Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/157/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313212176
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313212176.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: Mário Štrba,
013 25 Stráňavy 225, IČO: 45 649 626, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Luboš Mahdoň, Kysucká
cesta 8405/16C, 010 01 Žilina, proti odporcovi: YOPUR, spol. s r. o., Bratislavská 331/12, 900 82
Blatné, IČO: 35 777 672, zast.: JUDr. Ján Benčura, advokát, Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, o
zaplatenie 469,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III v Bratislave č. k. 23Cb/1/2014-102 zo dňa 09. 04. 2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 23Cb/1/2014-102
zo dňa 09. 04. 2014 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového
konania p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa, vo výške 32,94 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
299,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 170,- Eur od 14. 04. 2013 až do
zaplatenia, vo výške 9,75 % ročne zo sumy 129,60 Eur od 22. 04. 2013 až do zaplatenia, všetko v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 170,- Eur a úrokov z omeškania vo výške
1 % ročne zo sumy 170,- Eur od 14. 04. 2013 do zaplatenia zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 220,12 Eur, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 08. 07.
2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 469,60 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 170,- Eur odo dňa 13. 04. 2013 až do zaplatenia, vo výške
9,75 % ročne zo sumy 170,- Eur odo dňa 14. 04. 2013 až do zaplatenia a zo sumy 129,60 Eur odo dňa
22. 04. 2013 až do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 31. 01. 2013 si odporca objednal prepravu
u navrhovateľa, na základe ktorej bola odporcovi vystavená faktúra č. 20130012 na sumu 1.656,- Eur
so splatnosťou dňa 13. 04. 2013, pričom z tejto faktúry odporca uhradil iba 1.486,- Eur a zvyšných 170,-
Eur odporca neuhradil. Dňa 13. 02. 2013 si odporca objednal u navrhovateľa prepravu, na základe ktorej
navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 20130025 na sumu 513,- Eur so splatnosťou dňa 12. 04. 2013,
pričom z tejto faktúry odporca uhradil iba sumu 346,- Eur a zvyšok sumy 170,- Eur neuhradil. Dňa 15.
02. 2013 bola odporcovi vystavená faktúra č. 20130024 na sumu 1.200,- Eur so splatnosťou dňa 21.
04. 2013, pričom z tejto faktúry nebola uhradená suma 129,60 Eur. Dňa 29. 04. 2013 bola odporcovi
zaslaná výzva na zaplatenie plnej výšky faktúry č. 20130012 a faktúry č. 20130025, pričom odporca tieto
faktúry v plnej výške neuhradil. Dlžná suma z faktúry č. 20130025 predstavuje sumu 170,- Eur, z faktúry
č. 20130012 sumu 170,- Eur a z faktúry č. 20130024 sumu 129,60 Eur.

Súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol,
že samotnú prepravu vykonanú navrhovateľom nespochybňuje, ale pre prípad nedodržania termínu
nakládky alebo vykládky tovaru sa navrhovateľ a odporca dohodli na zmluvnej pokute vo výške 170,-
Eur. Uviedol, že navrhovateľ nedodržal termín vykládky pri vykonávaných prepravách, preto si odporca
zmluvné pokuty vyúčtoval faktúrou č. 844/13 zo dňa 17. 04. 2013 na sumu 170,- Eur a faktúrou č. 845/13
zo dňa 17. 04. 2013 na sumu 170,- Eur, obe splatné 17. 05. 2013. Odporca uviedol, že navrhovateľ
v prípade faktúry č. 20130012 a faktúry č. 20130025 nedodržal termín vykládky. Ďalej uviedol, že
navrhovateľ a odporca sa dohodli, že v prípade úhrady ktorejkoľvek faktúry ihneď po preprave a obdržaní
originálu faktúry spolu s CMR a nie po uplynutí doby splatnosti bude táto faktúra ponížená o 4 %.
Takáto dohoda bola uzatvorená ústne a to pri faktúrach č. 20130006, č. 20130016 a č. 20130007,
pričom uviedol, že tieto faktúry boli uhradené v plne výške 3.240,- Eur s tým, že tieto dohodnuté 4 %
budú odrátané z niektorej ďalšej faktúry. Navrhovateľ a X.. F.Š. sa telefonicky dohodli, že suma 129,60
Eur, čo sú 4 % zo spomínaných faktúr, bude odpočítaná z poslednej zaplatenej faktúry. Túto dohodu
navrhovateľ dňa 13. 04. 2013 osobne odsúhlasil aj pred prokuristkou a potvrdil v sídle spoločnosti
odporcu. Navrhovateľ dohodnutú zľavu účtovne nevykonal a odporca navrhovateľovi poslednú faktúru č.
20130024 uhradil v sume nižšej o dohodnutú zľavu. Voči žalovaným prepravám odporca navrhovateľovi
započítal kompenzačným listom zo dňa 17. 04. 2013 svoje pohľadávky vzniknuté neuhradenými
vyúčtovanými zmluvnými pokutami, a tým zanikol nárok navrhovateľa na doplatok dojednanej ceny.

