Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/238/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214084
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412214084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807
598, zastúpený : Fridrich Paľko s.r.o., ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO : 36 864 421, proti
odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie zo dňa 17.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV.
dňa 27.9.2012 domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia

ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úver č. XXXXXXX ) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálny postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu . Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom : V. B., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 11063/2008). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom ustanovenej
dobe. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a od 1.6.2010 do
31.5.2011. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, dodržaná nebola. Rozhodol súd o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.01.2009 (konanie sa začalo 09.01.2009), a
to poverením č. 5104 046502 (podľa uvedenia v návrhu navrhovateľom od 09/01/2009 do vydania

poverenia 14/01/2009 ide o omeškanie viac ako 186 dní, pričom poverenie bolo vydané do 6 dní od
podania žiadosti exekútorom). Nesprávny úradný postup navrhovateľ charakterizuje:
a) Nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov,b) Vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.

Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným
titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.

Majetková škoda bola uplatnená vo výške 125,-eur. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy
v peniazoch navrhovateľ uviedol, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu

zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, stratu
legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúciu si uplatnil sumu 330,-eur .

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 16.12.2013 doručeným
súdu dňa 18.12.2013 požiadal o zamietnutie návrhu na začatie konania že navrhovateľ nepreukázal
že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody a ani prípadnej nemajetkovej ujmy. Stav v ktorom sa navrhovateľ ocitol si zavinil sám a to

spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a uplatňuje si ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej
ujmy. Odporca žiadal s poukazom na uvedené návrh navrhovateľa z dôvodu nepreukázania splnenia
základných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. zamietnuť s tým, že odporca má za nepreukázaný aj vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by

sa táto mala poskytovať v peniazoch. Odporca si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. Vyjadrenie
prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 07.01.2014.

Dňa 29/01/2014 bolo podľa ust. § 35 O.s.p. oznámené Okresnej prokuratúre Bratislava IV vedenie
predmetného konania. Prokuratúra prevzala oznámenie dňa 03.02.2014.

Dňa 12.10.2015 sa na stanovený termín pojednávania sa navrhovateľ, právny zástupca a odporca
nedostavili. Doručenie predvolania mal navrhovateľ riadne a včas vykázané , zástupca dňa 20.07.2015,
pričom právny zástupca navrhovateľa e - mailovým podaním doručeným súdu 09.10.2015 požiadal o

zrušenie nariadeného pojednávania, súčasne podal aj návrh na prerušenie konania do právoplatnosti
skončenia konania o prejudiciálnych otázkach , ktoré navrhla položiť Slovenská republika - MS SR
Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010
s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom ( § 109 ods. 2 písm. c) O. s.
p.) a poukázal na konanie pred Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7C/6/2010 s tým, že je daný dôvod

na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť SR - MS SR súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp.zn.
7C/6/2010.Z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu ( § 119 O.s.p. ) poukázal aj na
ust. § 15, § 16 ods. 1 O.s.p. s tým, že mu neboli doposiaľ oboznámené výsledky procesných postupov
sudcu a či došlo k prideleniu veci inému sudcovi, resp. či došlo k predloženiu veci na rozhodnutie

odvolacieho súdu v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a ust. § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. navrhol súdu, aby konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp.zn. 11C 355/2012. Nedostavil sa odporca , neúčasť ospravedlnil, poukázal na
písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania a žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti

( ust. § 101 O.s.p. ).

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa ust. § 119 ods. 4 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto

bez zbytočného odkladu neinformoval predvolaných o zrušení termínu pojednávania. Napriek uvedenej
skutočnosti právny zástupca navrhovateľa a odporca sa na termín pojednávania nedostavili, e-mailové
podanie originálom ku dňu nedoplnili.S poukazom na citované ustanovenia súd zistil, že neexistuje dôvod na odročenie pojednávania, a
preto na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa dnešný termín pojednávania nezrušil. Nedostavil sa
odporca. Doručenie predvolania mal riadne vykázané, neúčasť na dnešnom pojednávaní ospravedlnil

písomným podaním doručeným súdu 09.10.2015 s tým, že sa k návrhu písomne vyjadril, namietal
zmätočnosť návrhu, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu,
nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie
podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a neexistenciu príčinnej súvislosti. Odporca
nežiadal o odročenie pojednávania, trval na doručených písomných vyjadreniach a požiadal o doručenie

zápisnice z pojednávania.

