Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232757
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111232757.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: W.. E. O., C.
XX L., zastúpená Mgr. Roman Nagy, advokátom so sídlom Boženy Nemcovej 4 Nitra proti odporcovi:
StrednáodbornáškolaPolytechnická,Novozámocká220Nitra,zastúpenáJUDr.PetromKoscelanským,
advokátom, so sídlom ul. Fraňa Mojtu 24, Nitra, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15Cpr/2/2011-315 zo dňa 13. mája
2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 518,40 eura,
právnemu zástupcovi odporkyne JUDr. Petrovi Koscelanskému, advokátovi, so sídlom v Nitre, Fraňa
Mojtu 24, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy doručený súdu prvého stupňa dňa 31. 10. 2011 .
Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 922,50 eura právnemu zástupcovi
odporkyne. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 61 ods. 1 až3, § 62 ods. 1,2, § 63 ods. 1,2, § 74,
§ 77, § 63 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k

záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodne podaný. Považoval za preukázané, že navrhovateľka
pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1991 ako učiteľka odborných predmetov. Od
školského roku 2009/2010 dochádzalo postupnému znižovaniu žiakov štúdia, preto vedenie školy na
zasadnutí25.5.2011rozhodlooorganizačnejzmene-zníženiepočtuzamestnancov,čovyplývazobsahu
Zápisu zo dňa 25.5.2011. Riaditeľka odporcu rozhodnutím 25.5.2011 rozhodla písomne o organizačnej
zmene, na základe ktorej z dôvodu zefektívnenia práce zrušila okrem iných pracovných miest aj dve
miesta učiteľov strojárskych predmetov. Považoval za preukázané, že v príčinnej súvislosti s touto

zmenou sa stala pre odporcu nadbytočnou navrhovateľka, ako učiteľka odborných predmetov, pretože
došlo k zníženiu počtu hodín, ktoré vyučovala navrhovateľka . Výpoveď z pracovného pomeru podľa
ustanovenia §-63 ods. 1 pism. b/Zákonníka práce bola navrhovateľke doručená na pracovisku dňa
26.5.2011 a pri jej uložení boli splnené všetkých formálne aj hmotnoprávne podmienky, ktorých splnenie
zákonník práce vyžaduje. Podľa záverov súdu prvého stupňa výpoveď obsahuje všetky formálne
náležitosti, je v nej uvedený dôvod výpovede, ktorým je nadbytočnosť navrhovateľky, ktorá vznikla v
súvislosti s racionalizačnými opatreniami s cieľom zvýšiť efektívnosť v dôsledku organizačnej zmeny -

zníženiu stavu zamestnancov k 31.5.2011. Poukázal na to, že výber zamestnanca, ktorý je nadbytočný
patrí výlučne do právomoci zamestnávateľa, ktorý pri rozhodovaní nie je zákonom obmedzený a súd
nemá právomoc toto rozhodnutie preskúmavať. Uviedol, že pre uloženie výpovede navrhovateľke bola
za strany odporkyne splnená hmotnoprávna podmienka spočívajúca v tom, že odporkyňa nemôženavrhovateľku zamestnávať v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce a to ani na kratší
pracovnýčas,pretožeodporkyňavčasevýpovededňa26.5.2011nemalažiadnevoľnépracovnémiesto,
ani na skrátený úväzok. V tejto súvislosti uviedol, že zamestnávateľ nemá povinnosť vytvoriť nové

pracovné miesto na plný alebo skrátený čas, ale iba povinnosť ponúknuť voľné pracovné miesto, ktoré v
čase výpovede existuje. Odporca preukázal existenciu organizačnej zmeny, ktorým bolo zníženie stavu
zamestnancov - dvoch učiteľov strojárskych predmetov a v spojitosti s touto organizačnou zmenou
došlo k nadbytočnosti navrhovateľky, ktorá tieto predmety vyučovala, preto bola preukázaná príčinná
súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľky. Podľa názoru súdu prvého

stupňa odporkyňa výkon práva uplatnila dovoleným spôsobom , pričom nezistil v súvislosti s uložením
výpovede navrhovateľke konanie v rozpore s dobrými mravmi ani k porušeniu zásad Zákonníka práce.

Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil,

a návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. V dôvodoch odvolania navrhovateľka uviedla,
že účelom rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 25.05.2011 bolo absolútne zníženie stavu
zamestnancov o šesť pracovných miest, a to s prihliadnutím na osem zamestnancov, ktorým sa mal
pracovný pomer skončiť dňa 30.6.2011, pričom dôvodom znižovania stavu zamestnancov mala byť
skutočnosť, že sa znižoval počet žiakov v nasledujúcom školskom roku. Poukázala na to, že dňa

30.06.2011, t. j. 1 mesiac po tom, ako bola daná navrhovateľke výpoveď, sa skončili pracovné pomery
na dobu určitú ešte aj ďalším 3 zamestnancom, ktorí účelovo neboli uvedení v zápisnici z mimoriadneho
zasadnutia vedenia školy. Išlo o zamestnancov: W.. C. C., C.. W. L., W.. T. P.. Títo zamestnanci neboli
uvedení v Zápisnici z mimoriadneho zasadnutia vedenia školy SOŠ polytechnická zo dňa 25.05.2011
účelovo,pretože odporkyňamalazáujemtýchtozamestnancovzamestnávaťajposkončenípracovných

pomerov a s menovanými tromi zamestnancami, ktorým sa skončili pracovné pomery na dobu určitú dňa
30.06.2011, odporca opätovne uzatvorili pracovný pomer v septembri 2011. Podľa názoru navrhovateľky
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že stav zamestnancov odporkyne by sa znížil o 3 pracovné miesta
skončením pracovných pomerov menovaným trom zamestnancom samotným uplynutím dohodnutej
doby, ak by odporkyňa opätovne neuzatvorila s týmito zamestnancami v septembri 2011 nové pracovné

pomery. Cieľ sledovaný rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 25.05.2011, t. j. absolútne zníženie
stavu zamestnancov o 6 pracovných miest, by odporkyňa dosiahla aj bez toho, aby musela ukončiť
pracovný pomer s navrhovateľkou výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. pre
nadbytočnosť. Z uvedeného dôvodu medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosťou
navrhovateľkyniejepríčinnásúvislosť.Vovzťahuknesplneniuponukovejpovinnostiodporkynevytýkala

súd prvého stupňa, že sa nevyporiadal s s obsahom písomného vyjadrenia zo dňa 12.05.2014, ako s
výpoveďou na pojednávanie, konané dňa 25.4.2014, v ktorých označila konkrétne pracovné miesta,
ktoré ku dňu výpovede existovali a neboli obsadené, pričom prácu týkajúcu sa týchto pracovných miest
navrhovateľka mohla vykonávať. Išlo o pracovné miesta: 1. Nepedagogický zamestnanec - pracovné
miesto uvoľnené zamestnancovi W.. E. A., ktorému sa skončil pracovný pomer dohodou dňa 31.01.2011.

2. Nepedagogický zamestnanec - pracovné miesto uvoľnené po zamestnancovi B. T., ktorému skončil
pracovný pomer dohodou dňa 28.02.2011. Uvedené pracovné miesta sa stali voľnými ku dňu skončenia
pracovných pomerov týchto zamestnancov a ku dňu výpovede (t. j. ku dňu 26.05.2011) neboli odporcom
ako zamestnávateľom zrušené, ani obsadené inými zamestnancami. Navrhovateľka zároveň označila
aj pracovné miesto - nepedagogický zamestnanec týkajúce sa zamestnankyne C.. I. D., ktorá nastúpila

na materskú dovolenku dňa 03.04.2011, a ktoré pracovné miesto ku dňu výpovede fakticky obsadené
nebolo. Zároveň poukázala na to, že u odporkyni bolo vyučovaných 12,5 nadpočetných hodín
strojárskych predmetov, ktoré navrhovateľka mohla odučiť v kombinácii s inými predmetmi, resp. na
kratší pracovný čas. Takáto ponuka inej vhodnej práce však navrhovateľke zo strany odporkyne daná
nebola, a to ani na kratší pracovný čas. Uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil

aj rozpor výpovede s dobrými mravmi, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca
v roku 2010 uzatvoril pracovný pomer s W.. I. E. na vyučovanie strojárskych predmetov (t. j. na
pracovnú pozíciu, akú vykonávala aj navrhovateľka), a to napriek skutočnosti, že v školskom roku
2009/2010 tiež došlo k zníženiu stavu žiakov oproti predchádzajúcemu školskému roku 2008/2009.
Odporca teda vlastnými úkonmi umelo vytvoril situáciu, ktorá mala za následok nadbytočnosť učiteľov

