Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212001
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714212001.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou
kanceláriou TOMAŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX M., občanovi SR - t.
č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Teréziou Pečkovou, zam. Okresný súd Zvolen ako súdny
tajomník, o zaplatenie sumy 940,58 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 940,58 Eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z
omeškania z uvedenej sumy od 11. 06. 2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 56,- Eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 Eur na účet

právneho zástupcu žalobcu AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 940,58 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % z uvedenej sumy od 11. 06. 2014 do zaplatenia. Pre prípad
úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava. Z
tohto dôvodu mu bol ustanovený opatrovník na zastupovanie v celom konaní.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 08. 08. 2014, ako aj na základe predložených listinných dôkazov a to žiadosti o aktiváciu
pôžičkovej karty Quatro zo dňa 27. 09. 2006, výpis z pôžičkovej karty Quatro, zmluvy o postúpení
pohľadávok, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Dňa 27. 09. 2006 uzavrel žalovaný s VÚB, a. s. Bratislava Zmluvu č. 13787949. Touto zmluvou sa

žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne
a včas. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej
sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných
splátok a príslušenstva v celkovej výške 1.326,01 Eur. V predmetnom súdnom konaní si žalobca položkuoznačenú ako „sankčný úrok“ postúpenej pohľadávky vo výške 23,27 Eur neuplatnil, neuplatnil si ani
položku označenú ako „riadny úrok“ postúpenej pohľadávky vo výške 60,58 Eur a neuplatnil si ani
položku označenú ako „poplatky“ postúpenej pohľadávky vo výške 301,58 Eur.

Žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, kedy
zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V tomto prípade
použitie ustanovenia Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok

premlčania. Uvedené znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na právny názor vyslovený v analogickej veci
aj Najvyšším súdom SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. 03. 2013 sp. zn. 6M Cdo 4/2012.

Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že do 31. 12. 2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na

kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. Časti Občianskeho zákonníka, ako aj na
zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku
a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.

V dôsledku uvedeného sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v

prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008 čo znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008
bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté
pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Pretože si žalovaný svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si v konaní uplatnil aj zákonný
úrok z omeškania od 11. 06. 2014, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády č. 87/1995 SR Z. z. ako dvojnásobok základnej
úrokovej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (s účinnosťou
do 31. 12. 2008). S účinnosťou od 01. 01.2009 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády

SR č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Dlžná suma ku dňu podania návrhu na vydania platobného rozkazu predstavovala čiastku 940,58 Eur,
pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru v predmetnej výške (rozdiel medzi istinou úveru a súčtom

všetkých mesačných platieb započítaných na istinu).

Na základe uvedeného potom žalobca žiadal, aby súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.

Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť.

S poukazom na zhora uvádzané skutočnosti, ako aj zákonné ustanovenie má súd za to, že žaloba
žalobcu je dôvodná a preto jej vyhovel v časti uplatnenej sumy. Súd priznal zároveň žalobcovi aj zákonný
úrok z omeškania, nie však vo výške 8,15 % ako si ho uplatnil od 11. 06. 2014, ale len vo výške 5,15% zo
žalovanej sumy od 11. 06. 2014, vzhľadom k tomu, že výška úroku po 01. 02. 2013 bola o 5 % vyššia ako

základná úroková sadzba, čo vyplýva z historického časového radu sadzieb ECB, kedy fixná sadzba ku
dňu 11. 06. 2014 bola určená na výšku 0,15 %. Z tohto dôvodu súd potom v prevyšujúcej časti (rozdiel
uplatneného úroku z omeškania 8,15 % - 5,15 %) zamietol.

V zásade však bol žalobca v konaní úspešný, preto mu súd v zmysle zásady úspechu účastníka v

konaní priznal podľa § 142 ods. 1 náhradu trov konania predstavujúcich zaplatený súdny poplatok vo
výške 56,- Eur.S poukazom na zákonné ustanovenie § 149 OSP súd priznal žalobcovi - v konaní úspešnému - aj
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške tak, ako si ju uplatnil v pôvodnom podaní právny zástupca
žalobcu 142,78 Eur (2 úkony právnej pomoci po 61,74 Eur + 2-krát režijný paušál po 9,65 Eur + 20 %

DPH = 142,78 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).