Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 11, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/125/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2104899972
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2104899972.39

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľky: R.. N. W.,
narodená X.X.XXXX, K. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP č. 2,
Trnava, proti odporcom: 1. W. K., narodená XX.XX.XXXX, Z. K. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr.
Peter Horváth, Hlavná 31, Trnava, 2. F. O., narodená XX.X.XXXX, X. X. XXX, zastúpená advokátkou:
JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, Trnava, 3. V. Z., narodená XX.XX.XXXX, Z. K. N. XXX, 4. V. H.,
narodená X.X.XXXX, Y., I. B. XXX, T. Z., Č. L., 5. Q. X., narodená XX.X.XXXX, I. B. XXX, Y. U. G., Č. L.,
6. M. X., narodená XX.X.XXXX, B. XXX, Y. U. G.Š., Č. L., 7. V. X.Ř., narodený XX.X.XXXX, I. B. XXX,
Y. U. G., Č. L., odporcovia v 4. až 7. rade zastúpení opatrovníčkou: W.. W. Z., vyššia súdna úradníčka
Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie sumy 2.543,82 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným dňa 27.8.2004 na tunajší súd domáhala zaplatenia sumy
381.003,20 Sk s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľka viackrát zobrala
návrh čiastočne späť a menila formuláciu petitu, po ktorých predmetom konania zostalo zaplatenie sumy
76.635,20 Sk, t.j. 2.543,82 Eur, ktorej sa domáhala od odporcov 1. až 7. rade spoločne a nerozdielne,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 27.08.2004 do zaplatenia.

Okresný súd vo veci rozhodol dňa 14.2.2013 čl. 568 a po odvolaní navrhovateľky Krajský súd v Trnave
uznesením č.k. 24Co/332/2013-635 zo dňa 27.5.2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa danú vec v časti uplatneného
nároku navrhovateľky posúdil správne v súlade s judikatúrou, keď dospel k záveru, že na strane
odporcov 1. až 7. rade ako podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti vzniklo bezdôvodné
obohatenie v dôsledku zhodnotenia nehnuteľnosti vykonanými investíciami zo strany navrhovateľky,
ktorá ich síce vykonala v dobrej viere ako budúca kupujúca tejto nehnuteľnosti, zmluva o budúcej
kúpnej zmluve však bola absolútne neplatná, a to od jej počiatku, preto išlo o plnenie bez právneho
dôvodu. Tým je daná aj aktívna vecná legitimácia navrhovateľky domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia od odporcov a zároveň aj pasívna vecná legitimácia odporcov v 1. až 7. rade ako podielových
spoluvlastníkov, ktorých nehnuteľnosť sa zhodnotila. Nie je pritom rozhodujúce, či s navrhovateľkou

ohľadom zmluvy či užívania nehnuteľnosti komunikovala len odporkyňa v 1. rade alebo aj iní odporcovia,
príp. či dali súhlas na investície do nehnuteľnosti, ich spoločná vecná legitimácia je daná už len tým, že
boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že pochybil v tom, že sa vôbec nevysporiadal s obranou
odporcov, ktorí poukázali na to, že navrhovateľka užívala nehnuteľnosť bezplatne prakticky 2 roky,
pričom bežné nájomné za užívanie nehnuteľnosti by bolo podľa nich 10.000,- Sk/331,94 € mesačne.
Argumentáciu odporcov bolo potrebné podľa jej obsahu vyhodnotiť v zmysle § 98 O.s.p. ako obranu proti
návrhu. K tejto obrane sa nevyjadrila ani navrhovateľka. Pritom, pokiaľ by súd vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že výška primeranej odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou za predmetné
obdobie nepresahuje sumu uplatnenú navrhovateľkou titulom vykonaných investícií vo výške 2.543,82
Eur, bolo možné vo veci rozhodnúť bez potreby znaleckého dokazovania.

