Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sd/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200055
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľa Z.. G. X.,

bytom X. XX, X.Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
v konaní o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z XX. XX. XXXX Č.. XXX XXX XXXX X.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 21 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a podľa § 259 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z.z. ( ďalej iba „zákon o sociálnom

poistení“) zamietol navrhovateľovu žiadosť z 05. septembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od
02. júla 2010. Rozhodnutie odôvodnil tým, že potvrdením vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
v Bratislave zo dňa 30. júna 2013 bolo preukázané. že navrhovateľovi bol priznaný od 01. novembra
1993 starobný dôchodok podľa § 132 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 125 ods. 13
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtova a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov považuje od 01. júla 2002 z výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok, ktorý je navrhovateľovi
vyplácaný je však naďalej starobným dôchodkom priznaným podľa zákon o sociálnom zabezpečení.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zák. o sociálnom zabezpečení súčasne
vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 tohto zákona. Vzhľadom na uvedené,
navrhovateľovi vznikol nárok na priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
poistenia, a preto jeho žiadosť odporca zamietol.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia. V návrhu uviedol, že
v období od XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX odpracoval ako profesionálny vojak a vojak 27 rokov 3

mesiace a 13 dní v I. a II. kategórii funkcií. V III. kategórii bol dôchodkovo poistený od XX.XX.XXXX
D. XX.XX.XXXX ako študent gymnázia. Od 01.11.1979 do 31.10.1993, t.j. 14 rokov bol zamestnancom
T. T. X., v mesiacoch január až marec 1994 bol zamestnancom firmy S. Y. Y. T. U.. Od 02.12.1994
do 11.11.1996 bol zamestnancom technického múzea v Košiciach, a od roku 1994 do roku 1998 bol
zamestnancom Y. G. T. X.. Konštatoval, že v III. kategórii odpracoval cca 21 rokov, čím splnil podmienku
odpracovania najmenej 15 rokov a zároveň dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov na získanie starobného
dôchodku. Ako profesionálny vojak odpracoval cca 28 rokov, v civilnom zamestnaní odpracoval však

ďalších 21 rokov a stále bol dôchodkovo poistený. Dôchodok však poberá iba za odpracovaných 27
rokov ako profesionálny vojak. Ďalšie obdobie civilného zamestnania kedy bolo za neho platené sociálne
poistenie nemá nikde zohľadnené. Žiadal preto o prehodnotenie rozhodnutia z 08.11.2013, pretože sa
cíti týmto rozhodnutím diskriminovaný a znevýhodnený oproti ostatným poistencom.Navrhovateľ v opravnom prostriedku vyslovil nesúhlas s tvrdením odporcu, že Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia mu doposiaľ vypláca starobný dôchodok, pretože rozhodnutia, ktoré mu tento úrad zaslal

v roku 1998, r. 2003 a 2006 preukazujú, že mu je v súčasnosti vyplácaný výsluhový dôchodok. Pre
nárok a výšku jeho výsluhového dôchodku bol zhodnotených iba 27 rokov služobného pomeru, ale
ďalších 21 rokov, ktoré odpracoval v civilnom zamestnaní mu neboli zhodnotené v rámci žiadneho
dôchodku. Výsluhové dôchodky sa v I. a II. kategórii funkcií zvyšujú nie však z občianskeho zamestnania
v III. kategórii, a aj pri zvyšovaní výsluhového dôchodku sa zohľadňuje iba doba služobného pomeru.

Konštatoval tiež, že súbeh výsluhového dôchodku a starobného dôchodku sa podľa všeobecne
záväzných predpisov nevylučuje a tieto sú vyplácané v plnej výške v akej boli priznané.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že zo spisovej
dokumentácie vyplýva, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
priznaný od 01. novembra 1993 starobný dôchodok podľa § 132 zák. o sociálnom zabezpečení. Pre

nárok na starobný dôchodok mu bola zhodnotená doba 39 rokov, z toho v I. kategórii 12 rokov, v II.
kategórii 15 rokov a v III. kategórii 12 rokov. Pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnanie po vzniku
nároku mu bola započítaná doba od 07. júla 1979 do 31. októbra 1993. Starobný dôchodok priznaný
podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa v zmysle ust. § 91 zák. č. 114/1998 Z.z. o sociálnom
zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov od 01. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok.