Navrhovateľ namietal, že odporca si uplatnil zmluvnú pokutu za nedodržaný termín vykládky
neoprávnene, keď mal za to, že na uplatnenie zmluvnej pokuty mu nevznikol právny nárok. Taktiež
namieta aj odpočet sumy 129,60 Eur, ktoré si odporca odpočítal z faktúry č. 20130024 ako skonto za
faktúry č. 220130006 a č. 20130016 ako bonus za včasné zaplatenie faktúr, keď má za to, že tvrdenia
o dohode o skonte sú vymyslené a nepravdivé a nemajú oporu ani v žiadnom relevantnom dôkaze.
Odporca skutočnosti uvádzané navrhovateľom v podanom návrhu popiera a to v súvislosti s včasnosťou
vykládky.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vypočutím svedka
F. F., výkonného riaditeľa spoločnosti odporcu, výsluchom konateľa navrhovateľa, prokuristky odporcu,
poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 2 ods. 2 písm. a) a b) Obch. zák., § 261 ods. 1 Obch. zák.,
§ 269 ods. 2 Obch. zák., čl. 1 ods. 1 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), čl. 9 ods. 1 dohovoru o CMR, čl.
13 ods. 1 dohovoru o CMR, čl. 17 ods. 1 a 2 dohovoru o CMR, čl. 19 dohovoru o CMR, čl. 30 ods. 3
dohovoru o CMR, § 1 ods. 2 Obč. zák., § 544 ods. 1 Obč. zák., § 544 ods. 2 Obč. zák., § 545 ods. 2 Obč.
zák., § 545 ods. 3 Obč. zák., § 580 Obč. zák., § 358 Obch. zák., § 359 Obch. zák., § 360 Obch. zák., §
324 ods. 1 Obch. zák., § 340 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 768f Obch. zák., § 768k ods. 2 Obch. zák., § 768k
ods. 3 Obch. zák., § 365 Obch. zák., § 369 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/95 Z. z., § 10c nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., § 369 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 1 ods. 1
nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., § 120 ods. 1, 3, 4 O.s.p. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa je v časti o zaplatenie 299,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 170,- Eur od 14. 04. 2013 do zaplatenia a vo výške 9,75 % ročne zo sumy 129,60
Eur od 22. 04. 2013 až do zaplatenia dôvodný. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. V tejto
časti odvolanie podané nebolo.

Vo vyhovujúcej časti súd prvého stupňa uviedol, že na posúdenie dôvodnosti navrhovateľom
uplatneného nároku v konaní v sume 170,- Eur z faktúry č. 20130012 skúmal, či navrhovateľ dodržal,
resp. nedodržal termín vykládky tovaru v zmysle zmluvy o preprave, teda či je odporcom uplatnená
zmluvná pokuta voči navrhovateľovi dôvodná, a či v konečnom dôsledku prišlo k zániku navrhovateľom
uplatnenej pohľadávky započítaním. V tejto súvislosti mal súd z výpisu vyúčtovania pracovnej cesty
navrhovateľa preukázané, že dňa 06. 02. 2013 o 23:59 hod. bol jeho vodič v mieste vykládky tovaru a
z nákladného listu č. 3398526 opatreného pečiatkou príjemcu mal preukázané, že ten tovar dňa 07. 02.
2013 aj prevzal, čo znamená, že navrhovateľ dodržal termín vykládky tak, ako bolo dohodnuté v zmluve
o preprave. Súd prvého stupňa list obchodného partnera odporcu zo dňa 15. 02. 2013 nevyhodnotil
ako dôkaz, ktorý by preukazoval nedodržanie termínu vykládky navrhovateľom, nakoľko ide len o
vyjadrenie obchodného partnera odporcu, ktoré nie je podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré
by eventuálne omeškanie navrhovateľa naozaj preukazovali. Na základe uvedeného mal súd prvého
stupňa za to, že navrhovateľ dodržal termín tejto vykládky a nárok navrhovateľa uplatnený v tomto

konaní z faktúry č. 20130012 je dôvodný (týka sa objednávky zo dňa 31. 01. 2013 a nákladného listu
č. 3398526).

