Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/104/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315010738
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4315010738.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr.ZityMatyóovejaJUDr.JánaBernáta,vtrestnejveciprotiodsúdenémuM.M.,preobzvlášťzávažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovaniesnimipodľa§172odsek1písmenoc/,písmenod/,odsek2písmenoa/Trestnéhozákona,
o sťažnosti odsúdeného M. M. proti uzneseniu Okresného súdu Levice (ďalej len „súd prvého stupňa")

z 10.09.2015, sp. zn. 1Pp/36/2015, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 29.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku s a napadnuté uznesenie z r u š u j e .

Podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona a § 66 odsek 1 Trestného zákona s a odsúdený M. M., narodený
XX.XX.XXXX v N., bytom N., N. XX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, p
o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody 10 (desať) rokov, uloženého mu

rozsudkom Okresného súdu Nitra z 24.03.2009, sp. zn. 2T/59/2008 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre z 02.06.2009, sp. zn. 3To/27/2009 a z výkonu trestu odňatia slobody 2 (dva) roky,
uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nitra z 03.04.2006, sp. zn. 5T/107/2005 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Nitre z 07.07.2006, sp. zn. 5To/57/2006 a uznesením Okresného súdu
Nitra z 12.04.2010, sp. zn. 5T/107/2005.

Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona s a u r č u j e skúšobná doba na 6 (šesť) rokov.

Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona s a nad odsúdeným nariaďuje probačný dohľad vo výmere 3
(tri) roky.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b/, písmeno c/, odsek 4 písmeno g/, písmeno h/, písmeno j/ Trestného
zákona sa odsúdenému v dobe nariadeného probačného dohľadu u k l a d á zákaz :
- požívania návykových látok
- stretávania sa s osobami, ktoré akýmkoľvek spôsobom nakladajú s omamnými a psychotropnými
látkami;
a povinnosť:

- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom sociálnemu výcviku,
- zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie
- podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona zamietol
žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v trvaní

10 rokov a v trvaní 2 roky a to rozsudkami uvedenými vo výroku napadnutého uznesenia.Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že odsúdený splnil len formálnu podmienku a
čiastočne jednu materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Nesplnil však ďalšiu materiálnu podmienku a to, že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie

riadny život. V osobe odsúdeného ide o špeciálneho recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťa drogovej
činnosti, navyše v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, rovnako za drogovú trestnú činnosť.
Súčasne poukázal na to, že trestnej činnosti sa dopustil ani nie po jeden a pol roku od začatia plynutia
skúšobnej doby. Odsúdený už v jednom prípade nevyužil možnosť viesť riadny život. Napriek tomu zo
záverov hodnotenia na odsúdeného vyplývajú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali určitému polepšeniu,

tieto samy o sebe nepostačujú k vysloveniu jednoznačných záverov, že odsúdený splnil požadované
podmienky. Poukázal na to, že na podmienečné prepustenie nie je právny nárok a súd pri svojom
rozhodovaní musí prihliadať nielen na hodnotenie riaditeľa ústavu, ale musí prihliadať aj na závažnosť
a charakter spáchanej trestnej činnosti ako aj na sklony k jej páchaniu. Preto získanie disciplinárnych
odmien počas výkonu trestu odňatia slobody v jeho podmienkach samo o sebe nemožno považovať
za splnenie zákonných podmienok tak, ako to vyžaduje § 66 odsek 1 Trestného zákona. Je potrebné

zvýrazniť resocializačnú prognózu odsúdeného, kde riziko zlyhania, práve na charakter trestnej činnosti,
jeho osobnostný profil nedáva dostatočnú záruku k tomu, že by mohol viesť riadny život.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení na verejnom
zasadnutí súdu prvého stupňa, teda včas, sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho

obhajcu tým, že u neho boli splnené obidve podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. Uviedol, že si uvedomuje nesprávnosť svojich predchádzajúcich krokov a svojich
protiprávnych konaní. To, že sa dopustil obzvlášť závažného zločinu, malo pre neho nepriaznivé
podmienky v podobe dlhotrvajúceho obmedzenia slobody a dlhodobého odtrhnutia od rodiny. Poukázal
na to, že pred spáchaním protiprávnej činnosti, žil riadnym životom, pracoval. Poukázal na svoje

maloleté deti, s ktorými nemal možnosť stráviť čas. Rodinné návštevy vo výkone trestu máva pravidelne.
V prípade prepustenia na slobodu má zabezpečenú prácu. Uvedomil si chybnosť svojich krokov a
už sa nedostane do rozporu so zákonom. Poukázal na svoje správanie vo výkone trestu, na to, že
pracuje, je vedúcim pracoviska, predsedom oddielu, predsedom samosprávy odsúdených a aktívne sa
zapája do činnosti ústavu, ukončil si počas výkonu trestu odňatia slobody dva kurzy. Získal množstvo