V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 52/2005, podľa ktorého o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ide v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu,
oprávňujúceho tieto priestory užívať (analogicky v prípade užívania akejkoľvek nehnuteľnosti - pozn.
odvolacieho súdu). V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez
právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby
sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo
užívať nebytový priestor (či inú nehnuteľnosť). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na
samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej
náhrady (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Odporcovia boli v rozhodnom období nesporne podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,
ktorú bez právneho dôvodu užívala navrhovateľka, v dôsledku čoho odporcovia boli vylúčení z realizácie
svojho vlastníckeho práva, keď nemohli realizovať právo vlastníka predmetnú nehnuteľnosť užívať,
požívať jej plody a úžitky (§ 123 Občianskeho zákonníka), na strane navrhovateľky tak vzniklo
bezdôvodné obohatenie vo výške primeranej odplaty za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, a to na úkor
odporcov ako podielových spoluvlastníkov.

Súd poukázal na ustanovenia § 139 ods. 1 v spojení s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka z
ktorých jednoznačne vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci, v danom prípade
zo záväzku vydať bezdôvodné obohatenie týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti, sú odporcovia ako
podieloví spoluvlastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne, a teda z právneho predpisu expressis verbis
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi týmito účastníkmi. V tomto smere preto súd nie je
viazaný návrhom navrhovateľky (bez ohľadu na to, či požaduje zaplatenie sumy 2.543,82 € od každého
z odporcov pomerne k výške spoluvlastníckeho podielu každého z nich) je potrebné zaviazať ich na
zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne. Preto ak navrhovateľka nakoniec takto formulovala
svoj žalobný petit, v žiadnom prípade nešlo o rozšírenie návrhu, ale len o zmenu formy plnenia, ktorou
súd aj tak nie je viazaný. Súd je v tomto prípade viazaný len celkovou výškou požadovaného plnenia, t.j.
2.543,82 €, ktorú si navrhovateľka uplatnila riadne a včas pred uplynutím premlčacej doby v zmysle §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď subjektívna 2-ročná premlčacia doba začala plynúť okamihom
ukončenia rekonštrukcie k 01.08.2003 a návrh bol podaný na súd dňa 27.08.2004. Námietka premlčania
vznesená odporcami preto nie je dôvodná.

Súd v zmysle uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a to vyjadreniami účastníkov a následne
doplnkom znaleckého posudku a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka nehnuteľnosť užívala od 12.11.2002 do 1.10.2004, kedy nehnuteľnosť vypratala.
Rekonštrukciu nehnuteľnosti ukončila 1.8.2003.

Z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie K. N. zo dňa 11.11.2002, zo dňa 1.2.2013 a úplného Listu
vlastníctva zo dňa 2.9.2014 súd zistil, že vlastníkmi parc. č. XXX vo výmere 119 m2 - záhrady a domu
s.č. XXX na parc. č. XXX v rozhodnom období do 1.10.2004 boli X. L. (predchodkyňa odporcov v 4. až
7. rade) v 1/10-ine a odporkyne v 1., 2., 3. rade každá v podiely 1/4-iny a odporkyňa v 4. rade v podiely
2/40-iny, a odporkyne v 5. a 6. rade v podiely 1/40-ina a odporca v 7. rade v podiely 2/40-iny. Po nebohej
L. X. nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve s právoplatnosťou dňa 29.4.2004 odporcovia v 4.
a 7. rade podiely 1/30-inu a odporkyne v 5. a 6. rade podiely 1/60-iny. Odporcovia v 5. a 7. rade teda
vlastnili podiely 10/120-ín a odporkyne v 5. a 6. rade podiely 5/120-ín.

Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie K. N. zo dňa 11.2.2013a zo dňa 2.9.2014 súd zistil, že
vlastníkmi parc. č. XXX vo výmere 112 m2 a XXX vo výmere 173 m2 obe orná pôda, s poznámka že ide
o neidentické parcely reg. „S.“, boli v rozhodnom období do 1.10.2004 X. L. (predchodkyňa odporcov
v 4. až 7. rade) v 1/10-ine a odporkyne v 1., 2., 3. rade každá v podiely 1/4-iny a odporkyňa v 4. rade
v podiely 2/40-iny, a odporkyne v 5. a 6. rade v podiely 1/40-ina a odporca v 7. rade v podiely 2/40-
iny. Po nebohej L.Ž. X. nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve s právoplatnosťou dňa 29.4.2004
odporcovia v 4. a 7. rade podiely 1/30-inu a odporkyne v 5. a 6. rade podiely 1/60-iny. Odporcovia v 5.
a 7. rade teda vlastnia podiely 10/120-ín a odporkyne v 5. a 6. rade podiely 5/120-ín.

