Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217460
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217460.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 1.10. 2014 č.k. 6C/123/2012-163 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu zamietol a rovnako
zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Žalobca podal na prvostupňový súd dňa 27.9.2012 hromadné žaloby, ktorými sa domáhal od žalovanej
náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť
v exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V

žalobách uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) podal návrh na výkon exekúcie,
súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu
so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému
postupu malo dôjsť tým spôsobom, že prvostupňový súd v exekučných konaniach:

1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS)

2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydaní poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP)
3. rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP), alebo
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

V predmetnej veci prvostupňový súd uznesením pod č. k. 6C/123/2012-8 zo dňa 9. 10. 2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10. 2012, spojil podľa ustanovení § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné
konanie veci pod sp. zn.: 6C/123/2012, 6C/136/2012, 6C/151/2012, 6C/155/2012, 6C/189/2012,6C/254/2012, 6C/266/2012, 6C/283/2012, 6C/287/2012, 6C/333/2012, 6C/346/2012 s tým, že konanie
bude vedené pod sp. zn. 6C/123/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS), uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo

strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu, že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočný
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca

vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o stave
konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie o stave
konania a oznámenie prekážky, ktorá bránila rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia, a to
dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 podal
sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore

so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by
umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v peniazoch. V jednotlivých konaniach žalobca majetkovú škodu vypočítal ako náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a udelením poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Uvedená suma pozostáva z nákladov
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému vo výške 70,- eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,-

eur, nákladov na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vo
výške 15,- eur.

Zároveňsižalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch.Prijejurčovanívychádzalzdoktríny

prijatej Ústavným súdom SR (čl. 48 ods. 2), podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,- eur.
Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučnéhosúdurozhodnúťožiadostioudeleniepovereniado15-tichdníododňajejdoručeniasúdnym
exekútorom, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súdnapriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. V ďalšom žalobca oprel svoje odôvodnenie týkajúce sa predmetnej námietky

o tie isté skutočnosti, ktoré sú vyššie popísané v súvislosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie žalobca v
rámci exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K rozhodnutiu o zmene exekútora

súdom nedošlo v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného, a to
napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V danom prípade neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi. Postup exekučného súdu bol teda v rozpore s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Žalobca
si teda z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody,
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavovala náhradu účelne vynaložených

nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanú vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí
o ňom, vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri
určení výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia

vo výške 20.000,- Sk, t. j. cca 660,- eur. Žalobca si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumou
vo výške 309,79 eur, t. j. 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu, že
márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu vystavil oprávneného riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Ako ďalší dôvod uviedol
neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku na opravy, zásah do zákonných nárokov
a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo

u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné zbytočné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strana zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu,

ale aj na strane ich majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, načo však žalovaný do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré procesné nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne
uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú
relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci

a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepredložil k
žalobám ani jeden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p..
Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázala na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré
podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté

žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadosti o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za
riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahom a k ich účinnému odstráneniu. Uviedla, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc
má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23.4.2012 jej boli
doručenéžiadostižalobcuopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričomuždňa27.9.2012

boli okresnému súdu doručené predmetné žaloby, a teda žalobca ich podal pred uplynutím 6-mesačnej
zákonnej lehoty, a teda ide o predčasne uplatnený nárok na súde.K jednotlivým žalobným nárokom uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde

svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť „nesprávnym úradným postupom“ na
účely zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydanej bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadnou nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-

dňovej lehote (žaloby označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15-tich dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, ale táto lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Teda
ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote (žaloby označené ZE) žalovaná uviedla, že exekučný titul po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora
predložítútožiadosťpôvodnémusúdnemuexekútorovinavyjadrenie,navyčísleniejehodoterajšíchtrov,

keďžesúčasnesrozhodnutímozmenesúdnehoexekútorarozhodneotrováchdoterajšiehoexekučného
konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť, súd objektívne nemohol
dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora.
Žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ak tak neurobil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu

povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku, z ktorého
je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia
súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1. 6. 2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva, že 15-
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule.
Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušovanie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má zato, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmať súd v konaní
o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na nemajetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody, žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 1. 10. 2014, ktorého sa účastníci konania
nezúčastnili. U oboch mal súd prvého stupňa doručenie predvolania riadne preukázané. Lehota na
prípravu pojednávania bola u účastníkov zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosť na

pojednávaní ospravedlnili, pričom žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania a súhlasila s
prejednaním veci za jej neprítomnosti a navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a o
otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského

súdu v Košiciach pod sp. zn.: 6NcC 38/2012 (OS SNV sp. zn.: 6C 123/2012). O nevylúčení zákonnej
sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach. Predmetné
rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen pre súd, ale aj pre účastníkov konania. Vzhľadom na
to, že prvostupňový súd už o rovnakom návrhu žalobcu o prerušenie konania rozhodol, a to uznesením
č. k. 6C 123/2012-58 zo dňa 17. 6. 2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za relevantný dôvod

odročenia pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p.. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával
v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu a vykonaných
listinných dôkazov.

Prevedeným dokazovaním vychádzajúc z odôvodnenia žalobného návrhu, písomného vyjadrenia

žalovanej, za použitia listinných dôkazov, predovšetkým dôkazných spisov Er-spisov tunajšieho
okresného súdu, prvostupňový súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu, preto prvostupňový súd
vykonával dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými exekučnými spismi, v ktorých bol nesprávny

úradný postup namietaný. Žalobca v nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie
oprávneného a exekučnými titulmi boli v dvoch prípadoch notárske zápisnice a v ostatných deviatich
veciach boli exekučnými titulmi rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul a prevažne aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo

všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Zexekučnéhospisusp.zn.9Er/784/2010(pripojenýprisp.zn.6C123/2012)súd prvéhostupňa zistil,že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26.11.2010 na súd proti povinnému: E. V., pre vymoženie 422,-

eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so
sídlom v Bratislave sp. zn. SR 03216/10 z 5.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2010 a
vykonateľnosť dňa 15.7.2010. Uznesením zo dňa 21.1.2011, právoplatným dňa 16.2.2011, súd žiadosť
o udelenie poverenia zamietol a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2011, exekúciu
zastavil.

Z exekučného spisu sp. zn. 9Er/57/2006 (pripojený pri sp. zn. 6C 136/2012) prvostupňový súd zistil,
že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Radoslav Kešeľák podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 6.2.2006 na tunajší súd proti povinnej: J. Š., pre
vymoženie 1.540,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice

napísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom pod č. N 4746/2005, NZ
43285/2005 zo dňa 18.9.2005.
Súd prvého stupňa dňa 21.2.2006 vydal poverenie, následne uznesením, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.3.2012, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a zároveň zamietol návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Z exekučného spisu sp. zn. 9Er/660/2009 (pripojený pri sp. zn. 6C 151/2012) prvostupňový súd zistil,
že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.10.2009 na súd proti povinnej: U. F., pre vymoženie1.392,28 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 12037/09 z 15.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
3.8.2009 a vykonateľnosť dňa 6.8.2009. Uznesením zo dňa 12.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 12.3.2011, bola žiadosť o udelenie poverenia v časti vymoženia istiny 725,75 eur s príslušenstvom
zamietnutá a v tejto časti bolo uznesením konanie zastavené. Vo zvyšnej časti bolo vydané poverenie
dňa 12.1.2011.

Zexekučnéhospisu sp.zn.9Er/407/2009(pripojenýprisp.zn.6C155/2012)súdprvéhostupňa zistil,že

na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.7.2009 na súd proti povinnému: Y. T., pre vymoženie 266,62
eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so
sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00603/09 z 12.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.5.2009 a
vykonateľnosť dňa 28.5.2009. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2010, bola žiadosť
o udelenie poverenia zamietnutá a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.2010, bola

exekúcia zastavená.

Z exekučného spisu sp. zn. 9Er/519/2011 (pripojený pri sp. zn. 6C 189/2012) súd prvého stupňa zistil, že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 3.8.2011 na súd proti povinnému: U. T., pre vymoženie 1.168,03

eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so
sídlom v Bratislave sp. zn. SR 18376/09 z 18.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2010 a
vykonateľnosť dňa 7.1.2010. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2011, bola žiadosť
o udelenie poverenia zamietnutá a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2011 bola
exekúcia zastavená.

