Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Viktória Midová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/468/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115223905
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115223905.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : F.. Z. X., bývajúceho v S., H. X, zastúpeného JUDr.
Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3, proti žalovaným: 1. RIUREST
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, IČO: 45 956 723, 2. F.. H. G., bývajúcej v H., M. XX, o
nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I č.k. 15C/368/2015-61 zo dňa 11.9.2015

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a vo
výroku o povinnosti podať žalobu tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému
v 1. rade z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej súd prvého stupňa alebo súd) uznesením označeným v záhlaví návrh na
nariadenie predbežného opatrenia proti žalovanej v 2. rade zamietol.

Uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k výkonu záložného
práva, predaju, darovaniu, zámene, založeniu, zaťaženiu veci vecným bremenom, predkupným právom,
zabezpečovacím prevodom práva, prenechaniu do nájmu, vypožičaniu, uzavretiu zmluvy o budúcej

zmluve, vloženiu ako vklad na podnikanie, ručeniu, zmene podstaty, udeleniu súhlasu s dobrovoľnou
dražbou, vyhotoveniu notárskej zápisnice - exekučného titulu alebo akokoľvek inak nakladať s
hnuteľnými vecami :

a/ Technológia EPS inventárne číslo - názov 20080001 - Linka na tepelné rezanie EPS blokov 20080002
- Predpeňovač SG 1300 20080003 - Dvojstupňový mlyn s ventilátorom 20080004 - Zásobníky na

granulát (15 ks) 20080005 - Uzavretý chladiaci systém 20080006 - Dávkovacie zmiešav. a odpraš. zar.
20080007 - Balička EPS dosiek 20080008 - Lisovacie zar. na prach z granulátu 20080009 - Vertikálna
forma 20080010 - Rezačka okrajov EPS dosiek 20080011 - Pneumatický dopravný systém pre granulát
b/ Parné hospodárstvo inventárne číslo - názov 20080012 - Chemická úpravovňa vody Waleon s prísluš.
20080013 - Parný kotol Buderus s horákom 20080014 - Modul prípravy WSM TE 2000 20080015 - Parný
akumulátor 15 m3 s izoláciou 20080016 - Nerezový koín priemer 500, 12, 3 m

c/ Kompresorová stanica inventárne číslo - názor 20080017 - Kompresor skrut. Atlas Copco GA s prísl.
20080020 - Zásobník vzduchu VSV 4000 L 1,6 MP,

ktoré tvoria záloh Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam a Mandátnej zmluvy č. 545/
AUOC/07 - ZZ/5 zo dňa 11. 7. 2008, uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Suché mýto 4,

816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako záložným veriteľom a záložcom - STYROBAL, s.r.o., Dopravná
12, 040 01 Košice, IČO: 36 837 521.Uložil žalobcovi podať proti žalovanému žalobu o neplatnosť právnych úkonov v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Návrhnanariadeniepredbežnéhoopatreniapodalžalobcapredzačatímkonaniavovecisamej,vktorom
sa mieni domáhať žalobou v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. určenia hodnoty hnuteľných vecí, ktoré

sú zálohom v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11.7.2008, uzavretej medzi právnym
predchodcom žalovaného v 1. rade - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a záložcom - STYROBAL, s.r.o.,
pričom je spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti spolu so žalovanou v 2. rade.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že je spoločníkom spoločnosti STYROBAL,
s.r.o. s obchodným podielom vo výške 1.262 € z celkového základného imania vo výške 6.640

€, čo predstavuje pätinový podiel na spoločnosti. Okrem toho je spoločne so žalovanou v 2. rade
konateľom tejto spoločnosti, pričom konanie je možné iba spoločným konaním oboch konateľov. Návrh
odôvodnil tým, že konaním žalovaných dochádza k odlivu majetku spoločnosti STYROBAL, s.r.o.,
teda k jeho zmenšovaniu, a tak k zmenšovaniu celkovej hodnoty vlastníctva spoločnosti, a teda aj
hodnoty obchodného podielu, ktorý vlastní. Nariadeným predbežným opatrením chce zabrániť prevodu

