Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209925
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812209925.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/127/2012-130
z 26.2.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu žalobcu zamietol a nepriznal
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania a návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol.
Vychádzal zo zistenia, že súd uznesením 5C/127/2012-65 zo dňa 13.11.2013 prerušil vo veci konanie
do skončenia konania o ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR. Krajský súd v Košiciach uznesením
10Co/22/2014-77 zo dňa 30.5.2014 zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd nariadil pojednávanie na deň 5.2.2015 a predvolal účastníkov konania. Žalobca navrhol zrušiť

nariadené pojednávanie z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Poukázal
na to, že nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a preto podal voči nemu ústavnú
sťažnosť a navrhol konanie vo veci prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o jeho sťažnosti. Jednalo sa o úplne rovnaký návrh na zrušenie pojednávania a prerušenie
konania, aký bol podaný ohľadom nariadeného pojednávania na 17.10.2013. K návrhu pripojil fotokópiu
sťažnosti adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky bez uvedenia dátumu na sťažnosti, kedy
bola vyhotovená a bez prezenčnej pečiatky prijatia tejto sťažnosti adresátom.

Súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach 6Nc/33/2012-16 zo dňa 22.10.2012, z ktorého
vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Rožňava G.. U. G. nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod spisovou značkou
5C/127/2012. Uvedeným uznesením bola vyriešená otázka námietok žalobcu voči zaujatosti sudcov
Okresného súdu Rožňava.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

a) Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačnéhosystému 70 €, na udržanie a správu informačného systému sumu 40 € a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €. Celkovo žalobca vynaložil v súvislosti so
správou pohľadávky výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu sumu 125 €, ktorá by
nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, ak by dodržal zákonom stanovenú dobu.
b)Žalobcasiuplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia

práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času
boli ohrozené očakávania žalobcu.
Žalobca v žalobách označených ISTINA RS sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu ak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom

vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od
uzavretej zmluvy o úvere.
Žalobca v žalobách označených NP sa domáhal majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
exekučný súd rozhodol o udelení poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,

ktorá by mohla mať vplyv na potrebný čas k posúdeniu a rozhodnutiu. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Výšku majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca odôvodnil rovnako ako v
žalobách označených NZP, ako je to uvedené vyššie a teda pri majetkovej škode si uplatňoval náhradu

v sume 125 € za každú vec a pri nemajetkovej ujme náhradu vo výške 55 € za každý mesiac omeškania
rozhodnutia súdu.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia
§ 7 ods. 2 a 3 Zákona 514/2003 Z. z. a v tejto súvislosti na list Európskej komisie JUST/A3/RM/
kbD/2010/1360, kde bolo poukázané Európskou komisiou na to, že obdržala sťažnosti od slovenských

spotrebiteľov a od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov v súvislosti s praktikami žalobcu.
V rozpore s dobrými mravmi je skutočnosť, že žalobca si uplatňuje voči štátu nárok na náhradu škody
napriek tomu, že pri jeho podnikateľskej aktivite dochádzalo k porušovaniu práva spotrebiteľov. Žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi,
ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Nie je možné priznať ani náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch.
Žalovaný k otázke príčinnej súvislosti poukázal na § 5 a § 9 Zákona 514/2003 Z. z. a zdôraznil, že
v konaní nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, či už v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, alebo vydaním nezákonného rozhodnutia z dôvodu nepreukázania
príčinnej súvislosti medzi konaním súdu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v
zákonom stanovenej lehote, rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, rozhodol o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, resp. o

zmene exekútora a uplatnenou majetkovou škodu a nemajetkovou ujmou. Uplatnil si trovy konania.
Žalovaný k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave na základe objednávky žalobcu uviedol, že ho považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Navrhol neprihliadať na uvedený
znalecký posudok z dôvodu, že nespĺňa zákonom predpokladané kritérium na posúdenie skutočnosti.

