Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, January 20, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813212244
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813212244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT

Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovaným, v
1. rade W. P., A.. XX. XX. XXXX, W. L. XX, v 2. rade P. P., A.. XX. XX. XXXX, W. L.Y. XX, v 3. rade Q.
P., A.. XX. XX. XXXX, W. D. XXX, v konaní o zaplatenie 64,37 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1. až 3. rade zaplatenia sumy 64,37 Eur a

zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne (23,73 % ročne) a úroku z omeškania vo výške 2,525 % ročne
z jednotlivých súm omeškania splátok za čas od 18. 11. 2010 do 11. 10. 2013 a následne do zaplatenia
tak,žetentoúrokzomeškaniaatátozmluvnápokutaneprevýšiasumu330,-Eur ododňanasledujúceho
po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 330,-
Eur len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 64,37 Eur do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným (nebolo uvedené s ktorým zo žalovaných) uzavrel dňa

06. 10. 2010 Zmluvu o revolvingovom úvere (Ďalej len „RÚ“) č. 8200031912, na základe ktorej bol
poskytnutý žalovanému úver vo výške 330,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 30. mesačných
splátkach (spolu s úrokmi) po 20,31 Eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. Žalovaný
sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri prvej splátke, napokon zaplatil len sumu 544,93 Eur.
Vzhľadom na uvedené, si žalobca uplatnil okrem požadovanej istiny 64,37 Eur aj zmluvnú pokutu vo
výške 0,65 % denne a úrok z omeškania. Žalobca vyzval žalovaného písomnou výzvou na zaplatenie
dlžnej sumy, aj formou zaslania krátkych SMS správ, napriek tomu nedošlo zo strany žalovaného k

splneniu jeho záväzku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi žalobcom, výsluchom
žalovaného v 3. rade, ktorý bol súčasne splnomocneným zástupcom žalovaných v 1. a 2. rade, a zistil
nasledovný skutkový stav vo veci.

Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, trval na

podanej žalobe v celom rozsahu a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

Žalovaný v 3. rade uviedol, že zmluvu o poskytnutí RÚ podpisovali všetci traja žalovaní, s tým, že jeho
rodičia tento úver brali pre jeho potrebu a vychádzali z toho, že úver bude riadne splácať. Úver splácalpravidelne až do obdobia kedy ochorel a dostal sa do finančných ťažkostí. Žalovaný v 3. rade uviedol,
že v čase podpisovania zmluvy, bolo na zmluve uvedené číslo 20,31, ale nebolo uvedené, či sa jednalo
o eurá alebo o percentá. Len sa domnieval, že možno je to úrok, avšak v tomto smere mu nebolo nič

vysvetlené. Osobitne úrok nevysvetľovali v čase podpisovania zmluvy, pretože tam bolo viacero osôb
a bola len predložená zmluva na základe rozhovoru na podpis. Informovaní boli o tom, že je potrebné
splácať úver asi do 30. dňa v mesiaci, hoci on úver splácal k 17. dňu v mesiaci. Ostatným údajom
nerozumel, už aj z toho dôvodu, že v dolnej časti, kde mal byť úver schválený, boli zase uvádzané len
číselné vyjadrenia. Nevedel, či sa jednalo o eurá a či o percentá. Čo sa týka ďalších listín, ktoré by mali

byť pripojené k zmluve o RÚ, uviedol, že sa nepamätá, či takéto listiny boli predkladané a s obsahom
listín, ktoré mu súd poskytol k nahliadnutiu, sa nevedel riadne oboznámiť, pretože bez okuliarov text
nevedelprečítať.Trvalvšaknato,žepokiaľzmluvaobsahovalaúrokvovýške70%,považujetakýtoúrok
už za úžeru. Žiadal, aby súd preskúmal odôvodnenosť takéhoto úroku pre jeho neprimeranosť. Pokiaľ
prepočítal dodatočne výšku čerpaného úveru a sumu, ktorú už zaplatil a ešte by mal zaplatiť, v žiadnom
prípade nesúhlasil s takouto úhradou a ani so žalobou. Čo sa týka zmluvnej pokuty, o tom, že tam mala

byť nejaká zmluvná pokuta, a v čom mala spočívať, nemal žalovaný absolútne žiadne poznatky.