hnuteľných vecí spoločnosti STYROBAL, s.r.o. prostredníctvom výkonu záložného práva žalovaným v
1. rade, a to spôsobom priameho predaja, ktorý bude realizovaný pod obvyklú, resp. trhovú cenu, čo
možno dôvodne predpokladať vzhľadom na doterajšie správanie žalovaných. Keďže žalovaná v 2. rade
ako ďalšia konateľka spoločnosti STYROBAL, s.r.o. sa sama podieľa na týchto sporných prevodoch,
nie je možné, aby návrh na nariadenie predbežného opatrenia, resp. návrh vo veci samej podala

spoločnosť STYROBAL, s.r.o. vo svojom mene. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 7.7.2015 sa s účinnosťou od 9.7.2015 stal žalovaný v 1. rade - spoločnosť RIUREST s.r.o.
právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava v úverovom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy
o úvere, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou STYROBAL, s.r.o. ako dlžníkom
dňa 26.10.2007, pričom postupovaná pohľadávka predstavuje okolo 750.000 €. V zmysle posledného

dodatku úverovej zmluvy bolo dojednané zabezpečenie úverovej pohľadávky nasledujúcimi spôsobmi :
1. záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve KS REALITY, s.r.o. a JFK Development, s.r.o.,
2. záložným právom k pohľadávke,
3. záložným právom k hnuteľným veciam,
4. záložným právom k obchodnému podielu žalovanej v 2. rade,

5. záložným právom k obchodnému podielu žalobcu,
6. vinkuláciou poistného plnenia,
7. vlastnou blankozmenkou,
8. pristúpením dlžníka KS REALITY, s.r.o.,
9. pristúpením dlžníka JFK Development, s.r.o.,

10. dohodami o nadriadenosti záväzkov dlžníka,
11. notárskou zápisnicou ako exekučným titulom.

Po nadobudnutí pohľadávky žalovaným v 1. rade došlo k uvoľneniu prvého zo zabezpečení, a to
záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve KS REALITY, s.r.o., čím žalovaný v 1. rade znížil

prípadnú vymožiteľnosť svojej pohľadávky. Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ uzavrel dňa 10.8.2015
kúpnu zmluvu so spoločnosťou STAVA IPS, s.r.o., pričom žalovaný v 1. rade konal ako záložný veriteľ v
mene vlastníka spoločnosti JFK Development, s.r.o.. Žalobca pritom tvrdí, že trhová cena nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, bola 396.504 €, čoho dôkazom sú aktuálne ceny prevádzaných
nehnuteľností zverejnené na internetových stránkach spoločnosti JFK Development, s.r.o., pričom sa

domnieva, že kúpna cena bola podhodená a nešlo o trhovú kúpnu cenu. Tento predaj sa pritom
realizoval bez toho, aby žalobca ako konateľ a spoločník spoločnosti JFK Develompent, s.r.o. mal
vedomosť o doručení akéhokoľvek oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade,
v dôsledku čoho je tento právny úkon absolútne neplatný. Poukázal ďalej na uzavretie kúpnej zmluvy
medzi spoločnosťou JFK Develompent, s.r.o. a STAVA IPS, s.r.o. dňa 11.8.2015, kde rovnako kúpna

cena bola podhodnotená a nešlo o trhovú cenu a žalobca nikdy nesplnomocnil Š. G., aby v mene
spoločnosti JFK Development, s.r.o. uzavrel túto kúpnu zmluvu. Následne spoločnosť STAVA IPS, s.r.o.
previedla časť z nadobudnutých nehnuteľností na žalovanú v 2. rade, a to kúpnou zmluvou zo dňa
17.8.2015. Vzhľadom na toto konanie vyjadril dôvodnú obavu, že aj v prípade realizácie záložnéhopráva k hnuteľným veciam vo vlastníctve spoločnosti STYROBAL, s.r.o. dôjde k ich predaju za cenu,
ktorá nezodpovedá ich trhovej hodnote a z tohto dôvodu navrhol nariadiť predbežné opatrenie až do
času stanovenia hodnoty hnuteľných vecí súdom. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu o určení hodnoty

vecí je spôsobilé byť zaväzujúcim podkladom pre výkon záložného práva záložného veriteľa.