Z dokazovania súdu vyplynulo, najmä o.i. z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn.
12Er/596/2008 /pripojený úradný záznam/ súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 10.10.2008. Poverenie bolo vydané dňa 21.10.2008. Uznesením zo dňa
26.8.2014 odložil exekúciu do rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Er/71/2005 súd zistil, že exekútor podal návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.4.2005. Poverenie bolo vydané dňa 21.7.2005.
Uznesením zo dňa 3.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.6.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú,

exekúciu zastavil a zamietol návrh na zmenu exekútora.
V žalobách označených ako NZP, kde bolo namietané, že súd o návrhu na vydanie poverenia rozhodol
zamietnutím návrhu po zákonnej 15 dňovej lehote, súd zistil nasledovné:
Zo znaleckého posudku 1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaného doc. G.. E.. D. H. E., znalcom v
odbore právne vzťahy k cudzine (pripojeného k spisu Okresného súdu Rožňava 5C/179/2012 ako

listinného dôkazu platného vo všetkých veciach, kde sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej
ujmy), zo záverov v bode I vyplýva, že primárne právo neumožňuje Európskej únii zasahovať do
právomoci členských štátov, stanoviť a následne podrobne upraviť možnosť riešenia sporov v rámci
rozhodcovského konania. Nie je možné konštatovanie ani v súlade so smernicou č. 93/13/EHS, že
rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania by bolo zakázané.
Zo záverov znaleckého posudku 1/2014 zo dňa 17.1.2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v

Bratislave-ZnaleckýmústavomBratislavazodboruekonómiaamanažment,evidovanéhonaOkresnom
súde Rožňava pod Spr V136/14 vyplýva, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola
spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej
republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou,
či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Na základe
vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačnéhosystémuznaleckýkolektívrealizovalvýpočetmajetkovejujmyvzniknutejžalobcovi,pričom
táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb tak, že u žalôb NZP a NP predstavuje výška
majetkovej škody spolu 30,76 € a u žalôb ZE 31,68 €.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 23.11.2010 doručenej súdu
26.11.2010 v hromadných veciach tvoriacich prílohu sťažnosti, v ktorej bolo namietané nedodržanie
15 dňovej zákonnej lehoty pri vydávaní poverení pre exekútora. Zdôraznil, že exekučným titulom je
rozhodcovskýrozsudok,kdesamusíaplikovať15dňoválehotanarozhodnutieopoverení.Nedodržaním
lehoty došlo k prieťahom a k nesprávnemu úradnému postupu súdu. Z odpovede Okresného súdu

Rožňava zo dňa 23.11.2010 pod Spr 37/2010 vyplýva, že sťažnosť sa považuje za neodôvodnenú a
správny postup súdu vyplýva aj z potvrdzujúcich uznesení Krajského súdu v Košiciach v niektorých
exekučných veciach.
Súd citoval § 3, § 4, § 5, § 6, § 9 ods.4 zák. č. 514/2003 Z.z. a dôvodil, že pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného

zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka
Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy

prokurátorom.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy
zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym

(nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť
štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8).
Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci
konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade

škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť
protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v
konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou
priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa
zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil

orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody.
Podmienkou priznania odškodnenia podľa § 5 citovaného zákona je, že rozhodnutie, ktorým mal byť
porušený zákon, nadobudlo právoplatnosť. Ide najmä o rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po
tom, čo účastník konania podal proti prvostupňovému konaniu odvolanie.Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných
štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Druhým

predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v
ustanovení § 17 citovaného zákona. Vznik škody musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré
viedlo k vzniku škody a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah
príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť
škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku.
NedodržanielehotyurčenejvExekučnomporiadkumôžemaťzanásledokvznikzodpovednostizaškodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku účastníka exekučného konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve (iba) týmto postupom.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti
s prieťahmi v konaní.

Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prebieha vo dvoch fázach. Prvou
fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie
nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania
žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Tento zákonný postup vyplýva z
ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu škody uplatniť skôr, než uplynie

šesťmesačnálehotaplynúcapráveoduplatnenianárokupoškodenéhoupríslušnéhoorgánu(§4a§11);
až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody by malo prispieť k objasneniu skutkového stavu vo
veci práva na náhradu škody a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení
nároku.