Odporca uviedol, že nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol po podaní opravného prostriedku
opätovne preskúmaný v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz24.novembra2011č.k.9So/129/2010,ač.k.9So/134/2010,ktorýmiodvolacísúd
rozhodovalvobdobnýchveciach.VpredmetnomrozsudkuNajvyššísúdvyslovilprávnynázor,žežiadosť

navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku je možné považovať len za žiadosť o zvýšenie sumy už
priznaného a vyplývaného dôchodku, a to príslušným útvarom sociálneho zabezpečenia, ktorý starobný
dôchodok priznal. Okolnosť, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku
podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení už raz priznaný, je takou okolnosťou, ktorá
vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký druh dôchodku podľa neskoršieho zákona o sociálnom

poistení.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
dávkovým spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom súdneho preskúmavania je u rozhodnutie odporcu, ktorým mu bola podľa § 21 zákona o
sociálnom zabezpečení zamietnutá jeho žiadosť o starobný dôchodok od 02. júla 2010.

V skúmaní nebolo sporné, že navrhovateľ od 01. 11.1993 poberal starobný dôchodok, priznaný

rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia podľa § 132 o sociálnom zabezpečení. Pre
výmeru starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba 39 rokov, z toho v I. kategórii 12
rokov, v II. kategórii 15 rokov a v III. kategórii 12 rokov. Pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnanie
po vzniku nároku bola započítaná doba od 07. 07. 1979 do 31. 10 1993.

Podľa § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa
starobný dôchodok od 01.05.1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia § 125 ods. 13
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sa od 01.07.2002 sa považuje naďalej za výsluhový dôchodok.

Z citovaných ustanovení zákonov vyplýva, že navrhovateľovi sa naďalej vypláva starobný dôchodok a
za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.
z. navrhovateľovi nebol priznaný a nárok na výsluhový dôchodok podľa tohto zákona mu ani nevznikol.

Podľa § 273 ods. 5 zákona o sociálnom poistení poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na
starobný dôchodok pred 01. januárom 2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31.
decembra 2004 podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2005 (§ 275 ods. 2), má nárok na starobnýdôchodok podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej
62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 01. januára 2005.

Citované ustanovenie zákona o sociálnom poistení sa na navrhovateľa nevzťahuje, pretože podmienky
nároku na starobný dôchodok pre 01. januárom 2005 splnil, a starobný dôchodok mu bol aj od 01.
11.1993 priznaný, a preto ustanovenie § 273 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa naňho nevťahuje.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona o sociálnom zabezpečení súčasne

vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa §65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Takýto záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu, napr. aj z rozhodnutia na ktoré sa vo
svojom vyjadrení odvolala odporca, a ktoré bolo vydané v obdobnej veci. Ide o rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 24.11.2011 č.k. 9So/129/2010 z ktorého vyplýva, že žiadosť o starobný dôchodok podľa §
65 zákona o sociálnom poistení bolo možné posúdiť iba ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku.
Na rozhodnutie o takejto žiadosti nie je daná právomoc odporcu, ktorá o priznaní starobného dôchodku

nerozhodovala, a tento dôchodok ani navrhovateľovi nevypláca. Preto na rozhodnutie o žiadosti
navrhovateľa je daná právomoc u Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.

Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v konaniach
onárokochnadávkyaichvýplatuznemocenskéhopoistenia,dôchodkovéhozabezpečenia,onárokuna

úpravudôchodku,zdôvodujedinéhozdrojapríjmu,onárokochnanáhraduškodyspôsobenúpracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru uspokojovali z
garančnéhofondu(ďalejlen„peňažnánáhrada“)aonárokunapodporuvnezamestnanosti,ktorévznikli
pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatia
alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania

alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke,
náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté,
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedok

navrhovateľa je vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania, odporcovi
právo na ich náhradu zo zákona nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),