Zexekučnéhospisu sp.zn.9Er/847/2010(pripojenýprisp.zn.6C254/2012)súd prvéhostupňazistil,že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22.12.2010 na súd proti povinnej: U. U., pre vymoženie 1.381,83
eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so

sídlom v Bratislave sp. zn. SR 06657/10 z 2.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.9.2010 a
vykonateľnosť dňa 16.9.2010. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2011, bola žiadosť
o udelenie poverenia zamietnutá a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.5.2011, bola
exekúcia zastavená.

Zexekučnéhospisu sp.zn.9Er/420/2009(pripojenýprisp.zn.6C266/2012)súdprvéhostupňa zistil,že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24.7.2009 na súd proti povinnej: R. F., pre vymoženie 788,62
eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so
sídlom v Bratislave sp. zn. SR 13993/08 z 13.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 a

vykonateľnosť dňa 4.6.2010. Vo veci bolo dňa 14.1.2010 vydané poverenie, exekúcia doposiaľ nebola
ukončená.

Z exekučného spisu sp. zn. 9Er/519/2011 (pripojený pri sp. zn. 6C 283/2012) prvostupňový súd zistil, že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 3.8.2011 na súd proti povinnému: U. T., pre vymoženie 1.168,03
eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so
sídlom v Bratislave sp. zn. SR 18376/09 z 18.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2010 a
vykonateľnosť dňa 7.1.2010. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2011, bola žiadosť
o udelenie poverenia zamietnutá a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2011, bola

exekúcia zastavená.

Z exekučného spisu sp. zn. 9Er/517/2011 (pripojený pri sp. zn. 6C 287/2012) súd prvého stupňa zistil,
že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 3.8.2011 na súd proti povinnému: R. Y., pre vymoženie

184,60 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 01835/09 z 26.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
8.6.2009 a vykonateľnosť dňa 11.6.2009. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2011
bolo exekučné konanie v časti o vymoženie istiny 168,62 eur s príslušenstvom zastavené. Vo zvyšnejčasti súd vydal dňa 16.9.2011 poverenie. Uznesením zo dňa 14.11.2013, právoplatným dňa 5.12.2013
bol povolený odklad exekúcie. Následne uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2014 bola
exekúcia zastavená.

Z exekučného spisu sp. zn. 9Er/485/2011 (pripojený pri sp. zn. 6C 333/2012) prvostupňový súd zistil, že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 21.7.2011 na súd proti povinnej: Y. U., pre vymoženie 397,- eur
s príslušenstvom. Súd dňa 8.9.2011 vo veci vydal poverenie, následne uznesením zo dňa 14.10.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2011, exekučné konanie v časti vymoženia istiny 337,24 eur
s príslušenstvom zastavil. Vo zvyšnej časti exekúcia nebola ukončená.

Z exekučného spisu sp. zn. 9Er/181/2004 (pripojený pri sp. zn. 6C 346/2012) súd prvého stupňa zistil, že
na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihal podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.11.2004 na súd proti povinnému: Y. A., pre vymoženie 4.740,-

Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej JUDr. Jarmilou
Kováčovou, notárkou so sídlom v Bratislave dňa 13. 8. 2004 pod č. N 1963/2004, NZ 64630/2004. Súd
vo veci vydal poverenie dňa 25.11.2004. Následne uznesením zo dňa 3.2.2011 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a konanie zastavil. Zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2012.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p. súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy. 12)

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Vpriebehukonaniažalobcaopätovnepodalnávrhnajehoprerušenie,atodoprávoplatnéhorozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, kde uviedol tie isté dôvody, ako v pôvodnom podaní.