Súd s poukazom na ust. § 74,76 a 77 O.s.p., ako aj §133 ods. 1 Obch. zák. dospel k záveru, že
sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia iba vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.
Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade návrh zamietol, lebo nariadením predbežného opatrenia nemožno

štatutárnemu zástupcovi zakázať konať v mene spoločnosti, keďže konanie za spoločnosť mu vyplýva
priamo zo zákona. S poukazom na kúpnu zmluvu uzavretú dňa 10.8.2015 medzi žalovaným v 1. rade
a spoločnosťou STAVA IPS, s.r.o. a s poukazom na kúpnu zmluvu uzavretú dňa 11.8.2015 medzi
spoločnosťou JFK Develompent, s.r.o. a STAVA IPS, s.r.o. konštatoval, že týmto postupom došlo k
odstráneniu predmetu zabezpečenia pohľadávky bez vedomia dlžníka. Žalobcovi na základe takéhoto
konania žalovaného v 1. rade vzniká obava, že dôjde k odstráneniu ďalšieho predmetu zabezpečenia

pohľadávky,kprevoduhnuteľnýchvecívovlastníctveSTYROBAL,s.r.o.nanovýsubjektabudezmarený
výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí vyplývajúci zo záložného práva na základe uzatvorenej
zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.7.2008. Keďže žalobca osvedčil
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd
návrhu vyhovel a zároveň mu uložil podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu o

neplatnosť právnych úkonov, keďže v návrhu tvrdí, že kúpne zmluvy uzavreté dňa 10.8.2015 a 17.8.2015
sú neplatné.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a neúspešní žalovaní nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade a navrhol uznesenie v
napadnutom výroku zmeniť tak, že súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Namietal,
že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy práv a povinností. Spoločnosti STYROBAL

s.r.o. riadne oznámil začatie výkonu záložného práva a súčasne aj spôsob výkonu záložného práva
v zmysle všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu záložného veriteľa. Nariadené
predbežné opatrenie obmedzuje žalovaného v 1. rade v jeho zákonných právach, ktoré mu patria
ako záložnému veriteľovi. Žalobca neosvedčil ani pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Nakoniec žalovanému v 1. rade nie je zrejmé ani to, čoho sa žalobca mieni

domáhať v konaní vo veci samej a nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na nariadení predbežného
opatrenia, nakoľko poukaz na neplatnosť kúpnych zmlúv uzavretých medzi spoločnosťami, ktoré nie sú
účastníkmi konania o predbežnom opatrení a nemajú žiaden súvis s prípadným výkonom záložného
práva žalovaného v 1. rade voči záložcovi - spoločnosti STYROBAL, s.r.o. nemôže tvoriť legitímny dôvod
na uloženie zákazu vykonávať záložné právo.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., teda preskúmal uznesenie
v napadnutom výroku o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a vo výroku

o uložení povinnosti žalobcu podať proti žalovanému žalobu o neplatnosť právnych úkonov, keďže tento
výrokjesúčasťouvýrokuonariadenípredbežnéhoopatreniaadospelkzáveru,žeodvolaniežalovaného
v 1. rade je dôvodné.

V prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia,

z ktorého dôvodu odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v
zmysle ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči nemu zamietol. Tým
zároveň zanikla povinnosť žalobcovi podať žalobu o neplatnosť právnych úkonov, pretože uloženie tejto
povinnosti sa viaže na rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia.

