Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/394/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217284
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217284.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 7C/22/2013-89 zo dňa 09.01.2015, takto:

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 7C/22/2013-89 zo dňa 09.01.2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa
14.11.2014.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Uviedol, že z obsahu návrhu vyplýva, že ide o návrh o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy zo strany oprávneného z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v 15-dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi, pričom

exekučné konanie bolo ukončené zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Naproti tomu v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 ide o nárok zo zodpovednosti za škodu zo
strany povinného z dôvodu, že v nejakej exekučnej veci súdny orgán poverenie na vykonanie exekúcie
vydal.PrejudiciálneotázkypoloženéOkresnýmsúdomPrešovSúdnemudvoruEurópskejúniesmerujúk
tomu, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského

štátu v konaní o výkone rozhodnutia, pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a tiež
pred vyčerpaním možnosti oprávnenej požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na
vyššie uvedené rozdiely týkajúce sa skutkových okolností danej veci (exekučné konanie bolo ukončené
zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia) a skutkových okolností zistených v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 (exekučné konanie, ktoré prebieha), riešenie vyššie
špecifikovanýchprejudiciálnychotázokpoloženýchOkresnýmsúdomPrešovSúdnemudvoruEurópskej

únie nemá, podľa názoru súdu, pre rozhodnutie súdu v danej veci žiadny význam. Na základe vyššie
uvedenéhosúdnávrhnavrhovateľanaprerušeniekonanianepovažovalzadôvodný,apretohozamietol.

Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľ.Namietal,ževkonaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade bude zodpovedanáotázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom
konania, ktoré žalobca navrhuje prerušiť je náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného

súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského
súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom EU bude mať význam pre
posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci a s tým súvisiacim založením zodpovednosti
Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ mal
za to, že vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010

budú Súdnemu dvoru predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie
súdu o návrhu navrhovateľa, je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP na prerušenie konania
až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach. Na základe uvedeného preto žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ svojim podaním doručeným súdu dňa 14.11.2014

navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP do právoplatného ukončenia
konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 z dôvodu, že v predmetnom
konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre vznik nároku na náhradu škody v tomto súdnom
konaní. V návrhu na prerušenie konania uviedol, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp.zn.
7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť

Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore so zákonmi
schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameraných na ochranu spotrebiteľa. V uvedenom
konaní vystupujú na strane odporcov 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, a 2/ POHOTOVOSŤ, s.r.o. Odporkyňa 1/ vo svojej argumentácii poukázala na

rozhodnutia Súdneho dvora C-40/09 a C-76/10, ktoré sa týkali spotrebiteľských vzťahov a uviedla,
že "V oboch prípadoch sa vnútroštátne súdy prostredníctvom prejudiciálneho konania snažili zistiť, či
sa smernica 93/13/EHS má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, má ex
offo rozhodnúť o nekalej povahe sankčného úroku v uvedenej spotrebiteľskej zmluve. Súdny dvor v

týchto rozhodnutiach pripomenul dôležitosť zásady rei iudicatae, a konštatoval, že z práva Európskej
únie v zásade nevyplýva pre vnútroštátne súdy povinnosť prelomiť zásadu právoplatne rozhodnutej
veci. Otázka, či má a v akom rozsahu vnútroštátny súd skúmať nekalé podmienky, keď skúma
právoplatné rozhodnutie v rámci konania o návrhu na jeho nútený výkon, závisí od procesných pravidiel
vnútroštátneho práva, pričom tieto konštatovania Súdny dvor oprel o zásadu procesnej autonómie

členských štátov. V zmysle tejto zásady podmienky vykonávania zásady právnej sily rozhodnutej veci
musí stanoviť vnútroštátny poriadok, pričom tieto podmienky nesmú byť menej priaznivé ako pravidlá
upravujúce obdobné vnútroštátne konania, ani nesmú byť naformulované tak, aby v praxi spôsobili
nemožnosťalebonadmernésťaženievýkonuprávuznanýchprávnymporiadkomEurópskejúnie. Vtejto
súvislostijepotrebnéukázaťnato,ževtomtoprípadeskutočnenedošlokporušeniuzásadyekvivalencie

a zásady efektivity, nakoľko odporkyňa mala niekoľko právnych prostriedkov nápravy, ktoré nevyužila
a podľa názoru navrhovateľa štát nemôže nahrádzať konanie účastníka konania a svojou činnosťou
nachádzať konanie, ktoré má smerovať práve k náprave nastoleného stavu, s ktorým účastník konania
nesúhlasí."

Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla odporkyňa 1/ Slovenská republika, a to:
1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť

táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré popisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jejabsolútnu nečinnosť a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených
právom členského štátu?
3. Ak ide v tomto prípade bolo dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou

uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní

prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne
navrhovateľ a odporkyňa v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam,
nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva že podľa § 109 ods. 2 písm. c)
OSP, súd môže konanie prerušiť ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Jedným z dôvodov fakultatívneho prerušenia konania je dôvod uvedený v ust. § 109 ods. 2 písm. c)
OSP, ktorý musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods.
4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania
jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu
podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto
článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000).

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje situácie, kedy súd na základe vlastnej úvahy
môže rozhodnúť o prerušení konania, ak vzniknú v konaní určité prekážky. Na rozdiel od ust. § 109
ods. 1 OSP, ktoré taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie
prerušiť, ustanovenie ods. 2 vymenúva prekážky, kedy je posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania

ponechané na úvahu konajúceho súdu. To znamená, že je len na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej
zákonom vymedzenej prekážky konania, toto preruší, alebo bude v konaní ďalej pokračovať.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje oprávnenie súdu konanie prerušiť pre prípad, že vo veci
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Navrhovateľ

tvrdil, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ a odporkyňa v tomto konaní,
má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu
škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia
na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského

súdu.

Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že rozdiely týkajúce sa skutkových
okolností danej veci (exekučné konanie bolo ukončené zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia) askutkových okolností zistených v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010
(exekučné konanie, ktoré prebieha), riešenie vyššie špecifikovaných prejudiciálnych otázok položených
Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru Európskej únie nemá pre rozhodnutie súdu v danej veci

význam a nie je podstatné a preto nie je naplnená podmienka uvedená v § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.