Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205187
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sylvia Szabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115205187.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M.

G., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom H., P. J. Q. XX, trvale bytom u matky, zastúpenej v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúcej z
rodičov M. G., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom H., P. J. Q. XX a S. T., F.. X.X.XXXX, trvale bytom H., P. J. Q.
X, t.č. I., na neznámom mieste, zastúpeného E. T., F.. X.X.XXXX, trvale bytom H., P. J. Q. X, o úpravu
práv a povinností k mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

z v e r u j e mal. M. G., F.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
ju zastupovať a spravovať jej majetok,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne,
ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.2.2015
opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 1.2.2015 do 30.11.2015 pre mal. M. vo výške 275 Eur p o v o ľ u j e súd

otcovi splácať v 10 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok,
až do úplného vyrovnania dlhu,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matkasvojímnávrhompodanýmnatunajšísúddňa4.3.2015žiadalazveriťmaloletúM.dosvojejosobnej
starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné v sume 40 Eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2015
do budúcna.

Svoj návrh odôvodnila tým, že v auguste 2014 odišla bývať s otcom maloletej do I., kde pribudol
alkoholizmus na strane otca maloletej, začali sa hádať, vznikali medzi nimi konflikty, preto dňa 11.1.2015
sa vrátila späť na Slovensko. Od februára 2015 otec na výživu maloletej M. ničím neprispieva.

Na pojednávaní dňa 15.12.2015 súhlasila, aby bolo určené výživné zo strany otca v minimálnej výške
stanovenej Zákonom o rodine z dôvodu, že v súčasnej dobe nemá žiaden príjem.

Opatrovník otca sa k predmetu konania nevyjadril, na pojednávanie sa napriek riadnemu predvolaniu
nedostavil, preto súd konal a rozhodol aj bez jeho prítomnosti, v súlade s ustanovením § 101 ods. 2
O.s.p..Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom matky v celom rozsahu.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, rodným listom maloletej

M., správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o nepoberaní dávky v hmotnej núdzi matkou
a o evidencii matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie, správou o rodinných, bytových a sociálnych
pomeroch zo dňa 30.6.2015, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27P 259/2015, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Maloletá M. pochádza z nemanželského vzťahu rodičov S. T. a M. G.. Rodičia maloletej odišli v auguste
2014 bývať do I. k sestre otca. Spočiatku sa otec podieľal na starostlivosti o maloletú M., následne začali
vznikať medzi rodičmi hádky a konflikty, pribudol alkoholizmus na strane otca, ktorý mal stupňujúcu
tendenciu. Dňa 11.1.2015 matka opustila s maloletou I. a vrátila sa späť na Slovensko.

V súčasnej dobe býva matka s maloletou M. u svojej sestry p. L. T. v D. byte, kde býva aj stará matka L.

G., ktorá je poberateľka opatrovateľského príspevku na syna S. G. a štyrmi deťmi matkinej sestry, ktorá
je poberateľkou vdovského dôchodku. Nájomné a inkaso v byte sa uhrádza v sume 150 Eur mesačne,
avšak matka na bývanie neprispieva, nakoľko v súčasnej dobe nemá žiaden príjem.

Matka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak nevznikol jej nárok na žiadnu štátnu

sociálnu dávku, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, ani prídavok na dieťa, čo matka
odôvodnila tým, že uvedené dávky si uplatnila v I. tesne pred odchodom späť na Slovensko. Keďže
je potrebné pre priznanie dávok na Slovensku predložiť rozhodnutie I. úradov, ktoré však nedokáže
predložiť, v súčasnej dobe nemá žiaden príjem. Všetky výdavky matke zabezpečuje sestra a stará
matka, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, rovnako zabezpečujú všetky výdavky maloletej M..