disciplinárnych odmien a ani jeden disciplinárny trest. Nesúhlasí so závermi tohto hodnotenia o
negatívnej resocializačnej prognóze, pretože nie je špecifikované v akej oblasti a z čoho sa vychádza.
Vytkol súdu I. stupňa, že nevzal do úvahy vykonanú dĺžku trestu a reálnu možnosť jeho nápravy
podporenú množstvom odmien, jeho vzdelávaním sa vo výkone trestu, nezohľadnil jeho vek a s ním
spojené dozretie a neprihliadol na jeho rodinné pomery. V neposlednom rade poukazuje na prax v

rozhodovacej činnosti súdov, kde pri drogovej trestnej činnosti rovnakého charakteru súdu schvaľujú
dohodu o vine a treste a ukladajú tresty o jednu tretinu nižšie. Súd nedostatočne a neprimerane prísne
skúmal možnosť prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život.
Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 66
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona podmienečne ho prepustiť ho z výkonu trestu odňatia slobody s

určením skúšobnej doby podľa úvahy súdu.

Nadriadenýsúd,prirozhodovaní osťažnosti odsúdenéhopodľa §192odsek1písmenoa/,b/Trestného
poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného je

dôvodná.

Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin môže byť
podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín výkonu trestu odňatia slobody.

Plnením svojej, z ustanovenia § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku mu

vyplývajúcej, prieskumnej povinnosti nadriadený súd zistil, že s poukazom na citované právne normy,
podľa ktorých súd prvého stupňa splnenie podmienok podmienečného prepustenia u odsúdeného
posudzoval,jenesporné,žepredpokladompodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobody
je okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby troch štvrtín výkonu trestu v konkrétnej prejednávanejveci a predovšetkým, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojim správaním
preukázal polepšenie a súčasne možno od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život. V
konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu, teda treba hodnotiť predovšetkým stav prevýchovy

odsúdeného s prihliadnutím na ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona, ktorý je potrebné zistiť
dokazovaním v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu v súlade s ustanovením § 2 odsek 10, odsek
11 Trestného poriadku a s týmto cieľom vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 odsek
12 Trestného poriadku.

Nadriadený súd následne dospel k názoru, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci na strane
jednej na verejnom zasadnutí vykonaným dokazovaním zistil všetky skutočnosti a okolnosti potrebné
pre rozhodnutie o splnení resp. nesplnení podmienok podmienečného prepustenia odsúdeného, na
strane druhej vykonané dôkazy dôsledne nehodnotil v súlade so zásadou trestného konania uvedenou
v ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda nielen jednotlivo ale aj v ich súhrne. Pri
takomto hodnotení vykonaných dôkazov súd prvého stupňa zistiac nesporne splnenú formálnu (výkon

troch štvrtín nepodmienečného trestu odňatia slobody) a jednu z materiálnych (plnením povinností
a správaním vo výkone trestu preukázanie polepšenia), pri posudzovaní splnenia druhej materiálnej
podmienky (možnosť očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) podmienečného
prepustenia prihliadol iba na jeho doterajšie odsúdenia.
Súd prvého stupňa v potrebnej miere nezohľadnil obsah, závery a odporúčania obsiahnuté v

správe Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce o správaní odsúdeného vo výkone trestu
vychádzajúca z jeho kritického postoja k doterajšej trestnej činnosti, z prístupu k plneniu jednotlivých
cieľov programu zaobchádzania.
Materiálne podmienky pre podmienečného prepustenie v sebe obsahujú predpoklad, popri podrobení
sa pravidlám režimu výkonu trestu, aj vyvinutia aktívnej snahy odsúdeným o nápravu, najmä vzorným

správaním a plnením pracovných povinností, iniciatívnym zapájaním sa do výchovného programu
zabezpečeného ústavom, prípadne aj účasťou na jeho kultúrnoosvetových alebo iných aktivitách.
Nepostačuje preto bez ďalšieho len pasívne prispôsobenie sa režimu výkonu trestu.
Hoci hodnotenie jednej z podmienok pre podmienečné prepustenie, ktorou je „preukázanie polepšenia“,
nemožno posudzovať len podľa množstva získaných disciplinárnych odmien resp. udelených trestov,

