Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/898/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113227089
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113227089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlomvBratislave,Pajštúnska5,IČO:35724803,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouTomášKušnír,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovanému Z. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom v Y., C. Č.R. Ľ. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpeného
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Stropkove, Nám. SNP 7,
IČO: 35510722, v konaní o zaplatenie 2 927,81 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Košice I č.k. 17C/45/2014-115 zo dňa 24.7.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambrózovi
Motykovi trovy odvolacieho konania vo výške 143,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcu
zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 285,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého
stupňa dňa 24.1.2015 domáhal, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2 927,81
eur spolu s úrokmi z omeškania vyčísleným zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 3.11.2012 vo výške
184,63 eur a ďalej vo výške 8,75% zo sumy 2 927,81 eur od 4.11.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a
nasl. OZ zo dňa 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca

na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 23.10.2008 zmluvu č.
XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov.
Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5 303,07 eur a
pozostávala z istiny 4 258,94 eur, riadneho úroku 592,46 eur, úroku z omeškania vo výške 412,80
eur a ostatného príslušenstva 38,87 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Suma 38,87 eur
predstavuje ostatné príslušenstvo a poplatky a suma 412,80 eur pozostáva z úrokov z omeškania. Podľa

predmetnej zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 3 319,39 eur, ktorý mal byť splácaný
v mesačných splátkach vo výške 79,13 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatnil
splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.10.2013 v počte 37 a celkovej výške 2 927,81 eur. Splátky
pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.10.2013 sa stali splatnými dňa 3.11.2012, kedy žalobca vyhlásilmimoriadnu splatnosť úveru a preto si zvyšné splátky úveru žalobca v tomto konaní neuplatnil, pričom
uplatňovaná dlžná suma pozostáva z 37 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 2 927,81 eur
vrátane úroku.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.10.2013 vstúpilo do konania Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, ktoré vznieslo námietku premlčania, namietalo neprijateľné a tým absolútne
neplatné zmluvné podmienky, ako aj nekalé obchodné praktiky. Uviedol, že podľa predmetnej zmluvy o
splátkovom úvere splatnosť poslednej zmluvne dojednanej splátky bola dohodnutá na deň 20.10.2013,

pričomžalobcanadobudolpohľadávkuvovýške5303,07eurnazákladezmluvyopostúpenípohľadávok
už dňa 27.9.2012, teda počas trvania úverového vzťahu. S odkazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách na žalobcu (nebanku) môže banka bez toho, aby úver zosplatnila platne postúpiť len
časť svojej pohľadávky, pričom predmetom postúpenia z banky na nebanku môžu byť len splátky úveru,
ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote a zároveň banka musí písomne vyzvať svojho klienta na
úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní nepretržite 90 dní. Uvedenú skutočnosť ale žalobca

nepreukázal, čím došlo k obchádzaniu zákona o bankách a naplneniu zákonnej podmienky v zmysle
ust. § 39 OZ. Tým vedľajší účastník vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a zmluvu o
postúpení pohľadávok považoval za neplatnú.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že dodnes je majiteľom účtu v Slovenskej sporiteľni, na ktorom

mal k 30.6.2014 884,00 eur a v čase, kedy došlo k postúpeniu pohľadávok tam bolo asi vyše 1 000,00 eur
a k zrealizovaniu splátok na úvere voči Slovenskej sporiteľni došlo z dôvodu vydania rozhodcovského
rozsudku, na základe ktorého sa začala viesť exekúcia.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle § 497 Obchodného

zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „cit. zákon“), § 2 písm. a/, b/ cit. zákona, § 3 ods. 1, 2 cit.
zákona, § 52 ods. 1 až 3 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. b/, 5 OZ, § 524 ods. 1, 2
OZ, § 121 ods. 3 OZ, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom k 27.9.2012,
ako aj § 2 ods. 1 tohto zákona, § 39 OZ a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že jej právny

predchodca SLSP, a.s. vyzval žalovaného na úhradu dlhu potom, čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní
s jeho splácaním, ani že na neho boli postúpené splatné splátky úveru, ani že jeho právny predchodca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru. Dňa 27.9.2012 bola z predmetnej zmluvy postúpená
pohľadávka vo výške 5 303,07 eur, ktorá predstavuje skapitalizovanú sumu celého úveru, ktorý mal byť
celkom splatný až 20.10.2013. Z listu žalobcu z 15.10.2012 mal súd prvého stupňa preukázané, že k

oznámeniu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až po postúpení pohľadávky, a to žalobcom,
nie bankou a s odkazom na § 39 OZ určil, že takýto právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu je neplatný, a preto žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v uvedenej výške,
keďže nepreukázal skutočnosti, ktoré vyžaduje ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to napriek formulácii
v bode 18.14 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktorú súd považoval taktiež za

neplatný právny úkon z dôvodu, že obchádza zákon o bankách a taktiež z dôvodu, že ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže žalobca súdu prvého stupňa predložil len ako
dôkaz o postúpení pohľadávky - oznámenie SLSP z 15.10.2010 o postúpení pohľadávky žalovanému s
podacím hárkom a zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE s časťou prílohy č. 1 k zmluve,
ale napriek výzve súdu prvého stupňa nepredložil výzvu pôvodného veriteľa na zaplatenie postúpenej

pohľadávky, resp. o vyhlásení zosplatnenia úveru. Tak nepreukázal, že došlo k platnému a účinnému
postúpeniu predmetnej pohľadávky na neho, čo potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi. Preto súd prvého
stupňa konštatoval, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní a žalobu žalobcu
v celom rozsahu voči žalovanému zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 s odkazom na § 151 ods. 1 O. s. p., § 149
ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle § 205 ods. 2
písm. c/ O. s. p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., t.j. že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby
odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp. vzmysle § 221 ods. 1 a 3 O. s. p. rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil
si voči žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie.