Predmetom odvolacieho konania je výrok o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade, preto odvolací súd skúmal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného
opatrenia iba vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.Navrhovaným predbežným opatrením sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade
zdržaťsaakéhokoľvekkonania,ktorýmbydošlokvýkonuzáložnéhopráva,predaju,darovaniu,zámene,
založeniu, zaťaženiu vecí vecným bremenom, predkupným právom, zabezpečovacím prevodom práva,

prenechaniu do nájmu, vypožičaniu, uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, vloženiu ako vklad na
podnikanie, ručeniu, zmene podstaty, udeleniu súhlasu s dobrovoľnou dražbou, vyhotoveniu notárskej
zápisnice - exekučného titulu alebo akéhokoľvek iného nakladania s hnuteľnými vecami, ktoré sú
špecifikované vo výroku napadnutého uznesenia a ktoré tvoria záloh v zmysle zmluvy o zriadení
záložného práva k hnuteľným veciam a mandátnej zmluvy zo dňa 11.7.2008, uzavretej medzi

Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava ako záložným veriteľom a záložcom STYROBAL, s.r.o., Košice.

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádza, že mieni podať žalobu v zmysle ust. § 80 písm.
c/ O.s.p. o určenie hodnoty týchto hnuteľných vecí, ktoré rozhodnutie bude zaväzujúcim podkladom pre
výkon záložného práva záložného veriteľa.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca nespochybňuje platnosť záložnej zmluvy k hnuteľným veciam,
obáva sa však, že hnuteľné veci nebudú pri výkone záložného práva predané za trhovú hodnotu a aby
zabránil tomuto stavu, mieni podať vyššie uvedenú žalobu domnievajúc sa, že takéto rozhodnutie súdu
o určení hodnoty vecí je spôsobilé byť zaväzujúcim podkladom pre výkon záložného práva záložného
veriteľa.

Navrhovaným predbežným opatrením sa teda žalobca domáha ochrany pred neoprávneným zásahom
do vlastníckeho práva spoločnosti STYROBAL, s.r.o. k hnuteľným veciam, pričom je spoločníkom
tejto spoločnosti a tvrdí, že výkonom záložného práva dôjde k zmenšeniu majetku spoločnosti a tým
aj k zmenšeniu hodnoty jeho obchodného podielu. Zároveň sa navrhovaným predbežným opatrením

domáhal ochrany práv, ktoré patria spoločnosti STYROBAL, s.r.o. ako záložnému dlžníkovi v zmysle
ust. § 151m ods. 8 Obč. zák., v zmysle ktorého, ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že
záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri
predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký
alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja

zálohu.

Podanienávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniavosvojommeneodôvodňujetým,žejekonateľom
spoločnosti STYROBAL, s.r.o. spolu so žalovanou v 2. rade, pričom konajú spoločne a keďže žalovaná v
2. rade sama svojím konaním prispieva k zmenšovaniu majetku spoločnosti, je objektívne vylúčené, aby

mohla sama spoločnosť STYROBAL, s.r.o. podať takýto návrh na nariadenie predbežného opatrenia a
žalobu vo veci samej.

Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobca odôvodňuje registráciou začatia výkonu
záložného práva v notárskom centrálnom registri záložných práv a súčasne konaním žalovaného v 1.

rade, ktorý pri výkone záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti JFK Development,
s.r.o. priamym predajom týchto nehnuteľností spoločnosti STAVA IPS, s.r.o. za účelom uspokojenia tej
istej pohľadávky kúpnou zmluvou zo dňa 10.8.2015 predal tieto nehnuteľnosti za nižšiu ako trhovú
cenu. Z tohto vyvodzuje domnienku, že k takémuto postupu žalovaného v 1. rade dôjde aj pri výkone
záložného práva k hnuteľným veciam špecifikovaným vo výroku napadnutého uznesenia. Predložil aj

vyššie uvedenú kúpnu zmluvu (č.l. 34 a nasl. spisu), v ktorej však kúpna cena je vymazaná.

Pokiaľ žalobca poukazuje na uzavretie kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou JFK Development, s.r.o. a
STAVA IPS, s.r.o., ako aj kúpnej zmluvy medzi STAVA IPS, s.r.o. a žalovanou v 2. rade, nejde o konanie
žalovaného v 1. rade (ktoré by sa vzťahovalo na majetok spoločnosti STYROBAL, s.r.o.), preto na tieto

úkony iných subjektov nie je možné pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia prihliadať ako
na skutočnosti preukazujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

V zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak
je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený.

V zmysle ust. § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak
ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.V zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p.
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,

uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej.