tieto sú dôležitým ukazovateľom snahy odsúdeného po náprave a jeho zmeny v hodnotovej orientácii. V
tomto smere odsúdený, ktorý počas celého výkonu trestu disciplinárne potrestaný nebol, hoci vykonáva
trest odňatia slobody pomerne dlhé obdobie, dosiahol 29 disciplinárnych odmien. Z hodnotenia ústavu
vyplýva dôvodný záver, že odsúdený sa nielen plne prispôsobil podmienkam výkonu trestu (dodržiava
pokyny nadriadených a ústavný poriadok), ale aj vyvíja aktivitu a iniciatívu nad rámec plnenia svojich

základných povinností.
Jeho iniciatíva je v hodnotení ústavu konštatovaná vo všetkých oblastiach - v pracovnej, v zapájaní sa
do kultúrnoosvetových a športových aktivít ústavu, v udržiavaní kontaktov s blízkymi osobami (rodinou)
osobných, písomných aj telefonických. Z radov odsúdených je poverený viacerými funkciami.
V tomto smere treba vytknúť záveru súdu I. stupňa, že hoci v celom rozsahu poukázal a stotožnil sa

s hodnotením riaditeľa ústavu vo vzťahu k odsúdenému, vrátane záveru tohto hodnotenia o menej
priaznivej resocializačne prognóze odsúdeného, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie
je zrejmé, z akého dôvodu potom podmienečne neprepustil odsúdeného z výkonu odňatia slobody
s probačným dohľadom tak, ako je to uvedené v závere tohto hodnotenia. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého uznesenia je zrejmé, že takto súd postupoval výlučne z dôvodu trestnoprávnej minulosti

odsúdeného, ktorý sa dopustil v dvoch prípadoch rovnakej trestnej činnosti.
Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona nevylučuje z možnosti požiadať o podmienečné
prepustenie, t.j. ani z možnosti, aby takejto žiadosti bolo súdom vyhovené, žiadneho odsúdeného, t.j.,
ani toho, ktorý už bol v minulosti odsúdený, bol vo výkone trestu odňatia slobody, resp. v minulosti zlyhal
vo svojom správaní počas skúšobnej doby (či už podmienečného odsúdenia alebo podmienečného

prepustenia). Z možnosti podmienečného prepustenia Trestný zákon vylučuje len osoby opätovne
odsúdené na trest odňatia slobody na doživotie (§ 67 odsek 3), avšak tento prípad sa na odsúdeného
v posudzovanej trestnej veci nevzťahuje. Za tohto právneho stavu teda zákonodarca predpokladá
objektívnu možnosť podmienečného prepustenia aj odsúdeného, ktorý v minulosti recidivoval, resp.
predpokladá možnosť vzniku stavu, kedy aj takýto odsúdený splní podmienky na podmienečné

prepustenie (bez ohľadu na počet predchádzajúcich odsúdení, resp. závažnosť jeho predchádzajúcej
trestnej činnosti alebo trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne vykonáva trest).
Práve na základe vyššie uvedenej úvahy neobstojí preto tvrdenie súdu I. stupňa, že práve
predchádzajúce odsúdenia odsúdeného sú okolnosťou vylučujúcou záver, že možno predpokladaťvedenie riadneho života zo strany odsúdeného. Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody práve
za oba tieto trestné činy, je potrebné vyhodnotiť skutočnosť, že je prvýkrát vo výkone trestu odňatia
slobody a práve dĺžka už vykonaného trestu odňatia slobody, ktorá je u odsúdeného v dĺžke skoro

osem rokov a s poukazom na dlhodobosť pozitívneho správania sa odsúdeného vo výkone tohto trestu,
možno skonštatovať splnenie aj druhej materiálnej podmienky požadovanej ustanovením § 66 odsek 1
Trestného poriadku a to, že plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody preukázal
polepšenie a vzhľadom na dané, napriek jeho odsúdeniam, možno od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. V tomto smere poukazujúc aj na to, že podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody samo o sebe nepredstavuje odpustenie časti uloženého trestu, podmienečné
prepustenie obsahuje v sebe len predpoklad, že tomu tak bude a pre prípad, že odsúdený svojím
správaním preukáže opak, Trestný zákon stanovuje možnosť nariadenia zvyšku výkonu trestu.
Nadriadený súd, preto konštatujúc splnenie podmienok odsúdeným v zmysle § 66 odsek 1 Trestného
zákona a § 67 odsek 1 Trestného zákona napadnuté uznesenie podľa § 194 odsek 1 písmeno a/
Trestného poriadku zrušil a sám rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu

odňatia slobody tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súčasne mu určil skúšobnú dobu šesť
rokov a podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona nariadil nad ním probačný dohľad tri roky s určením
zákazov a povinností podľa § 51 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona uvedených vo výroku tohto
uznesenia, zameraných práve na charakter jeho trestnej činnosti, pre ktorú je toho času vo výkone trestu
odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného
poriadku).