strojárskych predmetov, aby následne mohol ukončiť pracovný pomer a s navrhovateľkou z dôvodu
nadbytočnosti. Napokon navrhovateľka mala za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
aj jednostranný právny úkon odporcu - Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.05.2011, z hľadiska
splnenia podmienok platnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka, ako aj z hľadiskaurčitosti vymedzeného výpovedného dôvodu. V predmetnej výpovedi sa odkazuje na rozhodnutie
vedenia školy, ktoré nie je oprávnené prijať rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorú skutočnosť
potvrdila aj W.. M. Y., štatutárny zástupca odporcu. Rozhodnúť o organizačnej zmene patrí do právomoci

riaditeľky školy ako štatutárneho orgánu odporkyne, a nie vedenia školy. V predmetnej výpovedi sa
však odkazuje na rozhodnutie vedenia školy, t. j. orgánu, ktorý nie je oprávnený v mene odporcu ako
zamestnávateľa o organizačnej zmene rozhodnúť. Preto uvedené rozhodnutie nemôže byť výpovedným
dôvodom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko nejde o rozhodnutie zamestnávateľa.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorý navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v súlade s § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil a priznal odporcu
náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení odporkyňa zdôraznila, že pre platnosť výpovede
z organizačných dôvodov sa vyžaduje od zamestnávateľa splnenie troch podmienok, a to: existencia
organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o tejto zmene),
nadbytočnosť zamestnanca, príčinná súvislosť objektívne existujúca medzi organizačnou zmenou

a nadbytočnosťou zamestnanca. Všetky tieto podmienky odporkyňa splnila. Odporkyňa rozhodla o
organizačných zmenách za účelom zefektívnenia práce v dôsledku, ktorého rozhodnutia sa stali niektorí
zamestnanci školy nadbytoční. Existencia tejto písomne organizačnej zmeny bola v rámci súdneho
konania nad akúkoľvek pochybnosť preukázaná. Táto sa netýkala iba navrhovateľky, ale išlo celkom
o šesť pracovných miest. Odporkyňa ako zamestnávateľ dňa 25.05.2011 vydal písomnou formou

rozhodnutie riaditeľky o organizačnej zmene, ktorou z dôvodu zefektívnenia práce zrušila pracovné
pozície údržbára - 1 miesto, upratovačky - 1 miesto, učiteľa predmetov strojárskych - 2 miesta, učiteľa
predmetov elektrotechnických - 1 miesto a majstra odbornej výchovy. Týmto rozhodnutím odporkyňa
splnil prvú podmienku, a to podmienku existencie rozhodnutia o organizačnej zmene. Z rozhodnutia
odporcu o organizačnej zmene vyplynula - okrem iného - nadbytočnosť učiteľa predmetov strojárskych,

ktoré určila práve navrhovateľka a skutočnosť, že odporca vybral práve navrhovateľku ako nadbytočnú
osobu, ktorej udelil výpoveď z tohto dôvodu, je jeho vnútornou záležitosťou a výsostným právom a súd
do tejto skutočnosti nemôže žiadnym spôsobom zasahovať. Čo sa týka námietky voľných pracovných
miest a ponuky práce v tejto súvislosti odporca uviedol, že odporkyňa ku dňu prijatia rozhodnutia o
organizačnej zmene nemal žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by mohol navrhovateľke ponúknuť.

Je pravdou, že trom pracovníkom končil ku dňu 30.06.2011 pracovný pomer na dobu určitú, avšak v
čase dania výpovede navrhovateľke tieto pracovné miesta voľné neboli, pretože boli obsadené riadnymi
zamestnancami.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (v znení účinnom do 31. 8. 2011) zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31. 8. 2011) zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je a/

existencia organizačnej zmeny, b/ nadbytočnosť zamestnanca, c/ príčinná (objektívne jestvujúca)
súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotno-právnou podmienkou
platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného výpovedného dôvodu je splnenie
povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce.V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci
a z neho aj vyvodil správny právny záver. Z písomnej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 26. 5.
2011, ktorú odporkyňa uložila navrhovateľke z dôvodu vymedzeného ust. § 63 ods. 1 pím. b/ Zákonníka

práce jednoznačne vyplýva dôvod výpovede, ktorým je organizačná zmena prijatá na zasadnutí vedia
školy konanom dňa 25. 5. 2011 t.j. zníženie stavu zamestnancov k 31. 5. 2011, v dôsledku čoho došlo
k zrušeniu pracovného miesta odporkyne a nadbytočnosti odporkyne. Takto špecifikovaný dôvod je
dostatočne konkretizovaný a nemôže dôjsť k žiadnym pochybnostiam ohľadne výpovedného dôvodu.
Odvolací súd posudzujúc tento úkon odporkyne z hľadiska formálnych náležitostí nezistil žiaden dôvod ,