Otec maloletej v súčasnej dobe žije v I., na neznámom mieste, pričom sa matka nevedela vyjadriť, či v
súčasnej dobe je alebo nie je zamestnaný. V čase, keď žili v I. spoločne, prácu si hľadal, pričom finančne
ich podporovala sestra otca.

Otec otca, ktorý súhlasil, že ho bude v konaní zastupovať, sa pojednávania nezúčastnil, preto sa
nepodarilo zistiť jeho bytové, sociálne a majetkové pomery. Viac ako rok sa otec zdržiava v I., pričom
kolíznym opatrovníkom bol jeho zástupca oboznámený s návrhom matky, aj s navrhovanou výškou
výživného. Súhlasil, že sa telefonicky skontaktuje s otcom, zabezpečí jeho písomné vyjadrenie, avšak
do rozhodnutia sa otec k predmetu konania písomne nevyjadril.

Maloletá M. navštevuje 4. ročník základnej školy. Stravuje sa doma. Všetky pomôcky do školy, oblečenie
a obuv jej zakupuje stará matka zo strany matky, keďže matka v súčasnej dobe nemá žiaden príjem.
Mesačné výdavky pre maloletú M. vyčíslila na sumu okolo 30 Eur mesačne, čo sa týka učebných a
školských pomôcok. Okrem toho je potrebné jej zakupovať ošatenie a obuv. Aj s týmto jej finančne

vypomáha stará matka.

V priebehu konania matka súhlasila s určením minimálnej výšky výživného, keďže sa nepodarilo zistiť
príjem na strane otca s tým, že potrebuje predložiť rozhodnutie súdu k uplatneniu si štátnych dávok.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletej M. nežijú
v spoločnej domácnosti od januára 2015, pričom od februára otec na výživu maloletej neprispieva.
Starostlivosť maloletej v plnej miere zabezpečuje matka, ktorej finančne vypomáha jej matka, to je stará

matka maloletej M., s ktorou matka žije v spoločnej domácnosti.

Keďže neboli zistené žiadne vážne nedostatky v starostlivosti zo strany matky, za pomoci svojich
príbuzných zabezpečuje aj výživu maloletej, súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že je
oprávnená a povinná ju aj zastupovať a spravovať jej majetok.

Pri určení výšky výživného zo strany otca vychádzal súd najmä z odôvodnených potrieb maloletej, ktorá
navštevuje 4. ročník základnej školy, kde je potrebné jej zakupovať učebné pomôcky, školské potreby,
ale tiež ošatenie, obuv a stravu. Zároveň vychádzal z možností a schopností na strane oboch rodičov,
pričom matka nemá momentálne žiaden príjem, nakoľko potrebuje rozhodnutie súdu k uplatneniu si

štátnych dávok na Slovensku a u otca sa príjem nepodarilo zistiť, nakoľko žije v zahraničí na neznámom
mieste. Pri zisťovaní osobných, majetkových a finančných pomerov na strane otca vychádzal súd z
vyjadrenia matky, ktorá uviedla, že v čase, keď s otcom žili v spoločnej domácnosti v I., tento nepracoval,
finančne im vypomáhala jeho sestra a keďže nie je ani v súčasnej dobe známe, že by otec pracoval, súd
určil z jeho strany minimálnu výšku výživného stanovenú Zákonom o rodine, to je vo výške 30 % zo sumy

životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona mesačne. Takúto výšku výživného v súčasnom období súd považoval za primeranú, nakoľko si
matka uplatní štátne dávky, takže v blízkej dobe bude mať aj zabezpečený príjem do rodiny, aby mohla
zabezpečiť aspoň základné potreby maloletej bez pomoci svojej rodiny.

Súd určil výživné od 1.2.2015, to je od doby, kedy otec na výživu maloletej neprispieval, čím mu vznikol
dlh do 30.11.2015 vo výške 275 Eur (to je 10 mesiacov x 27,50 Eur), ktoré súd povolil otcovi splácať
v 10 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného
vyrovnania dlhu, v súlade s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.