V odôvodnení odvolania uviedol, že nesúhlasí so zamietnutím žaloby z dôvodu nedostatku jeho aktívnej
legitimácie, aj keď s odkazom na citovaný bod 7.6.1 VOP, § 103 OZ, § 524 ods. 2 OZ, článok V.
bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“). Súhlasil s tým, že právny predchodca
žalobcu - postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane

a žalovaným na druhej strane, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola
vypovedaná a nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom žalobca ani nedisponuje dokladmi, ktoré by danú
skutočnosť - ukončenie zmluvy preukazovali. Potvrdil, že k predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo
strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 15.10.2012. Mal za to, že
výkladom ustanovení VOP možno dospieť k záveru, že postupca a následne po postúpení pohľadávky
žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah s odkazom na

ust. § 488 OZ. Poukázal na vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 24.7.2014, z ktorého je
zrejmé, že môže dôjsť k postúpeniu aj nesplatenej časti pohľadávky z úveru za splnenia podmienok
uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca mal za to, že výzva zo dňa 31.10.2009 doručená
žalovanému zo strany BL Consulting s.r.o. spĺňa náležitosti písomnej výzvy banky predpokladanej ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a preto bola pohľadávka banky voči žalovanému spôsobilým predmetom

postúpenia a to vrátane nesplatenej časti pohľadávky z úveru, pričom žalobca si v konaní uplatnil len
splátky splatné od 29.10.2010, a to splátky, ktoré boli v čase postúpenia pohľadávky už splatné a preto
nesúhlasil so zamietnutím žalobného návrhu v plnom rozsahu. Keďže nejde o účelne vynaložené trovy
zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi s odkazom na uznesenie NS SR zo dňa 19.3.2014 sp.zn. 6MCdo 5/2013, ako

aj ust. § 142 O. s. p.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazoval na výklad ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách a argumentoval tým, že spoločnosť BL Consulting s.r.o. nie je bankou a preto
výzva zo strany tejto spoločnosti nemôže spĺňať základný predpoklad vychádzajúci zo znenia ust. § 93

ods. 8 zákona o bankách, a to písomnú výzvu banky, ktorá má byť klientovi banky doručená a napriek
tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená, prichádza
do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou s odkazom na rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 8.7.2014 č.k.

10C/369/2013-78, ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove z 29.5.2014 č.k. 6Co/119/2013-135. Mal
zato,ževprejednávanejprávnejvecibolomožnépostúpiťsplatnésplátkyúveru,sktorýmibolžalovanýv
kvalifikovanom omeškaní, avšak rozhodne musel byť splnený aj prvý predpoklad pre platné postúpenie,
a to písomná výzva banky. Vo vzťahu k trovám konania a k ich účelnému priznaniu, poukázal na citované
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v Trnave, v Nitre, v Trenčíne, v Banskej Bystrici, v Košiciach

v Prešove. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov
odvolacieho konania vedľajšieho účastníka vo výške 143,10 eur v zmysle ich vyčíslenia.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny,
pričom poďakoval vedľajšiemu účastníkovi za jeho aktívnu pomoc v spore. Opätovne poukazoval na

skutočnosti uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa o nemožnosti splácať úver z dôvodu
zablokovaniaúčtuvSLSP,a.s.nazákladeneplatnéhorozhodcovskéhorozsudkuaopätovnezdôrazniltú
skutočnosť,žepredmetnýúčetvSLSP,a.s.existujeasúnaňomfinančnéprostriedkyvsume800,00eur,
pričom SLSP, a.s. s ním nekomunikovala, napriek skutočnosti, že im uvedenú skutočnosť oznamoval.
Opätovne zdôraznil tú skutočnosť, že predmetnú zmluvu uzavrel so SLSP a.s., ktorá mu nezaslala

žiadnu výzvu o nesplácaní dlhu, ani o ukončení úverového vzťahu. Odkazoval na právnu argumentáciu
vedľajšieho účastníka v jeho vyjadrení k odvolaniu, s ktorým sa v celom stotožňuje.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v
zákonnej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O. s. p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O. s.
p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 19.11.2015 o 9,05 hod.,
v pojednávacej miestnosti č. dv. 221/II. posch., oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
dňa 10.11.2015.Žalovaný v podanom odvolaní voči rozsudku namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a
f/ O. s. p., teda že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O. s. p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je
daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že
súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné,

t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom
tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu,
že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom
navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím

dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne
označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré
hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné
a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Odvolacísúduvádza,žesúdprvéhostupňavsúlades§120ods.1O.s.p.vykonalúčastníkminavrhnuté
dôkazy, ktoré boli spôsobilé preukázať skutočnosti významné pre posúdenie uplatneného nároku z

hľadiska relevantného hmotného práva, vykonané dôkazy správne a dôsledne vyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z § 132 a nasl. O. s. p. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
pri posúdení významu jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
pravdivosti a vierohodnosti, pričom vzal do úvahy rozhodujúce (právne významné) skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z tvrdení účastníkov, alebo inak vyšli v konaní najavo.