Na základe objednávky zo dňa 13. 02. 2013 a nákladného listu č. 3398716 považoval súd za nesporné,
že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o preprave, kedy navrhovateľ na základe vykonanej prepravy
vystavil odporcovi faktúru č. 20130025 na sumu 516,- Eur, ktorú odporca dňa 17. 04. 2013 v sume
346,- Eur uhradil, pričom zvyšok v sume 170,- Eur neuhradil z dôvodu, že navrhovateľ nedodržal termín
vykládky a preto si uplatnil zmluvnú pokutu, ktorú si kompenzačným listom vo výške 170,- Eur dňa 14.
03. 2013 voči pohľadávke navrhovateľa z faktúry č. 20130012 započítal. Súd považoval v tomto prípade
za nesporné, že navrhovateľ nedodržal termín vykládky v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o preprave,
nakoľko mal z nákladného listu č. 3398716 a aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania preukázané,
že navrhovateľ vyložil tovar v mieste určenia až dňa 19. 02. 2013, t. j. deň po termíne vykládky. Ustálil,
že navrhovateľom uplatnený nárok v tomto konaní vyplývajúci z faktúry č. 20130025 nie je dôvodný. V
tejto časti však podané odvolanie nebolo.

V prípade faktúry č. 20130024 vystavenej dňa 15. 02. 2013 na sumu 1.200,- Eur so splatnosťou dňa
21. 04. 2013, ktorou odporcovi fakturoval prepravu na základe objednávky zo dňa 12. 02. 2013, mal súd
prvého stupňa za to, že hoci navrhovateľ nepreukázal titul vystavenia tejto faktúry žiadnymi listinnými
dôkazmi, zhodné tvrdenia účastníkov konania a prejavy vôle odporcu, teda čiastočná úhrada predmetnej
faktúry a započítanie jeho pohľadávky zo skonta voči pohľadávke navrhovateľa z tejto faktúry preukazujú
dôvodnosť vystavenia tejto faktúry. Podľa tvrdenia odporcu sumu 129,60 Eur z predmetnej faktúry
odporca neuhradil z dôvodu existencie ústnej dohody o skonte, na základe ktorej mal odporcovi včasným
uhradením faktúr vzniknúť nárok na zľavu v celkovej sume 129,60 Eur, ktorú si odporca vyúčtovaním zo
dňa 13. 05. 2013 započítal voči pohľadávke navrhovateľa z faktúry č. 20130024, čím považoval odporca
nárok navrhovateľa z faktúry č. 20130024 za zaniknutý. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti ustálil, že
tvrdenie odporcu o existencii dohody o skonte nepreukázal tento žiadnym dôkazom a výpoveď svedka F.
F. súd vyhodnotil ako nedôkaznú, vzhľadom na jeho pracovné postavenie v spoločnosti odporcu a z toho
vyplývajúci záujem na výsledku konania v prospech odporcu, rovnako ako blízky príbuzenský pomer k
prokuristke odporcu, navyše potvrdzoval len odporcove tvrdenia, a preto súd nepovažoval túto výpoveď
za dôkaz preukazujúci existenciu danej dohody. Mal za to, že v danom prípade sa odporca dostal do
dôkaznej núdze a neuniesol o tomto svojom tvrdení dôkazné bremeno, preto súd prvého stupňa mal
za to, že odporca si tento nárok započítal neoprávnene, tento nezanikol započítaním, nakoľko nárok
na zľavu v sume 129,60 Eur nevznikol. Z týchto dôvodov preto súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobe vyhovel a v súvisiacom výroku
o trovách konania, sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého
stupňa nesúhlasí. Nepovažuje za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý neuznal za oprávnenú
zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou č. 844/13 a nedoplatok na 129,60 Eur vzniknutý ústnou dohodou
o skonte.