Zmluvuorevolvingovomúvereč.8200031912zodňa06.10.2010uzavreli žalobcaakoveriteľ,žalovaný
v 1. rade ako dlžník a žalovaní v 2. a 3. rade ako spoludlžníci. Na základe zmluvy, bola poskytnutá
žalovanému čiastka úveru vo výške 330,- Eur, so splatnosťou k 17. dňu v mesiaci, pričom mali splatiť

poskytnutý úver v 30. mesačných splátkach vo výške po 20,31 Eur, v celkovej sume 609,30 Eur. Ročná
úroková sadzba bola uvedená vo výške 70 %. Z ďalšieho textu zmluvy vyplývalo, že boli zahrnuté do
uvedeného textu podmienky súvisiace s predmetom dohody o poskytnutí služby, s možnosťou odkladu
povolených splátok, po zaplatení prvých troch splátok. Okrem toho v bode 7 z textu vyplynulo, že
účastníci zmluvy v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o RÚ (na

zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. Zmluva bola
podpísaná na druhej strane listu dlžníkom a dvomi spoludlžníkmi.

Zmluvné dojednania Zmluvy o RÚ žalobcu sa nachádzali až v ďalšom texte, ktorý nebol podpísaný.
Práve v zmluvných dojednaniach bola čl. 14 „Sankcie“, pod bodom 14.1, drobným písmom uvedená

zmluvná podmienka, z ktorej vyplývalo, že v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1,2) s úhradou
úveru, je dlžník/spoludlžníci povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy
za každý deň omeškania, t. j. 23,725 % ročne. Okrem zmluvnej pokuty v bode 14.2 bol upravený aj pre
prípad omeškania s platbami úrok z omeškania, v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojitosti s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.

Listom zo dňa 02. 12. 2012 oznámil žalobca žalovanému v 1. rade zosplatnenie úveru pre omeškanie so
zaplatením jednotlivých splátok v rozsahu viac ako tri mesiace. Ďalej tam bolo uvedené, že v prípade,
že sa dostane dlžník do omeškania a uplynie 15 dní, stanú sa splatnými všetky záväzky zo sumy.

Písomným pokusom o zmier zo dňa 18. 02. 2013 opäť vyzval žalobca žalovaného v 1. rade na zaplatenie
dlžných súm, ktoré boli vyčíslené v uvedenom pokuse o zmier, s tým, že bolo v uvedenom pokuse
konštatované, že žalovaní zaplatili sumu 544,93 Eur a ostala dlžná istina 64,37 Eur, ako aj zmluvné
pokuty, úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia.

Z Karty klienta vedeného na žalovaného v 1. rade vyplynulo, že boli síce pravidelne mesačne platené
splátky v dohodnutej výške 20,31 Eur, v období od 19. 11. 2010 do 22. 05. 2012, avšak nie v lehote
splatnosti. Následne boli splátky úveru splácané v nepravidelných intervaloch a posledná úhrada bola
vykonaná dňa 11. 10. 2013 vo 16,87 Eur, teda nie v plnej výške. Od uvedeného obdobia neboli
zaznamenané žiadne úhrady. Celková výška splátok uhradených žalovaným predstavovali podľa karty

klienta a údajov žalobcu sumu 544,93 Eur, tzn. že žalovaní zaplatili oproti poskytnutému úveru (330,-
Eur), naviac zjavne z titulu odplaty sumu 214,93 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje výšku
65,13 %.

V prípade uvedeného záväzkového vzťahu, sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, z toho dôvodu

súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona č.
250/2007 Z. z.Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické
správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo
telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa

posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná
praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa ust. § 2 písm. a.), b.), d.) Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovaným v 1. až 3. rade revolvingový
úver vo výške 330,- Eur. Nepochybne sa jednalo o spotrebiteľský úver, napriek zneniu zmluvy v časti
bodu 8 Zmluvy. Zo znenia vyššie označených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská

zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah návrhu zmluvy.

Žalobca sa domáhal jednak zaplatenia istiny a jednak zaplatenia zmluvnej pokuty a následne úroku
z omeškania. Z toho dôvodu posudzoval najskôr nárok na zaplatenie istiny, a to v súlade s vyššie
uvedenými ustanoveniami OZ, Zákona o spotrebiteľskom úvere a Zákona o ochrane spotrebiteľa. V
súvislosti s namietanou výškou úroku z úveru, súd preskúmal prijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.
Po prepočte vyplatených splátok úveru žalovanými, vo vzťahu k poskytnutej výške úveru, súd dospel
k záveru, že percentuálny podiel nákladov na poskytnutom úvere predstavoval výšku 65,13 % (544,93