V zmysle ust. § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu

účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ust. § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až
spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.

V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd naradiť účastníkovi najmä,
aby niečo vykonal, niečoho sa držal alebo niečo znášal.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení jednoznačne
vyplýva, že tieto upravujú pomery účastníkov konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky

doposiaľ právoplatne im nepriznané. Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany
porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a
predpokladom ich nariadenia je :
1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana,
2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z

ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežných

opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežnáochranaamusíbyťzrejmé,žebezokamžitej,ikeďlendočasnejúpravyprávnychpomerovby
bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku

predbežného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či predbežným
opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.

Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. sa vychádza z jeho
vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma aj skutkové
okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

Vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu (budúceho) konania vo veci samej súd zisťuje

práve z vymedzenia predmetu konania v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom je
navrhovateľ povinný uviesť, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, pretože nie je preukázaný vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k

predmetu konania vo veci samej.

Keďže predbežným opatrením sa dočasne upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon
rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie, musí mať predbežné oparenie
vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. Od predmetu

prebiehajúceho konania alebo konania, ktoré len začne podaním žaloby, okrem iného závisí vecná
i miestna príslušnosť súdu, účastníctvo v konaní o nariadení predbežného opatrenia, ale aj spôsob,
akým sa má obmedziť časové trvanie predbežného opatrenia. Už z návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia podávaného pred začatím konania musí byť preto zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ vbudúcom konaní domáhať, teda akú žalobu mieni podať. Len tak je možné posúdiť, či navrhované
predbežné opatrenie má vzťah k predmetu budúceho konania o žalobe, najmä, či vzťah, ktorý sa
predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby (viď

R 67/1996).

V danom prípade vzťah, ktorý sa má upraviť predbežným opatrením, a to zákaz nakladania s hnuteľnými
vecami, vrátane výkonu záložného práva, nebude vyriešený rozhodnutím vydaným na základe žaloby o
určenie hodnoty hnuteľných vecí, ktoré konanie mieni žalobca iniciovať, a to predovšetkým z dôvodu, že

takáto žaloba nemá oporu v platnom práve a nejde o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p..

Za situácie, že takáto žaloba nemá oporu v platnom práve, nie je možné určiť ani účastníkov takéhoto
konania, a teda ani účastníkov konania o nariadenie predbežného opatrenia, rovnako ani príslušnosť
súdu na nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by

sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba je teda na mieste iba tam,
kde má súd deklarovať existenciu alebo neexistenciu právneho vzťahu alebo práva. Existencia, resp.
neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určená za dobu minulú a ani do budúcnosti.

V prejednávanej veci žalobca mieni podať žalobu, ktorou sa nemieni domáhať určenia existencie alebo

neexistencie právneho vzťahu alebo práva (napríklad neplatnosť záložnej zmluvy alebo iného právneho
úkonu), ale mieni podať žalobu o určenie hodnoty hnuteľných vecí, ktoré tvoria predmet zálohu a takáto
žaloba nemá oporu v platnom práve.

Postup pri ohodnotení zálohu v súvislosti s jeho predajom spôsobom určeným v zmluve o zriadení

záložného práva alebo na dražbe upravujú ust. § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
a § 151m ods. 8 Obč. zák..

V zmysle ust. § 151m ods. 8 Obč. zák., ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný
veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji

zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo
porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

V zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí
ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o

nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby
územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí
aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú a upraví príslušným
spôsobom odhad ceny.

Podľa ust. § 12 ods. 2 citovaného zákona vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet
dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve
umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve
ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnostiach spravidla 3 týždne po

odoslaní výzvy.

Podľa ust. § 12 ods. 3 citovaného zákona, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní
vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má
dražobník k dispozícií.

Podľa ust. § 12 ods. 4 citovaného zákona, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle
vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr do 30 dní pred dňom konania dražby.Podľa ust. § 12 ods. 5 citovaného zákona vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných
dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa

so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.