Čo sa týka nedoplatku vo výške 129,60 Eur odporca uvádza, že medzi navrhovateľom a odporcom
existovala dohoda, že v prípade úhrady ktorejkoľvek faktúry ihneď po preprave a obdržaní originálu
faktúry spolu s CMR a nie po uplynutí doby splatnosti bude táto faktúra ponížená o 4 %. Táto dohoda
bola ústne uzatvorená pri faktúrach č. 20130006, č. 20130007 a č. 20130016. Uvádza, že tieto faktúry
boli uhradené v plnej výške s tým, že dohodnuté 4 % budú odrátané z niektorej ďalšej faktúry. Táto
dohoda o odpočítaní predmetnej sumy z poslednej zaplatenej faktúry bola osobne odsúhlasená aj
prokuristkou a táto skutočnosť bola potvrdená v sídle spoločnosti odporcu. Navrhovateľ však dohodnutú
zľavu účtovne nevykonal. Odporca navrhovateľovi poslednú splatnú faktúru č. 20130024 uhradil v sume
nižšej o dohodnutú zľavu.

Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 170,- Eur týkajúcej sa faktúry č. 20130012 za nedodržaný termín
vykládky (Kaufland), uvádza, že oprávnenosť vyúčtovania zmluvnej pokuty faktúrou č. 844/2013 vo
výške 170,- Eur preukazuje upozornením odosielateľa firmy Golden Snack, s. r. o., so sídlom Chýnov,
ČR, doloženým do súdneho spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kamión na vykládke o 8.00 hod.
dňa 07. 02. 2013 nebol. Uviedol, že v prípade, že súd prvého stupňa mal pochybnosti, mal ako svedka

vypočuť pracovníka Q. H.É., vedúceho výroby. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť.

Dňa 02. 05. 2014 odporca predložil súdu prvého stupňa písomné podanie označené ako doplnenie
odvolania, v ktorom uvádza, že navrhovateľ oproti dohodnutým cenám odporcovi vyúčtoval DPH
vo výške 648,- Eur. Poukázal na § 3 ods. 3 zák. č. 18/96 Z. z. o cenách, kedy súčasťou ceny
tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie,
spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak,
súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo
a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.
Účastníci dohodli potvrdením písomných objednávok cenu konečnú podľa názoru odporcu, teda celkovú
(all in), takže nevznikol nárok navrhovateľa si k cene vykonanej prepravy pripočítať aj daň z pridanej
hodnoty. Aj z tohto dôvodu považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný.

K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 20. 05. 2014 vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporca nemá
žiadny právny dôvod na uplatnenie zmluvnej pokuty voči navrhovateľovi a súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď uznal nárok navrhovateľa vyplývajúci z faktúry č. 20130012 ako dôvodný. Poukázal na
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a uvádza, že odporca vo svojom odvolaní uviedol, že v prípade ak mal súd
vyjadrenie jeho obchodného partnera za pochybné, mal vypočuť jeho pracovníka Q. H.. Ak mal odporca
pocit, že svedecká výpoveď H. môže relevantne potvrdiť jeho tvrdenie, mal ho navrhnúť ako svedka
z vlastnej iniciatívy. Takáto výpoveď by však opäť nemohla byť považovaná za dôkaz preukazujúci
omeškanie navrhovateľa na vykládke tovaru. Zdôrazňuje, že ak by aj došlo k akejkoľvek komplikácii či
oneskoreniu, musela by byť táto skutočnosť zapísaná v medzinárodnom nákladnom liste, ktorý však
nič také neobsahuje. V doplnení odvolania zo dňa 02. 05. 2014 odporca uviedol ďalšiu skutočnosť, pre
ktorú považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný. Touto skutočnosťou má byť vyúčtovanie DPH. Od
začiatku vzájomnej spolupráce sa navrhovateľ s odporcom dohodli, že cena uvedená na objednávkach
je základná cena bez DPH a teda k tejto cene sa DPH následne ešte pripočíta. Je to štandardný
spôsob. Ak by tomu tak nebolo, nepochybne by odporca namietal túto skutočnosť už predtým. Až do
vzniku tohto sporu odporca súhlasil so sumami uvedenými na faktúrach, ktoré vždy pozostávali zo
sumy na objednávke + DPH. Z nášho pohľadu je tento dôvod absolútne neodôvodnený, nezmyselný a
navrhovateľ vníma túto skutočnosť iba ako snahu odporcu spochybniť oprávnené nároky navrhovateľa.
Čo je však dôležitejšie, nijak sa to netýka predmetu konania a v žiadnom prípade to nie je odvolací
dôvod. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. §
212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť z týchto dôvodov:

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa účastníkov konania riadne poučil v zmysle ust. § 120
ods. 4 O.s.p. a teda aj na skutočnosť, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliadne.