Z doplnku č. XXX/XXXX k Znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 24.9.2014 (č.l. 692) znalca R..
W. R.K., B.. súd zistil, že výška nájmu predmetnej nehnuteľnosti užívanej navrhovateľkou v období od
12.11.2002 do 1.10.2004 je 3.374,72 €, z toho za rok 2002 je 239,60 €, za rok 2003 je 1.685,27 € a
za rok 2004 je 1.476,865 €.

Navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 16.7.2014 uviedla, že obrana
odporcov vyjadrená v priebehu konania je neurčitá, išlo len o všeobecné konštatovanie právneho
zástupu, ktoré nepredstavuje uplatnenie práva na započítanie, nakoľko neupresnil reálnosť uplatneného
nároku, presnú výšku nároku, dobu trvania uplatnené nároku a spôsob, akým si ho odporkyňa v
1. rade uplatnila na súde. Ďalej poukázal na ustanovenie § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j.
že uplatnená pohľadávka je premlčaná. Namietol, že odporcovia v rozhodnom čase neboli výlučnými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Nesúhlasila so záverom odvolacieho súdu týkajúceho sa počiatku
plynutia premlčacej lehoty, ktorá podľa nej začala plynúť nasledujúcim dňom po vydaní nehnuteľnosti
vlastníkom (rozhodnutie NS SR sp. zn. M Cdo 2/01).

Odporkyňa v 1. rade cestou svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 4.8.2014 uviedla, že v súlade
so závermi odvolacieho súdu je hodnota bezdôvodného obohatenia odporcov 1.300,- € vypočítaná ako
rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti ku dňu 1.8.2003, ale v stave ku dňu odovzdania, vo
výške 7.800,- € a hodnotou nehnuteľnosti ku dňu ku dňu 1.8.2003 v stave pred rekonštrukciou. V časti
uplatnenej obrany navrhla určiť hodnotu nájmu predmetnej nehnuteľnosti od 12.11.2002 do 1.10.2004
znaleckým dokazovaním, nakoľko obvyklé nájomné sa podľa vyjadrenia realitnej kancelárie pohybovalo
okolo 10.000,- Sk/331,94 € mesačne.

K doplnku znaleckého posudku sa vyjadrila navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu dňa
21.10.2014 a uviedla, že by si nehnuteľnosť v stave pred rekonštrukciou nevzala do nájmu na bývanie.
Poukázala na to, že odporkyňa v 1. rade neurobila započítací prejav tak, aby bol dostatočne určitý.
Vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku odporcov z titulu užívania spornej nehnuteľnosti a
poukázala na jeho nemorálnosť a rozpor s dobrými mravmi. Opätovne tvrdila, že odporcovia neboli
v rozhodnom čase výlučnými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a to p.č. XXX zapísanej na Liste
vlastníctva XXXX a parc. č. XXX zapísanej na LV XXXX. Svoje tvrdenie opiera o notársku zápisnicu
zo dňa 31.1.2006 na základe ktorej nadobudla nehnuteľnosti odporkyňa v 1. rade a to nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, pričom parc. č XXX/X na LV č. XXXX
vznikla odčlenením na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 15.12.2004.

Navrhovateľka podaním zo dňa 2.12.2014 uviedla, že ocenenie zhodnotenia nehnuteľnosti znalcom
k 1.8.2003 bolo chybné, nakoľko pri určení hodnoty nehnuteľnosti odpočítal prvky, ktoré odniesla,
resp. odmontovala k 1.10.2004, avšak tieto sa v nehnuteľnosti k 1.8.2003 nachádzali a preto je výška
zhodnotenia nehnuteľnosti 2.600,- €. Opätovne poukazovala na okolnosti uzatvorenia Zmluvy o budúcej
zmluve a na neochotu odporkyne v 1.rade vrátiť zloženú zálohu. Namietla, že znalec nemal započítať
do položky nájomné i údržbu nehnuteľnosti.