pre ktorý by mal byť neplatný. Výpoveď odporkyňa uložila navrhovateľke v písomnej forme, ide o úkon
určitý a zrozumiteľný s jasne vymedzenými výpovedným dôvodom. Skutočnosť, že o organizačnej
zmene rozhodla riaditeľka školy, pričom vo výpovedi je uvedené, že o organizačnej zmene rozhodlo
vedenie školy na svojom zasadnutí dňa 25. 5. 2011 nie je z hľadiska formálnych náležitostí výpovede
právne významná. Výpoveď z pracovného pomeru bola s navrhovateľkou prerokovaná a navrhovateľke
bola doručená do vlastných rúk na pracovisku dňa 26. 05. 2011.

Z obsahu spisu vyplýva, že organizačná zmena bola u odporkyne predmetom mimoriadneho zasadnutia
vedenia školy dňa 25. 05. 2011 , ktoré sa uznieslo na uskutočnení organizačnej zmeny - znížené počtu
zamestnancov . Na základe toho riaditeľka odporkyne písomne dňa 25. 05. 2011 vydala rozhodnutie
o organizačnej zmene podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práca a z dôvodu zefektívnenia práce

zrušila okrem iných aj dve pracovné miesta na úseku teoretického vyučovania , učiteľ strojárskych
predmetov. Dňa 26. 05. 2011 bola organizačná zmene prerokovaná so zástupcami zamestnancov
o čom svedčí písomný záznam (č.l. 41 spisu). Tým došlo k zníženiu počtu zamestnancov - učiteľov
v trvalom pracovnom pomere, ktorí vyučovali strojárskych predmetov. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka sa stala pre odporkyňu nadbytočnou a nadbytočnosť

odporkyne nastala v priamej príčinnej súvislosti s prijatou organizačnou zmenou.

Odporkyňa v tejto súvislosti súdu predložila stav denných žiakov, z ktorého bolo zistené že v školskom
roku 2009/2010 mala odporkyňa v strojárskych 257 žiakov, v roku 2010/2011 -222 žiakov, teda o 35
menej a v školskom roku 2011/2012- 161 žiakov teda o 61 menej ako v predchádzajúcom školskom

roku. Odporkyňa súdu predložila aj organizačnú štruktúru zamestnancov ku dňu 26. 5. 2011 a ku dňu 01.
09. 2011, z ktorej vyplýva, že od 1. 9. 2011 vyučuje strojnícke predmety o dvoch učiteľov menej ako tomu
bolo v predchádzajúcom školskom roku. Znížením počtu žiakov došlo aj k zníženiu počtu vyučovacích
hodín strojárskych predmetov, čo vyplýva aj z porovnania úväzkov učiteľov uvedených v zriaďovacích
listoch vyučovacej povinnosti a výchovnej práce pedagogických zamestnancov vyučujúcich strojársky

predmety v školskom roku 2010/2011 a 2011/2012. Nie je možné vytýkať odporcovi, že od 1. 9.
2011 opätovne zamestnal a obsadil kvalifikovanými zamestnancami 3 pracovné miesta za účelom
zabezpečenia kvalitného vyučovania. Rozhodujúcim je, že od 1. 9. 2012 sa nezvýšil počet žiakov a
vyučovacích hodín a počet učiteľov vyučujúcich strojnícke predmety, práve naopak z predložených
dôkazov vyplýva, že nesporne došlo k ich úbytku, keď na plný úväzok v šk. roku 2010-2011 učili

strojnícke predmety učitelia Y., a čiastočne E., D. spolu najmenej 124,7 hodín týždenne a v šk. roku
2011/2012 učitelia D., C., E., E. a čistočne Y. (5 hodín týždenne), Y. (2 hodiny týždenne) spolu 102,43
hodín týždenne pretože učitelia D. a C. ako vyplýva so zaraďovací listov pre šk. rok 2011/2012 okrem
strojárstva vyučovali aj elektrotechniku D. 4, 3 hodiny týždenne (č.l. 169) a C. 2, 5 hodiny týždenne
(č.l. 174 ). Nesporne sa teda znížil počet vyučovacích hodín strojárskych predmetov najmenej o 22,27

hodín týždenne.

