Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111211025
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111211025.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Icopal a.s.,
Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 36 531 740, zastúpený: JUDr. Petra Hromádková, advokátka,
Széchenyiho 6, 943 01 Štúrovo, proti odporcovi: CFE Slovakia s.r.o., Panská 14, 811 01 Bratislava,
IČO: 35 946 521, zastúpený: advokátska kancelária BAK & PARTNERS s.r.o., Panská 14, 811 01
Bratislava, IČO: 47 254 840, o zaplatenie 14.922,26 eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 34Cb/53/2011-129 zo dňa 08.07.2014, v spojení s opravným uznesením č.k.
34Cb/53/2011-160 zo dňa 26.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/53/2011-129 zo dňa
08.07.2014 spojení s opravným uznesením č.k. 34Cb/53/2011-160 zo dňa 26.08.2015 p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 311,78 eur, k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 14 922,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11
879,53Eurododňa09.10.2009dozaplateniaazosumy3042,73Eurododňa09.10.2009dozaplatenia,

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 895,00 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 2
332,23 Eur na účet právneho zástupcu vedený v Č., E..L.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že konaní nebolo sporné, že medzi
účastníkmi bola dňa 17.08.2009 zmluva o dodávke (nákupný príkaz) č. GP/214, predmetom ktorej
bola dodávka tovaru - materiál TERANAP 431 TP, SIPLAST PRIMER a ELASTOBIT PV40/25 a dňa

27.08.2009 zmluva o dodávke (nákupný príkaz) č. GP/215 (ďalej len „zmluvy“), ktorých predmetom bola
dodávka tovaru - materiál Icopal Drain 8 GEO, navrhovateľ dodal odporcovi predmet dodávky a že
odporca dodávku od navrhovateľa prevzal. Taktiež nebola sporná výška kúpnej ceny a ani to, že odporca
vady dodávky nereklamoval.
Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní dňa 20.05.2014,
že dôvodom nedodržania platobných podmienok bolo, že odporca predmetný materiál potreboval súrne,
preto sa obe strany vzájomne dohodli s ohľadom na doterajšiu dlhodobú spoluprácu, že navrhovateľ

odporcovi dodá časť dodávky, ktorá bola na sklade v Štúrove a druhá časť bola dodávaná priamo
z výrobného závodu vo Francúzsku. Odporca v konaní jeho tvrdenie nerozporoval. Odporca prevzal
dodaný materiál od navrhovateľa a použil ho na stavbu, u navrhovateľa dodaný materiál nereklamoval
z dôvodu jeho vád alebo chýbajúcich dokladov (napr. certifikátu kvality výrobcu). Odporca taktiežnevrátil navrhovateľovi vystavené faktúry z dôvodu ich neoprávneného vystavenia, ani nevytýkal ich
nesprávnosť (napr. lehotu ich splatnosti), pričom uvedené skutočnosti potvrdil na pojednávaní právny
zástupca odporcu dňa 20.05.2014.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že platobné podmienky sú nepodstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy
a predstavujú dohodu o spôsobe splnenia záväzku a aj keď neboli presne dodržané, t.j. namiesto
jednej faktúry v príslušnom kalendárnom mesiaci boli vystavené dve faktúry a odporcovi vznikol záväzok
zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka, t.j. povinnosť kupujúceho

zaplatiť predávajúcemu za tovar kúpnu cenu, nakoľko predmet dodávky prevzal a spotreboval. Z
uvedeného vyplýva, že odporca mohol reklamovať vady predmetu dodávky alebo mohol aj odstúpiť
od zmluvy. Avšak v danom prípade odporca predmet dodávky spotreboval. Na základe vykonaného
dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa bola dôvodná, nakoľko odporca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a to, že kúpna cena nebola splatná, ako aj bremeno
dôkazu, pokiaľ tvrdil, že dodávka mala vady (tvrdil, že nebol dodaný certifikát kvality výrobcu), mal

označiť a predložiť súdu dôkazy o týchto svojich tvrdeniach, čo však do skončenia dokazovania neučinil.
Naopak, odporca potvrdil v konaní, že navrhovateľ mu certifikát kvality výrobcu dodal, preto nemohlo
byť použité ustanovenie § 450 Obchodného zákonníka, na ktoré sa odporca odvolával.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporca podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. a uviedol, že v rámci svojich podaní, ako aj počas prednesov vykonávaných na pojednávaniach
viackrát zdôraznil, že dodacie listy mali v zmysle jednotlivých zmlúv obsahovať zmluvne vymedzené
náležitosti, a to konkrétne špecifikáciu pôvodu, značky, typu, jednotkovej ceny ako aj presné množstvo