Dňa 9.1.2015 zaslala ďalšie vyjadrenie k veci cestou svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že
nesúhlasí so započítaním do hodnoty nájmu výdavkov spojených s existenciou stavby a pozemku,
nakoľko tieto výdavky znášala sama a nie odporcovia. Opätovne poukazovala na rozpor s dobrými
mravmi, nakoľko jej bol nájom vnútený proti jej vôli a výlučne vinou odporcov, ktorí ju neupozornili
na právny stav nehnuteľnosti pred podpisom Zmluvy o budúcej zmluve. Opätovne vzniesla námietku
premlčania.

Z Geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 15.12.2004 súd zistil, že boli zmenené výmery parciel
zapísaných na LV XXXX, XXXX a XXXX, pričom boli okrem iného i zrušené p.č. XXX a XXX zapísané
na LV XXXX.

Z notárskej zápisnice č. I. X/XXXX zo dňa 31.1.2006 súd zistil, že odporkyňa v 1. rade odkúpila
spoluvlastnícke podiely okrem iného i predmetnej nehnuteľnosti na základe vyššie uvedeného
geometrického plánu.

V zmysle § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať (ods. 1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).

V zmysle § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal ak, toho na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008 výška úroku z omeškania
je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

V zmysle § 57 ods. 1, 2 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku, vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti
navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

V zmysle § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa obranou odporcov, ktorí opakovane poukázali na to,
že navrhovateľka užívala nehnuteľnosť bezplatne prakticky 2 roky, pričom bežné nájomné za užívanie
nehnuteľnosti by bolo 10.000,- Sk mesačne. V priebehu konania odporkyňa v 1.rade upresnila obdobie,
počas ktorého navrhovateľka užívala nehnuteľnosť a neplatila nájomné a to od 12.11.2002 do 1.10.2004,
pričom výšku navrhla určiť znaleckým dokazovaním. Vzájomný návrh odporcovia nepodali, nakoľko
sa nedomáhajú prisúdenia viac, než si uplatnila navrhovateľka. V zmysle § 98 O.s.p. je potrebné ich
argumentáciu vyhodnotiť ako obranu proti návrhu.

Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to
potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ
jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok).
Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie sa najčastejšie uplatní pri peňažných pohľadávkach.
Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to
vylúčené zo zákona (§ 581) alebo dohodou účastníkov. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo
sa pohľadávky stretli. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého
účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.

Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, stačí aj len ústny prejav. Ide o jednostranný právny
úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z
jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške,
proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je
možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa
stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má
účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch
započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu,
v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku
zostáva naďalej v platnosti (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 M Cdo 14/2011).

Ak sú dlžníci zaviazaní plniť solidárne (§ 511), ktorýkoľvek z dlžníkov môže započítať svoju pohľadávku
proti veriteľovi v celom rozsahu. Ak sa pohľadávky navzájom kryjú, zaniká tým aj záväzok ostatných
spoludlžníkov.

Prípadnú námietku premlčania vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy, keď
vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Čas, keď bol urobený
započítací prejav, nemá pre uplynutie premlčacej lehoty započítavanej pohľadávky význam (viď
rozhodnutie R 156/1953, R 69/1972).

Navrhovateľka sa tým, že užívala nehnuteľnosti odporcov v rozhodnom období a za ich užívanie
odporcom neplatila žiadnu čiastku bezdôvodne obohatila na ich úkor a preto je obrana odporcov
dôvodná. V oboch prípadoch, teda požiadavka navrhovateľky i obrana odporcov, ide o plnenie bez
právneho dôvodu.

Súd doplnil dokazovanie za účelom zistenia výšky primeranej odplaty za užívanie nehnuteľnosti
navrhovateľkou za predmetné obdobie a na základe doplnku znaleckého posudku a výpovede znalca
dospel k záveru, že jej výška 3.374,72 € presahuje sumu uplatnenú navrhovateľkou titulom vykonaných
investícií vo výške 2.543,82 Eur, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

