Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222145
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114222145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky C. Z. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v W. na X. X proti odporcovi L. Z. nar. 18.X.XXXX bývajúceho v W. na X. X v
konaní o určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 20.2.2015 č.k. 19C233/2014-23 zamietol návrh navrhovateľky, ktorým
žiadala určiť manželské výživné od odporcu 50,-€ mesačne.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil a jej návrhu vyhovel alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie. Konštatovala, že odporca znáša zo svojho dôchodku platby spojené s užívaním
ich bytu, prispieva na stravu a uhrádza platby za ich telefóny, ale pokiaľ ide o ostatné jej odôvodnené
potreby, na tieto prispieva skutočne iba v minimálnej miere a nemožno hovoriť o tom, žeby jej uhrádzal
výdavky spojené s ošatením. Poukázala na pomerne vysoký dôchodok odporcu a na jej jediný príjem,
ktorý tvorí dávka sociálnej pomoci 61,-€ mesačne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, ak návrh
navrhovateľky zamietol, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Konajúci súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil
a ako vec správne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa absolútne stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniunavrhovateľky uvádza nasledovné. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného
vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorým je
charakterizované manželstvo, a ktoré sú výsledne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ustanovenie

§ 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 Zákona o rodine sú povinní uspokojovať potreby rodiny
založenej manželstvom obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov
a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť

medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy
sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým kolektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná
vyživovacia povinnosť manželov upravená. Požiadavka, aby manželia mali v zásade rovnakú životnú
úroveň, je zdôvodnená ich rovnakým postavením v manželstve, v rodine, v spoločnosti a vyplýva aj z
ich rovnakých práv a povinností. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností
a možností, ktoré nemusia byť, a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na

hospodárskych výsledkoch svojej činnosti a majú tiež právo na v zásade rovnakú životnú úroveň.
Nie je vylúčené, aby v niektorých prípadoch bolo od tejto zásady upustené, ak ide o manželstvo, v
ktorom manželia spolu nežijú, a tak sa neusilujú o zveľaďovanie rodinného majetku. Zásada rovnakej
životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať
iba z ich príjmov. Preto nestačí zistiť výšku príjmov manželov a tieto porovnať, ale je potrebné v

každom jednotlivom prípade zisťovať nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z nich, ale
i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom a tiež s inými
závažnými okolnosťami. Skutočnosť, že manželia sa nevedia dohodnúť na spôsobe hospodárenia a
ich permanentné nezhody o účele použitia finančných prostriedkov, nezakladá hmotnoprávny dôvod na
určenie výživného pre manželku za situácie, že odporca zo svojho príjmu vyrovnáva rozdiel v životnej

úrovni manželov zabezpečovaním všetkých potrieb v domácnosti a v nevyhnutnom rozsahu do výšky
svojho príjmu aj osobné potreby navrhovateľky. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.