Skutočnosť, že odporca po znížení stavu zamestnancov zvýšil týždenné úväzky zostávajúcich
učiteľov nie je dôvodom pre konštatovanie že , k organizačnej zmene nedošlo zákonným spôsobom.
Účelom zvýšenia efektívnosti práce je aj zníženie počtu zamestnancov v dôsledku ktorého môže dôjsť

k navýšeniu týždenných úväzkov učiteľov. Takúto organizačnú zmenu nie je možné odporcovi vytknúť,
pretože je v rámci jeho kompetencií rozhodnúť v súlade s platnou právnou úpravou, aký počet učiteľov
odborných predmetov potrebuje pre zabezpečenie vyučovania daného počtu žiakov.

O prijatí organizačnej zmeny a o jej existencii v čase výpovede danej navrhovateľky ako aj o príčinnej

súvislosti medzi výpoveďou a organizačnou zmenou nie je preto pochýb.

K existencii príčinnej súvislosti medzi uloženou výpoveďou navrhovateľke a organizačnou zmenou
odvolací súd považuje vo vzťahu k odvolacím dôvodom za potrebné uviesť, že v dôsledku poklesužiakov strojárskych predmetov došlo k zníženiu počtu vyučovacích hodín strojárskych predmetov a z
toho dôvodu aj následne k zníženiu počtu učiteľov vyučujúcich tento predmet. Aj napriek tomu, že v
čase rozhodnutia o organizačnej zmene mala odporkyňa vedomosť, že prirodzeným spôsobom príde

k skončeniu pracovného pomeru na dobu určitú k 30. 6. 2011 u ďalších troch zamestnancov, ktorých
organizačná zmena neriešila, nie je možné súhlasiť s názorom navrhovateľky, že táto skutočnosť má
za následok neexistenciu príčinnej súvislosti. V konaní bolo preukázané, ku skončeniu pracovného
pomeru uplynutím dohodnutej doby dňa 30. 6. 2011 došlo u dvoch majstrov odborného výcviku na
predmet administratívno-technický pracovník a u učiteľa telesnej výchovy. S týmito zamestnancami

aj bol od 1. 9. 2011 uzatvorený pracovný pomer opakovane na druh práca majster odborného
výcviku na predmet administratívno-technický pracovník a učiteľ telesnej výchovy. Ani na jednu z
uvedených pracovných pozícií navrhovateľka kvalifikáciu nemala. Nič totiž nebráni zamestnávateľovi,
aby znížil počet učiteľov strojárskych predmetov z dôvodu postupného každoročného znižovania
počtu žiakov študujúcich strojárske predmety a na strane druhej aby prijal kvalifikovaných učiteľov
samozrejme na zabezpečenie vyučovania iných predmetov nesúvisiacich s kvalifikáciou navrhovateľky.

Nadbytočnosť učiteľov vyučujúcich strojárske predmety nemôže zabrániť tomu, aby odporkyňa prijatím
učiteľov iných predmetov nemohla riadne zabezpečiť vzdelávanie žiakov. Podstatným však je, že
od rozhodnutia odporkyne o organizačnej zmene odporkyňa neprijala žiadneho učiteľa strojárskych
predmetov, prípadne iných odborných predmetov , na ktoré by navrhovateľka spĺňala kvalifikačné
predpoklady.

Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľky ohľadne toho, že sama odporkyňa prijatím W.. E. v školskom roku
2010vytvorilastavnadbytočnostiučiteľovstrojárskychpredmetov,pretožeajvškolskomroku2009/2010
bolo menej žiakov ako v školskom roku 2008/2009 odvolací súd uvádza, že nebolo preukázané účelové
konania odporkyne v tomto smere ani konanie odporkyne , ktoré sa prieči dobrým mravom. Z obsahu

spisu vyplýva, že W.. E. bol prijatý do pracovného pomeru v roku 2010 s úväzkom 22 hodín týždenne.
Uvedenú skutočnosť potvrdila štatutárna zástupkyňa odporkyne, ktorá zároveň vysvetlila, že W.. E. je
špičkový odborník na CNC technológie- strojového programovania, ktorého odporkyňa potrebovala a
v súčasnosti je vedúcim manažérom CNC centra školy. V čase prijatia Ing. E. do pracovného pomeru
ešte odporkyňa nemala vedomosť o tom, že v ďalšom školskom roku príde k poklesu žiakov. V čase

rozhodovania o organizačnej zmene Ing. E. už zamestnancom odporkyne od začiatku školského roka
2010 bol a vyučoval strojárske predmety. Odporkyňa pristúpila k organizačnej zmene 25. mája 2011,
keď už bolo zrejmé, že v nasledujúcom školskom roku opätovne príde k zníženiu počtu žiakov, pretože
zápisy žiakov do prvého ročníka sa uskutočnili 5. a 6. mája 2011 . Až s ohľadom na túto skutočnosť
potom prijala organizačnú zmenu a znížila počet učiteľov strojárskych predmetov v nasledujúcom

školskomroku2011/2012,pričomvýberzamestnancov,ktorýchsaorganizačnázmenadotknejevýlučne
v právomoci zamestnávateľa.