V oboch prípadoch ide o vzájomné peňažné pohľadávky účastníkov, ktoré sa stretli dňa 2.10.2004, kedy
sa stala splatnou i pohľadávka odporcov voči navrhovateľke za celé obdobie užívania nehnuteľnosti,
nakoľko dňa 1.10.2004 nehnuteľnosti vypratala. K tomuto dňu boli splatné obe pohľadávky, nakoľko
pohľadávka navrhovateľky sa stala splatnou dňa 31.7.2003 a od 1.8.2003 začala plynúť premlčacia
lehota v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu (str. 10 predposledný odsek uznesenia). Premlčacia
lehota pohľadávky odporcov začala plynúť od okamihu užívania nehnuteľnosti navrhovateľkou
12.11.2002 za každý jednotlivý deň až do jej vypratania 1.10.2004, kedy sa stala splatnou z tohto titulu
celá pohľadávka odporcov. Teda ku dňu stretnutia pohľadávok účastníkov nebola ani jedna z pohľadávok
premlčaná, preto námietka premlčania vznesená navrhovateľkou je nedôvodná.
Čas, keď bol urobený započítací prejav odporcami nemá pre uplynutie premlčacej lehoty započítavanej
pohľadávky význam.

Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľky, že započítanie pohľadávky odporcami nebolo dostatočne
určité, súd uvádza, že sa domáhali započítania svojej pohľadávky vo výške 10.000,- Sk mesačne za
obdobie od 12.11.2002 do 1.10.2004 voči pohľadávke uplatnenej navrhovateľkou v konaní. Nakoľko
nebola uzatvorená účastníkmi nájomná zmluva, presnú výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľnosti navrhovateľkou nebolo možné určiť bez znaleckého dokazovania, rovnako ako ani
pohľadávku navrhovateľky, ktorej výška musela byť tiež určená znalcom.

K vznesenej námietke navrhovateľky týkajúcej sa okruhu odporcov súd poukazuje na pripojené
listy vlastníctva, z ktorých je jednoznačne preukázané, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností
v rozhodnom období boli len odporcovia. Na predložený geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa
15.12.2004 a kúpnu zmluvu zo dňa 31.1.2006, ktorou nadobudla spoluvlastnícke podiely ostatných
spoluvlastníkov odporkyňa v 1. rade súd neprihliadol, nakoľko boli vypracované resp. uzatvorené až v
období nasledujúcom po ukončení rozhodného obdobia.

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

K ďalšej námietke navrhovateľky, ktorá poukazovala v súvislosti s obranou odporcov na jej rozpor
s dobrými mravmi, nakoľko jej bol nájom vnútený proti jej vôli a výlučne vinou odporcov, ktorí ju
neupozornili na právny stav nehnuteľnosti pred podpisom Zmluvy o budúcej zmluve. K tejto námietke
súd uvádza, že Zmluva bola od počiatku neplatná pre nedostatok plnej moci na jej uzatvorenie zo strany
odporcov. Zmluvu pripravovala navrhovateľka a neoverila si platnosť udelenej plnej moci odporkyni
v 1. rade na uzatvorenie Zmluvy, čím sa aj sama podieľala na jej neplatnosti. Súd dospel k záveru,
že nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi postup odporcov, ktorý sa v rámci obrany domáhajú
započítania svojej pohľadávky, ktorá vznikla rovnako ako pohľadávka navrhovateľky ako následok

absolútne neplatnej Zmluvy. Naviac odporcovia sa nedomáhali samostatným návrhom zaplatenia
odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou ale toto právo si uplatnili až ako obranu v konaní
vyvolanom navrhovateľkou.

Námietkami odporcov, ktoré sa týkajú výšky ich bezdôvodného obohatenia určenej znaleckým
dokazovaním sa súd nezaoberal z dôvodu hospodárnosti, nakoľko vykonaným dokazovaním dospel
k tomu, že výška primeranej odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou za predmetné obdobie
presahuje sumu, ktorú si uplatnila navrhovateľka titulom vykonaných investícií vo výške 2.543,82 Eur.

Zároveň nedoplnil súd dokazovanie zisťovaním, či bola vyplatená kúpna cena v roku 2006 predávajúcim
spoluvlastníkom - odporcom v 4. až 7. rade, nakoľko navrhovaný dôkaz nie je právne významný pre
rozhodnutie vo veci, s uplatneným nárokom navrhovateľky a ani obranou odporcov nesúvisí.

V zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko
ku dňu rozhodnutia nebola známa výška trov štátu, nebolo o nich právoplatne rozhodnuté a šlo o zložitý
prípad s väčším počtom účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v šiestych vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.