Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217823
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217823.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátska kancelária Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava,
Gösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9C/321/2012-52 zo dňa 20. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrhom navrhovateľa, ktorým sa domáhal od
odporcu zaplatenia majetkovej škody 175 eura a nemajetkovej ujmy v sume 608,52 eura podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Levice, spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty

narozhodnutie ožiadostisúdnehoexekútora navydaniepoverenia,pričomsúdrozhodolotejtožiadosti
s omeškaním vo veci vedenej exekútorom pod č. EX 2265/2005. Odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1-3, zák. č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení v čase
začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia, § 41 ods. 1, 8, 9 zákona č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný
poriadok“), ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
treba ako nedôvodný zamietnuť. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorým mal za preukázané,
že oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Levice (ďalej exekučný súd)
dňa 23.11.2010. Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár, ktorý bol poverený exekúciou poverením zo dňa
2.8.2005, vyčíslil trovy exekúcie dňa 28.6.2011. Okresný súd Levice uznesením č.k. 6Er/409/2005-19

zo dňa 21.10.2011 zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, zastavil exekučné konanie a zaviazal oprávneného k trovám exekúcie. Proti tomuto
uzneseniu podal oprávnený odvolanie o ktorom doposiaľ Krajský súd v Nitre nerozhodol. Konštatoval, že
navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k zmene exekútora nedošlo v
zákonnej 30 dňovej lehote. Súd prvého stupňa v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní,
avšakzisťoval,čidošloknedodržaniuzákonnejlehoty,zakéhodôvoduačijetodôvodnanáhraduškody,

resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona
č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v
konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.
Poukázal na to, že dôvodom pre zmenu exekútora bola údajná strata dôvery k pôvodnému exekútorovi,

pričom ani nový exekútor nevymohol dlžnú sumu. Bol toho názoru, že navrhovateľ v množstve vecí podal
návrh na zmenu exekútora, pričom išlo o rôznych exekútorov. V niektorých veciach návrhu na zmenuexekútora predchádzal podnet exekútora na zastavenie exekúcie. Je možné, že i takýto podnet, bol
dôvod na podanie návrhov na zmenu exekútorov, na jedného exekútora. Vzhľadom na to, že pôvodný
exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania, nemôže

podľa súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode
dôjsť.Rovnakotakaniúčastníkomexekučnéhokonanianerozhodnutímvzákonnejlehotenevznikolstav
právnej neistoty. Zastal názor, že navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijako preukázaná,
navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd
rozhodol včas, nemusel by sa navrhovateľ prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám,

sťažnostiam, evidencii prípadov, sú nedostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú príčinnú
súvislosť medzi rozhodnutím exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora a podaným návrhom na
zmenu exekútora. Navrhovateľ navrhoval v tomto smere znalecké dokazovanie. Súd prvého stupňa
návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na
ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ išlo o nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy,
dodal, že rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik

nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených
kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ navrhovateľ v danom prípade tvrdil, že o škode sa dozvedel
vtedy, keď už nebolo porušované právo, pričom nevedel uviesť konkrétny dátum je v kontexte s ďalšími
vyššie uvedenými dôvodmi dôkazom nedôvodnosti návrhu navrhovateľa ohľadne tvrdení o vzniku a
výške škody. K rozhodnutiu i v tomto prípade boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré

nebolo možné reálne zabezpečiť v lehote 30. Je pravdou, že exekučný súd ich pre veľkú zaťaženosť
nerozhodol v zákonnej lehote. Navrhovateľ pritom vo vyjadrení uvádzal urgencie, či žiadosti o informáciu
o stave konania, v predmetnom exekučnom spise sa žiadne takéto podania navrhovateľa nenachádzali.
V danom prípade o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah
nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Navyše vzťah príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku , ktorý musí byť priamy ,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému

zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto
postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t.
j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola
preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prvom
rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ

nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu
exekútora. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O
trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo
veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj namietal, že súd prvého stupňa
nevykonal navrhnuté dôkazy a nesprávne právne posúdil vec. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa
rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou, obsiahnutou v ust. § 9 ods.

2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Bol toho názoru, že v právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom
konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Svojím rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo

je neprípustné. Vytýkal tiež, že odôvodnenie o zániku nároku na náhradu uplatnenej škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom založil na nedôveryhodnosti údajov, čo platné právo nepozná. V tejto
súvislosti poukázal na to, že nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a preto mohol niektoré
skutočnosti len usudzovať podľa sekundárnych prejavov, ktoré mal v realite, z ktorého dôvodu ako
dôkaz označil aj exekučný spis a žiadal použiť v ňom obsiahnuté listiny. Samotná nedôveryhodnosť

údajov však nič nemôže zmeniť na tom, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Namietal, že súd prvého
stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, i napriek tomu, že
zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a zasituácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna
istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského

súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že súdu nepatrí polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a jeho úvahy negujú
stabilizovanújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva,podľaktorejzodpovednosťštátuzaprieťahy
v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako
napr.rozsahnevybavenejsúdnejagendy,nárastekonomickejtrestnejčinnostiatď.RovnakotakDohovor

zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám
čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný
štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže
byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie
o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP).
Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia

súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného
rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako
odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa § 205
ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento
čiastočne alebo úplne absentuje.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 OSP dáva súdom dostatočný

návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky
odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
Rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa treba pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa v prvom
odseku uvádza, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu,
pretoženedodržal30dňovúlehotunarozhodnutieožiadostisúdnehoexekútoranavydaniepoverenia.V
danomprípadenavrhovateľodôvodňujepodanienávrhunesprávnymúradnýmpostupomspočívajúceho
v nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia o zámene exekútora. Z fotokópie exekučného spisu vo

veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6Er/409/2005 vyplýva, že dňa 23.11.2010 podal
oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora (č.l. 11 spisu), pričom od tejto doby súd urobil jeden úkon
dňa 14.06.2011. Z uvedeného je zrejmé, že od 23.11.2010 do 14.06.2011 súd neurobil žiadny úkon. Súd
prvého stupňa v tomto smere svoje rozhodnutie neodôvodnil a neprijal žiadny záver, či išlo alebo nešlo o
nesprávny úradný postup. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie závermi, ktoré sú všeobecné

a nereagujú na konkrétne zistenia v tejto veci a skutočnosti zrejmé z exekučného spisu. Navyše súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 7 posledný odsek ) konštatuje, že k rozhodnutiu
súdu boli potrebné doklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné reálne zabezpečiť. Tento
záver súdu prvého stupňa však z obsahu exekučného spisu nevyplýva, pretože súd prvého stupňa vobdobí od 23. 11. 2010 do 14. 06. 2011 žiadne poklady nežiadal a ako je už vyššie konštatované neurobil
žiadny úkon.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1

písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého
stupňa pripojí exekučný spis Okresného súdu Levice sp. zn. 6Er/409/2005 a zistí aktuálny stav exekúcie
vedenejpodtoutospisovouznačkou.Voveciopätovnerozhodneasvojerozhodnutieajriadneodôvodní,
pričom v dôvodoch rozhodnutia bude vychádzať z konkrétnych zistení v tejto veci. Nepostačuje, ak súd
bez ohľadu na zistený skutkový stav zdôvodní svoje rozhodnutie len všeobecnými a nekonkrétnymi

právnymi a skutkovými závermi. Svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách § 157 ods. 2 OSP tak, aby
bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade
trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.