dodávaného tovaru, ako aj skutočnosť, že navrhovateľom predložené dodacie listy v predmetnom
prípade nemôžu preukázať splnenie platobných podmienok zo strany navrhovateľa, nakoľko tieto
predovšetkým nespĺňali dojednané náležitosti v zmysle zmlúv. Navrhovateľom predložené dodacie listy
ani nikdy nemohli byť spôsobilé tvoriť obligatórnu prílohu faktúr vystavených v zmysle dojednaných
pravidiel pre splatnosť ceny za dodanie tovaru v zmysle zmlúv. Ako dôsledok týchto skutočností sa tak

nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny v zmysle platobných podmienok zmlúv nemohol stať splatným.
Napriek tomu, že argumenty odporcu predstavovali pre posúdenie oprávnenosti nárok navrhovateľa
vyplývajúcich z jednotlivých zmlúv rozhodujúce skutočnosti, okresný súd sa s nimi v rámci rozsudku
žiadnym spôsobom nevysporiadal a svoje rozhodnutie o priznaní žalovaného nároku navrhovateľovi
riadne a preskúmateľným spôsobom neodôvodnil. Uvedené platí o to viac s prihliadnutím na skutočnosť,

že prvostupňový súd považoval dotknutú otázku za spornú.

V odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd arbitrárnym spôsobom posúdil tiež ostávajúce skutočnosti
týkajúce sa porušenia platobných podmienok zo strany navrhovateľa, konkrétne otázkou vystavenia
viacerých faktúr, kedy nárok na zaplatenie istiny odvodil len z odovzdania tovaru odporcovi a znenia §

447 Obch. zák. a s ohľadom na skutočnosť, že platobné podmienky nepredstavujú podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy v dôsledku čoho na nich nebral ohľad. Odporca v tejto súvislosti zdôraznil, že skutočnosť,
že platobné podmienky čo do svojej podstaty nepredstavujú podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy je
v predmetnom prípade pri posúdení otázky splatnosti istiny úplne bezpredmetná, a to s ohľadom
nie len na to, že otázka podstatných/nepodstatných ustanovení môže byť významná iba v prípade

posudzovania prípadnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ale predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že
odporca a navrhovateľ sa v rámci jednotlivých zmlúv dohodli na platobných podmienkach a v čase
splatnosti odplaty za dodanie tovaru v zmysle zmlúv, pričom táto dohoda o splatnosti je medzi nimi
záväzná a má zároveň prednosť pred § 450 ods. 1 Obch. zák.

Odporca opätovne podotýkal, že dodací list, predložený navrhovateľom v predmetnom prípade, nemôže
preukazovať splatnosť istiny, ani splnenie platobných podmienok z jeho strany v zmysle jednotlivých
zmlúv. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že dodacie listy mali v zmysle jednotlivých zmlúv obsahovať
zmluvne vymedzené náležitosti, a to konkrétne špecifikáciu pôvodu, značky, typu, jednotkovej ceny ako
aj presné množstvo dodávaného tovaru. V tejto súvislosti odporca uviedol, že dodacie listy uvádzané

navrhovateľom ako dôkaz v predmetnom konaní nespĺňajú samé o sebe vyššie špecifikované základné
náležitosti, a v tomto dôsledku by ani nemohli byť spôsobilé tvoriť prílohu faktúr v súlade s jednotlivými
zmluvami. V dôsledku tejto skutočnosti teda navrhovateľ v predmetnom prípade predloženými faktúrami
a dodacím listom ani nemohol splniť platobné podmienky v zmysle jednotlivých zmlúv. V odvolaníodporca ďalej poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR z 28.03.2012, sp. zn. 6MCdo 17/2010, že pri
dokazovaní treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)
majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby

preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Odporca zároveň zdôraznil, že dôkazné
bremeno týkajúce sa splnenia platobných podmienok v zmysle zmlúv (teda o.i., že dodacie listy mali
všetky náležitosti vyžadované zmluvami) bolo práve na navrhovateľovi, keďže preukázanie ich splnenia
a teda preukázanie titulu na zaplatenie istiny bolo na jeho prospech. Vzhľadom na uvedenú právnu
argumentáciu, odporca žiadal o zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že obidva dodacie listy boli riadne
akceptované a podpísané zo strany odporcu, čo mal súd aj v rámci dokazovania za preukázané.
Prvostupňový súd skonštatoval, že súčasťou dodacieho listu č. 28060894 je zápis o prevzatí tovaru
vodiča R.. U., ktorý potvrdzuje, že prevzal tovar od fy. ICOPAL, a.s., pričom z tohto dodacieho listu
vyplýva, že tovar prevzal p. V. - F.. Tak isto z dodacieho listu č. 28060846 vyplýva, že tovar prevzal p. V. -
F..Taktiežvrámcizneniaplatobnýchpodmienokbolodporcapovinnýzaplatiťkúpnucenunavrhovateľovi