Podľa ust. § 12 ods. 6 citovaného zákona na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký
posudok podľa ods. 1,3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že hodnota, resp. cena, za ktorú sa predáva záloh, či už na
dražbe alebo iným spôsobom určeným v zmluve, sa neurčuje rozhodnutím súdu a takúto žalobu o
určenie hodnoty vecí za účelom ich predaja pri výkone záložného práva nie je možné v zmysle hmotného

práva podať.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by aj žalobca takúto žalobu podal, rozhodnutím súdu o takejto
žalobe, ktorá nemá podklad v hmotnom práve, sa nijakým spôsobom neupravia sporné vzťahy, ktoré sú
predmetom navrhovaného predbežného opatrenia, čím nie je splnená podmienka preukázania vzťahu

navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej a už samotné nesplnenie
tejto jednej podmienky má za následok, že nie je možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovieť.

Už samotné nesplnenie vyššie uvedenej podmienky je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie

predbežnéhoopatrenia,zktoréhodôvodu(ne)splnenieostatnýchkumulatívnevyžadovanýchzákonných
podmienok je bez právneho významu. Teda aj v prípade osvedčenia práva žalobcu a osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, z dôvodu nesplnenia poslednej z uvádzaných
podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nie je možné návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

V tejto súvislosti odvolací súd však uvádza, že z doposiaľ predložených listinných dôkazov nie
je osvedčené ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. skutočnosti preukazujúce také
konanie žalovaného v 1. rade, ktorým porušuje svoje povinnosti v zmysle ust. § 151m ods. 8 Obč. zák.,
t.j. žeby ako záložný veriteľ nepostupoval s náležitou starostlivosťou. K tomuto záveru dospel odvolací

súd na základe tej skutočnosti, že hoci žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdil
výkonzáložnéhoprávažalovanýmv1.radevovzťahuknehnuteľnostiam spoločnostiJFKDevelopment,
s.r.o. priamym predajom kúpnou zmluvou zo dňa 10.8.2015, uzavretou so spoločnosti STAVA IPS, s.r.o.
za inú, než trhovú cenu, túto skutočnosť neosvedčil. V návrhu uvádza trhovú cenu predmetu kúpy vo
výške 396.504 € a ako dôkaz poukazuje na aktuálne ceny prevádzaných nehnuteľností zverejnené

na internetových stránkach spoločnosti JFK Development, s.r.o., avšak z ním predloženej kúpnej
zmluvy skutočná kúpna cena zistiteľná nie je, a tak nie je možné túto porovnať s uvádzanou trhovou
cenou a dospieť k záveru, aký prezentuje žalobca, že pri výkone záložného práva došlo k porušeniu
povinnosti predať záloh za obvyklú cenu. Ďalšie žalobcom uvádzané kúpne zmluvy nepreukazujú
konanie žalovaného v 1. rade, keďže tento nebol účastníkom ani kúpnej zmluvy zo dňa 11.8.2015,

uzavretej medzi spoločnosťou JFK Development, s.r.o. a STAVA IPS, s.r.o. a ani účastníkom kúpnej
zmluvy uzavretej medzi STAVA IPS, s.r.o. a žalovanou v 2. rade dňa 17.8.2015.

Natomtomiestejepotrebnévytknúťsúduprvéhostupňa,žeuložilvsúvislostisnariadenímpredbežného
opatrenia žalobcovi podať žalobu o neplatnosť právnych úkonov, a to kúpnych zmlúv zo dňa 10.8.2015

a 17.8.2015, hoci z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva, že by sa mienil návrhom
vo veci samej domáhať neplatnosti týchto právnych úkonov a naviac ide o právne úkony, ktorých
účastníkom nebol žalovaný v 1. rade, a teda sú bez vzťahu k navrhovanému predbežnému opatreniu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o

nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, vrátane výroku o uložení povinnosti
žalobcovi podať žalobu o neplatnosť právnych úkonov tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia voči žalovanému v 1. rade zamietol v zmysle ust. § 220 O.s.p..O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, rozhodoval aj o trovách konania na súde prvého

stupňa.

Žalovaný v 1. rade bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si však neuplatnil, neúspešný žalobca
nemá právo na náhradu trov konania, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.