Eur - 330,- Eur = 214,93 Eur : 330,- Eur x 100). Uvedený percentuálny pomer je rozhodne podľa
názoru súdu neprimerane vysoký a predstavuje výraznú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
oboch zmluvných strán, predovšetkým z toho dôvodu, že úrok z úveru stanovil veriteľ - žalobca, pričom
žalovaní nemali žiadnu možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť túto výšku. Mohli jedine pristúpiť
na dané podmienky, pokiaľ chceli úver dostať. Pokiaľ teda žalobca žiadal neprimerane vysoký úrok

z úveru, v tomto prípade je nutné konštatovať, že takýto postup je v rozpore s ust. § 3 ods. 1
OZ. V súlade s uvedeným ustanovením, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Vyžadovanie tak vysokého úroku z úveru, možno charakterizovať
ako nekalú obchodnú praktiku, kde veriteľ vlastne do určitej miery využil neskúsenosť spotrebiteľov, s

ktorými zmluvu podpisoval, a v prípade žalovaných v 1. a 2. rade aj určitú dôverčivosť spojenú s vyšším
vekom. Z výpovede žalovaného v 3. rade vyplynulo, že pri podpisovaní zmluvy nebol žiadny priestor
na oboznamovanie sa so zmluvnými podmienkami, žalovaným bolo len povedané, do akého obdobia
v mesiaci majú zaplatiť splátky, a to že im nebola jasná ani výška ročnej úrokovej sadzby, vyplynulo
bez akýchkoľvek pochybností z výpovede žalovaného, pretože ten si mýlil výšku splátky, pretože tú

považoval za úrok s ročnou úrokovou sadzbou. Uvedený omyl vyplýval aj z toho, že naozaj v bode 6
Zmluvy o schválení RÚ boli uvedené len čísla, pričom nebolo vždy zrejmé, či sa jedná o finančné čiastky,
alebo o percentuálne vyjadrenie k nejakému údaju.

Súd pri prepočte primeranosti úroku, vychádzal z priemerného úroku zo spotrebiteľských úverov, ktoré

boli poskytované bankami v čase uzavretia zmluvy (06. 10. 2010) a zistil, že primeraný úrok v tom
období dosahoval 11,04 %, tzn. že úrok z úveru by predstavoval sumu 36,43 Eur. Spolu úver s úrokom
by predstavoval výšku 366,43 Eur. Pokiaľ teda žalovaní zaplatili celkom sumu 544,93 Eur, zaplatili
žalobcovi naviac sumu 178,50 Eur.

Z týchto dôvodov súd teda konštatuje, že z hľadiska výšky úroku z úveru, je zmluvná podmienka
upravujúca neprimerane vysoký úrok v rozpore s dobrými mravmi a teda nemôže požívať právnu
ochranu a vedie k neplatnosti takto dojednanej zmluvnej podmienky. Pri použití priemerného úroku bánk,
je nepochybné, že žalovaní nielenže zaplatili sumu, ktorá im bola poskytnutá z titulu úveru, aj primeraný
úrok, ale dokonca zaplatili sumu naviac.

Ďalšiu časť uplatneného nároku žalobcu mala tvoriť zmluvná pokuta, ktorá bola súčasťou zmluvného
dojednania zmluvy o RÚ.

Podľa ust. § 544 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon
urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového
práva. Vzťah medzi Občianskym a obchodným zákonníkom má povahu vzťahu všeobecného predpisu
a osobitného predpisu a tento princíp sa uplatňuje aj pri právnej úprave zmluvnej pokuty. Základná

právna úprava je obsiahnutá v OZ a niektoré doplnenia a modifikácie sú v Obchodnom zákonníku (ObZ).
Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre
prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na
základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez
takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty

(v danom prípade v typovej zmluve), takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty do Všeobecných
obchodných podmienok (VOP), nezakladá povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu, práve z dôvodu
chýbajúcej dohody.

Z hľadiska formálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla
táto dohoda môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy.

Nič nebráni tomu, aby dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola
obsiahnutá na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, prípadne formou dodatku. Tak v
prípade, kedy je zmluvná pokuta uzavretá súčasne s hlavnou zmluvou alebo následne po jej uzavretí,
vždy musia byť naplnené podmienky pre jej platnosť. Nie je vylúčené, aby dohoda o zmluvnej pokute
bola súčasťou vopred dojednanej písomnej zmluvy, prípadne dohodnutých obchodných podmienok,

ktorými možno nahradiť časť obsahu zmluvy. Treba však rozlišovať medzi všeobecnými obchodnými
podmienkami vypracovanými odbornými a záujmovými organizáciami, ktoré sa týkajú rôznych oblastí a
inými obchodnými podmienkami vypracovanými rôznymi subjektmi (ust. § 273 ods. 1 ObZ ). Rozlíšenie
je dôležité preto, pretože obe skupiny obchodných podmienok majú ten istý cieľ, tzn. určiť časť obsahu
zmluvy, majú však iný charakter a preto aj iný režim záväznosti. Pri VOP sa predpokladá, že každému