K návrhu pripojil kópiu sťažnosti pre porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
Návrh na prerušenie konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a ods.
2 písm. c/ O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť prvostupňové súdu. O
námietkezaujatostiuplatnenejžalobcomužvžalobnomnávrhunadriadenýsúdužprávoplatnerozhodol,
pričom sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho súdu v
danej veci. Predmetným rozhodnutím je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Navyše ani

opätovným preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
sa týka tejto veci bol v rozpore s Ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou. Súd má zato, že
ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov súd návrh na prerušenie konania opätovne
zamietol.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, 2, § 5
ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, § 44 ods.1,2,8 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Ako už bolo vyššie popísané
predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáhal poukazujúc

na nesprávny úradný postup prvostupňového súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. S
poukazom na § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo
strany žalobcu jej boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a to dňa
23. 4. 2012. V čase rozhodovania súdu, teda už uplynula 6-mesačná lehota od prijatia týchto žiadostí,
preto mal súd prvého stupňa zato, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď podal žalovanej

pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvostupňový súd
nemal doposiaľ preukázané, žeby nárok na náhradu škody, alebo jeho časť, bola do rozhodnutia súdu
uspokojená.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu § 43
ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa mal zato, že predmetné žaloby majú všetky náležitosti návrhu na

začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p.. Žalobca správne označil
účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol,
čoho sa domáha, a preto postup navrhovaný žalovaným v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. súd považoval za
nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy.

Súd prvého stupňa po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku
nedošlo, a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby .V konaniach

uvedených pôvodne pod č. 6C 123/2012, 6C 151/2012, 6C 155/2012, 6C 189/2012, 6C 254/2012
(žaloby označené ako ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V konaniach vedených pôvodne pod č. 6C 283/2012, 6C 287/2012, 6C 333/2012, (žaloby označené ako

NZP) žalobca namietal, že súd rozhodol o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.

V konaniach vedených pôvodne pod č. k. 6C 266/2012 (žaloby označené ako NP) žalobca namietal,
že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej

lehote.

V konaniach vedených pod č. k. 6C 136/2012, 6C 346/2012 (žaloby označené ZE) žalobca namietal, že
súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote.

V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi, keďže až vtedy sa žalobca
mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho
exekútora. Z dôkazných exekučných spisov prvostupňový súd zistil, že zamietajúce uznesenia boli
vydávané súdom v priebehu rokov 2010 a 2011, kedy boli oprávnenému aj doručované. Žalobné návrhy

boli podané na súde ako hromadné žaloby dňa 27.9.2012, teda v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby.

K samotnému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy prvostupňový súd uviedol,
že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je súčasné

splnenie troch podmienok, a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu, existencia škody, t. j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej
ujmy a preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou. Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu
spojené s výkonom jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených

právnymi predpismi. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie, resp. oneskorené
vydanie rozhodnutia dôsledkom porušenia stanovených, alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda
nečinnosť štátneho orgánu.Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci
do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003
Z. z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených
podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky
zákonom požadované podmienky súčasne.

Z vykonaného dokazovania - za použitia jednotlivo vyššie popísaných dôkazných exekučných spisov

a oboznámenia sa s nimi, súd prvého stupňa zistil a vzal za preukázané, že v prípadoch, kde boli
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, boli exekučným
titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch bol právny vzťah medzi oprávneným a
povinným hodnotený ako spotrebiteľský právny vzťah, a to či už na základe predložených úverových
zmlúv, tak aj na základe skutočností uvádzaných v odôvodneniach exekučných titulov. S poukazom na

ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený,
ale aj povinný, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t. j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu, t. j. rozhodcovského
rozsudku. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2013, sp. zn. IV.

ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak
nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd prvého stupňa mal tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti

istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu
rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých
nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v
občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným

titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky
nemôže založiť prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na
rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným
súdom. na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okremtoho,žeexekučnýsúdmaloprávneniepreskúmaťexekučnýtitul,súdprvéhostupňa uviedol,žev
uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu, t. j. rozhodnutí
o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôkazných exekučných spisov
bolo zistené, že ani jedno rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nebolo odvolacím súdom zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť. V prípade

podania odvolania žalobcu ako oprávneného, boli rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie odvolacím súdom potvrdené.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že súd v jednotlivých exekučných spisoch rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP),

prvostupňový súd k tomu uvádza následovné:

Ako vyplýva z dôkazných exekučných spisov, v nových konaniach súdom po podaní žiadosti o udelenie
poverenia boli žiadané správy, resp. podklady, ktoré boli následne urgované a ktorých posúdenie bolo
nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora, t. j. pre posúdenie, či v danej veci je možné

vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem
toho prvostupňový súd mal zato, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-
dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a
teda nemala by sa vzťahovať na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vovšetkých vyššie uvádzaných prípadoch. V súvislosti s tým súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť,
ževuvádzanýchveciachboliexekučnýmititulmirozsudkyrozhodcovskéhosúdu,kdesúdokremžiadosti
o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami

o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu, a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch
sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného
poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/

EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobe, pokiaľ sa týka oneskoreného
rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal súd prvého
stupňa zato, že žalobca v konaniach nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v uvedených exekučných konaniach, a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v

nečinnosti súdu v uvedených veciach. Žalobca okrem iného v žalobách uvádzal, že vyvinul enormné
úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o
stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na súde. V súvislosti
s týmto sa prvostupňový súd oboznámil s č. Spr. 22/2010, Spr. č.34/2010 a Spr. č. 12/2011 a s
odpoveďami žalobcu na prieťahy v konaní, podľa ktorých boli tieto vyhodnotené v celom rozsahu ako

neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní žalobcu na prieťahy v exekučných
konaniachvedenýchnasúdenebolizostranyvedenia súdukonštatovanéprieťahyvkonaní.Akoužbolo
konštatované žalovaným, súd v súvislosti s prieťahmi v exekučnom konaní, na ktoré žalobca poukazoval
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne

do právomoci Ústavného súdu SR. Prvostupňový súd, ako všeobecný súd prvého stupňa, teda nemal
právomoc skonštatovať prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o
existencii prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc súdu na rozhodnutie o prieťahoch,

mal prvostupňový súd zato, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Dňa 13.6.2014 žalobca elektronickým podaním do senátu 7C písomne oznámil, že dňa 24.2.2014
v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 112/2012 predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa

17.1.2014, ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave s tým, že
týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných veciach. Žalobca poukázal na to, že
v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál znaleckého posudku, na ktorý bude v
ostatných konaniach vedených tunajším súdom, odkazovať. Z predloženého znaleckého posudku bolo

zistené, že žalobcom bola ako zadávateľom znaleckému ústavu zadaná úloha určiť výšku majetkovej
škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami okresných
súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s poručovaním zákonných lehôt, nečinnosťou,
či zbytočnými prieťahmi v exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký

ústav na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné
služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi,
pričom túto diferencoval podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:

Žaloby NZP a NP

- mzdové náklady 4,15 Eur,
- náklady na tlač 5,31 Eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,

t.j. spolu 30,76 Eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 Eur,- náklady na tlač 5,31 Eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,
t.j. spolu 31,68 Eur.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol
predložený listinný dôkaz citovaný znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody

požadovanej žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady
škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, prvostupňový súd už z
dôvodu hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej
ujmy, ktorú si žalobca v konaní uplatnil.

V závere súd prvého stupňa konštatoval, že zo strany žalobcu nebol v konaní preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí
exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu nebola
preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd prvého stupňa preto pre nepreukázanie

existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní žalovaná bola úspešná, táto však
v zákonom stanovenej lehote trovy konania nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli

a žalobca bol v danom prípade neúspešný. Preto rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanej
nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že v uvedenom
rozsudku došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 od. 1 písm.
f) O.s.p.); v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust.
§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. ,g) O.s.p.); v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 1 písm. a)

O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.); súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. O.i. namietal odvolateľ,
že bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny proces a podotkol, že súd ignoroval všetky tvrdenia
žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému. Ďalej

zvýraznil, že nálezy Ústavného súdu SR uvádzajú jednoznačne, že súd musí dbať na presvedčivosť
svojho rozhodnutia v odôvodnení, argumentačne vyhodnotí svoje rozhodnutie tak, aby premisy zvolené
v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe premís dospel, boli pre širšiu právnickú
verejnosť prijateľné, racionálne a presvedčivé. Súd nevysvetlil vo svojom rozhodnutí, prečo nedošlo k
porušeniu práv žalobcu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy

Slovenskej republiky. O návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnom stanovenom čase a pre túto nečinnosť
aj nesprávny úradný postup nenašiel objektívne udržateľne vysvetliteľný dôvod. Súd prvého stupňa
vydal rozhodnutie vnútorne rozporné, síce zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe
postavilsvojerozhodnutieonepriznanínemajetkovejujmežalobcovi,rozhodnutiezaloženénaskutkovej
a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné, irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby

judikovania pohľadávky si žalobca zvolil, navyše podľa práva sú súdne rozhodnutia všeobecných súdov
rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Ďalej namietal, že aj iný súd, t.j. Krajský súd v
Trnave v rozhodnutí sp. zn. 11NcC/46/2012 v právne zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov Okresného
súdu Dunajská Streda, preto je tiež rozhodnutie nezákonné (poukázal aj na Ústavný súd SR nález IV.
ÚS/345/09). Konštatoval odvolateľ, že základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným

súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je v občianskom súdnom konaní zabezpečený
vylúčením sudcu z jeho ďalšieho prejednávania. O.i. pri nezávislosti sudcov musí byť vzaté do úvahy
ustanovovanie jeho členov a dĺžka ich mandátu, teda či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti. Súd sa
nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosťžalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z
mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne
aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne

rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca
sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom,
ktoré súd vykonal a zložil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii

zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, aj keď toto jej bolo doručené dňa 6. 11.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.11. 2015 o 9.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14. 10. 2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup
súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné.

Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré
súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných
zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie

rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom
prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,

vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu
majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom
prvého stupňa, nie sú opodstatnené.

Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý

svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne
rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné
zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade

bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nedoručil písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe žalobcovi, čím porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114
ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné ani namietané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa, že žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že žalovaná po doručení žaloby sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 04.
02. 2013 (č.l. 31 a nasl. spisu), ktoré vyjadrenie bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu
dňa 14. 02. 2013 (doručenka na č.l. 41 spisu). Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca cestou svojho
právneho zástupcu bol zo strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie dňa 1.10. 2014, ktoré

prevzal dňa 2.10. 2014 (doručenka na č.l. 141 spisu). Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol vo veci
dňa 1. 10. 2014 v neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 24.9. 2014 z dôvodu podania návrhu na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiku o ústavnej

sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol žalobca
v podaní zo dňa 24.9. 2014, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Je totiž zrejmé,

že pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú zo strany žalobcu, o tejto v konaní už bolo rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 6NcC/38/2012-15 tak, že sudkyňa
Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. E. L. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí
spojenýchnaspoločnékonaniepodsp.zn.6C/123/2012. AnipodanieústavnejsťažnostinaÚstavnýsúd
Slovenskej republiky nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý by opodstatňoval odročenie pojednávania,

najmä za situácie, keď súd prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné

z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne
odvrátená).

V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu
na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle

§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi
zúčastniť sa pojednávania.Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu na odročenie
pojednávania zo dňa 24.9. 2014 a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p., neodňal týmto svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 1.10.2014 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto
pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu ochranu
v tomto smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému
dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 1.10.2014 totiž
vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Odvolací súd na záver ešte poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 7 ECdo/3/2013 z 21.10.2013,

kde najvyšší súd riešiac dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v exekúcii poukázal na obsah
práva na spravodlivý proces so zreteľom na čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo do práva na spravodlivý súdny proces však
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (porovnaj I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 97/97). K odňatiu možnosti
žalobcu pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky podľa

názoru odvolacieho súdu nedošlo podľa § 9 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.

Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, v riešenej veci preto správne súd prvého
stupňa rozhodol, svoje rozhodnutie argumentačne odôvodnil a jeho rozsudok o zamietnutí žaloby je

zákonný, správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa bola preukázaná v konaní
a žalobca dostal odpoveď na svoje odvolacie námietky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno
považovať za svojvoľné, neodôvodnené, predčasné a prekvapivé a odvolací súd vzhľadom na zistený
skutkový stav podľa § 213 O.s.p. bol viazaný týmto skutkovým stavom a s poukazom na § 219 ods.1, 2
O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zákonný.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu
neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.