Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/423/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106210959
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106210959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Bratislava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: P.. H. P., W. P.A.
Č.. X, W., zastúpený JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát so sídlom Riečna č. 2, Bratislava proti odporcovi:
U.. H. F.G., W. P. Č.. X, W., zastúpený: Ing. arch. Anna Priečinská, bytom Lackova č. 5, Bratislava,
na ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 22C
34/2006 - 130 zo dňa 21. januára 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti, v ktorej žiada navrhovateľ o ospravedlnenie

odporcu za výroky:

" na podnet P.. P. H. bol zneužitý inštitút predbežného opatrenia na bezprecedentné porušenie zákona"
"... sudca si pri vydaní predbežného opatrenia tieto podmienky interpretoval na podnet P.. P. účelovo"
" ... sudca sa dopustil hrubej chyby a bezprávia nakoľko svoje rozhodnutie oprel len o chcenie a záujem
jednej osoby P.. H. P.
" ... sudca prevzal z návrhu na predbežné opatrenie účelové požiadavky a tvrdenia P.. P.

" ... vďaka dvojinštantnosti konania sa odvolaciemu súdu podarilo nájsť nový dôvod pre zamietnutie
návrhu. Účasť právneho zástupcu odporcu P.. P. bola po právnej stránke len okrajová, rozhodujúcu úlohu
procesného súpera zohral v oboch prípadoch príslušný súd"
" ... obraciame sa na Vás s dôverou so žiadosťou o dohliadnutie pridelenia spisu, pretože máme dôvodné
obavy o nestrannosť procesu postúpenia spisu a jeho následné pridelenie vopred dohodnutému senátu
Najvyššieho súdu SR"
" ... veríme, že aj táto sťažnosť prispeje k tomu, aby sa podobné prípady neopakovali a ľudia sa opäť

začali na súdy obracať s nádejou, že tieto účinne a rýchlo a na základe zákona ich právo ochránia a to
aj pred zásahmi ľudí opierajúcimi sa výlučne o majetok a z neho plynúcu moc" zastavil; vo zvyšku návrh
zamietol. Odporcovi nepriznal náhrada trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že odporca vo svojich podaniach - v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I , sp.zn. 18Nc 43/01 zo dňa 25.10.2001, v sťažnosti na postup sudcu Okresného súdu
Bratislava I, sp.zn. 7C 192/00, v žiadosti o dohľad nad nestranným postúpením a pridelením spisu zo

dňa 09.07.2003, v odvolaní na Najvyšší súd SR, sp.zn. 13Co 464/02, ktoré zasielal rôznym inštitúciám
- predsedovi Okresného súdu Bratislava I, predsedovi Krajského súdu v Bratislave, predsedovi
Najvyššieho súdu SR, na Ministerstvo spravodlivosti SR, na Najvyšší súd SR, uviedol na adresu
navrhovateľa tieto výroky:1/ ... "uznesenie dalo jednoznačne spoluvlastníkom poznať, že sú všetci odkázaní na svojvôľu P.. P.
a milosť sudcu, a že právo ich neochráni pred bezohľadnosťou vystupňovanou doterajšími úspešnými
podvodmi, a s ich pomocou nadobudnutým majetkom."

2/..."narozdielE.P..H.P.,ktorývystupujezpozícieväčšinovéhospoluvlastníkalennazákladepodvodu
a porušenia práva,..."
3/ ... "pre svoje ciele neváha zneužiť ani svoje maloleté deti..."
4/ ... " vydané uznesenie o predbežnom opatrení účelovo napomáha P.. H. P. pri jeho opakovanom
obchádzaní a porušovaní zákona"

Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 11; § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že
prednes účastníka občianskeho súdneho konania, pri ktorom sa vyjadruje k prejednávanej veci alebo
k výsledkom vykonaného dokazovania alebo pri ktorom opisuje rozhodujúce skutočnosti, je výkonom
jeho procesného oprávnenia. Pokiaľ pri realizácii tohto procesného oprávnenia dôjde k zásahu do
osobnostnýchprávfyzickejosoby,neposudzujesatakýtozásahakoneoprávnenýpotiaľ,pokiaľsaosoba

vykonávajúca toto právo nedopustí excesu, pričom za exces treba považovať každé konanie, ktoré
vybočilo z rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného procesného oprávnenia alebo plneniu príslušnej
procesnej povinnosti V súdnych sporoch medzi osobami, ktoré sú v rodinnom alebo príbuzenskom
pomere, alebo medzi subjektmi, za ktorých konajú takéto osoby, zohráva neraz osobná stránka veci
osobitnú rolu. Tieto súdne konania sú spravidla emotívnejšie, neraz sa v nich ťažšie zachováva vecný

prístup účastníkov konania k prejednávanej veci a výraznejšie sa v nich tiež prejavujú osobné animozity
aantipatiezúčastnenýchosôb(zrozsudkuNajvyššiehosúduSRzodňa30.07.2008,č.k.3Cdo74/2008).
V danom prípade išlo o výroky, ktoré boli urobené v rámci súdneho konania medzi účastníkmi, resp. ich
zástupcami,ktorísúvpríbuzenskomvzťahu.Zprednesovúčastníkovkonaniaakoajzlistinnýchdôkazov
je preukázané, že medzi účastníkmi existuje majetkoprávny spor, od ktorého sa odvíjali ďalšie konania,