kto podniká v oblasti, ktorej sa týkajú, sú všeobecne známe. Preto zákon ako predpoklad ich záväznosti
požaduje len odkaz na ich názor, prípadne organizáciu, ktorá ich vydala. Iné obchodné podmienky
nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, uplatňujú sa v užšie vymedzenom
prostredí. Z toho dôvodu aj zákon vymedzuje ich podmienky záväznosti prísnejšie ako pri VOP. V
takomto prípade musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas. Na to, aby

boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vymedzuje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe.
V prípade žalovaného, ako spotrebiteľa, ktorý preukázateľné nepodnikal v uvedenej oblasti a bol len
účastníkom jednorazového zmluvného vzťahu, známe nemuseli byť a podľa jeho vyjadrenia, ani známe
neboli. Občiansky zákonník neumožňuje určiť obsah zmluvy odkazom na VOP, s výnimkou poistnej
zmluvy a z týchto dôvodov teda ani v danom prípade nebolo možné určovať zmluvné podmienky,

obsiahnuté vo VOP, odkazom na ich obsah.

V zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, podmienkou platnosti každého právneho úkonu je, aby bol uvedený úkon
urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V súvislosti s tým súd konštatuje, že sloboda a vážnosť
vôle sú základnými náležitosťami. V danom prípade z výpovede žalovaného v 3. rade vyplynulo, že ten

rozhodne nemal poznatky o tom, že súčasťou zmluvných podmienok by mala byť dojednaná zmluvná
pokuta. V tej súvislosti je nutné konštatovať, že ani nemohol prejaviť vôľu na uzavretie takejto zmluvnej
podmienky. Pokiaľ žalobca mienil zakomponovať do zmluvy dohodu o zmluvnej pokute, mohol tak urobiť
v texte riadne čitateľnej zmluvy, alebo zreteľnou doložkou k zmluve, ktorá by sa vzťahovala k zmluvnej
pokute. Predovšetkým bolo potrebné, aby žalovaný takúto dohodu o zmluvnej pokute podpísal, pretože

písomné uzavretie dohody o zmluvnej pokute je predpokladom jej platnosti. To, že žalovaný podpísal
Zmluvu o revolvingovom úvere na strane, kde sa mal nachádzať slabo čitateľný odkaz na Zmluvné
dojednania, podľa názoru súdu nenahradzuje jeho súhlas so zmluvnými podmienkami uvedenými v
Zmluvných dojednaniach. Tieto neboli riadne oboznámené pred podpisovaním zmluvy. Súd poukazuje
na to, že v súlade so Zákonom o ochrane spotrebiteľa v platnom znení v čase uzavretia zmluvy,

tiež vyplynula pre poskytovateľa služby určitá informačná povinnosť. Podľa názoru súdu mal žalobca
pred uzavretím zmluvy, oboznámiť žalovaných s podmienkami zmluvy, zvlášť pokiaľ žalovaní, ako
spotrebitelia obsah zmluvy nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvná pokuta obsiahnutá v Zmluvných

dojednaniach je neplatná, pretože pri jej uzavretí absentovali zákonom predpokladané náležitosti,
nedostatok vôle na uzavretie dohody o zmluvnej pokute zo strany žalovaného ( ust. § 37 ods. 1 OZ ),
písomná forma dojednania o zmluvnej pokute (ust. § 544 ods.2 OZ), keďže absentoval podpiszmluvných strán pod textom Zmluvných dojednaní. Jedná sa o absolútnu neplatnosť takéhoto prejavu
vôle, na ktorú musí súd prihliadnuť zo zákona.

Žalobca si uplatnil okrem zmluvnej pokuty aj úrok z omeškania, pričom si uplatňoval úrok z omeškania
za obdobie od 18. 11. 2010 do 30. 10. 2012, napriek tomu, že v tomto období boli riadne zaplatené
žalovanými splátky v dohodnutej výške a v lehote splatnosti, čo vyplynulo z Karty klienta. Keďže podľa
názoru súdu do 31. 12. 2012 žalovaní zaplatili vyššiu sumu, akoby mali zaplatiť v dôsledku neprimerane
vysokého úroku, súd je toho názoru, že v tomto prípade nevznikol žalobcovi žiaden nárok na zaplatenie

úroku z omeškania ani za čas od 18. 01. 2013.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a z toho dôvodu
žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní neúspešný, úspech v konaní mali žalovaní, ktorí si však náhradu trov konania
neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.