poprijatíaakceptovanívystavenejfaktúryspolusakceptovanýmdodacímlistom.Súdprvéhostupňamal
za preukázané, že navrhovateľ doručil odporcovi faktúru, pričom tie žiadnym spôsobom nereklamoval,
resp. ich navrhovateľovi nevrátil. Právny zástupca odporcu na ústnom pojednávaní dňa 20.05.2014
potvrdil, že faktúry neboli nikdy vrátené. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok
potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 24.11.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,
oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi
odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací
súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k

jednotlivým odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou odporcu, že mu postupom súdu prvého stupňa
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup
súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktorému Občiansky súdny

poriadokdáva,akosprávneuvádzaodvolateľ.Takýmtoprocesnýmprávomúčastníkajeiprávonariadne
odôvodnenie rozhodnutia. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za porušenie základného práva zaručeného v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku zodpovedá zákonným požiadavkám, kedže súd prvého
stupňa zdôvodnil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
riadil. Súd prvého stupňa zdôraznil, že mal listinnými dôkazmi preukázané dodanie materiálu odporcovi,
ktorý nereklamoval ani samotnú dodávku ani chýbajúce náležitosti dodacích listov a vysporiadal sa aj
platobnými podmienkami dojednanými účastníkmi. Nie je preto pravdou, že podstatnými skutočnosťami

sa vôbec nezaoberal.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že zo strany navrhovateľa neboli dodržané platobné
podmienky, v dôsledku čoho sa kúpna cena nestala splatnou.

Z ustanovenia § 450 Obchodného zákonníka vyplýva, že čas zaplatenia kúpnej ceny (splatnosť) je
vecou dohody zmluvných strán. Účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu (nákupný príkaz) v písomnej
forme a okrem podstatných náležitostí dojednali aj platobné podmienky, podľa ktorých „Dodávateľ
Poddodávateľovi zaplatí po prijatí a akceptovaní riadne vystavenej faktúry, spolu s akceptovanýmdodacím lístkom do 30 kalendárnych dní prostredníctvom bankového prevodu. Poddodávateľ nemá
nárok na čiastkovú platbu každej dodávky, bude vystavená jedna faktúra za každý mesiac dodávok, v
100 %-nej výške sumy dodacích listov“.

Podľa odvolacieho súdu sa stala kúpna cena za dodaný tovar splatnou. V konaní bolo preukázané,
že tovar bol dodaný a prevzatý odporcom prostredníctvom oprávnených osôb. Dodacie listy boli
akceptovanézostranyodporcu,očomsvedčiapodpisyoprávnenýchosôbakoajskutočnosť,žeodporca
žiadne nedostatky špecifikácie tovaru na dodacích listoch nevytýkal. Ak teda odporca prijal a akceptoval

vystavenéfaktúryspolusdodacímilistami,odporcovivzniklapovinnosťvlehotesplatnostizaplatiťkúpnu
cenu.

Pokiaľ ide o vystavenie dvoch čiastkových faktúr, je pravdou, že podľa platobných podmienok nemá
navrhovateľ nárok na zaplatenie čiastkových platieb. V tomto prípade sa však podľa vyjadrenia
navrhovateľa, ktoré nebolo odporcom rozporované, dohodli zmluvné strany na dvoch dodávkach a teda

aj vystavení dvoch faktúr. Keďže kúpna zmluva zo zákona nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu
a predmetná zmluva neobsahuje ustanovenie, že je možné meniť ju iba dohodou v písomnej forme (§
272 ods. 1,2 Obch. zák), zmluvné strany sa mohli ústne dohodnúť na zmene platobných podmienok. Z
dokazovania pred súdom prvého stupňa možno vyvodiť, že zmluvné strany sa dohodli a akceptovali
vystavenie dvoch čiastkových faktúr.

Odporca vo svojom odvolaní správne podotýka, že faktúra je len účtovným dokladom a sama o sebe
nárok na zaplatenie kúpnej ceny nezakladá. O to viac je nepochopiteľná obrana odporcu, ktorý napriek
dodaniu tovaru, akceptovaniu dodacích listov, žiadnej reklamácii odmieta zaplatiť za dodaný tovar. Ak
odporca v súlade s platobnými podmienkami prijal a akceptoval faktúry, je povinný v lehote splatnosti

uvedenej na faktúrach za dodaný tovar zaplatiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech, preto mu boli priznané trovy odvolacieho konania vo výške
311,78 eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.09.2014 v sume 303,74 eur
podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a paušál 8,04 eur (§ 16 ods. 3)

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.