Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/183/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114219931
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114219931.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky T. J. rod.
J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na Č. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Rastislavom Cestickým advokátom
so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 27 proti odporcovi H. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v P. na
L. ul. č. X v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k mal. W. J. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 24.3.2015 č.k.
21P 117/2014-49 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že odporca je povinný prispievať na výživu
mal. W. J. odo dňa právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva 90 € mesačne vždy do 20.
dňa v mesiaci vopred navrhovateľke.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas
po rozvode zveril mal. W. J.Ú. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorú zároveň ustanovil za
jej majetkovú opatrovníčku. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej 50 € mesačne odo dňa
právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je odporca povinný posielať navrhovateľke vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred. Upravil styk odporcu s maloletou tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s dcérou
každý mesiac od 20. dňa v mesiaci od 14.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti navrhovateľky s tým,
že navrhovateľka spolu s dcérou budú na stretnutie s odporcom pripravené pred ich bytom a stretnutie
sa uskutoční podľa ich vzájomnej dohody. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Vo vzťahu k napadnutému výroku o určení výživného pre maloletú na čas po rozvode manželstva jej
rodičov konajúci súd právne posúdil vec podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 Zákona o
rodine. Vychádzal zo zistenia, že maloletá je žiačkou 3. ročníka základnej školy, kde je potrebné uhrádzať
poplatky ZRPŠ 15 € a takisto poplatky do triedneho fondu, pričom potrebuje školské pomôcky a potreby
vo výške cca 50 €, stravuje sa v školskej jedálni, kde sa platí 22 €, navštevuje školskú družinu, za ktorú
sa platí 11 € a navštevuje aj turistický krúžok s tým, že je zdravá a špeciálne zvýšené výdaje na jej výživu
nie sú. Matka maloletej pracuje ako predavačka s čistým mesačným príjmom 200 €. Otec maloletej je
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberá sociálnu dávku 61,50
€ s tým, že býva u svojho otca, ktorý platí všetky poplatky spojené s užívaním bytu. Naposledy pracoval
vo firme STAFIX. Občas si nájde nejakú brigádu, pripustil, že mesačne minie na alkohol 100 €, ale nie
vždy, občas ho pozvú a platia kamaráti. Fajčí, mesačne na cigarety vynaloží 87 €. Na základe takto
zisteného skutkového stavu prihliadajúc na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ako aj životnú
úroveň oboch rodičov určil výživné 50 € mesačne.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného na čas po rozvode podala v zákonnej lehote
prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v
napadnutom výroku a zaviazal otca prispievať na výživu mal. W. 100 € mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci k jej rukám vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Namietala, že súdom prvého stupňa
určené výživné pre maloletú nezodpovedá na základe vykonaných dôkazov ust. § 62 Zákona o rodine,
nakoľko je zrejmé, že životná úroveň odporcu, jeho výdavky a účel týchto výdavkov súd nesprávne
vyhodnotil a priznal výživné pre dieťa v nižšom rozsahu, než ako by sa dieťa malo podieľať na životnej
úrovni rodičov. Odporca na pojednávaní priznal, že mesačne minie na alkohol 100 €, ak má nejakú
brigádu, ale nie je to vždy, občas ho pozvú a platia mu kamaráti. Fajčí a mesačne na cigarety vynaloží
87 €. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že keď odporca využíva takto svoje prostriedky, ktoré nie je
zrejmé, ako získal, mal by sa podieľať na vyživovacej povinnosti k svojmu jedinému dieťaťu v oveľa
väčšej miere. Poznamenala, že bola nútená odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti späť k rodičom, je
bezvýhradne odkázaná na ich pomoc a starostlivosť, v dôsledku čoho považuje za amorálne, že odporca
si vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu neplní od augusta 2013.

Odporca a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na
zistený skutkový stav. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa
týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania
rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové
pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým
z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, ako aj hmotné potreby ako je oblečenie, náklady
na bývanie, potreby súvisiace so vzdelávaním dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, kultúrne, športové a
rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa,
jeho zdravotného stavu a ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pri určovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na
strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné
životné náklady, prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti a v súlade s ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine aj na potencionálne príjmy a majetkové pomery.

V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa nedostatočne prihliadol k potencionálnym
možnostiam a schopnostiam otca a jeho životnej úrovni, keď napriek skutočnosti, že je nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce s príjmom tvoriacim dávky v hmotnej núdzi 61,50 €, je schopný mesačne
vynakladať na cigarety 87 € a nepravidelne na alkohol 100 €, ktoré finančné prostriedky získava z
rôznych brigád. Potreby odporcu na kúpu alkoholu a cigariet nie je možné považovať za nevyhnutný
výdavok v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, preto odvolací súd dospel k záveru, že odporca
má možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej aspoň v rozsahu 90 € mesačne
s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka (matka maloletej) si plní vyživovaciu povinnosť k
maloletej jednak osobnou starostlivosťou a uspokojuje potreby dieťaťa postupne, tak ako vznikajú na
úkor uspokojovania svojich vlastných nevyhnutných potrieb s prihliadnutím na jej príjem z pracovného
pomeru na úrovni 220 € mesačne. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku tak, že určil výživné od odporcu pre maloletú na čas po rozvode v rozsahu
90 € mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.