Žalobca si vyčíslil škodu vo výške 125 € (v každej žalobe NZP a NP), resp. 175 € (v každej žalobe
ZE) a vo výške istiny a príslušenstva (v každej žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnil nutnosťou
vykonávať administratívne úkony z dôvodu, že súd nerozhodol o návrhu žalobcu v exekučnom konaní v
zákonných lehotách. Žalobca doložil znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého
záverov vyplýva, že výška škody je 30,76 € pri žalobách NZP a NP a 31,68 € pri žalobách ZE. Už z

uvedeného vyplýva, že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzuje výšku škody tak, ako si ju uplatnil
žalobca. Aj týmto bola spochybnená správnosť uplatnenej náhrady škody žalobcom.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom nárokov žalobcu, ktoré mali vzniknúť v lehote troch
rokov pred podaním žaloby. Súd konštatuje, že ani v jednej zo spojených vecí nie je možné prihliadať na
námietkupremlčania,nakoľkoakbynárokžalobcuexistoval,nebolbypremlčaný.Žalobavoveciachbola

podaná 27.9.2012, pričom žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nárokov v apríli 2012, keď počas
predbežného prerokovania premlčacia lehote neplynie. Ako bolo vyššie oboznamované v jednotlivých
spojených veciach, tak v žalobách ZE boli podané návrhy na zmenu exekútora v roku 2010, v žalobách
ISTINA RS bolo rozhodnuté o návrhoch na vydanie poverenia jeho zamietnutím v roku 2010, 2011, resp.
2012, o žalobách NZP bolo rozhodované v roku 2010 a v roku 2011 a o žalobách NP bolo rozhodované

v roku 2010 a v roku 2011. Trojročná lehota pred podaním žaloby je 27.9.2009 a preto žiaden z nárokov
nemohol byť premlčaný.
Súd citoval § 41 ods.2 písm.c/, d/, § 238 ods.2 zák. č. 233/1995 Z.z. a dôvodil, že v žalobách označených
ZE - nebolo rozhodnuté v 30 dňovej lehote o zmene exekútora od podania návrhu. Vo všetkých
troch veciach označených ZE začalo exekučné konanie pred 1.9.2005 a vzhľadom na vyššie uvedené

prechodné ustanovenia neplatila 30 dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora. Naviac
súd po doručení návrhu na zmenu exekútora vo veci konal, nakoľko vyzval pôvodného exekútora na
vyúčtovanie trov a následne vo veci vyhlásil exekúciu za neprípustné a exekúciu zastavil a rozhodol aj
o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.
Súd konštatoval, že v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na

mysli ustanovenie § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z. z. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na
rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.US16/2002).Súd zdôraznil, že rozhodnutia rozhodcovských súdov, ktoré boli vydané na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal
právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku.

Súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného
rozhodcovského rozsudku a môže vyvodiť všetky dôsledky podľa právneho poriadku v tom smere, aby
spotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.Aksúdzistí,ženedošlokuzavretiurozhodcovskejzmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný
súd je povinný preskúmať exekučný titul, ako aj platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku musí konštatovať rozpor rozsudku so zákonom, čo sa premietne buď v zamietnutí žiadosti
na udelenie poverenia, resp. v zastavení exekúcie, preto v celom rozsahu žalobu zamietol.
Súd sa oboznámil s exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol namietaný postup súdu,
pričom žalobca bol účastníkom týchto exekučných konaní ako oprávnený a teda v každej exekučnej
veci podával návrh na začatie exekučného konania, exekútorovi predkladal exekučný titul, ktorým
bol rozhodcovský rozsudok a obdržal všetky rozhodnutia exekučného súdu, aj oboznámil sa len s

listinnými dôkazmi, ktoré všetky boli žalobcovi známe, čím neodňal možnosť žalobcovi sa vyjadriť k
oboznamovaným listinným dôkazom. Boli splnené všetky podmienky na konanie a práve žalobca svojim
postojom si sám zmaril možnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, kde súd vo veci rozhodol.
Výrok o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
V podanom odvolaní žalobca napadol rozsudok podľa § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p., dôvody podľa § 221

ods.1 písm.g/ O.s.p., (odňatá možnosť konať pred súdom a aj že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
nedostatky sú aj v nesprávnom právnom posúdení veci), a preto žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť OS
Rožňava na opätovné prejednanie.
Rozhodnutie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie
podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).

Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods.1 Listiny (a čl.
46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky) je v občianskom súdnom konaní zabezpečené vylúčením sudcu
z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12 až 16 O.s.p.). (I. ÚS 27/98).
Osobitne je nutné uviesť, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“ podľa
čl. 48 ods.1 vety prvej Ústavy SR (III. ÚS 16/2000).

Pre rozhodnutie, či súd možno považovať za nezávislý, musia byť do úvahy inter alia vzaté spôsob
ustanovenia jeho členov a dĺžka ich mandátu, existencia garancií proti nátlaku zvonku a to, či tu je alebo
nie je zdanie nezávislosti. Koncepcia nezávislosti a objektívnej nestrannosti spolu úzko súvisia (napr.
rozsudok ECtHR Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25.februára 1997, ods.73).
Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval

žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd
vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods.2 OSP a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti
právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na

nestrannom súde.
Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o
výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa
ust. § 120 ods.4 OSP a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor

navrhnúť alebo predložil ďalšie dôkazy.
Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prielohov zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy SR, ako aj práv na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Ústavný súd rovnako

tak stanovil, že žalobca má ako účastník konania aj právo na to, aby každý spor alebo iná právna vec
sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu.
Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o
porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti

podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto
návrhu osobitne rozhodnúť.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) verejne
(vyhlásením rozsudku), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok

potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s
odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.

Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný tak ako aj v stovkách iných žalôb.

K niektorým skutočnostiam tvrdeným v odvolaní odvolací súd uvádza:
Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumieť taký jeho procesný postup alebo aj
rozhodnutie, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých konkrétnych procesných práv, ktoré
mu O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.

Podľa § 101 ods.2 druhá veta O. s. p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 115 ods.1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej

pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom, ak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, ani sa ho nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol
riadne a s dostatočným predstihom upovedomený (subjektívne sú názory odvolateľa k postupu súdu).

Dôvod uvedený žalobcom v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitý, lebo jej muselo byť známe,

žeÚSSRodmietolvšetkyjejsťažnosti,ktorýminamietalaporušeniesvojichzákladných právpodľaČl.46
ods.1aČl.48ods.1ÚstavySRaprávapodľačl.6ods.1DohovoruuzneseniamiKSvKošiciach(aajiných
KS),ktorýmbolorozhodnuté,žeňounamietanísudcovianiesúvylúčenízprejednávaniaarozhodovania
v ňou uvedených veciach (napr. uznesením I. ÚS/293/2013-10 z 29.5.2013, I. ÚS/311/2013-10 z
29.5.2013, III. ÚS/351/2013-11 z 18.7.2013, IV. ÚS/508/2013-8 z 15.8.2013 atď.) pre nedostatok svojej

právomoci na preskúmanie podaných sťažností.

Súd sa nedopustil viacerých omylov, lebo nekonštatoval, že žalobkyňou namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané vo všetkých prípadoch, pretože uvádza exekučné veci, v ktorých došlo k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zák. ustanovenej lehote 15 dní,

avšak súčasne aj vysvetľuje dôvod, pre ktorý sa tak stalo, prečo žalobu zamietol.

Vo veci bolo rozhodnuté po nariadenom pojednávaní, dôkazom čoho je zápisnica o pojednávaní, na
ktorom sa však žalobkyňa - ako už bolo uvedené - bez dôležitého dôvodu nezúčastnila, preto jej právo
na kontradiktórny súdny proces nebolo porušené, rozhodnutie súdu je spravodlivé.

Pôvod listín, ktorými súd vykonal dokazovanie je z odôvodnenia rozsudku jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť poznateľný, lebo je výslovne uvedené, že šlo o listiny založené v exekučnom spise.

Napadnutý rozsudok je preskúmateľný, lebo právne závery, ku ktorým súd dospel nie sú v extrémnom

nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, odvolací súd súhlasí s dôvodmi v rozsudku a správne
aj zamietol návrh na prerušenie konania.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná žiadne
trovy neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.