Súd podľa ust. § 101 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa
a odporcu a oboznámil doteraz vykonané dokazovanie, výsledky prípravy pojednávania. Súd dal
písomné poučenie podľa ust. § 120 O.s.p. s tým, že súd splnil svoju povinnosť a poučil účastníkov,
že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa končí dokazovanie vo veci, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a O.s.p. a uznesením súd dokazovanie vyhlásil za skončené.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým

podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Z obsahu predmetného e-mailu právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že predpokladá vylúčenie
aj ďalších sudcov toho istého súdu (námietka zaujatosti sudcov a s tým spojený návrh na prerušenie

konania do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu). S poukazom na citované ustanovenie súd vo
veci konal v neprítomnosti účastníkov konania vec prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz
vykonané dôkazy ( spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 15Er 22/2009). Predmetné podanie
právneho zástupcu navrhovateľa nebolo ku dňu rozhodnutia súdu doplnené originálom. Z obsahu

podania vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa, okrem iného žiadal pojednávanie stanovené na deň
12.10.2015 z r u š i ť ( ust. § 119 O.s.p. ). Súčasne poukázal na konanie o vznesenej námietke zaujatosti
sudcov Okresného súdu v Bratislave IV. ( rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 6NcC/192/2012-
14 sudcovia Okresného súdu Bratislava IV neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej
veci okrem JUDr. Daniely Kotrecovej). V e-mailovom podaní predniesol písomný návrh na prerušenie

konania na čas do skončenia konania pred ÚS SR o ústavnej sťažnosti predmetom ktorej je porušenie
práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci
( ust. § 109 O.s.p. ) .

S poukazom na Rozvrh práce na rok 2013 a Dodatok k rozvrhu práce účinný odo dňa 7.10.2013, je
zrejmé, že zákonnému sudcovi JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej bola pridelená predmetná vec
po jeho nástupe na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava IV , t.j. až odo dňa 7.10.2013 v rámci
celého prideleného oddelenia 7C ( osoba zákonnej sudkyne nebola v námietke zaujatosti spomínaná,nakoľko v tom čase nebola sudcom prideleným na výkon funkcie Okresného súdu Bratislava IV a
námietka zaujatosti voči nej k dnešnému dňu vznesená účastníkmi konania nebola ). Súd poukazuje
na to, že podanie možno urobiť elektronickými prostriedkami, ale nakoľko sa jedná o podanie vo veci

samej, treba ho doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Na podanie, ktoré nebolo
v lehote doplnené sa neprihliada (ust. § 42 ods. 1 O.s.p., rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Ndc 6/2011 zo
dňa 15.4.2011).

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I. ÚS 391/2014 - 10 sťažnosti spoločnosti

POHOTOVOSŤ s.r.o. spojil na spoločné konanie a sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ÚS
SR na jej prerokovanie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na prerušenie konania. Čo sa týka navrhovaného ďalšieho dôvodu návrhu navrhovateľa na
prerušenie konania a to do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach ( zodpovedanie
prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 7C 6/2010) súd má za

to, že tieto nemajú zásadný význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní. S poukazom na citované
ustanovenie § 109 O.s.p. súd predmetné návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nakoľko
je preukázané, že neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu v predmetnom konaní a ani súd nedal v tomto konaní na takéto konanie podnet.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu obsahom exekučného spisu sp.zn. 15Er/22/2009 a zistil nasledovný skutkový
stav :
Navrhovateľ označil v návrhu, že vec sa týka spisu vo veci povinného : B. V., (sp.zn. Ex 11063/2008),
bez bližšej špecifikácie súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV. V návrhu na začatie konania nie

je uvedená spisová značka súdneho konania , chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre
právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ
nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania.

LustrácioupodľaosobypovinnejB.V.(sp.zn.Ex11063/2008).,súdvyhľadalsúdnyspisviažucisanatúto

osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho
spisu sp.zn. 15Er 22/2009 je nesporné, že vo veci boli vykonané nasledovné úkony :

- Žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo

dňa 29.12.2008 ( sp.zn. EX 11063/2008 ), doručené súdu dňa 09.01.2009
- Exekučný titul : Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu
- Poverenie č. 5104 046502 zo dňa 14.01.2009.
Je nesporné, že poverenie bolo vydané v zákonom stanovenej lehote.

Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v

záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľbyvzhľadomnaosobitnéokolnosti,verejnosťkonania
mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na
notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia

V danom prípade navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu (podľa lustrácie súdu ) vo veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava IV t.j. v exekučnom konaní, v ktorom ako oprávnený navrhol
vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
dlžníkom , pričom súdny exekútor predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným

titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sp.zn. 15Er 22/2009 je nesporné, že vo veci boli vykonané nasledovné úkony :
- Žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo
dňa 29.12.2008 ( sp.zn. EX 11063/2008 ), doručené súdu dňa 09.01.2009
- Exekučný titul : Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu

- Poverenie č. 5104 046502 zo dňa 14.01.2009.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v návrhu navrhovateľa na začatie konania nie je uvedená "spisová
značka" súdneho konania, ktorého sa navrhovateľom namietaný prieťah v konaní má týkať, chýbajú
dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ

dozvedel o vzniku ním uvádzanej údajnej škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť preniesol na
súd, pričom súd ( nakoľko bol navrhovateľ nečinný ) lustráciou osoby povinnej: V. B., vyhľadal súdny
spis viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu
vyhľadaného súdneho spisu sp.zn. 15Er 22/2009 je nesporné, že boli vykonané súdom už opísané v

odôvodnení rozsudku jednotlivé úkony.

Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody , pričom návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012 ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods.
4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ).

Spoukazomnaopísaný postupsúduvpredmetnomexekučnomkonanísp.zn.15Er22/2009,zprehľadu
úkonov je nesporné, že príslušný exekučný súd rozhodol o návrhu súdneho exekútora v rámci plynutia
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia a teda je nesporné,
že Žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 29.12.2008 ( sp.zn.

EX 11063/2008 ), bola doručená súdu dňa 09.01.2009, pričom Poverenie č. 5104 046502 bolo súdom
vydané dňa 14.01.2009.

Vzhľadom na povahu navrhovateľom opísaného úkonu t.j. návrhu na poverenie súdneho exekútora,
ako aj Exekučným poriadkom stanovenú lehotu, v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť, preukázaná

nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť súdu vo veci vykonať pred ako aj súčasne s rozhodnutím o
návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi aj iné procesné úkony, súd nepovažuje predmetné
rozhodnutie o predmetnom návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v lehote ustanovenej
zákonom za zbytočné prieťahy, t.j. za nesprávny úradný postup ( nedošlo zo strany súdu k prieťahomv konaní teda k porušeniu práva na primeranú dĺžku konania, a súčasne toto konanie ako celok
zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla
očakávať).

Súdom Slovenskej republiky je z činnosti navrhovateľa jeho aktivita v zahajovaní súdnych konaní
známa a súd dospel k záveru, že navrhovateľ opakovane zneužíva svoje právo na prístup k súdu.
V demokratickom právnom štáte však nie je možné ani takýmto šikanóznym žalobám brániť, pretože
existencia subjektívneho práva, teda aktívna vecná legitimácie navrhovateľa má byť v konaní skúmaná.

Právo na prístup k súdu je možné zneužiť, čo znamená vykonať ho k právom neodôvodnenej ujme
niekoho iného alebo k ujme spoločnosti. Špecifickým prípadom zneužitia práva je chovanie šikanózne,
ktoré spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Vo
vzťahu k právu na prístup k súdu je možné za zneužitie tohto práva považovať situáciu, kedy žalobca
nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho, byť domnelého, subjektívneho práva, ale zahajuje je
iba pre súdne konanie samotné, neúmerným množstvom takto zahájených konaní účastník preťažuje

už i tak preťaženú justíciu, z čoho následne ťaží zahajovaním ďalších konaní ohľadne náhrady ujmy
spôsobenej neprimeranou dĺžkou konaní (justícia tak trvaním na bezmedznej ochrane práva na prístup
k súdu bez ďalšieho dostáva sama seba do bludného kruhu).

Súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vznik navrhovateľom

označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených
týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie ), ale je založená za
súčasného splnenia podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup, 2. vznik škody
či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá

rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane.
Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné bremeno ), súd nemohol
vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v
predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani
z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už v disciplinárnom konaní, alebo z rozhodnutia,

ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Dôkazmi navrhovateľ nepreukázal vznik ani materiálnej škody pri každej ním v
návrhu označenej individuálnej pohľadávke, ani jej výšku ( ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov), navrhovateľ uviedol vymáhanú sumu s príslušenstvom. Čo sa týka uplatnenej
nemajetkovej ujmy navrhovateľ ako osoba poškodená nepredložil dôkazy o jeho doterajšej práci ako

spoločnosti, o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobou povinnou v predchádzajúcom
období, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti následkov, ktoré mu mali vzniknúť
v súvislosti k postupom súdu v exekučnom konaní.

Navrhovateľ nesplnil zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladané podmienky

úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už nezákonné rozhodnutie
resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, nepreukázal vznik ním opísanej
škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia
nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik

škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk ) , nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy ( t.j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázal ani
príčinnú súvislosť ( pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, absentuje aj príčinná súvislosť ), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,

pričom bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k veci nielen v exekučnom konaní , ale aj v
súdnom konaní sp.zn.7C 223/2012, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ( povinnosť štátu
k náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci nevyplýva automaticky, ale je daná iba pri splnení
podmienok zodpovednosti stanovených predmetným zákonom ).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania. S poukazom na citované ustanovenie súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.