Uplatnený nárok súd prvého stupňa posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré
aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu (skutkových
záverov) vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov a správny záver o
nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
tomto konaní.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Odvolací súd má za to, že odvolacie námietky žalobcu boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého

stupňa a s týmito sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci a
ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať odvolaciemu súdu iné závery a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd

dopĺňa nasledovné:Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu v konaní a tým svoje procesné právo uplatniť si predmetný hmotnoprávny nárok voči
žalovanému.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. bankách v znení platnom k 27.9.2012, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd z obsahu spisu mal za zrejmé, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný uzatvorili
dňa 23.10.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla Slovenská

sporiteľňa a.s. žalovanému peňažné prostriedky - úver vo výške 3 319,39 eur, ktorý mal byť splácaný aj
s úrokmi a poplatkami v 60 mesačných splátkach vo výške 79,13 eur od 20.11.2008 do 20.10.2013 vždy
k 20. dňu v mesiaci, v celkovej výške 4 747,80 eur. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca uzavrela dňa
27.9.2012 so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. Podľa
časti prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bola postúpená predmetná pohľadávka SLSP, a.s.

voči žalovanému a zostatok pohľadávky mal činiť 5 303,07 eur, z toho výška omeškaných splátok 5
297,15 eur, istina po splatnosti 4 258,94 eur, úroky 592,46 eur, úroky z omeškania vo výške 412,80 eur
a poplatky vo výške 38,87 eur.

Žalobca súdu prvého stupňa ako dôkaz o postúpení pohľadávky predložil oznámenie SLSP, a.s. z

15.10.2010 o postúpení pohľadávky žalovanému s podacím hárkom a zmluvu o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE s časťou prílohy č. 1 k zmluve, ale napriek výzve súdu prvého stupňa nepredložil
súdu prvého stupňa výzvu pôvodného veriteľa na zaplatenie postúpenej pohľadávky, resp. o vyhlásení
zosplatnenia úveru, a teda nepreukázal, že došlo k platnému a účinnému postúpeniu predmetnej
pohľadávky za splnenia zákonných podmienok vyžadovaných § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení

platnom k 27.9.2012, čo potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi, ako aj vo vyjadrení k podanému
odvolaniu a to, že od Slovenskej sporiteľne a.s. mu neprišla žiadna výzva na zaplatenie pohľadávky, ani
o zosplatnení úveru. Potvrdil, že jediná výzva, ktorá mu prišla ohľadne predmetného úveru prišla od BL
Consulting s.r.o. a týkala sa dlhu splatného k 31.10.2009.

Odvolací súd dodáva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu (žalobcovi) ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov nenamieta.

Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia
môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nakoľko v konaní žalobca takýto dôkaz nepredložil, a

to písomnú výzvu banky Slovenskej sporiteľne a.s., takéto postúpenie pohľadávky je neplatné v zmysle
§ 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8
zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku,
s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.Odvolací súd akcentuje na to, že podľa predmetnej zmluvy o splátkovom úvere splatnosť poslednej
zmluvne dojednanej splátky bola dohodnutá na 20.10.2013, pričom celkovo mal žalovaný uhradiť 4

747,80 eur a žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 5 303,07 eur (z toho podľa prílohy zmluvy
o postúpení pohľadávok výška omeškaných splátok predstavovala sumu 5 297,15 eur) na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok už dňa 27.9.2012, t.j. počas trvania úverového vzťahu. Z listu žalobcu
z 15.10.2012 jednoznačne vyplýva, že k oznámeniu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až
po postúpení pohľadávky, a to nie bankou Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorá s odkazom na § 92 ods.

8 zákona o bankách na to nebola oprávnená.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvého
stupňa ohľadom neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, a preto potvrdzuje
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 O. s. p. a
§ 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.

Žalobcanemalvodvolacomkonaníúspech,apreto muodvolacísúdnepriznalnáhradutrovodvolacieho
konania. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil s tým, že ich náhradu si uplatnil vedľajší

účastník na strane žalovaného za 1 úkon právnej služby, a to za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, vo
výške 111,21 eur (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnej služieb v znení neskorších predpisov) a režijný paušál vo výške 8,04 eur (§
16 ods. 3 cit. vyhlášky) a 20% DPH vo výške 23,85 eur, ktoré mu odvolací súd z dôvodu ich účelnosti
priznal spolu vo výške 143,10 eur. Celkovú odmenu v sume 143,10 eur je žalobca povinný zaplatiť na

účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.