal navrhovateľovi odplatu vo výške 829,85
eur mesačne, keď podľa čl. IV ods. 2 zmluvy bola táto výška odmeny bola dohodnutá iba do 30.6.2007.
V závere odvolania odporca namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, a teda nesplnenie náležitostí súdneho rozhodnutia stanovených § 157 ods. 2 O.s.p. Na základe
uvedenýchskutočnostíodporcanavrhoval,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiesúduprvéhostupňa

zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,

že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje vo veci samej za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

Odporca v odvolaní namieta odňatie možnosti konať pred súdom, keď súd prvého stupňa vylúčil jeho
vzájomný návrh na samostatné konanie. Odvolací súd k vznesenej námietke uvádza, že Krajský súd
v Bratislave ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 31.3.2014, č.k. 1Cob 68/2014-281 odmietol
odvolanie odporcu zo dňa 3.12.2013, ktoré odporca podal proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

I zo dňa 14.11.2013, č.k. 34Cb 1/2009-249, ktorým súd prvého stupňa vylúčil vzájomný návrh odporcu
na samostatné konanie. S poukazom na uvedené odvolací súd poznamenáva, že ani prípadné zrušenie
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa by nemalo žiadny vplyv na právoplatnosť uznesenia
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.11.2013, č.k. 34Cb 1/2009-249 o vylúčení vzájomného návrhu
odporcu na samostatné konanie.

Vovecisamejodvolacísúdpoukazujena§567ods.2Obchodnéhozákonníka,ktorýukladámandatárovi
povinnosť riadiť sa pri výkone dojednanej činnosti (o. i.) pokynmi mandanta. Ďalej poukazuje na čl. III
bod 2 písm. b), c) a e) mandátnej zmluvy, v zmysle ktorého mandant poskytne mandatárovi včas všetky
potrebné doklady a informácie na vedenie účtovnej evidencie, podklady pre výpočet miezd, ako aj všetky

informácie potrebné k vykonávaniu dohodnutých prác.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa možno dospieť k záveru, že účastníci si v zmluve
podmienili výkon činností mandatára pokynmi mandanta, teda že mandatár je povinný vykonať činností
ažpotom,čoobdržípokynyodmandanta.Odvolacísúdsatakstotožňujesnázoromsúduprvéhostupňa,

v zmysle ktorého právo mandatára na odplatu bolo viazané na vydanie pokynov mandantom, pričom
nedostatok týchto pokynov bránil mandatárovi vo výkone dohodnutej činnosti.

Z vyššie uvedeného rovnako vyplýva, že v danom prípade je forma odplaty dojednaná v zmluve, t.j. či
išlo o paušálnu odmenu alebo o odmenu za vykonané činnosti, právne nerozhodná.

Pokiaľ ide o námietky odporcu týkajúce sa vystavenia jednotlivých faktúr, odvolací súd tieto považuje
za irelevantné. Odporca tvrdí, že „faktúry mali byť vystavené až po vykonaní činností, pričom každá
faktúra mala obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti, teda aj činnosti, ktoré boli vykonané aaj dohodnutú lehotu splatnosti a že faktúry mohli byť podľa zmluvy riadne vystavené najskôr po uplynutí
mesiaca, spravidla nie skôr ako piaty deň, keď sa mohli zaúčtovať všetky platby a bankové prevody a
po uplynutí lehoty splatnosti 14 dní mohli byť faktúry splatné najskôr 20. deň po uplynutí mesiaca“.

Posúdením predloženého spisového materiálu možno konštatovať, že odporca svoje vyššie uvedené
tvrdenia nepreukázal a tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa čl. II mandátnej zmluvy
„mesačná odplata bude splatná na základe riadne vystavanej faktúry mandatára, doručenej mandantovi,
pričom splatnosť mesačnej faktúry bude 14 dní“. Z takéhoto dojednania zmluvy nie je možné vyvodiť

závery prezentované odporcom.

Odporca tiež namietal fakturovanie sumy 25.000 Sk aj po dátume 30.6.2007 s poukazom na čl. IV bod 2
mandátnej zmluvy. Odvolací súd považuje vznesenú námietku za nedôvodnú a stotožňuje sa s názorom
súdu prvého stupňa, podľa ktorého výška odplaty nebola zmluvnými stranami zmenená tak, ako si to
dojednali v čl. IV bode 2 mandátnej zmluvy.

Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách prvostupňového konania rozhodol súd tak, že uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy

konania navrhovateľovi vo výške 474 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska
kancelária M. Ondrej, s.r.o. Krížna 20, 811 07 Bratislava, IČO: 36 867 659 trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.788,28 eur a k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Evy Kubaskej, AK Miletičova
3/a, 821 08 Bratislava trovy právneho zastúpenia vo výške 245,15 eur.

Odvolací súd poukazuje na § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. z ktorých vyplýva, že osobou oprávnenou
na náhradu trov konania môže byť len účastník konania. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv.
platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je
vyplácaná na jeho účet. Advokát však zo zákona nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať
inak, než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie. Ak mal počas konania

účastník postupne
viacerých advokátov a v čase rozhodovania je zastúpený advokátom, zákonným platobným miestom
pre náhradu trov celého konania (vrátane trov spojených so zastúpením predošlými advokátmi) je tento
- v poradí posledný - advokát (pozri: David, L.; Ištvánek, F.; Javůrková, N.; M. Lavický, P. a kol. Občanský
soudní řád. Komentář. I. díl. Praha : Wolters Kluwer ČR, a.s., 2009, s. 655).

Odvolací súd v intenciách uvedených právnych záverov aplikoval § 149 ods. 1 O.s.p. a napadnutý
rozsudok v časti náhrady trov prvostupňového konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho súčasného právneho zástupcu náhradu trov konania vo
výške 2.507,43 eur, z toho náhradu trov konania vo výške 474 eur titulom zaplateného súdneho poplatku

a náhradu trov konania vo výške 2.033,43 eur titulom trov právneho zastúpenia.

Vzhľadom na takto vykonanú zmenu prvostupňového rozhodnutia bol návrh navrhovateľa zo dňa
29.9.2015 na vydanie opravného uznesenia napadnutého rozsudku v časti trov konania nedôvodný, a
preto ho odvolací súd zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov nepriznal, pretože si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.