Navrhovateľka v priebehu konania ale aj v podanom odvolaní uviedla, že výpoveď , ktorú jej odporkyňa
uložila je neplatná pre nesplnenie ponukovej povinnosti, pretože ku dňu výpovede mala odporkyňa voľné

pracovné miesta a to uvoľnené pracovné miesto po W.. E. A., ktorému pracovný pomer skončil dohodou
k 31. 01. 2011, po B. T., ktorému pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 28. 02. 2011, a uvoľnené
pracovné miesto po odchode C.. I. D. na materskú dovolenku dňa 03. 04. 2011.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že v čase uloženia výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesto

a to jej v rámci ponukovej povinnosti neponúkol dôkazná povinnosť je na odporkyni, ktorá v
konaní musí preukázať, že takéto voľné pracovné miesto v rozhodnom čase nemala a nemohla
navrhovateľku zamestnať ani na kratší pracovný čas. V súvislosti s týmito tvrdeniami navrhovateľky
štatutárna zástupkyňa odporkyne uviedla, že finančná situácia školy nedovolila prijať na tieto miesta
nových zamestnancov a tieto miesta fakticky zanikli, pričom práca bola rozdelená medzi ostatných

zamestnancov. V tomto smere aj navrhovateľka tvrdila, že vyššie uvedené pracovné pozície zostali
neobsadené ešte aj v čase uloženia výpovede. Keďže v konaní nebolo preukázané, že na pracovné
miesta, ktoré boli uvoľnené ešte pred organizačnou zmenou odporkyňa prijala po uložení výpovede
z pracovného pomeru nových zamestnancov odvolací súd vychádzal z tvrdení odporkyne, že tieto
pracovnémiestafaktickyzanikli,pretože naichobsadenienemalaodporkyňafinančnéprostriedky,preto

tieto miesta nemohla v rámci splnenia ponukovej povinnosti navrhovateľke ponúknuť. Skutočnosť sama
o sebe, že dvaja zamestnanci pred rozhodnutím o organizačnej zmene a uložení výpovede ukončili
pracovný pomer dohodou a jedna zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku, neumožňuje prijať
záver, že tieto pracovné miesta boli ku dňu uloženia výpovede navrhovateľky voľné a vzťahovala sana ne ponuková povinnosť zamestnávateľa. Ponuková povinnosť zamestnávateľa sa viaže na reálne a
voľné pracovné miesta.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal z toho záveru, že
včaseuloženiavýpovedenavrhovateľkeodporkyňanemalamožnosťnavrhovateľku ďalejzamestnávať,
a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Nebolo totiž v
konaní preukázané, že by odporkyňa disponovala v čase uloženia výpovede voľný pracovným miestom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v konaní
úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej v odvolacom konaní vznikli a to
trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 13 os. 3 písm. a/ vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, pričom hodnota jedného
úkonu právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky k odvolaniu predstavuje sumu
423,96 eura plus 8,04 eura režijný plus 20 % DPH, čo predstavuje spolu sumu 518,40 eura. Hodnota

jedného úkonu právne služby je vyčíslená z dvoch nárokov, ktoré navrhovateľka v tomto konaní uplatnila
a to neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy za 32 mesiacov vo výške 757 eura za
jeden mesiac spolu 24.224,- eura. Z uvedenej sumy hodnota jedného úkonu právnej služby podľa § 10
ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. predstavuje sumu 403,34 eura plus 20,62 eura t.j. 1/3 zo sumy
61,87 eura podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky (neplatnosť skončenia pracovného pomeru t.

j. neoceniteľný predmet konania). Právny zástupca odporkyne uplatnil právo na náhradu trov konania
a tieto aj v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie
právnych služieb vyčíslil. Odporkyni priznanú náhradu trov odvolacieho konania uložil navrhovateľke
odvolací súd zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
(§ 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.