Pokiaľ teda odporca v doplnení odvolania zo dňa 02. 05. 2014 poukazoval na skutočnosť, že sporné
faktúry, ktorých celková úhrada je predmetom tohto sporu, majú nesprávne uvedenú a fakturovanú sumu,
keď navrhovateľ fakturoval aj daň z pridanej hodnoty a podľa názoru odporcu túto daň z pridanej hodnoty
účtoval bezdôvodne a neoprávnene, nakoľko podľa názoru odporcu z uzatvorených prepravných zmlúv
vyplýva, že cena tam uvedená je cena konečná a teda navrhovateľ nebol oprávnený k tejto sume prirátať
daň z pridanej hodnoty. Odporca v priebehu prvostupňového konania túto skutočnosť nenamietal,
neoprávnenosť účtovania dane z pridanej hodnoty namietol po prvý krát až v doplnení odvolania zo
dňa 02. 05. 2014. Naopak samotný odporca započítaval ním uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 170,-
Eur na jednotlivé faktúry, ktoré boli účtované vrátane DPH, tak napr. pri vystavenej faktúre č. 20130012
vystavenej na sumu 1.656,- Eur (1.380,- Eur, DPH 276,- Eur) uhradil odporca z predmetnej faktúry
1.486,- Eur a zvyšných 170,- Eur odporca neuhradil. To znamená, že v danom prípade nenamietal
vyúčtovanie DPH vo výške 276,- Eur, ale z celkovo vystavenej sumy 1.656,- Eur neuhradil 170,- Eur,
keď mal za to, že voči takto vystavenej faktúre je možné započítať zmluvnú pokutu vo výške 170,- Eur.

Z doterajšej obchodnej praxe účastníkov konania vyplynulo, že navrhovateľ vždy účtoval a odporca platil
fakturovanú sumu vrátane DPH. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keď uplatnenie DPH nebolo priamo
v prepravnej zmluve uvedené, obchodná prax medzi účastníkmi konania nasvedčuje a preukazuje
skutočnosť, že táto bola dohodnutá (§ 3 ods. 3 zák. č. 18/1996 Z. z. o cenách).

Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý uviedol dôvod, pre ktorý neakceptoval
uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany odporcu voči pohľadávke navrhovateľa, odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď má za to, že odporca
v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom
nevysporiadal súd prvého stupňa a teda v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia sa odvolací súd obmedzil
už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

Čo sa týka uplatneného 4 % skonta zo strany odporcu, odvolací súd uvádza, že v danom prípade odporca
neuniesol dôkazné bremeno, keď uzatvorenie ústnej dohody o tejto skutočnosti navrhovateľ popiera a
odporca nevedel existenciu takejto dohody kvalifikovane preukázať, preto odvolací súd má za to, tak
ako i ustálil súd prvého stupňa, že v tejto časti odporca neuniesol dôkazné bremeno a preto odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa ako i z hore uvedených
dôvodov podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu
právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu vo
výške 24,90 Eur (predmetom odvolacieho konania bolo právo navrhovateľa na zaplatenie sumy 299,60
Eur s príslušenstvom), 1 x režijný paušál (rok 2014) 8,04 Eur, teda spolu 32,94 Eur. Odvolací súd
nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ako si vyčíslil v
písomnom podaní zo dňa 12. 06. 2014, keď navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby v nesprávnej výške, keď vychádzal z tarifnej hodnoty podaného odvolania vo
výške 469,60 Eur, a odporca podal odvolanie len do zaväzujúcej časti, v ktorej bol zaviazaný odporca na
úhradu sumy 299,60 Eur spolu s príslušenstvom. Navrhovateľovi nebola priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to porada s klientom dňa 12. 05. 2014, keď navrhovateľ
nepreukázal opodstatnenosť uskutočnenia daného úkonu ani skutočnosť, že daný úkon bol vykonaný.
Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.