okrem iného aj konania o ochranu osobnosti, v ktorých vystupujú účastníci tohto konania ako na strane
navrhovateľa, tak aj na strane odporcu, pričom návrhy na začatie konania vychádzajú z podobných
skutkových okolností, t.j. výrokov urobených v rámci súdnych podaní alebo prednesov v súdnych
konaniach. Prvostupňový súd uzavrel, že výroky odporcu, ktoré urobil v rámci podaného odvolania
voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia ako výroky, ktoré boli súčasťou jeho procesného

oprávnenia, a ktoré s ohľadom na vzťah účastníkov konania, nevybočili z rámca zodpovedajúceho
tomuto procesnému oprávneniu. Vzťahy účastníkov konania sú vážne poznačené spormi, čo vyplýva
z množstva súdnych konaní, trestných oznámení, sťažností a podaní na rôzne inštitúcie. Z listinných
dôkazov, ktoré boli v konaní predložené vyplýva, že aj spôsob komunikácie medzi účastníkmi konania
zodpovedá uvedeným vzťahom, a teda miera a intenzita ich vyjadrovania v rámci týchto konaní je

odlišná ako je obvyklé pri iných sporoch a účastníkoch konania. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že
uvedená komunikácia je čo do spôsobu a intenzity vyjadrení rovnaká tak na strane navrhovateľa ako aj
odporcu.Svedčíotomsamotnévyjadrenienavrhovateľanapojednávaniachkonanýchdňa07.10.2009a
27.09.2012 na adresu odporcu, že je finančný podvodník, ktorý zorganizoval primitívny finančný podvod,
že podvodník obžalováva z podvodov, že chce upozorniť na podvod, ktorý urobil odporca... V tomto

kontexte je potom potrebné aj vyhodnotiť konanie odporcu v súvislosti s jeho vybočením/nevybočením
z rámca zodpovedajúceho výkonu jeho procesného oprávnenia. Pokiaľ vzájomné konanie účastníkov
konania vykazuje rovnakú intenzitu, rovnaký spôsob a predovšetkým mieru kritiky a hodnotenia,
nemožno vyvodiť, že jeden z týchto účastníkov môže dané konanie a správanie vnímať ako ujmu
na svojich osobnostných právach. Uvedenému napokon aj zodpovedajú súdne rozhodnutia, v ktorých

navrhovateľ ako aj odporca neboli úspešní v sporoch na ochranu osobnosti vedených na tunajšom
súde, vychádzajúcich z podobných skutkových okolností (sp.zn. 14C 172/2001, sp.zn. 22C 120/2004), v
dôsledku čoho výroky odporcu nepovažoval za neoprávnené a spôsobilé negatívne dopadnúť na osobu
navrhovateľa, narušiť alebo ohroziť jeho osobnostné práva, preto navrhovateľovi neprináleží ochrana
spočívajúca v priznaní primeraného zadosťučinenia a nemajetkovej ujmy.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči
navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ vytýkajúc súdu prvého stupňa,
že sa nevysporiadal s konaním odporcu uskutočneným vo vzťahu k iným orgánom, čím sa s ich
obsahom oboznámil vysoký počet ľudí a miera zásahu do osobnostným práv je nepomerne vyššia a
spôsob zásahu neporovnateľný. Odporca nad rámec prípustnej miery obrany svojich práv mimo meritapredmetu sporu verejne poškodzoval navrhovateľovo meno a česť s tým, že podania k súdnym sporom
zasielal rozličným inštitúciám, hoci skutkovo nemali tieto inštitúcie nič spoločné s riešením súdnych
sporov. Vytkol súdu prvého stupňa, že podstatná časť odôvodnenie napadnutého rozsudku pozostáva

z citácie výňatku odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo 74/2008 bez toho aby prvostupňový súd
prihliadol na skutkové odlišnosti a pomery, za ktorých k nim došlo. Nie je možné stotožniť dvojslovný
primeraný hodnotiaci úsudok vytrhnutý z kontextu, prednesený pred pomerne uzatvoreným okruhom
osôbsrozsiahlyminactiutŕhačskýmistaťami,ktoréboliodporcomšírené,zneužívajúcpresvojecielecelú
štruktúru štátnych orgánov. Prvostupňový súd prihliadol na rodinný pomer medzi účastníkmi, narušený

vzťah spôsobený majetkovoprávnymi spormi a údajnej reciprocity, právne posúdenie ktoré nemá oporu
v zákone a je prejavom svojvôle, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože napadnuté prvostupňové rozhodnutie je vecne
správne, keďže prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na ochranu osobnosti, ako aj na
opodstatnenosť tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4
O.s.p.). Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym
skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti navrhovateľom
uplatňovaného nároku. Na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 11 ; § 13 Občianskeho

zákonníka ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj riadne,
vyčerpávajúcim spôsobom v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.

Navrhovateľ v odvolaní už len zrekapituloval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom
prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd dôsledne vysporiadal,

uviedol prečo na ne neprihliadol v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie možno považovať v tomto
smere za presvedčivé a vyčerpávajúce. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd skutkové
a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom,
tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje ( § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157
ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie
prvostupňového súdu je zbytočné v odvolacom konaní sa zaoberať identickými námietkami

navrhovateľa, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery prvostupňového súdu sú v plnom
rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací
súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne
prijatých právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.) a preto rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.